1

Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou

1. Úvod

Európska únia a Európske spoločenstvá prešli od začiatku 50-tych rokov niekoľko etáp rozširovania spoločenstva krajín, ktoré má dnes 25 členov. V súčasnosti prebiehajú rokovania o členstve s Bulharskom a Rumunskom, štatút kandidátskej krajiny majú Chorvátsko a Turecko a európska perspektíva bola ponúknutá aj krajinám Západného Balkánu.

Po úvodnej eufórii sprevádzajúcej pád „železnej opony“ sa aj na začiatku 90-tych rokov ozvali kritické hlasy varujúce pred nepripravenosťou kandidátov na členstvo v Európskej únii. V súčasnosti je možné pozorovať podobné paralely v diskusii o ďalších potenciálnych členoch európskeho spoločenstva. V názorových prúdoch je identifikovateľný protiklad medzi odvážnou víziou prekonania kultúrnych, civilizačných a hodnotových hraníc na jednej strane a pragmatickou potrebou zachovania jednoty, celistvosti a funkčnosti únie na strane druhej. Na rozdiel od historického rozšírenia o 10 krajín v máji 2004, rezonuje v diskusiách o členstve dnešného adepta na členstvo v EÚ – Turecka - aj nový - ideový, hodnotový a civilizačný rozmer ako aj otázka posúvania a definície „hraníc Európy“.

Turecko má strategicky významné postavenie. Nachádza sa na regionálnej križovatke Balkánu, Kaukazu, Blízkeho a Stredného východu a Stredomoria. Odhad možného vplyvu pristúpenia TR do EÚ na samotnú úniu je determinovaný viacerými faktormi a neobmedzuje sa samozrejme na zahraničnopolitický rozmer.

Pristúpenie Turecka do EÚ by bolo odlišné od predchádzajúcich rozšírení vzhľadom na kombinovaný dopad veľkosti tureckej populácie, geografickej polohy, ekonomického, obranného a vojenského potenciálu. TR sa nachádza v regióne charakterizovanom nestabilitou, medzinárodným napätím, medzinárodnými konfliktmi. TR je vzhľadom na tieto okolnosti strategicky dôležitou krajinou, ktorej členstvo v EÚ by malo implikácie na jej zahraničnú politiku a mohlo by zohrávať dôležitú stabilizujúcu úlohu v regióne a zároveň posilniť úlohu EÚ v tejto oblasti.

Pristúpením TR do EÚ by sa hranice EÚ rozšírili až k južnému Kaukazu (Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan) a k Sýrii, Iránu a Iraku. Cez TR by mohla mať EÚ stabilizujúci vplyv v južnom Kaukaze.

TR prechádza procesom pozitívnych radikálnych zmien, vrátane rýchleho vývoja zmýšľania. V prípade ich pokračovania a trvalého uplatňovania by TR bola dôležitým príkladom krajiny s prevažne moslimským obyvateľstvom pridržiavajúcej sa takých základných princípov ako je sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv, základných slobôd a práva.

2. Základný rámec doterajšieho vývoja vzťahov medzi EÚ a Tureckou republikou

Európske spoločenstvá podpísali s Tureckou republikou Asociačnú dohodu v roku 1963. Jej cieľom bolo vytvorenie Colnej únie Turecko-EHS. Dohoda taktiež obsahuje v preambule odkaz na budúce členstvo Turecka v EHS: „Uznávajúc, že podpora, ktorú Európske hospodárske spoločenstvo poskytuje snahe tureckého národa o zlepšenie ich životnej úrovne napomôže prístupu Turecka do spoločenstva v neskoršom čase“.

V apríli 1987 Turecko požiadalo Európske spoločenstvo o vstup. Európska komisia v decembri 1989 vydala svoje stanovisko k žiadosti Turecka a uviedla, že otvorenie rokovaní

2

s Tureckom by bolo nenáležité. Na luxemburskom summite v roku 1997 bolo Turecko vylúčené zo zoznamu kandidátskych krajín EÚ.

Ďalšie zasadnutia Európskych rád v Helsinkách (1999), Laekene (2001), Seville (2002) a Kodani (2002) však potvrdili, že Turecko je krajinou kandidujúcou na vstup do EU. Na summite EU v Kodani (2002) únia deklarovala, že v prípade, ak Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2004 na základe hodnotiacej správy Európskej komisie a odporúčania rozhodne, že Turecko spĺňa kodanské politické kritériá, únia otvorí prístupové rokovania s krajinou neodkladne. Tento zámer potvrdili aj summity EÚ v Bruseli v decembri 2003 a v júni 2004.

3. Analýza hodnotiacej správy EK o pokroku Turecka pri plnení predvstupových kritérií členstva v EÚ (6.10.2004)

Hodnotiaca správa EK, Dopadová štúdia a Odporúčania EK zverejnené 6. októbra 2004 hodnotia vzťahy medzi EÚ a Tureckom, plnenie kodanských politických a ekonomických kritérií členstva v EÚ a vyhodnocujú pokrok v jednotlivých kapitolách prístupového procesu.

V návrhu EK sú formulácie, ktoré definujú podmienenosť otvorenia a vedenia rokovaní, možnosť prerušenia či neúspešného ukončenia rokovaní pri neplnení kritérií a prehodnocovanie úrovne plnenia politických kritérií každý rok. EK nedáva explicitné odporúčanie na okamžité otvorenie prístupových rokovaní, ako tomu bolo v prípade hodnotiacej správy o SR v roku 1999.

Vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom správa zdôrazňuje úspešnú implementáciu predvstupovej stratégie, účasť Turecka v 11 komunitárnych programoch, otvorených pre kandidátske krajiny, nárast podielu EÚ v zahraničnom obchode Turecka na úroveň takmer 55 % celkového zahraničného obchodu Turecka, sumarizuje pomoc EÚ Turecku prostredníctvom rôznych programov EÚ a pôžičiek Európskej investičnej banky, spoluprácu v oblasti twinningu.

Na druhej strane správa okrem iného konštatuje, že Turecko nerozšírilo colnú úniu s EÚ na Cyprus, nebolo schopné implementovať niektoré ustanovenia colnej únie, preto zatiaľ nemohol byť dohodnutý akčný plán na rozšírenie a prehĺbenie colnej únie, kritizuje turecký zákaz dovozu živých zvierat a mäsových produktov z EÚ, ktorý udržuje liberalizáciu obchodu na nižšej úrovni, než preferenčné dohody EÚ s inými krajinami regiónu.

Politické kritériá

Preberanie acquis

V roku 2001 bol prijatý Národný plán pre prevzatie acquis a v roku 2003 bol tento plán revidovaný. V rokoch 2001 a 2004 boli prijaté dve hlavné ústavné reformy a osem legislatívnych balíčkov, ktoré prijal parlament v priebehu obdobia 2002 až 2004.

Sériu reformných zákonov dotýkajúcich sa verejnej správy a miestnej správy prijal parlament v júli 2004, ale následne boli vetované prezidentom republiky.

Redukcia vplyvu ozbrojených síl

Posilnila sa civilná kontrola armády. Povinnosti, fungovanie a zloženie Národnej bezpečnostnej rady (NBR) boli zmenené. NBR sa stala ústavnými novelami poradným orgánom bez výkonných právomocí a s prevahou civilných odborníkov. V auguste 2004 bola

3

civilná osoba po prvý raz menovaná generálnym tajomníkom NBR. Z najvyšších civilných inštitúcií pre školstvo a audiovíziu boli odstránení vojenskí reprezentanti.

Ozbrojené sily v Turecku majú naďalej nemalý vplyv prostredníctvom neformálnych kanálov.

Zmeny v súdnictve

Princíp prednosti medzinárodných a európskych konvencií o ľudských právach pred národným právom bol zakotvený v Ústave. Boli zrušené „Security courts“, parlament prijal nový Občiansky zákonník a Trestný zákonník, ktoré nadobudnú platnosť v apríli 2005. Iné štrukturálne zmeny zahrňujú vytvorenie odvolacieho súdu a systému rodinných súdov v celej krajine. Bola vytvorená justičná akadémia na zintenzívnenie vzdelávania a školenia sudcov a prokurátorov v oblasti medzinárodného práva a ľudských práv. Vyššie súdy rovnako aj kasačný súd vydali rozhodnutia aplikujúc pritom zmenené podmienky prijaté v rámci rôznych balíkov politických reforiem.

Ešte bude potrebné prijať návrh nového zákona o trestnom práve procesnom, návrh na vytvorenie súdnej polície a zákona o výkone trestov. Naďalej zlyháva správna a dostatočná interpretácia reforiem osobitne zo strany prokurátorov.

Boj proti korupcii

Turecko ratifikovalo Konvenciu OECD o boji proti korupcii, Konvenciu OSN proti korupcii, konvencie civilného a trestného práva ku korupcii a Konvenciu o praní špinavých peňazí. Od 1. januára 2004 bola Turecká republika členom skupiny štátov RE proti korupcii (GRECO). Bolo prijatých veľa protikorupčných opatrení osobitne etické pravidlá verejných zamestnancov.

Napriek pozitívnemu legislatívnemu vývoju korupcia ostáva veľmi vážnym problémom v takmer všetkých oblastiach hospodárstva a verejných veciach.

Ochrana ľudských práv, menšinových práv a kultúrnych práv

Turecko podpísalo a ratifikovalo niekoľko medzinárodných konvencií a dohovorov ako napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, aj keď s výhradami. Novely ústavy umožnili podpísanie Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu. Turecko vyvinulo veľké úsilie od r. 2002 v plnení rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch, kde došlo k porušeniu práv v civilných a trestných veciach. Parlamentné zhromaždenie RE ukončilo v júni 2004 monitorovaciu procedúru zahájenú v r 1996. Turecká republika je naďalej predmetom postmonitorovacej procedúry zameranej na oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Bola prijatá novela ústavy s cieľom zrušiť zákaz používania kurdského jazyka, zavedená možnosť učiť a vysielať v jazykoch a dialektoch menšín.

Prípad Leyly Zana-ovej a jej kolegov je príkladom a ukážkou ťažkostí pri interpretácií reforiem, aj v oblasti menšinových a ľudských práv. Boli vytvorené špecifické orgány a inštitúcie pre implementáciu ľudských práv v krajine, ktorých vplyv je však zatiaľ veľmi limitovaný. Pokrok v ochrane práv menšín je podstatný, ale naďalej existujú obmedzenia vo výkone kultúrnych práv vrátane vysielania a vzdelávania.

Otázka trestu smrti, mučenia a zlého zaobchádzania

Trest smrti aj v čase vojny bol zrušený podľa Protokolu 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorý TR podpísala v januári 2004. TR ratifikovala Protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a všetky zmienky o treste smrti boli odstránené z platnej legislatívy Turecka. Bol posilnený boj proti

4

mučeniu a zlému zaobchádzaniu osobitne prostredníctvom zrušenia nekomunikatívneho zadržania a zlepšenia pravidiel vyšetrovacej väzby, ďalej zabezpečením prístupu k právnym službám a lekárskemu vyšetreniu. Orgány prijali politiku nulovej tolerancie voči mučeniu a boli tiež prijaté legislatívne prostriedky na limitovanie beztrestnosti mučiteľov. Podľa nového Trestného zákonníka takýto páchatelia budú prísnejšie trestaní. Väzenský systém sa od roku 2000 podstatne zlepšil.

Naďalej sa objavujú prípady mučenia a zlého zaobchádzania a vyžaduje sa ďalšie úsilie vykoreniť tieto praktiky, ktoré sú neakceptovateľné.

Základné občianske slobody

V roku 2001 sa uskutočnilo niekoľko zmien na posilnenie legislatívneho rámca pre výkon základných slobôd. Škála týchto slobôd sa rozšírila. Boli prijaté novely ústavy pre posilnenie slobody tlače. Novely zákona o verejnom zhromažďovaní a demonštráciách viedli k zrušeniu niekoľkých obmedzení vo vykonávaní slobody združovania sa. Bol zmenený zákon o politických stranách, ktorý obmedzuje možnosť rozpustenia strán. Ekonomické a sociálne slobody osobitne princíp rovnosti mužov a žien bol posilnený. Podľa nového trestného zákonníka páchatelia tzv. vrážd za pošpinenie cti by mali byť potrestaní doživotím.

Prijatý zákon o asociáciách bol vetovaný prezidentom republiky. Taktiež ochrancovia ľudských práv vrátane asociácií pre ľudské práva čelia naďalej problémom v justícii. Boli zaznamenané prípady porušenia slobody tlače. Za posledných päť rokov boli dve dôležité politické strany zakázané, vrátane hlavnej opozičnej strany v roku 2001. Viaceré ustanovenia zákona o politických stranách sa nezhodujú s európskymi štandardmi. Hoci je náboženská sloboda garantovaná v Ústave, nemoslimské náboženské spoločenstvá naďalej majú problémy spojené so vzdelávaním, majetkovými právami.

Vzťahy so susedmi

Vzťahy Turecka ku Grécku od r. 1999 sa pozitívne rozvíjajú, boli podpísané viaceré bilaterálne dohody.

Turecko nerozšírilo colnú úniu s EÚ na Cyprus.

Vzťah k Cypru: Turecko aktívne v uplynulom období podporovalo snahy GT OSN dosiahnuť dohodu v otázke cyperského problému, t.j. Annanov plán a podporilo následné referendum uskutočnené na ostrove.

