N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
III. volebné obdobie
N á v r h
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
n a v y d a n i e
zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov
Z á k o n
Národnej rady Slovenskej republiky
z………………..2005
o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch („Čiernej listine“) a ich rodinných príslušníkov
§ 1
Účel a predmet
(1) Pre zmiernenie niektorých morálnych a majetkových krívd spôsobených komunistickým režimom v rokoch 1968 až 1989 občanov - ktorí boli vedení na tzv. čiernej listine prijatej na základe uznesenia Predsedníctva UV KSČ v roku 1971 – vychádzajúc pri tom zo zmyslu zákonov č. 87/1991 a č. 553/2002, ako aj z Preambuly a § 6 zákona 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, vymedzuje tento zákon rozsah a spôsob morálnej a materiálnej rehabilitácie občanom z čiernej listiny a ich rodinných príslušníkov.
(2) ) Tento zákon morálne a spoločensky rehabilituje občanov vedených na osobitných zoznamoch („čiernej listine“) a považuje ich z hľadiska vzťahu k bývalej komunistickej diktatúre aj v zmysle predchádzajúcich zákonov č. 87/1991, č. 125/1996 a č. 553/2002 za bezúhonných a za významnú súčasť protikomunisktického odboja.
(3) Zákon upravuje podmienky pre zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktorých sa dopustil komunistický režim na občanoch Slovenskej republiky vedených na osobitných zoznamoch ( tzv. čiernej listine). V nich ich označoval ako „predstaviteľov, exponentov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“, a ako takých v období od 21. augusta 1968 do 17. novembra 1989 systematicky prenasledoval, v príkrom rozpore so zásadami demokratickej
spoločnosti, povinnej rešpektovať práva občanov obsiahnuté v Charte organizácie Spojených národov, v Deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch a občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.1)
(4) Zákon stanovuje podmienky pre uplatnenie nárokov oprávnených osôb, rozsah možných kompenzácií i spôsob finančného odškodnenia.
(5) Zákon upravuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v konaní o vydanie Osvedčenia a v konaní o finančnú náhradu.
§ 2
Zmiernenie krívd
(1) Zmiernenie následkov, morálnych, materiálnych a iných krívd spôsobených dlhodobým prenasledovaním občanov vedených na osobitných zoznamoch („čiernej listine“) a ich rodinných príslušníkov v období od 21. augusta 1968 do 17. novembra 1989 spočíva v
a)poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady
b)vyplácaní pravidelného mesačného príplatku k starobnému dôchodku
(2) Touto morálnou rehabilitáciou a symbolickým materiálnym odškodnením občanov v zmysle § 1 dochádza súčasne aj k faktickému ukončeniu účinnosti tajnej, protiprávnej a diskriminačnej trestnej Smernice ÚV KSČ a sprievodných uznesení z rokov 1971, 1972 a 1974, ktoré mimosúdne a nezákonným využitím štátnej politickej, hospodárskej a celkovej mocenskej štruktúry štátu postihovali osoby uvedené na „čiernej listine“ a ich rodinných príslušníkov.
§ 3
Oprávnená osoba
(1) Oprávnenou osobu v zmysle § 2 je fyzická osoba, ktorá bola vedená na osobitných zoznamoch („čierna listina“), a ktorej bolo o tom na jej žiadosť vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy Osvedčenie.
(2) Oprávnenou osobou sú i manžel, manželka a deti, ktoré žili v období prenasledovania v spoločnej domácnosti s oprávnenou osobou podľa § 3, bodu 1.
(3) Osoby podľa odseku 1, 2 a 3 musia byť ku dňu účinnosti tohto zákona občanmi Slovenskej republiky a musia mať na jej území trvalý pobyt.
§ 4
Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby, ktorá splnila podmienky § 3 ods. 1, 2 a 3, Osvedčenie o tom, že bola v čase od 21. augusta 1968 do 17. novembra 1989 prenasledovaná a evidovaná Komunistickou stranou Československa na osobitnom zozname („čiernej listine“) ako odporca komunistického režimu.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
1)Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1977 Zb. o medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych kultúrnych právach.
