N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh zákona z .... 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 453/2001 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/2002 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.515/2003 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/2004 Z. z. a zákona č. 535/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2a sa dopĺňa o nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:

„(6) Vláda môže rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce (§ 2 ods. 3), ak ide o odčlenenie časti obce, ktorá pôvodne bola samostatnou obcou (ďalej len „pôvodná obec“) a

a)má samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok,

b)urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť,

c)do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec,

d)žiada o to petíciou aspoň 75% obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na obec Kvakovce a pôvodnú obec Dobrá nad Ondavou. Ak vláda rozhodne podľa odseku 6 zakáže zároveň obci Kvakovce nakladať s nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území pôvodnej obce Dobrá nad Ondavou. Rozhodnutie vlády podľa odseku 6 nadobudne účinnosť dňom konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, okrem zákazu nakladať s nehnuteľným majetkom obce podľa druhej vety, ktoré nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia .“

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 8

Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2005.

A. Všeobecná časť

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obce rozdeľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením, pričom o rozdelení obce môže vláda rozhodnúť iba so súhlasom obce a na základe súhlasného stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. Za súhlas obce sa považuje kladný výsledok hlasovania obyvateľov obce (miestneho referenda) podľa § 11a ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení, pričom podľa § 11a ods. 2 obecné zastupiteľstvo vyhlási takéto hlasovanie obyvateľov obce len vtedy ak sú splnené podmienky rozdelenia obce uvedené v § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Podľa tohto ustanovenia sa obec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

V období pred rokom 1989 dochádzalo v ústavno-politickej praxi zo strany príslušných štátnych orgánov nie zriedka k necitlivým zásahom do existujúceho územného usporiadania v dôsledku ktorých administratívnym rozhodnutím štátu dochádzalo k zrušeniu historicky sformovaných obcí, príp. ich umelému pričleňovaniu (zlúčeniu) k iným obciam. Tieto rozhodnutia boli pritom spravidla prijímané bez vyjadrenia (súhlasu) obyvateľov príslušných obcí resp. orgánov týchto obcí. Takýto postup nerešpektoval medzinárodnoprávne uznávané práva na výkon územnej (miestnej) samosprávy, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj získanie súhlasu príp. aspoň vyjadrenie názoru miestneho obyvateľstva buď priamo alebo prostredníctvom neho volených zástupcov k zásadným zmenám týkajúcim sa obce resp. jej časti (k tomu pozri najmä čl. 2 a 3 Európskej charty miestnej samosprávy publikovanej pod č. 336/2000 Z. z.).

Platná právna úprava rozdeľovania obcí fakticky neumožňuje obnovenie pôvodných obcí, keďže viaže tento proces na v praxi prakticky nesplniteľné zákonné podmienky, a to aj v prípadoch, keď by bolo obnovenie pôvodnej obce v súlade s verejným záujmom koncentrovane vyjadrenom okrem iného aj vôľou obyvateľov žijúcich na jej pôvodnom území. Ide najmä o podmienku minimálneho počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí – 3000 obyvateľov. Táto zákonná podmienka je, vzhľadom na skutočnosť, že obce s počtom do 1000 obyvateľov tvoria drvivú väčšinu obcí v Slovenskej republike, v takýchto prípadoch neprimeraná. Ťažko splniteľnou zákonnou podmienkou je aj súhlas obce vyjadrený väčšinovým hlasovaním obyvateľov celej rozdeľovanej obce v miestnom referende, vzhľadom na to, že obyvatelia tých častí obce, ktoré sa nemajú odčleniť sú na zachovaní celistvosti rozdeľovanej obce zainteresovaní často fiskálnymi či inými, nie zriedka úzko stranícky či dokonca personálne motivovanými, záujmami, ktoré bránia prirodzenému rozdeleniu obce. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že súčasne platné podmienky na rozdelenie obce boli zavedené až novelou zákona o obecnom zriadení vykonanou zákonom č. 453/2001 Z. z., účinnou od 1. januára 2002. Podľa predchádzajúcej úpravy postačoval k rozdeleniu obce väčšinový súhlas obyvateľov tej časti obce, ktorá sa mala odčleniť.

Vychádzajúc z uvedeného sa v predloženom návrhu zákona navrhuje ustanoviť

osobitný postup rozdelenia obce pre prípad, ak ide o obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v minulosti pričlenená k inej obci. Tento osobitný postup liberalizuje všeobecné zákonné podmienky pre rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky; podmienku počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov (celej) obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície, požadujúcou rozdelenie obce resp. obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podporí (podpíše) najmenej 75% obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce. Navrhovateľ viaže ustanovenie osobitného postupu len na prípad rozdelenia obce Kvakovce a obnovenia pôvodne samostatnej obce Dobrá nad Ondavou.

Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrený v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Európskej charte miestnej samosprávy a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných zmien v katastri nehnuteľností.

Schválenie zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet územnej samosprávy, ani na pracovné sily.