Turecko doteraz neuznalo Cyprus – členskú krajinu EÚ. V súčasnosti Cyprus trvá na tom, že plné uznanie všetkých členských krajín - vrátane Cypru - Tureckom musí byť súčasťou kodanských kritérií. V súvislosti s možnosťou vetovania rozhodnutia summitu EÚ o začatí rokovaní s Tureckom, pokiaľ Cyprus nebude do 17.12.2004 uznaný Tureckom, cyperské kruhy uvádzajú, že zatiaľ nie je možné dať jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Tá bude závisieť od ďalšieho vývoja do summitu. Ako zdôrazňujú cyperskí lídri, Cyprus nie je proti integrácii Turecka do EÚ, ale žiada splniť stanovené požiadavky. V tejto súvislosti poukazujú okrem otázky uznania Cypru zo strany TR aj na problém uplatňovania veta zo strany TR na pôde medzinárodných organizácií, zotrvávanie tureckých vojsk v severnej časti Cypru a problémy prístupu lodí a lietadiel pod vlajkou CY k tureckým letiskám a prístavom.

Arménsko v poslednom čase na medzinárodnej scéne opätovne otvára problémové oblasti vzťahov Arménska s Tureckom. Predmetom znepokojenia arménskych predstaviteľov je Trestný zákonník, ktorý podľa arménskej strany umožňuje stíhať ľudí vyjadrujúcich podporu pre stiahnutie tureckých vojsk z Cypru a zároveň potvrdzuje genocídu Arméncov. Takéto aktivity sú tureckými oficiálnymi predstaviteľmi z hľadiska blížiaceho sa

5

decembrového summitu EÚ vnímané ako jednoznačne účelová záležitosť. Turecko sa naopak podľa oficiálnych zdrojov dlhodobo snaží o normalizáciu vzájomných vzťahov s Arménskom. V nedávnej minulosti turecká strana iniciovala založenie spoločného turecko-arménskeho výboru historikov, ktorý by mal mať v najbližších týždňoch pracovné stretnutie. Za týmto účelom turecká strana sprístupnila archívy. V Turecku je podľa informácií v súčasnosti legálne zamestnaných viac než 40 000 arménskych občanov, tradične dobré vzťahy existujú aj medzi mimovládnymi organizáciami oboch krajín. Arménsko v poslednom období medzinárodne medializuje aj nerešpektovanie vzájomnej hranice z tureckej strany, čo TR rovnako označuje za načasovanú, neoprávnenú iniciatívu pred decembrovým rozhodnutím ER. Turecko sa odvoláva na medzinárodné dohody. Problémom pre úplnú normalizáciu vzťahov s Arménskom je aj situácia v Náhornom Karabachu.

Aj keď uznanie arménskej genocídy nepatrí medzi Kodanské kritériá, napr. na francúzskej politickej scéne možno tento krok považovať za nepísanú podmienku Francúzska na prijatie TR do EÚ.

Ekonomické kritériá

Upevnenie základov hospodárskej politiky

Od r. 1999 prebieha program zameraný na zníženie vysokej inflácie a vyrovnanie verejných financií. Výrazne sa zlepšila ekonomická stabilita, v rokoch 2002 – 2004 dosahoval hospodársky rast hodnotu 7,1% ročne. Obchodná bilancia vykazuje relatívne nízky deficit, aj kvôli príjmom z cestovného ruchu a od občanov pracujúcich v zahraničí.

Súkromná spotreba vzrástla len o 0,4% ročne, čo odráža slabý rast reálnych miezd a vyššiu nezamestnanosť. Situácia na trhu práce sa zhoršila, nezamestnanosť vzrástla zo 7,7% na 10,5%. Turecko má problémy so štrukturálnou nezamestnanosťou – odráža sa v nezamestnanosti mladých ľudí a ľudí s vyšším vzdelaním.

Schopnosť vysporiadať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v únii rastie. Makroekonomická stabilita sa posilnila a ekonomické reformy získavajú kontúry. Vzdelanostná úroveň sa zvyšuje. Problémom je nízky prílev zahraničného kapitálu. Infraštruktúra je relatívne rozvinutá. Pokračuje prechod od poľnohospodárskej ekonomiky k ekonomike orientovanej na služby. Malé a veľmi malé podniky sú stabilizujúcim prvkom tureckého hospodárstva, vo výrobnom sektore zamestnávajú až 60% ľudí. Znížil sa štátny vplyvu na hospodárstvo. Badať vysokú naviazanosť tureckého hospodárstva na EÚ – približne 50% exportu smeruje do EÚ, 50% importovaných produktov pochádza z EÚ. V exporte pozorovať posun k tovarom s vyššou pridanou hodnotou.

Investície do výskumu a vývoja sú stále nízke. Množstvo malých a stredných podnikov bude čeliť problémom s vysporiadaním sa s európskymi štandardmi.

Fiškálna politika

Za podpory MMF sa darí znižovať infláciu, ktorá ku koncu roka 2004 môže byť na úrovni 12%. Boli prijaté prísne pravidlá fiškálnej politiky, prísne obmedzenia vo výdavkoch verejného sektora. Nastalo zlepšenie fiškálnej disciplíny – rozpočtový deficit sa výrazne znížil, boli obmedzené výdavky verejného sektora, zvýšili sa dane, odstránili sa daňové výnimky, zlepšená bola administrácia daní. Turecko prijalo legislatívu o verejnom obstarávaní, finančnom manažmente a finančnej kontrole v súlade s medzinárodnými štandardmi. Centrálna banka Turecka získala nezávislosť, vznikli regulačné úrady. Ceny sa formujú na voľnom trhu, regulovaná zostala cena elektriny, plynu a ropných produktov. Ozdravuje sa bankové prostredie, počet bánk sa znížil zo 75 v r. 1999 na 49 v r. 2004.

6

Problémom je silná účasť štátu v bankovom sektore a netransparentné postupy súkromných bánk. Zahraničná účasť v bankovom sektore je veľmi nízka, len 7%.

Privatizácia

Súkromný sektor tvorí až 80% tureckého hospodárstva.

Privatizácia zostáva limitovaná – štát sa stiahol z niektorých odvetví, alebo znížil svoju účasť. Privatizácia bankového sektora je stále v prípravnej fáze. Problémom je ťažkopádne prijímanie primárnej a sekundárnej legislatívy v tejto oblasti. Byrokratické procedúry na trhu predstavujú dôležitú prekážku, najmä pre malé a stredné podniky, tie majú takisto slabý prístup k bankovým pôžičkám. Problémom ostáva obchodné súdnictvo, vysoké úrokové miery.

Právny systém trhovej ekonomiky

Právny systém potrebný pre fungovanie trhovej ekonomiky existuje.

Problémom je obchodná legislatíva, pomalé a byrokratické postupy, oneskorovanie implementácie prijatých právnych aktov, nedostatočné personálne zabezpečenie, slabá ochrana duševného vlastníctva.

4. Otázky obsiahnuté v Dopadovej štúdii Európskej komisie

Závery Dopadovej štúdie EK nemajú za cieľ vytvárať ďalšie dodatočné kritériá alebo podmienky pre rozhodnutie Európskej rady v decembri 2004. Pri hodnotení otázok pristúpenia Turecka do EÚ je potrebné vziať do úvahy určitú problematickosť i z hľadiska budúceho vývoja politík EÚ, predovšetkým v poľnohospodárstve a štrukturálnych politikách, v ekonomickom a štrukturálnom rozvoji ako v EÚ, tak aj v Turecku, načasovanie a priestor pre budúci proces rozšírenia - o členstvo v EÚ prejavujú záujem aj krajiny Západného Balkánu.

Pristúpenie Turecka by znamenalo nevyhnutné uskutočnenie zmien na oboch stranách. Ak by rozšírenie EÚ o Turecko bolo dobre usmerňované, ponúklo by značné možnosti pre obe strany. Nevyhnutná príprava pre pristúpenie si podľa EK môže vyžiadať obdobie možno aj do konca budúceho desaťročia. Dovtedy EÚ predpokladá určitý vývoj a Turecko by sa muselo meniť omnoho radikálnejšie. Napredovať, meniť sa a rozvíjať sa bude aj právna základňa EÚ. Tento vývoj môže znamenať aj zmeny v prístupovom procese Turecka.

Turecko je v procese radikálnej zmeny, ktorá zahŕňa veľmi rýchlu mentálnu evolúciu. Tento proces by mal pokračovať v prospech všetkých. Turecko by sa zmenilo na model krajiny s najpočetnejšou islamskou populáciou, ktorá sa otvorene hlási k hodnotám slobody, demokracie a rešpektu ľudských práv a základných slobôd. Prispelo by evidentne k dôkazom o tom, že princípy islamského sveta sú kompatibilné s hodnotami EÚ.

Plne integrované prosperujúce Turecko v rámci vnútorného trhu predstavuje nielen zdroj politickej stability v regióne, ale aj strategicky situovaný, veľký a neustále rastúci trh so značnými investičnými príležitosťami vo sfére priemyslu, infraštruktúry a energetiky.

Na druhej strane sa vstupom Turecka ďalej prehĺbia regionálne rozdiely v rozšírenej EÚ. Táto skutočnosť by predstavovala jednu z hlavných výziev pre EÚ, pokiaľ ide o kohéznu politiku EÚ. Turecko by bolo oprávnené na výraznú podporu v tejto oblasti (štrukturálne a kohézne fondy). Väčší počet regiónov v súčasných členských štátoch by stratil oprávnenie pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Dôsledky vstupu Turecka do EÚ budú preto zásadné pre štrukturálne politiky vzhľadom na veľkosť krajiny a hospodárske charakteristiky krajiny, ktoré je v tejto fáze veľmi obtiažne posúdiť, pretože hospodársky rozvoj krajiny je neistý a a samotné politiky sa môžu v priebehu nasledujúcich rokov zmeniť.

7

Zvažované budú musieť byť dlhé prechodné obdobia a ochranné klauzuly s cieľom zamedziť vážne narušenie pracovného trhu.

Jedným z najdôležitejších sektorov Turecka je poľnohospodárstvo. Podľa súčasných pravidiel by bolo Turecko oprávnené na výraznú finančnú podporu (priame platby by v súčasnosti predstavovali viac finančných prostriedkov ako je suma, ktorú dovedna dostávajú nové členské štáty EÚ). Pokiaľ by nedošlo k reforme poľnohospodárstva do vstupu, boli by potrebné výrazné prechodné obdobia. Potravinová bezpečnosť by bola ďalšou oblasťou s potrebou prijať prechodné obdobia, resp. ďalšie reštrikcie, pokiaľ Turecko nedosiahne európske štandardy v bezpečnosti a hygiene výrobkov živočíšneho pôvodu a nezlepší svoje veterinárne kontroly.

Veľkú výzvu bude predstavovať kontrola dlhej novej vonkajšej hranice EÚ a bude si vyžadovať značné investície. Riadenie migrácie, azylové otázky, boj proti organizovanému zločinu a ďalšie, si budú vyžadovať úzku spoluprácu Turecka a EÚ pred vstupom.

Rozpočtové dopady vstupu Turecka je možné podrobnejšie posudzovať až potom, ako budú zadefinované parametre takýchto rokovaní s Tureckom v kontexte finančnej perspektívy po roku 2014. Dá sa predpokladať, že finančný dopad bude značný. (Veľa bude záležať na meniacich sa faktoroch napr. v oblasti regionálnej a poľnohospodárskej politiky EÚ).

Pristúpenie Turecka podstatným spôsobom ovplyvní rozdelenie kresiel v Európskom parlamente a hlasov v Rade EÚ (v r. 2015, ktorý sa považuje za referenčný dátum vstupu Turecka do EÚ, bude mať Turecko toľko obyvateľov ako doterajší najľudnatejší členský štát Nemecko).

5. Odporúčania a závery Európskej komisie

Európska komisia podľa očakávaní odporučila začať rokovania o pristúpení k EÚ s Tureckom. EK neuviedla presný dátum začatia rokovaní. O tejto otázke bude rozhodovať summit Európskej rady 17. decembra 2004. Otvorenie rokovaní však nebude znamenať aj automaticky vstup Turecka, výsledok celého procesu zostáva otvorený. Zároveň sa počíta s tým, že EÚ bude mať možnosť v priebehu rokovaní v prípade, že Turecko nebude pokračovať v uskutočňovaní reforiem, využiť mechanizmus tzv. záchrannej brzdy. Turecko dosiahlo podstatný pokrok v politických reformách, osobitne prijatím ústavných a legislatívnych zmien v posledných rokoch, avšak zákon o asociáciách, nový Trestný zákon a zákon o dočasnom odvolacom súde nevstúpili v platnosť. Ďalej ostáva prijať zákon o trestnom práve procesnom, legislatívu o vytvorení súdnej polície a zákon o exekúcii trestov.

Legislatíva a implementačné prostriedky potrebujú byť ďalej konsolidované a rozšírené. To sa vzťahuje špeciálne k nulovej tolerančnej politike v boji proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu a implementácie prostriedkov vzťahujúcich sa na slobodu vyjadrovania, slobodu náboženstva, práva žien, štandardy medzinárodnej organizácie práce vrátane práv odborov a menšinové práva.

EK konštatuje, že TR dostatočne plní politické kritéria a odporúča otvoriť prístupové rokovania. Nezvratnosť reformného procesu a implementácia osobitne vzhľadom na základné práva musí byť preukazovaná dlhšie časové obdobie;

V rámci rokovaní sa využije stratégia pozostávajúca z troch pilierov:

▪prvý pilier sa dotýka pokračovania plnenia kodanských kritérií (pokračovanie v pravidelnom monitorovaní pokroku zo strany EÚ),

▪druhý pilier obsahuje špecifický prístup ku vstupným rokovaniam s krajinou. Prístupové rokovania prebehnú v rámci medzivládnej konferencie, kde si rozhodnutia vyžadujú jednomyseľnosť s plnou participáciou všetkých členov EÚ. Pre každú kapitolu rokovaní by mala Rada najprv načrtnúť kritériá pre predbežné uzavretie a tam, kde je to

8

vhodné, aj pre otvorenie rokovaní, vrátane legislatívneho usmernenia. Existujúce právne záväzky v súlade s aquis musia byť splnené pred otvorením rokovaní k predmetnej kapitole,

▪tretí pilier znamená podstatné posilnenie politického a kultúrneho dialógu prepojením obyvateľstva z ČK EÚ a Turecka.