(2) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje údaje o žiadateľovi:
a) titul, meno a priezvisko osoby
b) údaj o zamestnaní v čase zaradenia na evidenciu „čiernej listiny“
c) dátum a miesto narodenia
d) adresa trvalého pobytu
e) údaj o štátnom občianstve
f) údaj o rodinných príslušníkov
g) vlastnoručný podpis
(3) Žiadosť pozostalých na základe § 3 ods. 2 obsahuje
a) titul, meno a priezvisko zomrelého prenasledovaného občana z „čiernej listiny“
b) potvrdenie o rodinnom vzťahu so zomrelým
c) titul, meno a priezvisko osoby, ktorá žiadosť podáva
d) dátum a miesto narodenia
e) adresa trvalého pobytu
f) údaj o štátnom občianstve
g) vlastnoručný podpis
(4) Oprávnená osoba môže podať žiadosť o vydanie Osvedčenia do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tohoto zákona, do 3 mesiacov po zverejnení ďalších odtajnených zoznamov, ako oficiálnych dokumentov, schválených v ÚV KSČ v rokoch 1970-1989, alebo najneskôr 3 mesiace po podaní žiadosti o dôchodok.
(5) Všetky orgány a organizácie sú povinné na požiadanie ministerstva bezodkladne poskytnúť potrebný písomný materiál a vyhovieť aj súvisiacim dožiadaniam, bez ohľadu na prípadné pretrvávajúce utajovanie požadovaných materiálov.
(6) Ministerstvo je povinné oprávnenej osobe vydať Osvedčenie do 30 dní.
(7) Vzor dvoch typov Osvedčení je uvedený v prílohách 1 a 2 tohto zákona.
§ 5
Výška príspevku
(1) Výška jednorazovej finančnej čiastky oprávnenej osobe, ktorá spĺňa podmienky v § 3, ods. 1 bude 80 000 Sk.
(2) Ak oprávnená osoba uvedená v ods. 1 zomrela, jednorazovú finančnú náhradu vo výške 40 000 Sk dostane oprávnená osoba podľa § 3, ods. 2.
(3) Výška príplatku k mesačným dávkam starobného dôchodku sa prepočítava: 3 Sk za každý mesiac prenasledovania u oprávnených osôb podľa § 3, ods. 1 a príplatok 2 Sk za každý mesiac prenasledovania u oprávnených osôb podľa § 3, ods. 2. Za obdobie prenasledovania sa pre výpočet príplatku počíta obdobie od zaradenia na oprávnenej osoby na čiernu listinu po november 1989.
(4) Príplatky k starobných dôchodkom sa vyplácajú v plnej výške, bez ohľadu na hornú hranicu poberaného starobného dôchodku.
§ 6
Uplatnenie nároku
(1) O poskytnutí príspevku rozhoduje a príspevok vypláca Sociálna poisťovňa (ďalej len „príslušný orgán“). Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Oprávnená osoba môže uplatniť písomne nárok na príslušnom orgáne, a to najneskôr do šiestich mesiacov od vydania Osvedčenia, inak nárok zaniká. Príslušný orgán rozhodne o nároku a priznaný príspevok vyplatí najneskôr do šiestich mesiacov od uplatnenia nároku.
(3) Oprávnené osoby podľa § 3 a 5 ods. 3) tohto zákona, ak sú poberateľom dôchodku, môžu uplatniť písomne nárok na príslušnom orgáne, a to najneskôr do jedného roku od vydania „osvedčenia“, alebo do jedného roku od priznania dôchodku. Sociálna poisťovňa rozhodne do 3 mesiacov o uplatnenom nároku.
(4) Oprávnená osoba je povinná k žiadosti pripojiť doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nároku, t.j. písomnú žiadosť s údajmi podľa § 4 a Osvedčenie vydané Ministerstvom vnútra SR.
(5) Proti rozhodnutiu orgánu uvedenému v odseku 1 možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 2)
(6) Konanie podľa tohto zákona je oslobodené od správnych poplatkov a súdnych poplatkov.
(7) Príspevok poskytnutý oprávneným osobám nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb, nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia ani do príjmu rozhodujúceho na účely poskytnutia sociálnych dávok okrem príspevku poskytovaného podľa § 5 ods. 3.
§ 7
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť od 1.1. 2006.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
2) § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku.
Príloha z zákonu
Predná strana
MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OSVEDČENIE O EVIDENCII PRENASLEDOVANÉHO OBČANA Z ČIERNEJ LISTINY
Oprávnená osoba
.........................................
Evid. číslo osvedčenia
...............................................................
Titul, meno a priezvisko
...............................................................
Trvalé bydlisko
...............................................................
Dátum a miesto narodenia
...............................................
..........................................................
