1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom navrhovaného zákona je dať na vedomie občanom Slovenska, že súčastný politicko-ekonomický - kapitalistický systém porušuje na Slovensku ľudské práva, je nehumánny a nespravodlivý. Kapitalizmus na Slovensku vytvoril štát založený na peniazoch, majetku, moci úzkej skupiny bohatých a ich prisluhovačov a vykorisťovaní chudobnej väčšiny bohatou menšinou. Kapitalistické vlády Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1990 až po súčasnosť, a to najmä za cieľavedomé ponižovanie ľudskej dôstojnosti, plnohodnotného života občanov Slovenska a za hospodársky, kultúrny, morálny a etický úpadok spoločnosti.

Cieľom navrhovaného zákona je ospravedlniť sa obetiam kapitalistického systému, zamedziť ďalším obetiam, vyjadriť mimoriadnu úctu občanom, ktorí sa snažia kapitalistický systém zmeniť a založiť právny základ na odškodnenie obetí kapitalizmu.

Kapitalistický systém kolonizoval Slovensko štandardnými metódami:

Slovensko bolo do roku 1989 spoločnosťou s relatívne vysokou morálkou a kultúrou. V porovnaní s veľkou väčšinou krajín sveta, vrátane vyspelých kapitalistických krajín to bola spoločnosť vzdelaná, s relatívne vyspelým vlastným poľnohospodárstvom a priemyslom. Jednou z úloh neokolonizácie našej spoločnosti bolo a ostáva aj naďalej znížiť úroveň domácej produkcie poľnohospodárstva a priemyslu. Aby tento proces prebiehal bez problémov, bolo potrebné znížiť úroveň morálky, kultúry a vzdelania. Morálka, kultúra a vzdelanie sa nahradili hrami, sexom a terorizmom.

Po prevrate v roku 1989 bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany, stanovila sa tzv. kolektívna vina členov komunistickej strany, bol schválený lustračný zákon, zároveň sa ale chránili a chránia niektorí stranícki jedinci, ktorí prešli do iných politických subjektov, alebo sa zapojili do likvidácie socializmu.

Vedúcu úlohu v spoločnosti v roku 1990 prevzala samozvaná VPN (Verejnosť proti násiliu). Vytvárali sa rady VPN ako spoločenské, neskôr aj politické organizácie, ktoré mali nastoliť spravodlivosť v štáte. Vytvárali sa komisie na hodnotenie vedúcich hospodárskych pracovníkov v podnikoch a inštitúciách pri tzv. okrúhlych stoloch. Zdôrazňovala sa potreba zmeny politického systému tzv. nežnou revolúciou, odsudzovala sa predchádzajúca spoločnosť, vyzdvihovala sa rovnosť pred zákonom, vzájomná tolerancia a rovnaké podmienky do budúcnosti pre každého.

Zrušenú vedúcu úlohu komunistickej strany nahradila diktatúra nastupujúceho politicko-ekonomického - kapitalistického systému, diktatúra jednotlivcov a skupín osôb zoskupených do politických strán a hnutí, prípadne do koalícií, ktoré boli väčšinou riadené a kontrolované zo zahraničia. Politika sa stala, pre tzv. vyvolených – živnosťou, a moc - prostriedkom na zbohatnutie. Disidentom sa umožnilo prevziať významné funkcie štátnej moci, bez ohľadu na ich kvalifikačné predpoklady a schopnosti.

Za účelom kolonizácie Slovenska, sa v trestnom zákone zrušili paragrafy, ktoré trestali občana za poškodzovanie a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, nenahradili sa ale paragrafmi, ktoré by za trestné činy kvalifikovali nevýhodné rozpredanie a rozkrádanie majetku vo vlastníctve štátu, obce a iných verejných subjektov. Vzbudzoval a posilňoval sa pocit nápravy krívd predchádzajúceho systému - socializmu.

2

Podľa kapitalistického systému sa schvaľovali zákony na postupnú reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku a jeho zánik v konkurznom a likvidačnom konaní. Evidencia z týchto konaní je v mnohých prípadoch neúplná. Zrušili sa povinné odvody štátnych podnikov do štátneho rozpočtu, aby sa znemožnila ich funkčnosť. Podniky sa stali nerentabilné, aby sa maximálne znížila ich cena v záujme ich budúcej privatizácie. Pretrhali sa hospodárske väzby medzi podnikmi, znemožnil sa vplyv štátu na chod podnikov. Prijali sa nekoncepčné zmeny výrobných programov podnikov. Hospodárske vedenia boli nahrádzané manažmentmi podnikov, ktoré tieto podniky potom privatizovali. Majetok podnikov sa preceňoval na nižšie hodnoty, alebo sa vyraďoval a postupne sa veľká časť rozkradla, niekedy aj formou zdanlivého predaja. Výroba v podnikoch sa postupne zastavila a podnik sa lacno privatizoval.