Negociačný proces bude otvorený, výsledok nemôže byť dopredu garantovaný. Bez ohľadu na výsledok rokovaní alebo následného ratifikačného procesu, vzťahy medzi EÚ a Tureckom musia zabezpečiť, že Turecko ostane plne zakotvené v európskych štruktúrach.

6. Stanoviská niektorých členských krajín EÚ

Po zverejnení hodnotiacej správy EK sa začali profilovať aj predbežné zámery členských krajín v súvislosti s rozhodnutím decembrovej Európskej rady o otvorení prístupových rokovaní s Tureckom.

Len minimum partnerov prezentovalo bezvýhradne pozitívne stanovisko. Argumentácia sa sústreďuje najmä na fakt, že Turecko už svoju časť práce urobilo a je rad na EÚ, či dokonca morálna povinnosť únie, aby prijala adekvátne rozhodnutie, ktoré v dlhodobej perspektíve rozšíri priestor stability a mieru.

Absolútna väčšina členských krajín zaujala pozíciu, ktorá spriechodní rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní, ale bez formulovaného prísľubu ich automatického vyústenia do vstupu Turecka do EÚ. Naopak, táto skupina zdôrazňuje výhrady, spočívajúce v nevyhnutnosti splnenia kodanských politických a ekonomických kritérií, bez ktorých možno predvstupový proces pozastaviť, alebo aj bez ponuky členstva ukončiť. Tieto štáty majú tendenciu nespájať otvorenie rokovaní so samotným vstupom, keďže na ceste stojí viacero poistiek, blokovacích mechanizmov a najmä veľký časový priestor. V uvedenej skupine sa zároveň najviac objavilo poľutovanie nad tým, že vo vážnej otázke kandidatúry Turecka nebola konzultovaná európska verejná mienka. Ak by sa naplnili plány aspoň jednej z členských krajín na uskutočnenie referenda o vstupe Turecka, hrozba negatívneho výsledku plebiscitu je vysoko pravdepodobná.

Ani jedna vláda ČK doposiaľ neindikovala, že by ju analýza hodnotiacej správy EK prinútila zaujať blokačný postoj k otvoreniu prístupových rokovaní, napriek tomu, že z mnohých vyhlásení vyznieva skepsa z perspektívy plného členstva Turecka v EÚ.

Charakteristickým javom tohto procesu je veľká názorová rôznorodosť vnútri členských štátov EÚ a živá diskusia o najlepšom rozhodnutí, ktoré bude v záujme EÚ, jej členských krajín a občanov.

Reakcia Tureckej republiky

Stanoviská Turecka vítajú analýzu EK ako jednoznačne pozitívnu, objektívnu a vyváženú, indikujúcu skorý začiatok prístupového procesu. Apelujú na lídrov členských krajín a EK, aby na decembrovom summite zaznelo nielen áno otvoreniu prístupových rokovaní, ale aby bol stanovený aj dátum začiatku rokovaní tak, ako tomu bolo pri negociáciách s inými krajinami. EÚ by pritom nemala klásť Turecku žiadne osobitné podmienky a pristupovať k nemu rovnako, ako k ostatným minulým i súčasným kandidátom. Odporúčanie EK, aby sa prístupové rokovania viedli v rámci medzivládnej konferencie, čiže jednohlasne s plnou účasťou všetkých členských krajín a požiadavka, aby boli legislatívne podmienky pre konkrétne kapitoly splnené v súlade s acquis ešte pred otvorením rokovaní, považuje Turecko za odporujúce rozhodnutiam Helsinského summitu EÚ o rovnakých podmienkach v prístupovom procese. Ak by sa aj prijali dodatočné kritériá, tieto by mali byť

9

posudzované separátne. Turecko odmieta argumenty o odlišnom civilizačnom základe a vysoko oceňuje deklarovanú podporu USA tureckým integračným ambíciám. Pozícia USA je dlhodobo známa a nemenná a je nevyhnutné zohľadniť ju ako postoj významného hráča na medzinárodnej scéne.

7. Stanovisko predsedníckej krajiny EÚ k hodnotiacej správe EK

Predsedníctvo EÚ zverejnilo 6.10.2004 svoje stanovisko k hodnotiacej správe EK. Správu EK označilo za východiskový dokument pred konečným rozhodnutím Európskej rady v decembri 2004. Vo všeobecnosti EK dospela k názoru, že Turecko v dostatočnej miere naplnilo kodanské politické kritériá a odporučila začatie prístupových rokovaní s krajinou. Prístupové rokovania sa v prípade kladného rozhodnutia Európskej rady začnú v druhej polovici roku 2005. EK v správe konštatuje, že v prípade začatia prístupových rokovaní budú tieto trvať dlhé obdobie a v najbližšom čase (ohraničenom minimálne dátumom ukončenia nasledujúcej finančnej perspektívy) nemožno počítať s členstvom krajiny v únii.

Rovnako ako členské krajiny EÚ, predsedníctvo sa v nadchádzajúcom období zameria na dôkladné preštudovanie správy EK, aby bolo po konzultácii s členskými krajinami EÚ pripravené zaujať objektívne stanovisko na decembrovom zasadnutí Európskej rady.

8. Otázka otvorenia prístupových rokovaní EÚ s Tureckom z pohľadu SR

Slovenská republika sa hlási ku všetkým záväzkom, ktoré EÚ voči Turecku má. Súčasne však konštatuje, že nevyhnutným predpokladom otvorenia prístupových rokovaní s krajinou je naplnenie príslušných kritérií presne tak, ako sa to vyžadovalo v prípade ostatných kandidátskych krajín.

Dnes je predčasné hovoriť o konkrétnych časových horizontoch členstva Turecka v EU, pričom je potrebné mať na zreteli aj iné modality vývoja.

Slovenská republika si uvedomuje geopolitické súvislosti členstva Turecka a pozitívne hodnotí jeho snahy pri napĺňaní kodanských politických kritérií. Zároveň si však uvedomuje, že napriek značnému pokroku stále existujú nedoriešené otázky a priestor na odstránenie nedostatkov.

Turecko jednoznačne podporilo Slovensko pri napĺňaní jeho zahraničnopolitických priorít, akými bolo členstvo SR v OECD a v NATO. V súčasnosti Turecko deklaruje svoju podporuje slovenským ambíciám na miesto nestáleho člena v BR OSN.

Pozitíva

•Otázka členstva Turecka v EÚ je otázkou odvážnej, ale realizovateľnej politickej vízie.

•Prizvaním Turecka k začiatku rokovaní by EÚ potvrdila dôveryhodnosť a kredibilitu svojich predchádzajúcich rozhodnutí.

•Turecko je členom NATO, OECD, Rady Európy, WTO a ďalších organizácií, čo zvyšuje váhu a dôveryhodnosť krajiny.

•Členstvo Turecka v EÚ by malo viesť k rozšíreniu európskych politických, hospodárskych a sociálnych princípov a hodnôt.

•Členstvo Turecka v EÚ by mohlo prispieť k posilneniu bezpečnosti na vonkajšej hranici EÚ

•Vlastný prístupový proces by mohol byť motorom pokračovania pozitívnej transformácie krajiny.

10

•Členstvo Turecka v EU by ukázalo krajinám s ambíciou integrovať sa, že európska perspektíva sa môže naplniť bez ohľadu na východiskový stav spoločnosti, pokiaľ sa splnia príslušné kritériá a podmienky.

•Nenasýtený turecký trh by výrazne stimuloval hospodárstvo únie i keď by sa tým čiastočne nabúrali ambície Lisabonskej stratégie.

•Turecko, ktoré v súčasnosti zastáva post generálneho tajomníka Organizácie islamskej konferencie môže vyvíjať pozitívny vplyv na vývoj v ďalších krajinách tejto organizácie (Irak, Irán).

Negatíva

•Napriek značnému pokroku stále existujú viaceré nedoriešené otázky – dodržiavanie ľudských práv, korupcia, národnostné menšiny a pod.

•V porovnaní s EÚ je Turecko hospodársky výrazne menej rozvinutou krajinou so značným podielom poľnohospodárstva. Nástroje jednotného trhu a solidarity by boli výrazne poznačené členstvom Turecka - prostriedky rozvojových fondov by plynuli prevažne do Turecka.

•Vstupom Turecka do EÚ by sa znížil celkový priemer HDP EÚ per capita, čo by znížilo objem finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov alokovaných pre Slovensko, s to aj po pripravovanej reforme regionálnej politiky od roku 2007

•Možné špecifické záujmy Turecka by s ohľadom na jeho váhu v rozhodovacom procese (počet hlasov v Rade EÚ, počet poslancov EP) a rokovaciu stratégiu mohli bez modifikácie viesť k zablokovaniu rozhodovacieho mechanizmu.

•Jedným z vážnych problémov zostávajú vzťahy Turecka so susednými štátmi – bez ohľadu na samotný stav sa zo strany Turecka očakávajú ďalšie kompromisné pozitívne kroky.

•V kontexte negatívneho vnímania vzťahov so susedmi sa ako problematické javia nedoriešené historické otázky.

•Negatívom je vzťah s Cyprom a neuznanie jednej členskej krajiny EÚ.

•Existujú otázniky nad pripravenosťou únie absorbovať takú krajinu, akou je Turecko.

Ako ďalšie problémové oblasti sa diskutujú:

•problém ochrany vonkajšej hranice Turecka, čoho následkom sa do EÚ môže dostávať väčší počet ilegálnych migrantov z ďalších krajín, vrátane osôb podporujúcich terorizmus

•problém tureckej migrácie, prinášajúci početné problémy, od sociálnych po kultúrne

•nedostatočná podpora členstvu Turecka v EÚ medzi obyvateľstvom Únie.

•Viaceré prieskumy verejnej mienky a štúdie mimovládnych organizácií poukazujú aj na rezervovanosť tureckého obyvateľstva k európskym hodnotám.

9.Vzdelávací systém Tureckej republiky z pohľadu prezentácie histórie

členských krajín EÚ a Turecka

História sa v rôznych formách vyučuje na všetkých stupňoch škôl vrátane univerzít bez ohľadu na špecializáciu, hlavná časť výučby sa koncentruje na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Na stredných školách je všeobecná história dopĺňaná osobitným predmetom, ktorý sa koncentruje na národnú históriu po vzniku republiky (1923). Na univerzitách sa v 1. ročníku potom povinne vyučuje už iba tento predmet. Vo výučbe národnej histórie tak existuje jasná hranica medzi osmanským obdobím, ktoré sa vyučuje ako súčasť všeobecnej histórie a obdobím porevolučným.

Napriek vyššie uvedenému sú osmanské dejiny prezentované ako vlastné tureckému národu (ako národná história). Citlivé otázky tureckej expanzie do Európy sú prezentované

11

z tureckého pohľadu, pričom sa zdôrazňuje, že národom žijúcim na území ovládanom osmanskou ríšou boli poskytované rozsiahle slobody, resp. že nebol vyvíjaný systematický nátlak na zmenu náboženských a kultúrnych zvyklostí týchto národov. Osmanská administratíva sa sústreďovala predovšetkým na otázky vojensko-politické a hospodárske. Expanzia a s tým spojené ozbrojené zápasy nie sú prezentované ako invázia alebo okupácia, skôr ako prirodzený proces zväčšovania ríše, ktorá mala k tomu vojenský i hospodársky potenciál, a ktorá pociťovala potrebu svojho rastu.

Reverzný proces vytláčania Turkov z Európy turecká výučba vysvetľuje ako zradu zo strany národov na územiach pod osmanskou správou. Napriek na vtedajšiu dobu rozsiahlym slobodám, ktoré Turci národom juhovýchodnej a strednej Európy poskytli, tieto „nepochopiteľne“ a „nevďačne“ bojovali o svoju samostatnosť.

Výučba o konci osmanského obdobia (koniec 19. a začiatok 20. storočia) je už ovplyvnená nástupom reformného hnutia a M.K. Atatürka. Atatürk vyzval národ k pohľadu smerom na západ a viedol rozsiahle celospoločenské zmeny (jednou z najvýznamnejších bolo zavedenie latinky) inšpirované európskou civilizáciou, ktorú vybral ako vzor pre tureckú spoločnosť. Napriek tomu existuje určitá nedôvera voči európskym krajinám vyplývajúca z nejednoznačných a nestálych postojov európskych krajín pri vzniku Turecka. Hoci sa Turecko následne stalo členom väčšiny zásadných medzinárodných organizácií združujúcich európske krajiny, turecká výučba až do konca 20. storočia diferencovala a vytvárala póly medzi krajinami Európy a Tureckom. Až oživenie úsilia o vstup TR do EÚ koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa odrazilo aj vo výučbe histórie, ktorá dnes viac chápe Turecko ako súčasť politických, hospodárskych a spoločenských pohybov v Európe.

V tureckej histórii sa niekoľkokrát objavuje myšlienka pan-turkizmu, t.j. spojenia všetkých turkických národov (Azerov, Turkménov, Uzbekov, Kazachov a Kirgizov). Výučba sa venuje aj tejto myšlienke, ktorú vysvetľuje ako nástroj pre zjednotenie vtedy rozdelených moslimských náboženských celkov medzi turkickým obyvateľstvom. V súčasnosti však táto myšlienka stratila svoje ideologické opodstatnenie.

