Dôvodová správaVšeobecná časť:
Chránená vodohospodárska oblasť na Žitnom ostrove (ďalej len CHVO ŽO) má plochu takmer 1 400 km2, čo je asi iba 20% (jedna pätina) z celkovej plochy (asi 7 tisíc km2) všetkých CHVO na Slovensku. Na jej území sa nachádzajú najväčšie zásoby pitnej vody zo zdrojov podzemnej vody v Európe (17,3 m3, t.j. 17 300 litrov za sekundu); toto množstvo stačí pre zásobovanie pitnou vodou (bez úpravy) 10 100 000 obyvateľov pri priemernej spotrebe 150 litrov na obyvateľa za deň.
Tvorba takýchto obrovských zásob pitnej vody je umožnená o. i. geologickou stavbou územia CHVO ŽO, ktoré je, na rozdiel od pôdneho zloženia území CHVO v SR, mimoriadne priepustné; táto skutočnosť je však aj jeho nevýhodou, pretože v takomto prostredí sa veľmi rýchle šíri znečistenie, ktoré doň vnikne. Skutočnosti ako mimoriadne zásoby pitnej vody zo zdrojov podzemnej vody, závislosť takmer pätiny obyvateľov Slovenska na týchto nenahraditeľných zásobách a vysoká priepustnosť geologického prostredia daného územia, vyžadujú zvýšenú ochranu pred znečistením takého druhu, ktoré by ich mohlo znehodnotiť na dlhú dobu a znemožniť tak ich využívanie pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Takouto ochranou, adekvátnou významu tohoto územia, je úplné vylúčenie takých aktivít na tomto území, ktoré predstavujú vysoké riziko závažného znečistenia podzemných a povrchových vôd v tejto oblasti.
Inštitút „chránených vodohospodárskych oblastí“ (ďalej len CHVO) ako oblastí, na území ktorých sa vytvárajú, vďaka svojim mimoriadnym prírodným podmienkam, významné zásoby vôd, bol zavedený do našej právnej úpravy vodným zákonom č. 138/1973 Zb. Účelom zriadenia CHVO je zabezpečiť všestrannú ochranu povrchových a podzemných vôd a ochranu podmienok tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy ich zásob. Takáto ochrana sa má v týchto oblastiach, podľa zákonodarcu, dosiahnuť tým, že sa v nich upravia, poprípade zakážu činnosti, ktoré v nich môžu ohroziť uvedené podmienky. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k uvedenému zákonu: „ Ochranu týchto oblastí s prirodzenými rezervoármi vody treba považovať za vec celospoločenského záujmu“.
Ako prvá bola na Slovensku vyhlásená za CHVO horná časť Žitného ostrova, a to nariadením Vlády SSR č. 46/1978 Zb. Ďalších desať CHVO bolo potom vyhlásených o deväť rokov neskôr nariadením vlády č. 13/1987 Zb..
Uvedený inštitút CHVO prevzal, vrátane už vyhlásených CHVO na Slovensku, aj vodný zákon č. 184/2002 Zb. a aj najnovší zákon o vodách č. 364/2004 Zb..
Nariadenie vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove neumožňovalo žiadne výnimky z obmedzení alebo zo zákazov, ktoré sa vzťahovali na túto CHVO a táto zásada sa na predmetnom území dôsledne dodržiavala. Akiste na túto skutočnosť mala vplyv aj negatívna skúsenosť z vyradenia II. vodného zdroja pre Bratislavu o kapacite 1200 litrov za sekundu v Podunajských Biskupiciach v roku 1971, v dôsledku znečistenia ropnými látkami, ktoré vnikli do podložia z činností v n. p. Slovnaft a šírili sa prúdením podzemnej vody do územia Žitného ostrova.
Nariadenie Vlády SSR č. 13/1987 Zb. už umožnilo bývalému MLVH SSR povoliť na CHVO vyhlásených týmto nariadením (nie na CHVO Žitný ostrov) výnimku zo zákazu niektorých činností, o. i. aj zo zákazu „budovať alebo rozširovať ropovody alebo produktovody, ktorými sa prepravujú škodlivé látky“, a to v prípadoch „odôvodnených celospoločenskými záujmami, pri ktorých sa preukáže zabezpečenie ochrany vôd“.
Táto možnosť bola zrušená zákonom č. 184/2002 Zb. o vodách, keď predkladateľ tohoto zákona – MŽP SR – možnosť povoľovania výnimky zo zákazov v niektorých CHVO nezahrnul do zákona. Stalo sa tak však opäť o dva roky neskôr prijatím vodného zákona č. 364/2004 Z.z. V tejto súvislosti treba konštatovať, že tento počin znamená výrazné zmiernenie ochrany zásob podzemných vôd mimoriadneho významu na Žitnom ostrove a z tohto dôvodu navrhujem v §31 nové znenie ods. (7), ktoré umožňuje riešiť už existujúce