Rozkrádanie spoločného majetku sa propagandisticky ospravedlňovalo potrebou jeho lepšieho využitia, uskutočňovania reforiem a lepšej budúcnosti občanov. Trestná, ani občianska osobná zodpovednosť za tieto konania neexistuje. Štát a štátna moc sa dostáva do područia veľkokapitálu a tzv. silných lobistických jedincov zoskupených do rôznych skupín a nadnárodného kapitálu.

Vplyvom kapitalistického zahraničia, starajúceho sa len o maximálny zisk, pokračovala systematická deštrukcia hospodárstva Slovenska. Vznikajúci nový politicko-ekonomický systém – kapitalizmus vytvoril optimálne podmienky na privatizáciu podnikov vládnucimi straníckymi špičkami, ich priateľmi, rodinnými príslušníkmi a následne zahraničím. Menil sa spôsob privatizácie z kontrolovateľnej na nekontrolovateľnú. Podnikom a inštitúciám poskytovali banky a iné finančné inštitúcie vysoké pôžičky s tým, že boli istené záložným právom na majetok štátu, niekoľkonásobne vyššou hodnotou v neprospech štátu. Špekulantom, najme privatizérom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách.

Podporoval sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Pôda sa vracia nielen pôvodným vlastníkom, ale sa aj rozkráda a nerešpektuje sa ochrana pôdneho fondu, nezabezpečuje sa obrábanie pôdy. Vo veľkom rozsahu sa realizovali a realizujú i protiprávne reštitúcie. Vytvorili sa tak podmienky pre legálne rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.

Vytvorili sa akciové spoločnosti a v rámci privatizácie podnikov do vzniknutých obchodných spoločnosti vstúpil zahraničný kapitál v nevýhodnom pomere pre štát.

Vytvárajú sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré neskôr po preliatí kapitálu, zadĺžené, bez následkov vedome zanikajú.

Vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori.

Vytvárajú sa nebankové subjekty, ktoré spreneverili miliardy korún, ktoré v mnohých prípadoch nečestne podnikajú a často za úžernícke úroky poskytujú úvery.

Znižujú sa investície do dopravy, čo má negatívny vplyv na vozový park, cestnú sieť a spoje, ktorých počet enormne ubúda, zvyšuje sa cestovné.

Likvidujú sa detské jasle a detské škôlky, zamestnanecké ubytovne, ich majetok sa privatizuje alebo rozkráda. Z daní občanov sa budujú nové budovy pre miestnu štátnu správu alebo územnú samosprávu. Bývalé administratívne budovy alebo budovy bývalých štátnych podnikov sa často privatizovali.

Rozbil sa systém národných výborov, v ktorých bola spojená štátna správa a miestna samospráva, s cieľom maximálne oslabiť funkcie štátu. Neskôr sa za vysoké finančné náklady pripravujú a realizujú, stále nové koncepcie fungovania štátnej správy a územnej samosprávy. Funkcionári miestnej štátnej správy, primátori, starostovia berú vysoké pôžičky na budovanie

3

miest a obcí, pritom zakladajú ich majetok a výstavby realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Výsledkom pôsobenia kapitalizmu je nedodržiavanie niektorých ľudských práv a slobôd. Vážnosť zákonov a povinnosť ich plnenia sa znehodnocuje. Plne uplatňovať svoje práva súdnou cestou majú lepšiu možnosť bohatí, pretože súdne a správne poplatky a advokátske trovy sú vysoké. Zriadením inštitútu kaucie, ktorou sa bohatý môže vykúpiť z väzby, vytvorením veľkej sociálnej nerovnosti občanov, veľkým nárastom korupcie a klientielizmu, vytvorením lobistických mocenských skupín a aktivitou rodinkárstva sa vytvorila nerovnosť občanov pred zákonom. Občan a jeho postavenie závisí často od majetku a peňazí. Sociálne rozdiely sa prehlbujú, vznikla vrstva zbohatlíkov, často z titulu neoprávnene nadobudnutého majetku. Rozdiely medzi občanmi žijúcimi v prepychu a chudobnými, ktorí majú problémy prežiť, sa zväčšujú.