Napriek spoločnému náboženstvu sa Turecko necíti byť súčasťou arabského sveta a jeho zaradenie medzi blízkovýchodné krajiny Turecko bez urážky akceptuje iba ako súčasť vysvetlenia jeho globálnej strategickej významnosti.

Študenti sa vo výučbe venujú tak ázijskej ako aj európskej histórii TR. Prvý ročník strednej školy sa podľa osnov venuje islamskej histórii. Druhý ročník sa naopak zaoberá vývojom európskych myšlienkových prúdov, obdobiu renesancie, rozvoju humanitných vied až po francúzsku revolúciu. V rámci oboch vyučovacích programov sa spoločne s históriou vyučujú aj filozofické základy týchto období a civilizácií. Pomer rozsahu výučby o ázijskej a európskej histórii Turecka však vychádza v prospech Európy.

Výučba vývoja a histórie vzťahov medzi Tureckom a Európou vychádza z jej tureckého historického hodnotenia. Osnovy sa venujú tak bohatej ázijskej ako aj európskej histórii Turecka. Podobne ako v ostatných európskych krajinách, aj v Turecku sú mnohé historické fakty vysvetľované z národného pohľadu aj preto, že je nutné študentom objasniť, aké dopady mala a má tá ktorá udalosť na život tureckého národa resp. v rámci moderných dejín na vývoj republiky. Spôsob výučby histórie má v duchu slov M.K. Atatürka viesť študentov k hľadaniu pozitívnej inšpirácie u ostatných národov Európy a uplatneniu získaných poznatkov pre lepšiu budúcnosť ich vlastného národa. Napriek tomu, že vysvetlenie okolností vzniku republiky vyvoláva v študentoch určitú nedôveru k európskym silám, v žiadnom prípade ich nevedie k nepriateľstvu. Hoci uvedený spôsob výkladu je v spoločnosti hlboko zakorenený a nebude jednoduché ho radikálne zmeniť, súčasné osnovy už hovoria o Turecku

12

ako historickom účastníkovi politických, hospodárskych a spoločenských pohybov v Európe. Jedinou krajinou, ktorej pozíciu vo vzťahu k TR vníma turecká výučba histórie ako problematickú až nepriateľskú je Grécko. Dôvody tohto hodnotenia sa opierajú predovšetkým o udalosti pri vzniku republiky (grécka invázia) a problémy v Egejskom mori (predovšetkým Cyprus).

10.Stanoviská najdôležitejších mimovládnych organizácií, menšinových organizácií a opozičných politických strán Turecka k vnútropolitickej situácii v krajine

Turecko má za sebou vyše 80-ročnú skúsenosť sekularizmu a viac než 60 rokov praxe demokratických volieb. Kemalistický sekulárny systém (podľa zakladateľa Tureckej republiky a jej prvého prezidenta Mustafu Kemala Atatürka) bol naštrbený voľbami v novembri 2002, v ktorých jednoznačne vyhrala Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) Recepa Erdogana so ziskom 363 miest v 550-člennom parlamente. Zvyšné miesta získala sociálnodemokratická Republikánska ľudová strana a nezávislí kandidáti. Politická reprezentácia stredopravicových strán, ktorá vládla v Turecku v 90-tych rokoch sa do parlamentu vôbec nedostala.

AKP, označovaná za islamistickú stranu s fundamentalistickými koreňmi (ústavne neprípustnú) sa sama prezentuje ako konzervatívna demokratická strana a politológovia ju názorovo prirovnávajú ku kresťansko-demokratickým stranám v Európe. Jej ideologickým základom a politickým programom je umiernený islam, zachovanie národnej kultúrnej a náboženskej identity, hospodárska prosperita, integrácia demokratického Turecka do Európskej únie a aktívne pôsobenie v Severoatlantickej aliancii.

Tureckí euroentuziasti rovnako ako predstavitelia sekulárnych politických strán a armády vždy zdôrazňovali, že akékoľvek posilňovanie islamskej identity ťažko poškodí európske ambície Turecka. Vláda R. Erdogana začala budovať islamskú politiku paralelne s procesom približovania k EÚ. Na tureckej politickej scéne pritom došlo k paradoxnej situácii. Kým vlády počas uplynulej dekády váhali so zavádzaním reforiem a zdôvodňovali to rizikom posilnenia islamských radikálov, vláda R. Erdogana začala v roku 2003 sériu odvážnych a tvrdých reforiem na zosúladenie právneho systému s acquis communautaire, na posilnenie tureckej demokracie, slobody slova, slobody zhromažďovania, práv národnostných menšín a oslabenie vplyvu armády. Súčasná turecká vláda cieľavedome odbúrava prekážky členstva Turecka v Európskej únii, a to nielen slovami, ale aj konkrétnymi krokmi.

Tieto skutočnosti zastihli tureckú sekulárnu opozíciu nepripravenú. Keďže aktivity AKP sú úplne opačné, než aké sa očakávali v zmysle zaužívaných klišé tureckej vnútornej politiky, opozičná rétorika bola zbavená obsahu a strany sa v súčasnosti zmietajú vo vnútrostraníckych bojoch. Týka sa to aj jedinej parlamentnej opozície – Republikánskej ľudovej strany, založenej v r. 1923 Kemalom Atatürkom. Vláda prakticky naplňuje to, čo celá politická scéna deklarovala, ale k čomu ani jedna z vlád v predchádzajúcich dekádach nenašla odvahu. Reformy v zákone o politických stranách sú na prospech všetkým tureckým politickým subjektom. Voľby do miestnych zastupiteľstiev 28. marca 2004 potvrdili vysokú dôveru elektorátu kurzu premiéra Erdogana. AKP získala 41,68% hlasov a vyhrala vo všetkých mestách, s výnimkou dvoch.

Razancia a orientácia reforiem uspokojuje aj mimovládne organizácie a menšinové zoskupenia. Z rozsiahlych reformných opatrení totiž najviac profitujú a po ich plnej implementácii aj naďalej budú profitovať doposiaľ zaznávané, alebo potláčané menšiny

13

a minoritné náboženské komunity žijúce v Turecku (hlavne kurdská, židovská, arménska, grécka) a aj sféra mimovládnych organizácií. Otázky, ktoré boli pred rokom 2003 v Turecku úplne tabuizované (práva Kurdov, civilná kontrola armády, podpora mierovému urovnaniu cyperského problému) sú teraz predmetom politickej debaty a reformného procesu. V uplynulých troch rokoch sa vyprofilovala nová generácia mimovládnych organizácií a Erdoganova vláda s nimi čoraz viac konzultuje prebiehajúce reformy.

Potenciálne obavy, ktoré vzbudzuje prevaha AKP na tureckej politickej scéne budú v prípade začatia rokovaní o vstupe do EÚ pod politickou kontrolou zo strany únie. V opačnom prípade existuje hypotetické riziko, že po oslabení tradičných kontrolných mechanizmov plnením Kodanských kritérií by turecká spoločnosť mohla byť vystavená vlne tradicionalizmu, vyplývajúceho z frustrácie kvôli odmietnutiu európskych ašpirácií.

11.Výsledky štúdie možných dopadov vstupu Turecka do EÚ na SR

z pohľadu jednotlivých rezortov

Zhrnutie

Súčasný prehľad sektorálnych politík EÚ z hľadiska budúceho prístupu Turecka k nim predstavuje náčrt možných dopadov na hospodárstvo EÚ, resp. SR. Pristúpenie Turecka do EÚ by bolo odlišné od predchádzajúcich rozšírení s väčším alebo menším, pozitívnym alebo negatívnym dopadom na každý členský štát a s výrazným dopadom na EÚ ako celok.

Vyššie uvedenú analýzu je potrebné vnímať v kontexte ako predbežný a rámcový odhad možného vývoja vychádzajúc z úrovne poznatkov a údajov z r. 2004. Je pochopiteľné, že do analýzy nie je možné zahrnúť všetky vývojové faktory, ktoré sa v horizonte 15 – 20 rokov v Európe udejú. Preto mnohé závery a tvrdenia odrážajú skôr opatrný a kritickejší prístup.

Pri výpočte očakávaných pozitívnych momentov vyplývajúcich z budúceho členstva Turecka v EÚ by bolo možné uviesť napr. určité ekonomické dopady, bezpečnosť sietí energetických dodávok do EÚ, zapojenie Turecka do vnútorného trhu EÚ, t.j. okrem schopnosti plniť povinnosti vyplývajúce z existencie colnej únie, uskutočňovanie aj ďalších štrukturálnych reforiem, posilnenie legislatívneho a regulačného rámca a pod. Integrované a prosperujúce Turecko by v rámci vnútorného trhu EÚ predstavovalo nielen zdroj politickej stability v regióne, ale aj strategicky situovaný, veľký a rastúci trh so značnými investičnými príležitosťami vo sfére priemyslu, infraštruktúry a energetiky.

Na druhej strane, pri výpočte predpokladaných negatívnych momentov vyplývajúcich z budúceho členstva Turecka v EÚ by bolo možné uviesť napr. prehĺbenie regionálnych rozdielov v EÚ (Turecko by bolo oprávnené na výraznú podporu v tejto oblasti), poľnohospodárstvo (vyžaduje si zvláštnu pozornosť), očakávané migračné toky, kontrola novej vonkajšej hranice EÚ (je zrejmé, že Turecko sa „v prvej etape“ nebude môcť pripojiť k Schengenu), rozpočtové dopady (dá sa predpokladať, že finančný dopad bude značný, veľa však bude záležať taktiež na vývoji spoločných politík EÚ - regionálna, poľnohospodárska a ďalšie).

Prakticky pre všetky sektorálne oblasti platí, že v súčasnosti je veľmi ťažké polemizovať nad skutočnými dopadmi na členské štáty EÚ vyplývajúcimi z členstva Turecka v EÚ. Detailné analýzy, konkrétne hodnotenia a odporúčania, vrátane nevyhnutných prechodných období, potrebných derogácií a pod. budú predmetom predpokladaných veľmi náročných a dlhých rokovaní o členstve Turecka v EÚ.

14

Rozpočtové dopady vstupu Turecka do EÚ na SR

Aj napriek viacerým v súčasnosti neznámym aspektom, súvisiacim s budúcim vývojom politík EÚ, vývojom Turecka, SR, ako aj celej EÚ, možno jednoznačne povedať, že vstup Turecka by sa negatívne odrazil na čistej pozície SR vo vzťahu k rozpočtu EÚ (príjmy SR z rozpočtu EÚ mínus platby SR do rozpočtu EÚ). Percentuálne zhoršenie čistej pozície SR voči rozpočtu EÚ oproti situácii, ak by Turecko nevstúpilo do EÚ, je možné odhadnúť iba s pomerne veľkou mierou rizika a pri stanovení viacerých predpokladov.

Predpoklad termínu vstupu Turecka do EÚ: Európska komisia vo svojej analýze vychádza z možného cieľového vstupu Turecka do EÚ v roku 2015. Podľa EK si však príprava na pristúpenie Turecka do EÚ môže vyžiadať obdobie možno až do konca budúceho desaťročia. V zásade možno konštatovať, že čím neskorší bude vstup Turecka do EÚ, tým vyššia bude dlhodobá kumulovaná čistá pozícia SR, pretože SR bude môcť ako budúci čistý príjemca pomoci z EÚ po dlhšiu dobu poberať vyššiu úroveň pomoci.

V rámci EÚ možno v časovom horizonte viac ako desať rokov predpokladať veľké a pravdepodobne aj zásadné zmeny (osobitne v ďalšej nasledujúcej finančnej perspektíve od roku 2014). Možno predpokladať, že EÚ bude prispôsobovať svoje politiky, osobitne v poľnohospodárstve, ale aj v kohéznej politike (zmena alokačných kritérií) tak, aby dopady vstupu Turecka do EÚ boli pre členské štáty finančne akceptovateľné.

Predpoklad výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka: Výdavky na Turecko v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v roku 2025 (po 10-ročnom prechodnom období na priame platby) by boli približne 8,2 mld. EUR, z čoho by priame platby predstavovali 5,3 mld. EUR, trhovo orientované výdavky 0,660 mld. EUR a rozvoj vidieka 2,3 mld. EUR (všetky údaje z analýzy EK). V roku 2025 pri predpoklade nezmeneného, resp. iba mierne upraveného objemu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (55 – 58 mld. EUR ročne v roku 2025) by výdavky na Turecko (a tým aj zníženie priemerných výdavkov pre ostatné členské štáty, vrátane SR) boli približne 15%. V prvých rokoch po predpokladanom vstupe Turecka do EÚ by percentuálny podiel výdavkov bol pod 10% ročne.

Predpoklad výdavkov na kohéznu politiku: Vstupom Turecka do EÚ by sa ďalej prehĺbili regionálne rozdiely v rozšírenej EÚ. Vstup Turecka by si vyžiadal značné prostriedky, pretože Turecko by bolo oprávnené na výraznú podporu v tejto oblasti. Viacero regiónov v súčasných členských štátoch by stratilo oprávnenie na čerpanie prostriedkov kohéznej politiky. Turecko vzhľadom na svoj nízky HDP na obyvateľa (pri predpoklade zachovania súčasnej metodológie alokácií pre kohéznu politiku) by malo po vstupe nárok na objem vysoko prevyšujúci 10% HDP Turecka. Vzhľadom na aplikáciu stropu na kohéznu politiku by bol tento objem limitovaný na 4% HDP Turecka. V roku 2025 by jedno percento tureckého HDP (pri predpoklade 4 – 5% rastu HDP v Turecku) predstavovalo 5,6 mld. EUR (údaje z analýzy EK). Stropná hodnota kohéznej pomoci pre Turecko v roku 2025 by tak bola 22,4 mld. EUR. Pri predpoklade zachovania rovnakého podielu výdavkov na kohéznu politiku z celkových výdavkov EU (približne 35%) by výdavky na Turecko v roku 2025 z celkových výdavkov pre kohéznu politiku (približne 66 mld. EUR) tvorili približne 34%.

