Pozmeňujúci návrh poslanca NR SR

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

NÁVRH POSLANCOV NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BRANISLAVA OPATERNÉHO A JOZEFA HURBANA

Z á k o n

z ............... 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 49 odsek 7 sa vynecháva písmeno a), ostatné písmená b) až e) sa prečíslujú ako a) až d).

2.V § 49 sa vynecháva odsek 9 a odsek 10 sa prečísluje ako odsek 9.

3.V § 69 odsek 2 sa za slová „zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň,“ dopĺňajú slová „ak nie je platiteľom dane alebo“.

4.Za § 64 sa dopĺňa § 64a, ktorý znie:

„Vrátenie dane organizáciám vykonávajúcim vedecko-výskumnú a vývojovú činnosť na základe kontraktov s Európskou komisiou v rámci podporných programov Európskej únie

(1) Organizácia vykonávajúca vedecko-výskumnú a vývojovú činnosť môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru alebo služieb, ktoré boli spotrebované (použité) pri riešení výskumných, vývojových a vzdelávacích projektov hradených z grantov Európskej komisie v rámci podporných programov Európskej únie, pokiaľ príslušný kontrakt obsahuje ustanovenie, že z týchto grantov nemôže byť hradená daň.

(2) Organizácia vykonávajúca vedecko-výskumnú a vývojovú činnosť si uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava I. K žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a)doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v slovenských korunách s potvrdením platby dane,

b)príslušný kontrakt s Európskou komisiou.“

5.V § 10 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:

„(3) Bezodplatné odovzdanie hmotného majetku do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu4a) sa nepovažuje za dodanie tovaru.“

Poznámka 4a) pod čiarou znie:

„4a)Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov“

6.§ 27 znie:

Sadzba dane

„Sadzba dane je 17% zo základu dane.“

Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Uvedená právna úprava má za cieľ zaviesť možnosť odpočtu DPH pre všetky automobily používané na podnikateľské účely, zrušiť platenie DPH pri tzv. povinnom odovzdaní hmotného majetku podľa príslušných zákonov a pri niektorých prípadoch poskytovania tzv. cezhraničných služieb a znížiť súčasnú sadzbu DPH.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vzhľadom na obsah doložky zlučiteľnosti nie je potrebná tabuľka zhody.

Realizácia navrhovanej právnej úpravy ovplyvňuje negatívne štátny rozpočet v odhadovanej výške cca 8 miliárd Sk na rok 2006. Tento výpadok navrhujeme riešič predovšetkým na výdavkovej strane štátneho rozpočtu krátením výdavkov na investičné stimuly, poľnohospodárske dotácie a úsporami pri výberových konaniach, kde sa straty spôsobené prevažne neopodstatneným používaním metódy „rokovanie bez zverejnenia“ odhadujú na niekoľko miliárd Sk ročne.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Branislav Opaterný, Jozef Hurban - poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o dani z pridanej hodnoty

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v Európskej dohode o pridružení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: bezpredmetné

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: bezpredmetné

c)je upravená v práve Európskej únie: bezpredmetné

d)nie je upravená v práve Európskej únie: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

6. Gestor:

Bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bez účasti expertov.

Osobitná časť

K čl. I

Body 1 až 2

Navrhovaná úprava zrovnoprávňuje možnosť odpočtu DPH pre podnikateľov – platiteľov dane bez ohľadu na to, či sa jedná o motorové vozidlo kategórie N1 alebo M1. Ak totiž pripúšťame možnosť odpočtu DPH pri nákupe tovarov a služieb slúžiacich na dosiahnutie a udržanie zisku, nemôžeme zároveň určovať, že prevoz osôb pri podnikaní (napríklad jazdenie ku klientom v prípade poradcov) neslúži v aspoň takej miere dosiahnutiu zisku ako prevoz rôznych tovarov. Navyše súčasná právna úprava vytvára priestor pre korupciu pri zaraďovaní vozidiel do kategórií a je veľmi často zneužívaná aj v praxi, keď tzv. firemné úžitkové vozidlá slúžia úplne iným účelom, než zamýšľal zákonodarca.

Navrhovaná úprava má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet, ktorého výška sa nedá odhadnúť, keďže nie je známe, koľko vozidiel kategórie M1 a v akej hodnote sa približne ročne predáva firmám – plátcom dane. Možno predpokladať, že tento dopad by mal byť vyrovnaný zvýšeným predajom osobných automobilov a zároveň následným zvýšeným príjmom daní z palív.