Proletársky internacionalizmus bol propagandisticky nahradený európskou integráciou, vstupom do NATO a svetovou globalizáciou. Došlo k zmene politickej orientácie z bývalého ZSSR na USA, Slovensko prešlo z podriadenosti jednej svetovej mocnosti do podriadenosti druhej svetovej mocnosti.

Štáty Európskej únie sa po prevrate roku 1990 opäť správajú voči Slovensku kolonizačne. V prístupovej zmluve k EÚ sa Slovensko podriadilo a súhlasilo s odstavením jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006-2008, i napriek tomu, že elektráreň spĺňa bezpečnostné kritéria, t.j. spĺňa podmienku jej prevádzkovania. EÚ postupovala v tomto prípade proti vlastným zákonom a nariadeniam. Aj v tomto prípade ide len o maximálny zisk zo Slovenska pre kapitalistické korporácie.

Napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky a zákony EÚ jasne hovoria, že základ hospodárstva je trhová ekonomika, EÚ požadovala obmedziť produkciu železiarní US Steel Košice. Aj v tomto prípade zákon maximálneho zisku bol nadriadený zákonom EÚ a Ústave Slovenskej republiky.

Diametrálne opačný postoj zaujala EÚ v obchode s poľnohospodárskymi produktmi so Slovenskom. Napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky a zákony EÚ jasne hovoria, že základ hospodárstva je trhová ekonomika, obchod medzi Slovenskom a EÚ v poľnohospodárskych produktoch porušoval a porušuje zákony EÚ a Ústavu Slovenskej republiky. EÚ niekoľkonásobne viac dotuje poľnohospodárstvo ako Slovensko, to znamená, že po roku 1989 začala exportovať na Slovensko dotované poľnohospodárske výrobky za dampingové ceny, čím poľnohospodárske produkty Slovenska boli menej konkurencieschopné. Paradoxne, toto jasné porušovanie Ústavy Slovenskej republiky a zákonov EÚ nikto nenapadol. Aj v tomto prípade kapitalistický zákon maximálneho zisku bol nadriadený zákonom EÚ a Ústave Slovenskej republiky.

Nespravodlivosť kapitalistického režimu EÚ – vzor západných demokracií, jasne dokumentujú aj kvóty pre poľnohospodárske výrobky, ktoré nám v prístupovej zmluve zakotvila EÚ. Napríklad, celková plocha vinohradov na Slovensku po roku 1989 klesla, a kvótu, ktorú EÚ a Slovensko vyjednali, je len 72% plochy, ktorú sme mali v roku 1989 (Obrázok č. 1), t.j. vrátime plochu vinohradov 34 rokov späť. Podobne je to aj s počtom oviec a kôz na Slovensku (Obrázok č. 2). Kvóta, ktorú sme vyjednali, vráti počet oviec a kôz pred rok 1948. Kvóta na mlieko bude stabilizovať jeho produkciu na Slovensku na 58% hodnoty, ktorú sme dosiahli v roku 1989 (Obrázok č. 3).

Pod vplyvom kapitalizmu sa úroveň školstva a vzdelania znižuje. Na vedu a výskum sa dáva čoraz menej finančných prostriedkov. Školstvo, najmä vysoké sa spoplatňuje. Vzdelanie sa postupne stáva privilégiom bohatých, pretože chudobní nemajú peniaze na drahé knihy,

4

na vysoké platby za externé vzdelávanie a kurzy. Verejné knižnice sú nedostatočne vybavené. Kvalifikačné predpoklady vzdelania sa nahrádzajú krátkodobými rekvalifikačnými kurzami, nadobudnuté vzdelanie sa znehodnocuje. Kultúrne programy nahradili akčné filmy a bezduché zahraničné seriály. Filmy a divadelné predstavenia často vyzdvihujú spoločenskú smotánku, trh a násilie. Absentuje nová realistická tvorba zo života obyčajných ľudí. Zanikla väčšina mestských a dedinských športových klubov, telocviční a športovísk. Štát prestal podporovať rozvoj športu a tým i zdravý telesný vývin mládeže.