Predpoklad výdavkov na vnútorné politiky: Výdavky na Turecko v oblasti vnútorných politík možno odhadnúť na 2,6 mld. EUR (údaj z analýzy EK). Pri predpoklade zachovania rovnakého podielu výdavkov na vnútorné politiky z celkových výdavkov EÚ ako v poslednom roku návrhu novej finančnej perspektívy na roky 2007-2013 (18%) by výdavky na Turecko v roku 2025 z celkových výdavkov pre vnútorné politiky (približne 34 mld. EUR) tvorili približne 7-8%, pričom relatívne zhoršenie pozície SR v príjmoch z vnútorných politík

15

by mohlo byť v rozsahu 4-8% (toto percentuálne zhoršenie možno uplatniť tak v roku 2025, ako aj pre prvé roky po vstupe Turecka do EÚ).

Je veľmi pravdepodobné, že EÚ bude prispôsobovať svoje politiky – osobitne v poľnohospodárstve, ale aj v kohéznej politike (zmena alokačných kritérií) tak, aby dopady vstupu Turecka do EÚ boli pre členské štáty finančne viac akceptovateľné. Rozsah týchto zmien (podobne ako aj iných zmien v časom horizonte 10 - 20 rokov) je možné odhadovať iba veľmi orientačne. Vývoj a realita vstupu Turecka do EÚ si však pravdepodobne vyžiada (v porovnaní s vyššie uvedenými predpokladmi) zvýšenie výdavkov na vnútorné politiky, zníženie výdavkov na poľnohospodárstvo a úpravu alokačných kritérií (pravidiel pre nárokovateľnosť) prostriedkov kohéznej politiky. Tieto tri trendy znížia podiel prostriedkov, ktoré by Turecko mohlo získať z EÚ a znížia tým aj negatívne dopady na zhoršenie čistých pozícií jednotlivých členských štátov EÚ-27. Celkový dopad zhoršenia čistej pozície SR voči rozpočtu EÚ pri pravdepodobnej zmene politík možno preto v rokoch 2015-2025 orientačne odhadnúť na 10% ročne, čiže približne na 0,3% HDP SR ročne.

Vstup Turecka do EÚ by sa negatívne odrazil na čistej pozícii SR vo vzťahu k rozpočtu EÚ (príjmy SR z rozpočtu EÚ mínus platby SR do rozpočtu EÚ) v odhadovanej výške približne 10% ročne, čiže asi 0,3 % HDP ročne (pri predpoklade čistej pozície SR voči rozpočtu EU v rokoch 2015 - 2025 v rozsahu asi 2,5 -3,5 % HDP). Čím neskorší bude vstup Turecka do EÚ, tým vyššia bude dlhodobá kumulovaná čistá pozícia SR, pretože SR bude môcť ako budúci čistý príjemca pomoci z EÚ po dlhšiu dobu poberať vyššiu úroveň pomoci o približne 0,3% HDP SR ročne. Vo všeobecnosti však platí, že akékoľvek rozširovanie o nové menej rozvinuté členské štáty prináša so sebou aj zhoršenie čistých pozícií „starých“ viac rozvinutých členských štátov, čo bolo aj v prípade rozširovania o EÚ-10.

Ekonomika, hospodárska a menová únia

Podmienkou účasti Turecka v EÚ je splnenie Kodanských kritérií - za oblasť ekonomiky to znamená dosiahnutie fungovania trhovej ekonomiky (čo Európska komisia v predvstupovom období posúdi v pravidelných ročných správach); možno predpokladať, že splnenie tejto podmienky v predpokladanom časovom horizonte možného vstupu Turecka do EÚ, bude pre Turecko menej obtiažne ako splnenie politických kritérií. V tomto medziobdobí však funkčnosť hospodárstva Turecka budú zrejme naďalej pravidelne posudzovať aj medzinárodné finančné inštitúcie OECD a IMF.

Úroveň HDP na obyvateľa v Turecku v roku 2003 dosiahla 28,5 % priemeru EÚ (pozn. SR 46,8 % priemeru EÚ). Nakoľko SR aj Turecko sú pod priemerom EÚ možno predpokladať, že u oboch krajín zameranie hospodárskych politík bude orientované smerom k dobiehaniu hospodárskeho rozvoja EÚ (nominálna a reálna konvergencia), pričom je v súčasnosti ťažké odhadnúť dĺžku obdobia dobiehania, vzhľadom na rozdielnu štruktúru ekonomík, ekonomických podmienok, ako aj rozdielnosť hospodárskych cyklov EÚ, resp. SR, či posudzovaného Turecka.

Vplyv možného vstupu Turecka do EÚ na ekonomiku SR v časovom horizonte napr. do roku 2020 je veľmi ťažké odhadnúť s ohľadom na v súčasnosti množstvo neznámych faktorov (budúce usporiadanie EÚ – zrejme podľa Zmluvy o ústave pre Európu, nové zameranie politík, systém koordinácie ekonomických politík, úpravu Paktu stability a rastu, rozsah vplyvu globalizácie, ďalšiu finančnú perspektívu v období po r. 2015, atď.), ale možno len anticipovať, že vplyv by mohol byť predovšetkým nepriamy, cez väčšiu integráciu obchodu, lepšie využívanie možností fungovania voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu v kontexte Tureckom vynegociovaných podmienok v rámci Zmluvy o pristúpení.

16

SR ako členský štát ciele ekonomickej politiky do roku 2010 definovala v kontexte Všeobecného zamerania ekonomických politík EÚ (určované v trojročných intervaloch) a v konvergenčnom programe SR na roky 2004-2007: do roku 2010 dosiahnuť štrukturálnu vybilancovanosť verejných financií, v rokoch 2008-2009 prijať euro a pristúpiť k eurozóne, do roku 2010 dosiahnuť registrovanú mieru nezamestnanosti pod 10%, zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť na trhu tovarov a služieb, zatraktívniť celkové investičné prostredie, ďalej zefektívniť regulačný rámec finančného trhu. Turecko, ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ, v nadväznosti na aktuálnu situáciu a strategické zámery, by malo v Predvstupovom ekonomickom programe formulovať svoje dlhodobé ciele v makroekonomickej, fiškálnej a menovej politike a v štrukturálnych reformách. Podľa Európskej komisie aktuálnymi výzvami pre Turecko sú zabezpečenie prísnej rozpočtovej disciplíny a fiškálnej udržateľnosti (z hľadiska súčasnej vysokej úrovne vládneho dlhu). Väčšiu pozornosť by malo Turecko venovať podnikateľskému prostrediu a stabilite právneho rámca, ako aj riešeniu štrukturálnych nedostatkov na trhu práce.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo tvorí v Turecku významnú časť hospodárstva, 3 mil. fariem poskytujú čiastočné, alebo úplné zamestnanie väčšine vidieckeho obyvateľstva. Výroba je sústredená hlavne na obilniny, tabak, cukrovú repu, ovocie a zeleninu, ovce a kozy. Obilniny sú pestované na ploche cca 14 mil. ha, čo je 26% pestovateľskej plochy v EÚ 25. Úrody sú nízke (2t/ha), výrobné ceny vysoké, čo dáva možnosť predaja lacnejšej produkcie od nás do Turecka. Ovocie a zelenina tvorí významnú časť tureckej poľnohospodárskej výroby, ktorá je na EÚ trhoch konkurencieschopná. Turecko produkuje napr. 3x viac orechov ako teraz celá EÚ. Z obchodného hľadiska je aj napriek istým reformným zmenám po roku 2000 jasná zásadná asymetria oproti pravidlám EÚ. Turecko podporuje výrazne intervenčné nákupy, poskytuje produkčné a iné podpory. Trh silne chráni vysokými dovoznými clami. Dovoz živých zvierat a mäsa je úplne zakázaný. EÚ naopak poskytla Turecku takmer voľný vstup na spoločný trh.

Veľmi vážny problém predstavuje veterinárna a fytosanitárna oblasť. Problematická dlho zostane preprava zvierat a zabezpečenie požadovanej úrovne veterinárnej kontroly na tureckých hraniciach. Veľa treba urobiť aj v oblasti potravinovej bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a pohody zvierat. Vážne problémy sú očakávané v oblasti fytosanitárnej kontroly, vybudovanie zodpovedajúcich laboratórií a zaškolenie personálu.

Vstup Turecka do EÚ bude mať s veľkou pravdepodobnosťou negatívny vplyv na slovenské poľnohospodárstvo a jeho konkurencieschopnosť, pretože Turecko sa nachádza v zemepisnej šírke, ktorá má priaznivejšie klimatické podmienky na poľnohospodársku výrobu a môže tak dosahovať nižšie náklady na jednotku produkcie. Rovnako možno predpokladať, že v budúcich rokoch sa rozpočet EÚ na poľnohospodárstvo, na základe Fischlerovej reformy z r. 2003 nebude zvyšovať. Vstup Turecka, ktoré má veľký rozsah výroby a vysokú zamestnanosť v tomto sektore, ovplyvní prerozdelenie financií EÚ určených na poľnohospodárstvo v neprospech ostatných členských štátov Únie a teda aj Slovenska. Podľa súčasných pravidiel by bolo Turecko oprávnené na výraznú finančnú podporu (priame platby by v súčasnosti predstavovali viac finančných prostriedkov ako je suma, ktorú dovedna dostávajú nové členské štáty EÚ).

Poľnohospodárstvo bude pri rokovaniach o vstupe predstavovať jednu z najťažších oblastí. Existujúce pravidlá CAP (spoločnej poľnohospodárskej politiky) neumožňujú vstup Turecka bez zásadných zmien alebo bez navýšenia rozpočtu. Turecké poľnohospodárstvo by totiž samé potrebovalo 8 mld. EUR ( pre porovnanie pre všetkých 10

17

nových ČK je vyčlenených 7 mld. EUR). Vysoké čiastky by boli potrebné aj v predvstupovej fáze na reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva a potravinárstva. Podpora rozvoja vidieka by musela zabezpečiť náhradné zdroje na absorbovanie pracovnej sily, ktorá sa uvolní zo samozásobiteľských a polozásobiteľských fariem.

V súčasnosti je veľmi ťažké špekulovať nad možnými prechodnými obdobiami a prípadnými derogáciami, to ukáže až podrobná analýza stavu v procese negociácií jednotlivých oblastí.

Oblasť vnútra

Európska integrácia je pevne zakotvená v spoločnom záväzku zabezpečiť slobodu na základe ľudských práv, demokratických inštitúcií, rešpektovania práva, kodanských kritérií a na preukázaní uplatnenia tohto záväzku. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je založený na týchto hodnotách a na vzájomnej dôvere. Berúc do úvahy nadnárodnú dimenziu hrozieb pre vnútornú bezpečnosť, vlády individuálnych štátov nie sú schopné vysporiadať sa s otázkami bezpečnosti izolovane, ale musia kolektívne čeliť týmto hrozbám.

Vstup Turecka do EÚ by bol príležitosťou užšej a efektívnejšej spolupráce v oblasti manažmentu hraníc, nelegálnej migrácie a organizovaného zločinu vrátane korupcie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. Zároveň je však z bezpečnostného hľadiska potrebné uvedomiť si, že prípadný vstup Tureckej republiky do únie bude znamenať nevyhnutné zvýšenie opatrnosti pri posudzovaní schopnosti krajiny plniť náročné požiadavky bezpečnostného charakteru. Turecko by vstupom do EÚ nevstúpilo do Schengenského priestoru. Vstup do Schengenu by bol možný až omnoho neskôr a to na základe rozhodnutia Rady EÚ po prísnom vyhodnotení kapacít a praxe Turecka pri ochrane hraníc. Taktiež nedôjde k zrušeniu vnútorných hraníc vstupom Turecka do EÚ. Občania Turecka i občania EÚ budú podrobení hraničnej kontrole. Občania tretích krajín cestujúci z Turecka do členských štátov EÚ budú podrobení plnej imigračnej kontrole na hraniciach.

Vstupom Turecka do EÚ sa zvýši dĺžka vonkajších hraníc. Pozemné hranice predstavujú 2,477 km, morské hranice 9,007 km. V súčasnosti Turecko zvýšilo počet personálu ochrany hraníc na 64 000. Pred vstupom do EÚ a zvlášť pred zrušením kontrol na vnútorných hraniciach bude Turecko musieť preukázať plnú zodpovednosť, kapacitu a prax efektívne chrániť vonkajšie hranice EÚ. Táto schopnosť Turecka bude podrobená prísnemu hodnoteniu.

Turecko už v súčasnosti zosúlaďuje svoju legislatívu, týkajúcu sa ochrany hraníc s acquis, vrátane vytvárania profesionálnej nevojenskej hraničnej stráže a v súčasnosti pripravuje Národný akčný plán, zahrňujúci legislatívne a inštitucionálne zosúladenie.

Otvorenie negociácií s Tureckom nebude viesť automaticky k zrušeniu vízovej povinnosti. Túto otázku môžu otvoriť členské štáty na základe návrhu Európskej komisie. Pred vstupom musí Turecko v plnej miere zosúladiť svoju vízovú politiku voči tretím krajinám. To napomôže v boji proti nelegálnej migrácii do súčasných členských štátov. Zároveň je však potrebné rátať so skutočnosťou, že ilegálna i legálna migrácia, vyvolaná vstupom Turecka do EÚ a prúdiaca cez územie Slovenska, s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní prácu na úseku práce hraničnej a cudzineckej polície či iných zložiek MV SR, vrátane Migračného úradu.

