N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

III. volebné obdobie

Návrh

Zákon

z ........... 2005

ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone

Čl. I

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení zákona č. 147/2001 Z.z. a č. 206/2002 Z.z. sa dopĺňa takto:

1.V § 19 ods. 2 písm. b) sa za slovo „zbraní“ vkladá čiarka a slová „scény reálneho násilia“.

2.V § 20 ods. 5 sa za číslo „12“ vkladá čiarka a číslo „15“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť .............. 2005.

Bratislava február 2005

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Všeobecná časť

Poslanecký návrh novely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov predkladá skupina poslancov v záujme presnejšej právnej úpravy povinností vysielateľov súvisiacich s ochranou ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochrany maloletých.

Súčasný zákon o vysielaní a retransmisii nepostihuje problémy, ktoré vznikli počas jeho uplatňovania v praxi.

Návrh novely zákona bol vypracovaný na základe objektívnej potreby zákonnou formou upraviť zákaz zobrazovania scén reálneho násilia nielen v programovej službe a v jej zložkách, ale aj v ponuke programov (v tzv. upútavkách). Druhým problémom vyplývajúcim z praktickej realizácie zákona o vysielaní a retransmisii je neexistencia vekovej hranice 15 rokov pri klasifikácii programov podľa vekovej vhodnosti.

Obsahom návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii je teda doplnenie zákazu zobrazovania scén reálneho násilia v ponuke programov a doplnenie novej vekovej skupiny maloletých vzhľadom na vekovú vhodnosť vysielanej televíznej programovej služby.

Predkladaný návrh novely zákona o vysielaní a retransmisii je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1.

Doterajšia formulácia tohto ustanovenia nepokrýva, tak ako je to napr. v prípade znázorňovania používania strelných zbraní, devastácie životného prostredia, propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania omamných látok, jedov a prekurzorov a pod., problematiku zaraďovania scén reálneho násilia do ponúk programov, pričom takéto scény nesmú byť obsahom programovej služby alebo jej zložiek [(§ 19 ods. 2 písm. d)] zákona o vysielaní a retransmisii. Výsledkom je nelogický stav, keď v samotnej programovej službe nesmú byť zobrazované scény reálneho násilia, ale v ponuke programu áno. Scéna reálneho násilia je v ustanovení § 19 ods. 2 písm. d) definovaná ako scéna, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti; platí to aj vtedy, ak dotknuté osoby s takým zobrazením súhlasili.

Navrhovaná právna úprava rieši tento stav tým, že zavádza zákaz zahrňovať do programových ponúk scény reálneho násilia.

K bodu 2.

Zákon o vysielaní a retransmisii v platnom znení rozoznáva tri hranice vekovej vhodnosti programov. Na základe klasifikácie programov je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania (JSO) adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých, informujúci o vhodnosti

programov pre vekové skupiny maloletých do 7, 12 a 18 rokov. Prostredníctvom označovania je dospelý divák - rodič alebo iný, kto je zodpovedný, respektíve sa podieľa na výchove maloletých, informovaný o tom, že program obsahuje násilné scény, sexuálne obsahy, vulgárny jazyk a iné prvky, ktoré sú síce legitímne pre dospelého diváka, ale nie sú vhodné pre maloletých. Týmto spôsobom sa do kontrolovaného prístupu zapája faktor "rodičovskej kontroly", resp. dohľad/regulácia na strane televíznych divákov. Z praktického uplatňovania zákona o vysielaní a retransmisii vyplynul poznatok, že súčasný systém troch vekových hraníc je nedostatočný. Existuje množstvo programov, ktoré sa svojím zameraním, resp. obsahom nachádzajú „medzi“ vekovými hranicami vhodnosti 12 a 18 rokov. Z tohto hľadiska sa javí potrebné ustanoviť ešte jednu vekovú hranicu vhodnosti vysielaného programu. Za „prirodzenú“, resp. všeobecne akceptovateľnú je možné pokladať vekovú hranicu 15 rokov. Touto zmenou by sa štandardizovali vekové hranice aj s ohľadom na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek a Dušan Čaplovič

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená.

4.Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva výslovne uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod písm. a/): bezpredmetné

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskej únie bezpredmetné