Výsledkom tejto implantácie kapitalistickej kultúry, konzumácie a maximálneho zisku je nárast kriminality, alkoholizmu, narkománie a prostitúcie. Znížila sa osobná bezpečnosť občanov, narastá počet násilných trestných činov.

V záujme vytvárania a podpory podnikateľskej vrstvy a pod vplyvom lobistických skupín a udržania sociálneho zmieru v spoločnosti sa toleruje zlá daňová disciplína. Odôvodňuje sa to vysokými daňami, ktoré treba znížiť, bez ohľadu na zabezpečenie funkcií štátu. Vytvorili sa stavovské organizácie s povinným členstvom, ovládané skupinou večných funkcionárov, ktoré sú často zamerané proti vlastným členom príslušnej organizácie. Zaniklo Revolučné odborové hnutie a jeho majetok sa rozpredal. Funkcionári odborov neúčinne bránia záujmy občanov, živiacich sa vlastnou prácou a neúčinnými protestami udržiavajú sociálny zmier.

Finančné zdroje štátu sa míňajú z dôvodu permanentného splácania zahraničného dlhu a úrokov, ekonomickej kolonizácie, protiprávnych reštitúcií, protiprávnych privatizácií, oddlžovania finančných inštitúcií a iného rozkladania majetku štátu.

Prudko narastá nezamestnanosť, ktorá reálne je viac ako 15%, mnohí trpia biedou a nedostatkom zdravej výživy.. Odstupné a podpora v nezamestnanosti sa minimalizuje. Počet občanov, ktorí sa nachádzajú v sociálnej núdzi sa zvyšuje, zaraďujú sa medzi nich aj občania v dôchodkovom veku. Vytvárajú sa hladové doliny.

Banky a iné finančné ustanovizne, ktoré získali založený štátny majetok sa z peňazí daňových poplatníkov oddlžili a potom sa predali i pod cenu zahraničným záujemcom. Veľké finančné sumy sa vyplatili a vyplácajú poradcom pri výbere zahraničných investorov. Strategické podniky sa rozpredávajú za ceny nevýhodné pre Slovenskú republiku, strácajú sa desiatky až stovky miliónov v realizovaných tendroch.

Mnohí zbohatlíci vyvážajú peniaze do zahraničných bánk alebo kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Štát sa vysoko zadlžuje. Celkový zahraničný dlh v júni 2004 bol 600 mld Sk, čo znamená, že každý občas SR je zadĺžený v zahraničí viac ako 100 000 Sk.

Bytová výstavba stagnuje, postavené byty sú z dôvodu ich vysokých cien neprístupné radovým občanom. Občania, hlavne mladá inteligencia, sa začína vysťahovávať zo Slovenska. Vedome sa podporuje zánik domácich podnikov a propaguje sa výstavba priemyselných parkov so zahraničným kapitálom. Priemyselné parky sa umiestňujú na úrodnú pôdu. Štát a obce zabezpečujú infraštruktúru a potom s prosbou očakávajú, že tieto vložené investície budú využité. Budované priemyselné parky vytvárajú minimálne pracovné príležitosti.

Zahraničným podnikateľom sa dávajú daňové prázdniny, tuzemským podnikateľom sa podnikateľské podmienky zhoršujú. Vznikajú obchodné reťazce, ktoré obmedzujú domácu podnikateľskú vrstvu.

Výsledkom importovania kapitalistického systému je, že globálne zahraničné korporácie získavajú zo slovenskej ekonomiky profit z privatizovaných podnikov, bánk, poisťovní, služieb a zdravotníctva. Výsledkom toho je, že reálna mzda, dôchodky, sociálne a nemocenské dávky nerastú i napriek tomu, že HDP Slovenska v reálnych cenách stúpa 2-4% ročne.

5

Po prevrate po roku 1989 začala stúpať aj naša celková zahraničná zadĺženosť, ktorá narástla 10-krát a 30.6.2004 dosiahla hodnotu 18,7 mld USD. Paradoxne naša zadĺženosť stúpa i napriek splátkam zahraničného dlhu o viac ako 1 mld USD ročne.