Turecko musí v predvstupovej fáze preukázať kapacitu v boji proti nelegálnej migrácii, zlepšiť výmenu informácií, štatistík a hodnotenia rizika migračných tokov a sietí organizovaného zločinu medzi súčasnými členskými štátmi a Tureckom.

Turecko je v súčasnosti krajinou pôvodu žiadateľov o azyl, podobne ako tomu, hoci v menšej miere bolo Rumunsko a Bulharsko. Turecko musí nevyhnutne implementovať

18

politické reformy, obzvlášť na juhovýchode s prevažne kurdským obyvateľstvom a tým podstatne znížiť počet žiadateľov o azyl.

Otvorenie prístupových rokovaní pravdepodobne bude stimulovať ekonomický rozvoj a znižovať chudobu, čím by sa mal znížiť počet žiadateľov o azyl tohto druhu. Po vstupe do EÚ bude Turecko považované za bezpečnú krajinu pôvodu vo vzťahu k azylovým otázkam v súlade s Protokolom o azyle pre občanov členských štátov Európskej únie.

V súčasnosti veľký počet žiadateľov o azyl prechádza Tureckom do členských štátov, pričom Turecko neakceptuje žiadosti o azyl, pokiaľ žiadatelia nepochádzajú z Európy. Turecko bude musieť už v predvstupovom období zrušiť tieto obmedzenia a bude musieť uplatniť systém pre žiadateľov o azyl, ktorý bude rešpektovať štandardy a postupy v zmysle Ženevského dohovoru OSN a acquis. Okrem toho sa na Turecko po jeho vstupe do EÚ budú plne vzťahovať Dublinské opatrenia. Na základe toho mnohí azylanti, ktorí len nelegálne prechádzali Tureckom a následne požiadali o azyl v inom členskom štáte, budú vrátení späť do Turecka, aby sa tam podrobili azylovej procedúre. Vstup Turecka do EÚ by mal takto znížiť počet žiadateľov o azyl v súčasných členských štátoch.

Turecko pred tým, ako by sa mohlo stať členom EÚ musí v plnej miere implementovať acquis a preukázať splnenie všetkých vyššie uvedených prísnych kritérií. Na hodnotení ich plnenia sa bude zúčastňovať aj SR a môže v ktorejkoľvek fáze vzniesť svoje námietky v prípade akýchkoľvek pochybností o dôveryhodnosti ich plnenia Tureckom. SR bude priamo zainteresovaná na negociáciách s Tureckom v kapitole 24, spravodlivosť a vnútro a na jej uzavretí. Pokiaľ Turecko implementuje acquis a splní vyššie uvedené kritériá a požiadavky, z hľadiska vnútra sa nepredpokladajú negatívne dopady jeho vstupu do EÚ na Slovensko. Je však potrebné dodať, že posúdenie schopnosti Turecka plniť požadované kritériá si bude vyžadovať dlhodobé sledovanie.

Sociálna politika, zamestnanosť a pracovný trh

Prijatie acquis v sociálnej oblasti bude jednou z hlavných výziev pre Turecko, s ohľadom na veľký počet občanov, ktorých životná úroveň je pod priemerom EÚ, na akútne sociálne problémy a limitované administratívne kapacity. Niektoré elementy acquis v oblasti pracovného práva, rodovej rovnosti a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli už prijaté, ale ich efektívna implementácia a aplikácia je ťažká. Treba zintenzívniť prácu na plné zosúladenie s EÚ štandardami v tejto oblasti, predovšetkým vo vzťahu k plnému rešpektovaniu práv žien a zlepšeniu úlohy žien v politickom, ekonomickom a spoločenskom živote. Špecifickú pozornosť treba venovať detskej práci.

Antidiskriminačná politika - treba zvýšiť úsilie v boji proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, náboženského vyznania a viery, sexuálnej orientácie, veku a postihnutia. Situácia Kurdov a ďalších menšín musí byť riešená komplexne.

Spolupráca EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a sociálnej exklúzie je súčasťou acquis. V prípade vstupu Turecka do EÚ, prostredníctvom Spoločného hodnotenia priorít politiky zamestnanosti, Spoločného memoranda o inklúzii, budú snahy Turecka o zlepšenie v týchto oblastiach posilnené.

Turci s viac ako tromi miliónmi občanov, tvoria najväčšiu skupinu národností z tretej krajiny legálne pobývajúcich v dnešnej EÚ. Od r. 1980 migrácia z Turecka do zahraničia predstavovala 40 - 60 tisíc osôb ročne, v r. 2002 bolo asi 3 mil. Turkov oficiálne registrovaných v EÚ 15. Hlavnými prijímajúcimi krajinami bolo Nemecko (77,8%, 2,3 mil. osôb), Francúzsko (7,9% resp. 230 000 osôb), Rakúsko (4,7% resp. 135 000 osôb) a Holandsko (4,4% resp. 128 000 osôb). Po pristúpení Turecka sa očakáva ďalšia migrácia.

19

Dlhé prechodné obdobia a ochranná klauzula by mohli zabrániť vážnym obavám na pracovnom trhu EÚ.

Nepredpokladáme, že po vstupe Turecka do EÚ bude turecká pracovná sila výrazne konkurenčnou na slovenskom trhu práce. Dá sa očakávať, že väčšina občanov Turecka, najmä vysokokvalifikovaných, sa bude naďalej snažiť uplatniť na trhu práce v iných členských krajinách EÚ, kde sú už tradične rozsiahlejšie zoskupenia tureckých občanov (SRN, Rakúsko, Taliansko), s možnosťou vyššieho mzdového ohodnotenia ako v SR.

Pozitívom pre SR môže byť skutočnosť, že občania Turecka sa uplatnia na pracovných miestach v hospodárstve SR s najpomalším rastom mzdy (najmä v zdravotníctve a sociálnej pomoci) a v hotelových a reštauračných službách, o ktoré je nízky záujem zo strany Slovenskej republiky.

Súčasne nepredpokladáme rozsiahlejší odliv pracovnej sily zo Slovenskej republiky do Turecka (jazykové a náboženské bariér).

Otázne ostáva, či krajina v ktorej postavenie žien a zaobchádzanie s nimi je v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými dokumentmi OSN, môže byť prínosom pre členské krajiny EÚ.

Dôchodkové poistenie (1. pilier) a starobné dôchodkové sporenie (2. pilier) ako súčasť povinného dôchodkového systému nerozlišuje medzi občanom SR, občanom členského štátu EÚ a cudzincom z tretieho štátu, ale používa všeobecný pojem fyzická osoba. Na štátnych príslušníkov Tureckej republiky, či už ako plnoprávneho člena alebo nie, sa bude nazerať rovnako nielen v povinnom, ale aj v dobrovoľnom dôchodkovom systéme.

Jediná organizačná zmena by vstupom Turecka do EÚ nastala v oblasti výplaty dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej renty zo sociálneho poistenia a dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, kedy sa uvedené dávky občanov SR a občanov členských štátov EÚ vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Do cudziny, pokiaľ nejde o členskú krajinu EÚ, sa tieto dávky vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR neustanovuje inak. V súčasnosti sa pripravuje bilaterálna zmluva v oblasti sociálneho zabezpečenia s Tureckom. Táto zmluva by mala predovšetkým pre obdobie pred vznikom členstva Turecka v EÚ riešiť vzájomné otázky v tejto oblasti.

Aj po prijatí Turecka za plnoprávneho člena EÚ bude nariadenie EP a Rady č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva základnou normou, podľa ktorej sa postupuje pri príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia štátnych príslušníkov EÚ a ich rodinných príslušníkov, relevantné normy k tejto problematike sú v SR zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pre vznik nároku na vyplácanie dôchodkových dávok z dôchodkového poistenia a dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia sa budú akceptovať poistné doby a iné doby v tomto zmysle získané v členských krajinách EÚ a podobne by to malo platiť aj vo vzťahu so zmluvou cudzinou. Poistencovi/sporiteľovi, ktorý odíde do inej krajiny EÚ, sa v prípade potreby získania doby potrebnej na nárok na dôchodkové dávky, budú rovnocenne spočítavať doby poistenia/sporenia na Slovensku.

Po prípadnom vstupe Turecka do EÚ nebude mať tento akt osobitný dopad na systém sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v SR.

Energetika

20

V oblasti energetických zdrojov Turecko má len limitované zdroje ropy a prírodného plynu. Najväčší vlastný energetický potenciál predstavuje uhlie a osobitne lignit. Turecko nemá vybudované ani jadrové elektrárne, má však výskumné ústavy, ktoré sa zaoberajú touto problematikou a eventuálna stavba jadrovej elektrárne sa údajne zvažuje. V oblasti obnoviteľných zdrojov energie je prakticky na začiatku, nemá vybudované zariadenia ani rozvinuté technológie a začalo len s vypracovaním súvislej energetickej politiky, vrátane týchto zdrojov. Z dôvodu každoročne sa zvyšujúcej spotreby elektrickej energie musí Turecko riešiť túto situáciu dovozom energie a to najmä pevných palív ako je uhlie a dovozom uhľovodíkov.

Turecko však predstavuje svojou strategickou polohou veľmi významného transportného partnera a mohlo by predstavovať hlavnú tranzitnú krajinu pre rozšírenú Európu. Cez Turecko a ďalšie krajiny by mohli viesť transportné trasy do energeticky bohatých oblastí a mohol by byť prístup ku Kaspickému moru a Strednému východu. Taktiež je potencionálne možné vybudovať prepojenie transportných sietí zemného plynu z Egypta, Iraku a Iránu do EÚ. Vybudovanie ropovodu by mohlo mať aj ekologické prínosy, nakoľko by znížilo riziko havárii tankerov, ktoré prepravujú ropu po Stredozemnom mori.

Čo sa týka priamych dopadov na Slovensko nie je možné vyčísliť momentálny prínos. Turecko spolu s inými krajinami ako napr. Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko započali v tomto roku práce na plynovode NABUCCO, ktoré žiaľ Slovensko obchádza. Krajiny, cez ktoré sa plánuje plynovod stavať a taktiež aj Grécko a Taliansko zvyšujú aktivity zamerané na podpis zmluvy a vytvorenie tzv. Integrovaného energetického trhu v Juhovýchodnej Európe. V rámci neho sa snažia priviesť kandidátske krajiny vrátane Turecka k tomu, aby už pred vstupom do EÚ prijali smernice o spoločných pravidlách na vnútornom trhu s plynom a elektrinou. Tým by tieto ČK by mali zabezpečený diverzifikovaný prístup k zdrojom energie, za transparentných tarifných podmienok. Aktivity zmluvy majú byť hradené prostredníctvom EÚ (časť z prostriedkov vyčlenených na prístupový proces). Je na zváženie, či po vybudovaní prepravných trás sa nezníži prepravované množstvo plynu cez naše územie do západnej Európy, alebo či by nebolo pre nás výhodné sa aktívnejšie zapájať do aktivít zmluvy a prípadne dohodnúť dobudovanie prepojenia plynovodu ako diverzifikovaného zálohového zdroja z Maďarska resp. Rakúska aj na Slovensko.

Doprava

Turecko má z geografického hľadiska strategickú pozíciu „brány“ z Európy na Blízky východ. V prípade vstupu Turecka do EÚ sa jeho úloha dopravného koridoru ešte zvýši, čím by sa podporil hospodársky rozvoj a celková integrácia regiónu. V oblasti dopravnej infraštruktúry Turecku chýba stratégia jej rozvoja, čo nevytvára predpoklady pre úspešné čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Naviac, zrejme aj chýbajú jasné pravidlá verejného obstarávania. V prípade, že by Turecko bolo schopné čerpať uvedené prostriedky, je ťažké si predstaviť dopad na rozpočet EÚ - Turecko má o niečo menej obyvateľov ako Nemecko a HDP/obyvateľa asi tak veľké ako SR. Pre nové členské krajiny EÚ a teda aj SR predstavuje v oblasti fondov vstup Turecka vážnu hrozbu resp. problémy. Taktiež nekvalitná, nedostatočne rozvinutá dopravná infraštruktúra, nejasné podmienky jej spoplatňovania predstavujú z hľadiska bezpečnosti a hospodárskej súťaže vážny problém pre dopravcov z EÚ vo všetkých odvetviach dopravy, pravdepodobne s výnimkou vnútrozemskej vodnej dopravy.

21

V oblasti cestnej dopravy sú vzťahy s Tureckom upravené dohodou medzi vládou ČSSR a vládou TR o medzinárodnej cestnej doprave (vyhláška č.34/1982/Zb.), ktorú SR prevzala sukcesiou. Ide o štandardnú dohodu, ktorá vyhovuje obom štátom a nie je potrebné ju ani po vstupe SR do EÚ meniť.

V Turecku je registrovaných cca 5000 dopravcov v medzinárodnej cestnej doprave s cca 25000 vozidlami, okrem toho cca 2500 dopravcov s 6000 autobusmi vykonáva medzinárodnú zájazdovú dopravu. Turecké ministerstvo dopravy v poslednom čase venuje značnú pozornosť aproximácii niektorých smerníc EÚ do národného práva, napr. smernice Rady 96/26/ES z 29.4.1996, aby sa dopravcom uľahčilo uplatňovanie práva na slobodu usadenia vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave v znení smernice 98/76/ES. Vytvára sa ucelený systém školenia dopravcov a zavádza sa tiež systém kontroly motorových vozidiel v STK.