Dátum a miesto vydania
Odtlačok pečiatky MV SR a podpis
Zadná strana
POUČENIE
Osvedčenie je vydané podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. ...../2004 Z.z. o zmiernení niektorých
morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na
osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov.
D ô v o d o v á s p r á v a
Všeobecná časť
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125 z 27. marca 1996 „O nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému“ vo svojej úvodnej časti, osobitne však v § 6, zaväzuje zákonodarný orgán Slovenskej republiky prijať osobitný zákon na „zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami“. Prakticky všetky kategórie a skupiny občanov nezákonne postihnutých represáliami komunistického režimu boli už odškodnené viacerými samostatnými zákonmi a ich novelami, občania evidovaní na osobitných zoznamoch ( tzv. čiernej listine) sa materiálnej kompenzácie v novej demokratickej spoločnosti zatiaľ nedočkali.
V §2 zákona č. 125/96 sa zdôrazňuje, že odpor občanov proti nemorálnym praktikám komunistického režimu vyjadrený otvoreným konaním občanov, nazvaných najvyšším komunistickým vedením v tajnom straníckom dokumente „predstaviteľmi, exponentmi a nositeľmi pravicového oportunizmu, organizátormi protistraníckych, protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“, si zasluhuje úctu a vďaku, pretože prispel k pádu tohoto nemorálneho režimu. Zostáva historickou skutočnosťou, že to bola aj táto generácia, ktorá svojím konaním v roku 1968 a svojím otvoreným odporom proti cudzej okupácii a tzv. normalizácii významne prispela k zmenám v roku 1989. Národná rada Slovenskej republiky doteraz nepremietla tento morálny odkaz roku 1989 do konkrétnej podoby zákona na zmiernenie dôsledkov krívd dvadsaťročného prenasledovania tejto zostávajúcej skupiny odporcov totalitného režimu, i keď sa k tomu zaviazala (viď § 6 zákona č. 125/1996 a zmysel zákonov č. 87/1991 a č. 553/2002), aj keď prijala Uznesenie č. 597 z 9. júla 2002, v ktorom zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby prijala opatrenia na rehabilitáciu doposiaľ neodškodnených skupín občanov, vrátane „centrálne evidovaných“ v tzv. čiernej listine.
Táto generácia už vymiera a bolo by naozaj nespravodlivé, ak by súčasná demokratická spoločnosť nevedela odškodniť aj túto skupinu oprávnených občanov.
Odtajené stranícke dokumenty potvrdzujú, že Predsedníctvo ÚV KSČ vo februári 1970 schválilo návrh na vypracovanie a vedenie tajnej evidencie nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít. V januári 1971 tento najvyšší stranícky orgán prijal k tomu už konkrétnu prísne tajnú Smernicu a schválil aj prvý základný zoznam „predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“. Smernica predpisovala jednotný izolačný postup voči týmto občanom na celom území štátu s cieľom odstrániť ich z pôvodných funkcií, zamestnaní či profesií. Komunistická strana, a na jej pokyn celá štátny aparát, aktívne zabezpečovali tento odsun pre nich nebezpečných ľudí na perifériu občianskeho života, čím im, ale aj ich rodinám, za dve desaťročia spôsobili vážne morálne i materiálne škody.
ÚV KSČ zaradil do „jednotnej evidencie“ v celej ČSSR 10 504 osôb. Neskôr údaj upravil na 6335, z toho na Slovensku takto evidovali vyše 1500 osôb. Väčšinou išlo o významných pracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí spoločenského, hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života. Dnes je z uvedeného počtu 1 500 odtajených 1 200 mien. Treba tiež uviesť, že z centrálne evidovaných 6 335 občanov ČSSR bolo 994 nestraníkov a
149 postihnutých z iných politických strán. Sekretariátu ÚV KSČ podávali príslušné orgány počas tzv. normalizačného obdobia vždy do 31. januára každého roku
súhrnnú informáciu o pohybe, zmenách v osobných údajoch a o činnosti osôb zaradených do uvedenej centrálnej evidencie. Známe je aj to, že čs. komunistický režim pri prenasledovaní svojich občanov bohato využíval aj neblahé skúsenosti „bratských strán“ predovšetkým KSSZ, SPD a maďarských komunistov. Dôslednosť postupu čs. komunistický režim pri izolácii nevhodných občanov sa potvrdila aj v roku 1977, keď najvyššie stranícke vedenie prijalo sprísnenú smernice pod krycím názvom „Norbert“. Táto dávala právo Ministerstvu vnútra ČSSR v čase „spoločenských nepokojov“ fyzicky izolovať „osoby ohrozujúce vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu“. Do tejto skupiny občanov zaradili predovšetkým osoby centrálne evidované, ako potencionálnu „piatu kolónu nepriateľa na území ČSSR“. Izolácia spočívala v násilnom umiestňovaní „nebezpečných osôb“ v nápravnovýchovných ústavoch alebo v im podobných zariadeniach.