Podľa správ OSN „Human Development Report“ 2000-2004, splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene (Total Debt Service) v bežných cenách ročne bolo nasledovné:

1998=79 mld Sk

1999=73 mld Sk

2000=126 mld Sk

2001=129 mld Sk

2002=157 mld Sk

Spolu len za týchto päť rokov Slovensko zaplatilo totálny dlhový servis v hodnote 564 mld Sk, ktorá je vyššia ako hodnota sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989. Paradoxne, počas tohto obdobia náš zahraničný dlh neklesol ale stúpol z 9,9 mld USD z roku 1997 na 13,1 mld USD na konci roka 2002 a na 18,7 mld USD koncom júna 2004. Z uvedeného vyplýva, že všetky podniky, banky a poisťovne, ktoré sa privatizovali do zahraničia, naše ponovembrové vlády odovzdali zahraničiu zadarmo a ešte k nim máme doplatiť 18,7 mld. USD. Stali sme sa permanentnými platičmi dlhov a úrokov, čo bolo jedným zo zámerných cieľov prevratu 1989.

V súčasnosti HDP Slovenska v stálych cenách je vyšší ako bol za socializmu v roku 1989. Po roku 1989 kapitalistický režim zaviedol na Slovensku kolonizačné vlastníctvo, kde časť nadhodnoty odchádza do zahraničia. Preto zo súčasného HDP nie je možné platiť reálne mzdy, dôchodky, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, výstavbu bytov v takej výške, ako to bolo možné za socializmu, keď podniky boli v socialistickom vlastníctve.

Vykorisťovanie na Slovensku, ako výsledok zákonov kapitalizmu, dokumentuje aj správa EÚ, ktorá hovorí, že priemerná pracovná sila na Slovensku v roku 2000 bola takmer 7,4-krát lacnejšia ako v EÚ. Priemerný slovenský pracovník pracujúci v zahraničnom podniku na Slovensku dostáva 13,5% zárobku a 86,5% z neho odovzdáva do zahraničia.

Podľa správy Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom Úrade SR, počet domácností s deficitným rodinným rozpočtom je okolo 25%. Frekvencia tých, ktorí sú v jednotlivých mesiacoch nútení siahnuť na svoje úspory alebo sa zadlžujú, sa pohybuje v rozmedzí od 21% do 28%. Finančná situácia vo februári 2004 sa zhoršila u 61% domácností, pričom priemer za posledných 12 mesiacov bol 52% domácností. Tieto údaje jasne hovoria, že sociálna situácia občanov sa stále zhoršuje. Správa uvádza, že v súčasnosti až 27% domácností má deficitný rozpočet, to znamená, že nemá dostatok príjmov na živobytie. Občania musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa, a často z dôvodu prežitia kradnú. Takto žije 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. Je to ďalší dôkaz nehumánnosti a nespravodlivosti súčasného režimu na Slovensku.

Do uvedeného stavu sa Slovensko dostalo pod heslami slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv. V skutočnosti išlo podľa zákonov kapitalizmu o kolonizáciu Slovenska a celého socialistického bloku štátov s cieľom dosiahnuť maximálny zisk. Veľmi jasne to dokumentuje hodnota Dow indexu za posledných 100 rokov na burze v New Yorku. Vývoj Dow indexu je ukázaný na obrázku č. 4. Index potreboval 100 rokov, aby sa jeho hodnota zvýšila o 2500 bodov, ale stačilo 10 rokov kolonizácie bývalého socialistického bloku, aby sa jeho hodnota zvýšila o 8000 bodov. V dôsledku nespravodlivosti zákonov kapitalizmu majetok bývalého socialistického bloku zmenil majiteľa. Analytici na burze

6

v New Yorku dokonca zdôraznili dátum 4.1.2004, keď skončil najväčší, nepretržitý, 107 mesačný ekonomický prudký vzostup hodnoty indexu v histórii burzy (obrázok č. 4) a samozrejme aj nepretržitý 107 mesačný zisk majetku najväčších korporácií.

Pretože počet pracovníkov výskumu, vedy a techniky po roku 1989 významne poklesol (Obrázok č. 5), stali sme sa montážnou halou pre zahraničných vykorisťovateľov. V dôsledku prudkého nárastu nezamestnanosti (Obrázok č. 6), Slovensko sa stalo zásobárňou lacnej pracovnej sily pre zahraničné korporácie. Dochádza v spoločnosti k paradoxnému javu, že príjem zahraničných investícií zvyšuje počet ľudí v hmotnej núdzi, ako to dokumentuje správa Svetovej banky (Obrázok č. 7).

7

Obrázok č. 1.

8

Obrázok č. 2.