Turecko zatiaľ nepristúpilo k multilaterálnej dohode ADR (preprava nebezpečných vecí po ceste), ATP (preprava rýchlo skaziteľného tovaru po ceste), pristúpilo k multilaterálnej dohode CMR (prepravná zmluva v cestnej nákladnej doprave), k dohode TIR a k dohode AETR (práca osádok v cestnej doprave). Podpísalo, ale zatiaľ neratifikovalo multilaterálnu dohodu INTERBUS (Dohoda o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi). Turecko nedpodpísalo ani Dohovor o cestnej premávke (Viedeň 1968) a ani Dohovor o cestných značkách a signáloch.

V prípade ak Turecko pristúpi najmä k dohodám ADR, ATP, Dohovoru o cestnej premávke a Dohovoru o cestných značkách a signáloch a ratifikuje dohodu INTERBUS, ako aj postupne bude aproximovať národné právo s právom EÚ tak, aby nemohlo dochádzať k skresľovaniu hospodárskej súťaže v cestnej doprave, z dopravno-politického hľadiska nie sú žiadne prekážky vstupu tejto krajiny do EÚ.

V oblasti leteckej dopravy sú vzťahy medzi SR a Tureckom upravené bilaterálnou dohodou z 2. apríla 1997, ktorá nadobudla platnosť 5. júna 2002. Letecká doprava je vykonávaná pravidelnými sériami chartrových letov, a to slovenskými aj tureckými dopravcami. Pozitívnymi dopadmi vstupu Turecka do EÚ možno menovať: 1. zjednodušenie prístupu slovenských dopravcov na trh leteckej dopravy SR-TR; 2. za predpokladu zlepšenia situácie bezpečnostnej ochrany v Turecku v dôsledku aplikovania právneho prostredia a pravidiel EÚ by sa mohla zvýšiť bezpečnosť užívateľov leteckej dopravy a produktov cestovného ruchu na jeho území všeobecne, a taktiež vo vzťahu k niektorým skupinám (ženy); 3. zlepšenie podmienok a situácie v ochrane užívateľov leteckej dopravy k trhu, by mali znamenať nárast leteckej dopravy. Za nepriamo negatívne dopady možno označiť prípadné negatívne ovplyvnenie slovenských dopravcov tureckými dopravcami v oblasti kapacity.

Čo sa týka dopravných služieb, zrejme v oblasti prístupu na trh a práva zakladať podniky problémy nebudú, nedá sa očakávať, že by dopravcovia z Turecka narušili fungovanie dopravného trhu SR, dokonca ani v oblasti kabotáže. Avšak, čo sa týka sociálnej legislatívy, bezpečnosti (v leteckej doprave), technických predpisov, životného prostredia a fiškálnych záležitostí dajú sa očakávať veľké problémy s negatívnym dopadom na spravodlivú hospodársku súťaž, čo si zo strany SR vyžiada posilniť kontrolné činnosti vo verejnom sektore, prípadne zaviesť recipročné opatrenia.

Telekomunikačné a informačné technológie

Telekomunikačný trh v Turecku ešte stále nie je úplne liberalizovaný. Už začiatkom roku 2004 malo dôjsť k liberalizácii základnej hlasovej služby, avšak do dnešného dňa nedošlo k žiadnej zásadnej zmene. Turecký telekomunikačný operátor (Türk Telecom) má stále monopolné postavenie na trhu (monopolný poskytovateľ základnej hlasovej služby na národnej

22

aj medzinárodnej úrovni, ako aj telekomunikačnej infraštruktúry), nedošlo ani k jeho čiastočnej privatizácii. Je pod plnou kontrolou štátu, v r. 2003 zamestnával 61 500 pracovníkov (v r. 2001 až 69 500 pracovníkov). Pod kontrolou štátu sú taktiež koncové telekomunikačné zariadenia, ktorých výroba a dovoz musí byť schválená národným regulačným orgánom (Telekomunikačný úrad).

Trh služieb Internetu a prístup k nim je v porovnaní s krajinami EÚ zaostávajúci. K 31.12.2003 poskytovalo služby internetu 91 spoločností, na internet bolo pripojených asi 6 mil. účastníkov, čo je len cca 8,5 % obyvateľstva. Údaje o prístupe domácností na Internet a ich vybavení počítačmi, počet účastníkov so širokopásmovým resp. vysoko-rýchlostným pripojením, vybavenie škôl počítačmi alebo ich pripojenie na Internet, ako aj akékoľvek informácie o využívaní info-komunikačných technológií pre of-line alebo on-line služby obyvateľstva a podnikovú sféru nie sú známe. Na základe toho nie je možné ani analyzovať úroveň rozvoja informačnej spoločnosti v Turecku.

Acquis v oblasti elektronických komunikačných služieb a sietí a informačných technológií smeruje na odstránenie prekážok v účinnom fungovaní jednotného trhu a na dosiahnutie dostupných moderných služieb.

Turecko potrebuje zlepšiť telekomunikačný sektor a pri jeho ďalšom rozvoji možno očakávať, že sa budú tvoriť príležitosti aj pre investorov z EÚ.

Ťažko možno predpokladať, žeby vstup Turecka do EÚ mal nejaký zásadný negatívny vplyv na Slovensko v oblasti telekomunikácií a informačných technológií. Možno však očakávať otvorenie trhu koncových telekomunikačných zariadení a tým možnosť získať podiel na trhu v tejto oblasti (napr. telef. prístroje). Po privatizácii Türk Telecomu treba očakávať aj zásadnú zmenu (zníženie) v počte zamestnancov. Teoreticky sa otvára aj možnosť pôsobenia slovenských firiem v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb a trhu info-komunikačných technológií a služieb s nimi spojených.

Spoločná obchodná politika

Turecká legislatíva je čiastočne harmonizovaná so Spoločnými vonkajšími tarifnými opatreniami týkajúcimi sa priemyselných výrobkov, kde Turecko odstránilo všetky clá a kvantitatívne reštrikcie na dovoz priemyselných výrobkov. Nekompletná harmonizácia je čiastočne spôsobená ťažkosťami pri negociáciách Turecka s niektorými členskými krajinami EÚ o dohodách o voľnom obchode. Od 1.1.1996 je platná dohoda o colnej únii medzi EÚ a Tureckom. Colný sadzobník TR voči tretím krajinám je čiastočne zosúladený s CCT EÚ, najmä v oblasti priemyselných výrobkov, colné predpisy sú v zásadných otázkach zosúladené s Colným kódexom EÚ.

Prípadný vstup TR do EÚ by znamenal potrebu plnej harmonizáciu so spoločnou obchodnou politikou EÚ (najmä v oblasti dohôd o voľnom obchode a prevzatie režimu GSP) - v tejto oblasti však nemožno očakávať žiaden priamy dopad na SR.

Vstup Turecka bude mať dva hlavné dôsledky. Žiadne obchodné opatrenia nemôžu byť prijaté v rámci jednotného trhu a turecké obchodné opatrenia voči tretím krajinám prestanú platiť, keďže turecký priemysel bude profitovať z aplikácie obchodnej legislatívy EÚ, ktorá sa aplikuje na územie rozšíreného spoločenstva. Nepriamo, v rámci obchodných negociácií s tretími krajinami by sa prípadným vstupom Turecka do EÚ zvýšila celková "negociačná váha" Európskej komisie. Turecko v rámci WTO využíva štatút rozvojovej krajiny, čo môže mať značný dopad na vedenie rozvojových politík EÚ, predovšetkým na kapitoly, týkajúce sa obchodu. S ohľadom na odlišné názory Turecka v týchto oblastiach v porovnaní so zvyškom EÚ, rozhodovací proces sa môže stať komplexnejším.

23

Priemyselná politika

Vzhľadom na svoju rozlohu a rozvinuté vzťahy s niektorými priemyselnými štátmi má Turecko dobré predpoklady byť dobrým miestom na potenciálne investovanie. Tento predpoklad vyplýva aj z relatívne lacnej pracovnej sily. Vážnu konkurenciu Slovensku môže spôsobovať rozvinutý oceliarsky priemysel a z neho sa odvíjajúci automobilový priemysel a stavba lodí. Slovensko v minulosti exportovalo značnú časť najmä kvalitnej ocele do Turecka, čo sa vzhľadom na prísun oceliarskych technológii asi zmení. Podobne môže sa skomplikovať situácia v textilnom a farmaceutickom priemysle. Aj z tohto dôvodu boli v minulosti zavedené kvóty na dovoz rôznych druhov textilu. Hlavne odvetvia si však vyžadujú svoju reštrukturalizáciu. Preto si tieto oblasti si vyžadujú hlbšie úvahy a podrobné analýzy. Veľký dôraz sa v Turecku kladie na rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý má veľký význam aj na rozvoj zamestnanosti. Avšak jeho rozvoj je závislý od prísunu tzv. včasného financovania a všeobecne vhodného podnikateľského prostredia. Turecko pripravuje zmenu daňového systému, čo by malo iniciovať zvýšenie ekonomického rastu a zamestnanosti.

Životné prostredie

Vzhľadom na to, že v súčasnosti je stav v transpozícii a implementácii environmentálneho acquis len v počiatočnej fáze, odhadujú sa celkové náklady (verejných a súkromných investícií) na zosúladenie s environmentálnym acquis na desiatky miliárd EUR. Najväčšie investície si vyžaduje sektor vôd (zásobovanie pitnou vodou, čistenie odpadových vôd) a sektor odpadov. Veľké investície si vyžaduje tiež oblasť kvality ovzdušia a oblasť integrovanej prevencie a kontroly voči znečisteniu. Implementácia sektoru ochrany prírody môže byť tiež náročnou úlohou vzhľadom na konflikt medzi ekonomickými záujmami a ochranou životného prostredia. Turecko nemá doposiaľ žiadnu stratégiu pre environmentálne investície ani jasnú prioritizáciu pre investície. Ministerstvo životného prostredia má slabú pozíciu, koordinácia medzi ministerstvami je slabá, čo vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa venuje slabá pozornosť environmentálnej infraštruktúre v investičných programoch. Napriek tomu, že Turecko nedávno decentralizovalo zodpovednosti v oblasti ochrany životného prostredia, tieto zmeny nepriniesli očakávané výsledky a decentralizovaná administratíva je v horších podmienkach ako bola administratíva nových členských krajín v tej istej etape prístupového procesu. Predpokladá sa, že vytvorenie účinnej administratívnej štruktúry v oblasti životného prostredia je otázkou desiatich rokov.

Napriek tomuto nie veľmi pozitívnemu obrazu pripravenosti Turecka na vstup do EÚ v oblasti životného prostredia, jeho vstup bude predstavovať jednoznačne pozitívny dopad čo sa týka stavu životného prostredia v rámci celej Európy, ako aj Slovenska ako jeho súčasti: implementácia a presadenie prísnej EÚ legislatívy v oblasti životného prostredia povedie k redukcii cezhraničného znečistenia ovzdušia, ratifikácia a implementácia Kjótskeho protokolu Tureckom bude predstavovať významný príspevok európskej politiky pre klimatické zmeny. V oblasti vôd vstupom Turecka do EÚ sa očakáva výrazné zlepšenie kvality vody Čierneho mora a výrazné obohatenie európskej fauny a flóry, nakoľko Turecko obohatí EÚ o nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa v súčasnosti v EÚ nevyskytujú.

Za jedine čiastočne negatívny dopad možno považovať (v relatívnom slova zmysle) skutočnosť, že Turecko bude oprávnené na výraznú podporu v oblasti

24

štrukturálnych a kohéznych fondov, čím sa jednotlivým krajinám čerpajúcim v súčasnosti podporu zníži ich podiel z týchto fondov. Vzhľadom na to, že vstup Turecka sa nepredpokladá pred rokom 2015, znamená to, že pôjde o obdobie novej finančnej perspektívy a teda nie je možné konkrétne vyčíslenie.

Zdravotníctvo

Turecko potrebuje viacej odborných ľudských zdrojov a ekonomickej kapacity na vybudovanie efektívneho systému verejného zdravia, schopného zlepšiť zdravotný štatút obyvateľstva. Hlavné zdravotné ukazovatele Turecka sú značne pod priemerom EÚ. Treba sa zamerať na kontrolu prenosných chorôb a vytvorenie siete epidemiologického dohľadu a kontroly prenosných chorôb, ako aj na bezpečnosť pitnej vody.

Rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch EÚ je individuálne diferencovaný a je určený národnou legislatívou. Bilaterálne vzťahy medzi SR a Tureckom upravuje Dohoda medzi Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom zdravotníctva TR o spolupráci v oblasti zdravotníctva, podpísaná v Ankare 22. apríla 1996. Spolupráca je bezproblémová. Po prípadnom vstupe Turecka do EÚ, by sa poskytovala a uhrádzala zdravotná starostlivosť čerpaná na území druhého štátu na základe koordinačných nariadení EÚ (Nariadenie ES č. 1408/71) – úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú slovenským poistencom v Turecku by uhrádzala príslušná slovenská zdravotná poisťovňa a tureckým občanom na území Slovenska by uhrádzala na základe tureckých právnych predpisov turecká strana.

Vzdelávanie, mládež, veda a výskum

Oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže sú predovšetkým v kompetencii ČK. Na komunitárnej úrovni sa uplatňujú len doplnkové akcie prostredníctvom programov na rozvoj a zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy na báze spolupráce medzi ČK. Znamená to, že v prípade Turecka bude nutné zvýšiť implementačnú kapacitu najmä zo strany ČK. Turecko už participuje v komunitárnych programoch (Leonardo da Vinci, Socrates a Mládež) od apríla 2004 a má vytvorené štruktúry pre aktívnu účasť v týchto programoch. Ak pri súčasnej mobilite žiakov, študentov a pedagógov v homogénnej kresťanskej spoločnosti zaznamenávame problémy prameniace predovšetkým z rozdielov v rámci tých istých študijných odborov, nedokážeme posúdiť, do akej miery by sa znížila efektivita vynaložených prostriedkov ak by dochádzalo k mobilitám transcivilizačným“

Vzhľadom na veľký počet obyvateľov Turecka, otázkou zostáva spôsob, podiel a objem financovania takýchto aktivít. Je zrejmé, že ak Rada EÚ v decembri odporučí zahájiť prístupové rokovania, bude sa to musieť zohľadniť aj pri tvorbe finančnej perspektívy (2007-2013).