Treba zdôrazniť, že protiprávnosť režimu dostala právnu opodstatnenosť v nezákonnom ustanovení čl. 4 Ústavy ČSSR z roku 1960. Na základe tohto článku boli povýšené na najvyššiu právnu úroveň všetky konania volených, ale aj podriadených administratívnych orgánov KSČ, takže tajná Smernica ÚV KSČ z roku 1971 platila vo vtedajšom československom štáte ako najvyššia právna norma, ktorú záväzne realizoval celý štátny hospodársky a spoločenský aparát a jeho konkrétne realizačné zložky. Vo svetle týchto faktov neobstoja tvrdenia niektorých politických predstaviteľov, že „občania z čiernej listiny boli postihovaní v rámci svojej strany“, a že akoby nemali nárok na rehabilitáciu a odškodnenie zo strany Slovenskej republiky. Takéto tvrdenia svedčia nielen o poľutovaniahodnej neinformovanosti a politickej predpojatosti, ale aj o nebezpečnom negovaní statočného boja týchto občanov za odstránenie protiprávnych praktík nomenklatúrnej diktatúry. Ocenenie občianskeho postoja a dlhoročného boja občanov proti nezákonným poriadkom komunistického režimu je dostatočne jasne formulované aj v § 6 zákona č. 125/1996 Z.z. Náš nový štát a spoločenský poriadok, ktorý vzišiel aj z ich úsilia a boja, je dnes povinný aspoň symbolicky upraviť chyby, ktoré na nich páchal predchádzajúci režim v dôsledku zneužívania protiprávneho článku 4 ústavy.
Treba zdôrazniť, že z hľadiska finančného odškodnenia oprávnených osôb ide skôr o symbolické gesto nového demokratického štátu, ako o skutočnú kompenzáciu, pretože tie dlhoročné materiálno-duchovné príkoria a ponižovanie sa len ťažko dajú vyčísliť. Ako je už uvedené vyššie, rady oprávnených sa ďalej prerieďujú a nemôžu znamenať výraznejšie zaťaženie štátnych výdajov. Predpokladané finančné výdavky na roky 2006-2008 budú:
1.Jednorazové finančné odškodnenie je objektivizované na základe listu Sociálnej poisťovne z 13.5. 2004, v ktorom sa na žiadosť Konfederácie občanov z „čiernej listiny“ uvádza, že z celkového počtu 1 212 evidovaných osôb z „čiernej listiny“ poberá dôchodok len 364. V porovnaní so štatistikou Sociálnej poisťovne z 10.12.2001, kedy bolo evidovaných 478 členov ako poberateľov dôchodku, to znamená - že za necelé tri roky zomrelo až 114 evidovaných osôb na čiernej listine. Na odškodnenie zostáva teda iba 364 osôb a ďaleko menší počet pozostalých vdov príp. vdovcov či ich detí s právom len na polovičné odškodnenie. Ak vychádzame z týchto relevantných informácií je zrejmé, že jednorázové odškodnenie vo výške 80 000 Sk sa bude týkať 364 občanov. Po zomrelých sa môžu o odškodnenie prihlásiť príbuzní, čo je však veľmi nepravdepodobné. Maximálna hranica výšky vyčlenených prostriedkov na jednorázové odškodnenie teda predstavuje sumu 29 120 000,- Sk. Táto suma
bude však reálnejšie nižšia a nevyplatené prostriedky sa vrátia späť štátu, nakoľko si nárok nemusí uplatniť každý žijúci evidovaný občan na čiernej listine.