Schválenie zákona a jeho následné uplatňovanie v praxi by malo mať v rekreačnej oblasti Domaša pozitívny dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl ako aj životné prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) rozhodnúť nariadením mimo rámca všeobecných zákonných podmienok na rozdelenie obce vyjadrených v ustanoveniach § 2 ods. 3, § 2a ods. 1 a 5, § 11a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o obecnom zriadení o rozdelení obce v prípade, ak ide pri tomto rozdelení o obnovenie pôvodne samostatnej obce.

Pre takýto spôsob rozhodovania vlády o rozdelení obce sa ustanovujú osobitné zákonné podmienky, ktoré spočívajú v nasledovnom:

a)musí ísť o rozdelenie obce, prostredníctvom ktorého sa obnoví pôvodne samostatná obec, ktorá bola v minulosti pričlenená k inej obci,

b)odčleňovaná časť obce musí mať samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok,

c)odčleňovaná časť obce (pôvodne samostatná obec) urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť,

d)do rozvoja odčleňovanej časti obce (pôvodne samostatnej obce) neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec,

e)o odčlenenie časti obce (pôvodne samostatnej obce) musí požiadať petíciou aspoň 75% obyvateľov obce s trvalým pobytom na území odčleňovanej časti obce,

f)k rozdeleniu je potrebné stanovisko príslušného krajského úradu (§ 2 ods. 3).

Z uvedeného vyplýva, že aj pri takomto rozhodovaní o rozdelení obce sa vyžaduje splnenie väčšiny zákonných podmienok, ktoré sú ustanovené pre rozdelenie obce vo všeobecnosti, s výnimkou podmienky, že takto vznikajúce nové obce musia mať najmenej 3000 obyvateľov, ako aj podmienky, že sa k rozdeleniu obce vyžaduje jej súhlas vyjadrený výsledkom miestneho referenda. Súhlas obce je v takomto prípade nahradený petíciou požadujúcou odčlenenie časti obce (pôvodne samostatnej obce) podporenej najmenej 75% obyvateľov tejto časti obce. Vzhľadom na požadovaný počet signatárov takejto petície je naplnená požiadavka, aby sa prípadné územné zmeny vykonávali so súhlasom miestneho obyvateľstva.

Z navrhovanej dikcie vyplýva, že vláda bude rozhodovať o žiadosti na rozdelenie obce na základe žiadosti predloženej petičným výborom, ku ktorej bude predložená príslušná dokumentácia (preukázanie, že pri rozdelení obce ide o obnovenie pôvodne samostatnej obce, preukázanie, že ide o časť obce, ktorá má samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, že ide o časť obce, ktorá urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť, že ide o časť obce, do ktorej neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec, petíciu podpísanú aspoň 75% obyvateľmi obce s trvalým pobytom na území časti obce, ktorá sa má odčleniť). Na základe tejto dokumentácie bude môcť vláda po vyžiadaní stanoviska príslušného krajského úradu a prípadne aj obce, ktorá sa má takto rozdeliť rozhodnúť či je rozdelenie obce v súlade s verejným záujmom a vyváženým ekonomickým a sociálnym záujmom príslušného územia, t. j. ponecháva sa na administratívnu úvahu vlády, či takejto žiadosti vyhovie.

Navrhovaný spôsob rozdelenia obce je viazaný len na rozdelenie obce Kvakovce, prostredníctvom ktorého by mala byť obnovená pôvodne samostatná obec Dobrá. Prípadné uplatnenie navrhovaného postupu aj na obnovenie iných pôvodne samostatných obcí navrhovaná právna úprava neumožňuje.

Navrhuje sa, aby súčasťou rozhodnutia vlády o rozdelení obce Kvakovce bol aj zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom obce Kvakovce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území časti Dobrá. Takto sa zabráni účelovému nakladaniu s nehnuteľným majetkom budúcej obce. Z navrhovaného textu vyplýva, že s týmto majetkom bude môcť nakladať už len obec Dobrá nad Ondavou, ktorá by mala na základe tohto rozhodnutia vlády vzniknúť (obnoviť sa).

Navrhuje sa, aby rozhodnutie vlády o rozdelení obce Kvakovce nadobudlo účinnosť dňom vykonania všeobecných volieb do orgánov obcí v roku 2006 (tak ako to ustanovuje § 2a ods. 1 zákona o obecnom zriadení aj v ostatných prípadoch rozdelenia obce), čo umožňuje v dostatočnom predstihu vykonať všetky potrebné administratívne a organizačné opatrenia. Pri zabezpečovaní týchto opatrení bude možné využiť iniciatívu petičného výboru, čo potvrdzuje aj priložená petícia ( príloha č. 1 ). Vo voľbách v roku 2006 by sa mali konštituovať samostatné orgány samosprávy obnovenej obce Dobrá. Zároveň sa navrhuje, aby rozhodnutie vlády o zákaze nakladať s majetkom obce nachádzajúcom sa na katastrálnom území časti Dobrá nadobudlo účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Verejný záujem na obnovení pôvodnej samostatnej obce Dobrá nad Ondavou možno podložiť nasledovnými argumentmi:

1. Podstatná časť katastra obce Dobrá nad Ondavou bola v súvislosti s výstavbou

vodnej nádrže Veľká Domaša zaplavená a pôvodný kataster obce bol pričlenený k obci Kvakovce, čím obec Dobrá nad Ondavou právne zanikla. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1363, keď obec Dobrá nad Ondavou bola súčasťou hradného panstva Čičava. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 1961 mala obec 852 obyvateľov a so svojou rozlohou patrila k najväčším obciam na východnom Slovensku. Vláda ČSSR vo svojom pôdohospodárskom pláne schválila výstavbu vodného diela Domaša. Záujem pôvodných obyvateľov bol o ponechanie Dobrej v terajšej lokalite, ale vyššie orgány akceptovali žiadosti iba obyvateľov v okolitých obciach. Uznesením rady ONV Michalovce dňa 1. 10. 1965 obec Dobrá nad Ondavou zanikla.

Aj keď obec zanikla pred viac ako tridsiatimi rokmi a pôvodné obyvateľstvo bolo presťahované do viacerých regiónov na celom území Slovenska, na nezaplavenej časti obce sa každoročne koná stretnutie pôvodných obyvateľov. Naviac na pôvodnom území obce sa nachádza cca 550 rekreačných chát a cca 50 rozostavaných rekreačných chát, z ktorých podstatná časť je uspôsobená na celoročné bývanie. Viacerí vlastníci týchto nehnuteľností už požiadali o trvalý pobyt v obci resp. majú o to záujem v prípade, ak by bolo rozhodnuté o rozdelení obce. Petíciu za obnovenie obce podpísalo 562 vlastníkov nehnuteľného majetku a 195 pôvodných obyvateľov zaniknutej obce.

2. Časť obce Dobrá má naďalej samostatné katastrálne územie ( príloha č. 2 ), ktoré je naviac geograficky a aj z hľadiska prístupu (dopravy) oddelená od ostatných častí obce Kvakovce. Do tejto časti obce sa možno dostať len cez dve ďalšie obce Slovenská Kajňa a Malá Domaša ( príloha č. 3 ), čo sťažuje administratívne a operatívne riadenie a správu tejto časti obce zo strany orgánov samosprávy obce Kvakovce (Obecný úrad je od časti obce Dobrá vzdialený cca 14 km). Časť Dobrá sa aj svojim charakterom výrazne odlišuje od ostatných častí obce Kvakovce. Nachádza sa totiž v rekreačnej oblasti Domaša a preto má ideálne podmienky na rozvoj v súvislosti s predpokladaným rozvojom cestovného ruchu.

Z uvedeného vyplýva, že časť obce Dobrá urbanisticky nesplynula a ani v budúcnosti nemôže splynúť s ostatnými časťami obce a obyvatelia s trvalým resp. prechodným pobytom v časti obce Dobrá podporujú myšlienku jej odčlenenia od obce Kvakovce.

3. Obnovenie obce Dobrá nad Ondavou bude mať nesporne pozitívny dopad na ekonomický a sociálny rozvoj regiónu Veľká Domaša. Už v minulosti obec Kvakovce vstúpila do združenia obcí Veká Domaša. Toto združenie pripravilo projekty, úspešne žiadalo peniaze z fondu PHARE a v súčasnosti sa na Domaši a jej bezprostrednom okolí vykonávajú investície v celkovej výške 200 mil. Sk (cesty, parkoviská, kanalizácie, ČOV, športoviská a pod.). Z týchto finančných prostriedkov bolo pre rekreačnú oblasť Dobrá vyčlenených 20 mil. Sk na výstavbu ciest. Obec Kvakovce ale bezdôvodne vystúpila zo združenia obcí Veľká Domaša, čím prišla o tieto finančné prostriedky. Aj z tohto vyplýva, že orgány samosprávy obce Kvakovce nemajú záujem o prirodzený rozvoj svojej časti Dobrá.

4. Do časti obce Dobrá neboli vložené investície, od ktorých by bola závislá obec. Naopak rozvoj ostatných časí obce Kvakovce ide na úkor rozvoja časti obce Dobrá, čo okrem iného potvrdzuje skutočnosť, že rozpočet obce na rok 2004 predstavoval celkovú sumu 6 980 700 Sk, na ktorého príjmovej časti sa rekreačná oblasť Dobrá podieľa sumou vo výške 5 065 000 Sk, ale vo výdavkovej časti obec Kvakovce uvolnila pre potreby rozvoja časti Dobrá len sumu vo výške 150 000 Sk účelovo viazanú na odvoz odpadu. Z uvedeného vyplýva, že obec Kvakovce pristupuje k rozvoju svojej časti Dobrá necitlivo a nedokáže využiť jej prirodzené danosti umožňujúce efektívny rozvoj.

K čl. II.

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa navrhuje v súlade s predpokladaným priebehom legislatívneho procesu.

Doložka zlučiteľnosti

Návrhu zákona

S právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o prideružení, Národného programu pre prijatie aquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, sreeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

bezpredmetné

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

/1. Európska dohoda o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi podpísaná v Luxemburgu 4. októbra 1993.

2. Zmluva o Európskej únii (čl. 6 bod 2) podpísaná v Maastrichte 9. februára 1992 v znení Amsterdamskej zmluvy/

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Ú – úplná

6. Gestor:

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

bezpredmetné