V TR nie je za problematiku vedy a techniky zodpovedné konkrétne ministerstvo, ale Rada pre technický výskum Turecka (TUBITAK). Vedecký potenciál TR ale netreba podceňovať. Turecko z titulu členstva v NATO participuje aj vo Vedeckom výbore NATO (má prístup k informáciám) a participuje aj v 6. rámcovom programe EÚ pre výskum a technický rozvoj. S ohľadom na už vyššie spomenuté problémy TR so štrukturálnou zamestnanosťou sa skôr dá očakávať migrácia špičkových vedeckých pracovníkov do Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie (podobne, ako je to do USA – týka sa najmä mladých talentovaných študentov ale aj špičkových vedeckých pracovníkov), ako na Slovensko, hoci kontakty medzi slovenskou a tureckou vedeckou komunitou existujú a sú pomerne čulé. SAV má napr. podpísanú zmluvnú spoluprácu s Tureckom (SAV – TUBITAK). Posledný vykonávací program bol podpísaný naposledy v roku 2002, podpisuje

25

sa na obdobie 3 rokov. Spolupráca sa realizuje najmä v oblasti medicínskych, chemických a farmaceutických vied. Momentálne prebieha spolupráca na troch spoločných projektoch.

Investície do výskumu a vývoja v TR sú stále nízke, v prepočítaní na percento HDP nedosahujú ani jednu tretinu EÚ priemeru. TR musí predovšetkým zlepšiť svoju vedeckú infraštruktúru ako aj posilniť výskumné kapacity. Rast investícií do vedy a výskumu by následne položil základy pre budúcu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Na druhej strane malé a stredné podniky sú stabilizujúcim prvkom tureckého hospodárstva a vo výrobnom sektore zamestnávajú až 60 % ľudí. Pritom 80 % hospodárstva je v rukách súkromného sektora. Je možné, že pri citlivej stimulačnej politike by sa v dlhodobom horizonte výsledky vedy a techniky, ale hlavne inovácií mohli pozitívne odraziť na zvyšovaní prosperity malých a stredných podnikov v TR..

Kultúra

Na otvorenie prístupových rokovaní Turecka s EÚ sa treba pozrieť aj z historického hľadiska. Územie Slovenska a jeho obyvateľstvo bolo v rokoch 1526- 1699 v bezprostrednom vojenskom, politickom, spoločenskom i ekonomickom a odvodene i kultúrnom kontakte s Osmanskou ríšou, ktorá dlhodobo okupovala južné oblasti Slovenska. Slovensko vtedy z geopolitického hľadiska zohralo dôležitú úlohu mosta medzi východom a západom, spájajúceho jednotlivé súčasti habsburskej ríše a jej variabilných i konštantných spojencov v boji proti Osmanskej ríši. Zástoj Slovenska, za cenu nesmiernych ľudských, hospodárskych i kultúrnych obetí, tak plnil funkciu neprekročiteľnej hrádze proti prenikaniu islamu do severnej, strednej i západnej Európy. Obraz Turkov a Turecka, vytvorený na základe dlhodobej historickej skúsenosti slovenského obyvateľstva, nemožno hodnotiť ako pozitívny.

Prístupové ambície Turecka do EÚ sa môžu stretnúť s negatívnym postojom širokej verejnosti nielen zo Slovenska, ale aj z ďalších členských krajín EÚ, a to z predpokladaných/možných dôvodov: negatívna historická skúsenosť z už spomínaného obdobia; nedostatočná znalosť súčasných tureckých reálií; výrazná hodnotová, spoločenská, kultúrna, náboženská i ekonomická odlišnosť, veľmi odlišná mentalita tureckého obyvateľstva; obavy z masívnej imigrácie, pre ktorú sa Slovensko môže stať nielen tranzitnou, ale aj cieľovou krajinou ich pobytu a následne obavy z vytvárania početne rastúcich uzavretých komunít, neschopných zaradenia do majoritnej spoločnosti; obavy z demografických ukazovateľov s ich sociálnymi, spoločenskými a ekonomickými dôsledkami a z vytvorenia nového problémového etnika.

Regionálna politika

K problematike je ťažké zaujať presné stanovisko, nakoľko chýbajú základné informácie o regionálnom členení Turecka, o jeho ekonomickom rozvoji a smerovaní z regionálnej perspektívy, ako aj z hľadiska neznámeho plánu interného rozvoja krajiny v budúcich 15 rokoch. Regionálne rozdiely v rozšírenej EÚ sa vstupom Turecka ďalej prehĺbia. Táto skutočnosť by predstavovala jednu z hlavných výziev pre EÚ, pokiaľ ide o kohéznu politiku EÚ. Turecko by bolo oprávnené na výraznú podporu v tejto oblasti (štrukturálne a kohézne fondy). Väčší počet regiónov v súčasných členských štátoch by stratil oprávnenie pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Dôsledky vstupu Turecka do EÚ budú preto zásadné pre štrukturálne politiky vzhľadom na veľkosť krajiny a hospodárske charakteristiky krajiny, ktoré je v tejto fáze veľmi obtiažne posúdiť, pretože hospodársky rozvoj krajiny je neistý a samotné politiky sa môžu v priebehu nasledujúcich rokov zmeniť.

26

Ak by bola kohézna politika EÚ zhruba v súlade so súčasnými návrhmi Európskej komisie pre obdobie 2007-2013, nastane situácia, kedy Turecko bude z dostupných fondov kohéznej politiky čerpať asi väčšiu časť (súčasné kohézne krajiny EÚ-15 už budú asi mimo spôsobilosti, aj z EÚ-10 bude viacero krajín/regiónov mimo Cieľa 1 aj mimo kohézneho fondu). Ak berieme do úvahy nízku súčasnú HDP/cap. v tureckých regiónoch (priemer 28,5% priemeru EÚ-25) a nepredpokladáme, že sa v priebehu ďalších rokov podstatne zmení, znamená to, že turecké regióny budú dostávať zhruba 50% dostupných fondov, asi 20% pôjde do regiónov Poľska, teda pre ostatné nové členské štáty (vrátane Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska) zostáva zhruba 30% všetkých dostupných fondov. Môže to znamenať pre regióny Slovenska podstatné zníženie podpory zo štrukturálnych fondov, čo však bude závisieť aj od celkovej finančnej perspektívy na obdobie po roku 2013.

Obrovské regionálne rozdiely v rámci Turecka (s niektorými regiónmi na úrovni 9% priemeru EÚ 25) ešte zvyšujú potrebu silnejšej podpory Turecka, aby sa regionálne disparity zmiernili čo najviac. Pritom pôjde o dlhodobú potrebu podpory zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, lebo tak veľké regionálne rozdiely sa v rámci jedného programovacieho obdobia vyriešiť nedajú. Zníženie celkového priemeru HDP/cap. v EÚ po vstupe Turecka bude mať za možný následok aj to, že niektoré regióny Slovenska, ktoré za obdobie rokov 2007-2013 zvýšili vďaka kohéznej podpore svoje priemery HDP/cap. sa dostanú mimo rámec spôsobilosti na podporu z fondov EÚ.

Celková situácia však bude závisieť taktiež od ďalších zmien v regionálnej politike EÚ v horizonte roku 2015 a neskôr.

12. Záver

Slovenská republika, vychádzajúc z hodnotiacej správy Európskej komisie o plnení predvstupových kritérií členstva v EÚ Tureckom by mala podporiť rozhodnutie Európskej rady o otvorení prístupových rokovaní s Tureckom s podmienkou, že Turecká republika do otvorenia prístupových rokovaní splní politické kritériá členstva v EÚ. Slovenská republika nevníma otvorenie prístupových rokovaní ako proces, ktorý musí byť automaticky ukončený vstupom Turecka do EÚ. Rokovania môžu byť v prípade závažných nedostatkov pri plnení predvstupových kritérií jednostranne prerušené. Členstvo Turecka v EÚ je len jednou z možností výsledku rokovaní.

Slovenská republika si plne uvedomuje geopolitické súvislosti možného členstva Turecka v EÚ a napriek niektorým nedoriešeným otázkam zastáva názor, že rovnako ako iné kandidátske krajiny by aj Turecká republika mala pociťovať zo strany členských krajín EÚ politiku otvorených dverí.

Preto vláda SR navrhuje, aby Národná rada SR vzala na vedomie návrh stanoviska SR k začatiu prístupových rokovaní EÚ s Tureckou republikou a zaviazala člena vlády SR presadzovať na rokovaní Európskej rady taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do EÚ, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.

27

Príloha

Turecká republika – faktografické údaje

Oficiálny názov štátu:Turecká republika (Türkiye Cumhuriyeti)

Štátne zriadenie: republika

Rozloha:779 452 km2

Počet obyvateľov:71 miliónov k r. 2003, odhad k r. 2025 predpokladá, že Turecko bude mať viac obyvateľov, než ktorákoľvek členská krajina EÚ (Nemecko 82 mil., Turecko 89 mil.)

Hlavné mesto:Ankara

Zloženie obyvateľstva:(Oficiálne štatistiky neexistujú)

Odhad: Turci 80%, Kurdi 17%, ostávajúce 3% predstavujú Arméni, Arabi, Gréci, Albánci, Gruzínci, Bulhari, Židia

Úradný jazyk:Turečtina

Ďalší používaný jazyk:Kurdština

Náboženské vyznanie:Islam (Suniti 90%)

Hlava štátu (prezident):Ahmet Necdet Sezer – od 16. 5. 2000, 7 - ročné volebné obdobie

Predseda vlády:Recep Tayyip Erdogan – od 14.3. 2003

Minister zahraničných vecí:Abdullah Gl (AKP) – od 15.3. 2003

Zákonodarný orgán:Veľké národné zhromaždenie Turecka (TBMM)

550 poslancov, 5 - ročné volebné obdobie

Zloženie parlamentu: po voľbách 3.11. 2002:

Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) - 362 kresiel

Republikánska ľudová strana (CHP) - 177 kresiel

Strana pravej cesty (DYP) - 1 kreslo

nezávislí - 8 kresiel

Základné ekonomické údaje: HDP na obyvateľa dosahoval 28% priemeru EÚ (SR 47%).

V r. 2003 bol podiel poľnohospodárstva na HDP 12,2%, pričom poľnohospodárstvo zamestnávalo 33,2% pracovnej sily (SR 4,5 resp. 6,6%)

20032002

Inflácia (ročný priemer):25,3%; 45%

Nezamestnanosť:9,4%;9,9%

Rast HDP:5,4%;7,8%

PZI (prílev v mil. EUR:172450

Zahraničný obchod s EÚ – obchodná výmena s EÚ predstavuje viac ako ˝ zahraničného obchodu Turecka (58% podiel na vývoze a 52 % dovozu). Turecko je 7 najväčší obchodný partner EÚ.

28

Predpokladané dopady Turecka na vybrané aspekty fungovania EÚ

Zloženie Európskeho parlamentu- pri zachovaní dohôd zmena počtu kresiel

s dopadom na veľké a stredné štáty

Predpokladaný príspevok do rozpočtu EÚ- za predpokladu, že rast HND bude v rozpätí 4-5% by príspevok TR do rozpočtu EÚ v roku 2025 predstavoval cca 5,6 mld. (v cenách 2004, hrubý odhad);

Predpokladané náklady na členstvo- Čistý príjem TR z rozpočtu EÚ bude medzi 16,5-27,9 mld. EUR (všetko v cenách 2004);

Predpokladané náklady na CAP- náklady na realizáciu CAP by mohli k roku 2025 dosiahnuť 8,2 mld. EUR (za predpokladu 100%-ného čerpania fondov a pri zarátaní nákladov na projekty v Rumunsku a Bulharsku);

Predpokladaný dopad na SCF

Turecký vstup by spôsobil podstatný nárast regionálnych sociálno-ekonomických rozdielnosti a štatistických ukazovateľov EÚ. Rozsah štatistického efektu v podmienkach redukovaného priemeru HDP na obyvateľa by bol porovnateľný z rozšírení EÚ o 10 nových členských krajín.

EÚ15/EÚ25EÚ25/EÚ27EÚ25/EÚ27+TR

Nárast teritória 23% 9%18%

Nárast obyvateľstva 20% 6%15%

Nárast celkového HDP 4,7% 0,7% 2,2%

Nárast HDP na obyvateľa - 8,8% - 4,3% - 9,1%

Priemerné HDP na obyv. 91,2 87,479,4%

(EÚ15 = 100)

Predpokladané dopady v oblasti JHA - Vstup Turecka do EÚ by znamenal predĺženie vonkajšej hranice EÚ o 2 477 km na pevnine, 1 762 km na pobreží Čierneho mora a 4 768 km Stredozemného mora.

V súčasnosti je na zabezpečenie hranice vyčlenených 64 000 pracovníkov, ale mnohé aspekty hraničnej kontroly nie sú v súlade s praxou zaužívanou v EÚ.

Migrácia- V r. 2002 bolo registrovaných v EÚ-15 cca 3 mil. tureckých občanov (SRN 77,8%, FR 7,9%, RR 4,7% a HK 4,4%). Turci tvoria najväčšiu skupinu občanov tretích krajín v EÚ (cca 25%).