2.Pravidelný príplatok k starobným dôchodkom oprávnených osôb podľa § 3, bod 1. bude predstavovať 720 Sk a v prípade manželov/manželiek a detí oprávnených osôb by sa vyplácal príplatok k ich starobnému dôchodku vo výške 480 Sk mesačne až po nadobudnutí práva na starobný dôchodok (§3, bod 2.). Presný rozpočet na vyplácanie príplatkov k starobnému dôchodku sa nedá určiť. Nie je totiž známe, či ešte žijú oprávnené osoby, ktoré budú preberať príplatok, resp. kedy deti zomrelého dosiahnu dôchodkový vek a tým pádom aj nárok na príplatok. Ak by sme teoreticky predpokladali, že každý si nárok uplatní - čo však nie je reálne - maximálne by príplatok ročne predstavoval celkom 3 144 960,- Sk.
Z horeuvedeného vidieť, že kategória prenasledovaných občanov z hľadiska nárokov ďaleko zaostáva za už odškodnenými skupinami oprávnených osôb podľa iných zákonov. Okrem toho výšky súm jednorázového odškodnenia, ako aj príplatku k starobnému dôchodku, autori odvíjali od rovnakých finančných odškodnení občanov podľa iných zákonov. Ide pritom o poslednú skupinu oprávnených občanov podľa zákona č. 125/1996, ktorá zostáva neodškodnená. Prijatie navrhovaného zákona by zavŕšilo významný a citlivý proces nastoľovania demokracie. Odškodnenie tých, ktorí sa o pád komunistického režimu významne zaslúžili by takto bolo súčasne aj potrebným morálnym zadosťučinením.
Osobitná časť
K § 1:
Paragraf 1 definuje predmet zákonnej úpravy a vymedzuje obdobie, na ktoré sa zákon vzťahuje. Odvoláva sa na platné medzinárodné normy o ľudských právach, ktoré totalitný komunistický režim úmyselne porušoval. Ods. 1 a 2 morálne a spoločensky rehabilitujú evidovaných občanov na čiernej listine. Ods. 3 a 4 upravujú podmienky pre zmiernenie následkov krívd. Ods. 5 pojednáva o pôsobnosti orgánov štátnej správy a vydaní osvedčenia pre oprávnenú osobu.
K § 2:
Paragraf 2 upravuje spôsob finančného odškodnenia pre oprávnené osoby podľa zákona, ktoré bude spočívať v jednorázovom odškodnení a v príplatku k starobnému dôchodku.
K § 3:
Paragraf 3 osa. 1, 2 a 2 obsahujú vymedzenie, kto sa na základe zákona stáva oprávnenou osobou a kto nastupuje na jej miesto v prípade, že už oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 nie je nažive.
K § 4:
Paragraf 4 v ods. 1 určuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ide o prácu Ministerstva vnútra SR pri vydávaní Osvedčenia na žiadosť oprávnenej osoby. Ods. 2 a 3 obsahujú presne podmienky vyplnenia písomnej žiadosti adresovanej žiadateľom ministerstvu. Ods. 4, 5 a 6 ustanovujú časové lehoty vydania osvedčenia oprávnenej osobe. Ods. 7 sa odvoláva na prílohu zákona, ktorá obsahuje vzor Osvedčenia.
K § 5:
Paragraf 5 v ods. 1 určuje výšku nároku na jednorázovú finančnú náhradu v hodnote 80 000,- Sk. Ods. 2 definuje, že ak oprávnená osoba zomrela, oprávnenou osobou sa stáva jej najbližší príbuzný a ten má nárok na odškodnenie vo výške 40 000,- Sk. V ods. 3 sa uvádza výpočet príplatku dôchodku podľa iných zákonov týkajúcich sa odškodnení bojovníkov proti komunizmu. V ods. 4 sa stanovuje neplatnosť tzv. „hornej hranice“ dôchodku.
K § 6:
Paragraf 6 stanovuje postup žiadateľa pri nárokovaní si jednorázovej finančnej náhrady a príplatku k starobnému dôchodku. Ods. 1 určuje, že finančný a dôchodkový príspevok bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Ods. 2 a 3 pojednáva o povinných časových lehotách žiadateľa a podmienkach na splnenie si nároku. Ods. 4 poskytuje možnosť odvolania sa na Najvyšší súd SR. Ods. 5 a 6 pojednávajú odo oslobodenia správnych poplatkov a zdanenia jednorázového príspevku.
K § 9:
Paragraf 9 stanovuje účinnosť zákona.
D o l o ž k a z l u č i t e ľ n o s t i
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: : zákon o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch („Čiernej listine“) a ich rodinných príslušníkov
3.V práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.
4.Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: nie je upravená
6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie: nedá sa vyjadriť