Bod 3

Šiesta smernica obsahuje ustanovenie o prenose povinnosti platiť daň za zdaniteľnú osobu – príjemcu služby len v prípade cezhraničných služieb uvedených v článku 9 (2) (e) (služby dodané zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu). Zoznam týchto služieb korešponduje so zoznamom služieb uvedených v § 15 ods. 8 Zákona o dani z pridanej hodnoty s miestom dodania v tuzemsku (ide o služby dodané zdaniteľnej osobe zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo tretieho štátu). V prípade cezhraničných služieb v zmysle § 15 ods. 4 (6. smernica – čl. 9 (2) (c), ktorých dodávateľom je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a ktorých miesto dodania je v štáte príjemcu služby (teda v SR), 6. smernica neukladá prenos povinnosti platiť daň na zdaniteľnú osobu – príjemcu služby. Preto by zdaniteľná osoba mala byť osobou povinnou platiť daň len v prípade, ak je platiteľom dane. V opačnom prípade by mal byť osobou povinnou platiť daň dodávateľ služby. V zmysle uvedeného návrhu novely bude zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, odbremenená od administratívnych povinností (samozdanenie, podávanie daňového priznania), ktoré bude povinný vykonávať zahraničný subjekt – dodávateľ služby.

Bod 4

V súlade so všeobecnými pravidlami podpory vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti z fondov Európskej únie zakotvenými do zmlúv o riešení projektov nie je možné z dotačných prostriedkov EÚ hradiť DPH. Zákonom o DPH z roku 2004 sa zrušila možnosť vrátenia DPH na základe žiadosti vysokých škúl podieľajúcich sa na riešení vedeckovýskumných a vzdelávacích projektov. Týka sa to predovšetkým nákupu laboratórnej techniky, softwarového a hardwarového vybavenia pracovísk, ktorý bol často jediným spôsobom, ako mohli tieto pracoviská zabezpečiť pre vzdelávanie svojich študentov aspoň základné štandardy vybavenosti.

Vysoké školy nedisponujú zdrojmi na úhradu DPH ani legislatívnymi možnosťami na ich získanie. Príjem do štátneho rozpočtu z takto získanej DPH je bezvýznamný, pretože kvôli chýbajúcim zdrojom nebudú môcť vysoké školy nákupy realizovať, naopak, budú musieť Európskej komisii vrátiť plánované prostriedky, čím sa zníži čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ v SR. Ak sa ponechá v platnosti súčasné znenie zákona o DPH, dôjde k nasledovným efektom:

-nastane útlm v podávaní a realizácii projektov programov EÚ v SR

-vysoké školy sa dostanú do prakticky neriešiteľnej situácie pri riešení projektov, ktoré sú už kontrahované a riešené a neboli ukončené do 30.4.2004, teda do doby stanovenej pre možnosť vrátenia DPH v zmysle prechodných ustanovení zákona o DPH

-zníži sa možnosť medzinárodnej spolupráce vysokých škôl, ich zapojenie do spoločného európskeho vedeckovýskumného priestoru, výmena študentov a pedagógov, spoločný vývoj a transfer know-how do SR.

Uvedená úprava môže mať priamy negatívny dopad na štátny rozpočet na úrovni cca 100 miliónov Sk, tento dopad však bude prevýšený podstatne vyšším čerpaním grantov z EÚ (v odhadovanom objeme viac ako 1 miliarda Sk ročne).

Bod 5

Povinnosť odovzdať príslušný hmotný majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu vyplýva z príslušného predpisu. Cieľom tohto dodania tovaru nie je osobná spotreba, ale jeho ďalšie využitie na podnikateľské účely platiteľa dane. V prípade uplatnenia dane pri predaji tohto hmotného majetku by mal kupujúci nárok na odpočítanie dane. Neuplatnenie dane v prípade povinného bezodplatného odovzdania nemá vplyv na štátny rozpočet.

Bod 6

Ukazuje sa, že súčasná sadzba DPH 19% je príliš vysoká, o čom svedčí aj vyšší výber dane oproti predpokladom. Aj keď pri znížení sadzby nemožno očakávať adekvátne zníženie cien tovarov a služieb, dôjde k významnému zníženiu prerozdeľovania, čím zostane viac prostriedkov priamo v podnikateľskej sfére, čo má pozitívny vplyv na rozvoj ekonomiky. Ako príklad môže slúžiť Ruská federácia, kde vláda uvažuje o znížení DPH z 18% na 13%, čo by malo spôsobiť vyšší rast HDP o 1,5-2% ročne. Predpokladané zníženie výberu dane z pridanej hodnoty teda môže mierne spomaliť znižovanie deficitu, ale výrazne prispeje k budúcemu rastu ekonomiky.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2006.

Bratislava, 15. februára 2005.

Branislav Opaterný

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Jozef Hurban

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky