Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Podľa čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu aj na politické zmýšľanie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa čl.16 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov je vo viacerých článkov v rozpore s viacerými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto zákona občania nie sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, ktoré sa im zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Niektorí občania sú kolektívne označení ako vinné osoby, nie bezúhonné osoby, pretože boli členom politickej organizácie, aj keď neboli členom bezpečnostných orgánov ani spolupracovníkom bezpečnostnej zložiek. Tým sa niektorým občanom neoprávnene odopiera právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí.

Osoba, ktorá bolo podľa tohto zákona obvinená na základe nepravdivých dokumentov má síce možnosť domáhať sa na súde, aby súd vyslovil, že dotknuté, zachované alebo rekonštruované, druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov,

2

záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona, sú sporné, pochybné alebo boli vyvolané ľsťou, ale má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. Takáto osoba ale nemá právo na uplatnenie majetkovej a nemajetkovej ujmi. Okrem toho podľa platného zákona štát ústav a členovia orgánov ústavu nie sú povinní overovať , či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú evidované presne a pravdivo. Tým občan nemôže uplatniť tento svoj právny nárok, pretože to nemá oporu v zákone.

Ústav môže zverejňovať nepresné, nepravdivé a pochybné dokumenty a členovia orgánov ústavu môže tak konať aj úmyselne. Zverejnenie takýchto pochybných a nepravdivých údajov môže mať na dotknuté osoby aj tragické následky.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, zabezpečuje právnu ochranu aj tým občanom, ktorí zverejnením nepresných, nepravdivých a pochybných dokumentov, utrpeli majetkovú a nemajetkovú ujmu.

Predkladaný návrh zákona zároveň ustanovuje občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť pre subjekty, ktoré sú za sprístupňovanie a zverejňovanie týchto dokumentov zodpovedné.

3

B. Osobitná časť:

K Čl. I.:

K bodu 1:

Ustanovenie definuje, čo je nepravdivý dokument.

K bodu 2:

Navrhované ustanovenie vypúšťa s pôvodného znenia bezúhonnosti osoby, ktoré boli členmi politických subjektov Národného frontu ale neboli členmi ani príslušníkmi a zamestnancami bezpečnostných orgánov, ktorých dokumenty sa zverejňujú podľa zákona o pamäti národa. Týmto osobám platné znenie zákona upiera ústavné právo zúčastňovať sa na správe veci verejných.

K bodu 3:

Predkladaný návrh zákona novoupravuje § 26. V tomto paragrafe predkladaný návrh zákona ustanovuje aj zodpovednosť pre štát, Ústav pamäti národa a členov jeho orgánov v rovine občianskoprávnej a trestnoprávnej. Predkladaný návrh zákona zároveň ukladá povinnosť Ústavu pamäti národa viesť evidenciu v informačnom systéme v súvislosti s vyslovením nepravdivosti dokumentov a uchovávať aj údaje a dokumenty o vedených a rozhodnutých súdnych sporoch, a výške náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy a údaje o trestných konaniach ku ktorým došlo.

K bodu 4:

Predkladaný návrh zákona vkladá do platného znenia zákona nový „§ 26a“. V jeho ustanoveniach rieši nedostatok legislatívnej úpravy, ktorá neumožňuje dotknutej osobe v rozsahu ústavných práv, ktorá je protiprávne uvedená ako spolupracovník bezpečnostnej zložky pod nepravým (krycím) menom a bola oznámená žiadateľovi aj pravým menom domáhať sa nepresnosti a nepravdivosti zverejneného dokumentu a má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života a je spochybnene a znemožnené a jej uplatnenie nároku na vyplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy.

K Čl. II.:

Predkladaný návrh zákona pri určení účinnosti zákona vychádza s jeho celkového legislatívneho procesu.