9

Obrázok č. 3.

10

Obrázok č. 4.

11

Obrázok č. 5.

12

Obrázok č. 6.

13

Obrázok č. 7.

14

Konkrétne údaje zo štatistík Slovenskej republiky dokumentujúce nehumánnosť a nespravodlivosť kapitalizmu a porušovanie niektorých ľudských práv prijatých vo Všeobecnej Deklarácii ľudských práv, v Charte základných práv Európskej únie a Ústavy Slovenskej republiky.

Všeobecný úpadok spoločnosti na Slovensku, ako výsledok pôsobenia nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalizmu na Slovensku potvrdzujú nasledovné údaje zo Štatistických ročeniek SR a informujú o tom denne všetky naše média už niekoľko rokov.

V dôsledku kapitalistického zákona maximálneho zisku, reálna mzda nestúpa so stúpajúcou produkciou HDP na Slovensku (Obrázok č. 8), podobne nestúpajú ani reálne dôchodky (Obrázok č. 9) alebo sociálne zabezpečenie. V dôsledku biedy, ktorú spôsobil kapitalizmus, spotreba mäsa na obyvateľa klesla na úroveň roku 1970 (Obrázok č. 10), spotreba mlieka na úroveň spred roka 1970 (Obrázok č. 11), a je menšia ako bola v roku 1936. Spotreba zeleniny na obyvateľa za posledné tri roky klesla na úroveň spred roku 1965 (Obrázok č. 12), spotreba ovocia klesla pred rok 1989 (Obrázok č. 13). V roku 1990 sa spotreba vody na obyvateľa v domácnosti pohybovala v priemere za deň okolo 200 litrov. V posledných rokoch je to len 77 litrov, čo sa blíži k hygienickému minimu.

Prieskum Centra výchovnej a psychologickej prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ukázal, že poruchy správania má v priemere 10% dnešnej mladej generácie. Sú to agresivita a násilné správanie.

Podľa riaditeľa sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, asi 240-tisíc detí na Slovensku je ohrozených vo vývoji. Nejde len o chudobu, v ktorej žijú, ale napríklad aj o to, že deti dlhodobo nezamestnaných, vyrastajúce v nepodnetnom prostredí, kde nevidia rodičov odchádzať do práce, nevidia nijaký dôvod, aby sa učili a mohli neskôr žiť ináč.

V dôsledku kapitalistického zákona maximálneho zisku, máme vysokú nezamestnanosť, niekoľko desiatok tisíc bezdomovcov a spoluobčanov, ktorí sa živia zbieraním odpadkov z košov a kontajnerov.

Devastácia ekonomiky, morálky a kultúry, ako produkt nehumánneho kapitalistického režimu, sa prejavil aj v sociálnych parametroch, ako sú kriminalita, násilie a vraždy.

Po prijatí zákonov kapitalizmu na Slovensku vzrástol počet trestných činov viac ako dvojnásobne (Obrázok č. 14), pričom objasnenosť trestných činov signifikantne klesla (Obrázok č. 15). Podobne vzrástol počet vrážd dvojnásobne (Obrázok č. 16) a klesla ich objasnenosť (Obrázok č. 17). Kapitalistický systém na Slovensku po roku 1989 vytvoril vhodné podmienky na vraždu viac ako 740-tich našich spoluobčanov v porovnaní s priemerom za socializmu.

Úpadok spoločnosti dokazuje aj stúpanie násilných trestných činov po roku 1989 (Obrázok č. 18), štvornásobný vzostup počtu krádeží vlámaním (Obrázok č. 19), pričom objasnenosť krádeží významne klesla (Obrázok č. 20). Významne stúpol počet mŕtvych ľudí nájdených na Slovensku (Obrázok č. 21). Len počas rokov 1998 až 2003, t. j. za 6 rokov, na Slovensku zomrelo na ulici v dôsledku zlej sociálnej situácie o 477 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu. Po implantácii zákonov kapitalizmu sa na Slovensku stratilo o 1750 ľudí viac ako bol priemer počas socializmu (Obrázok č. 22).

15

Zákony kapitalizmu na Slovensko priniesli stratu dôstojného života človeka u mnohých občanov, priniesli nezamestnanosť, bezdomovcov, žobrákov a občanov, ktorí sa živia odpadkami. Kapitalizmu priniesol na Slovensko zločiny, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali. Napríklad narkomániu, nájomné vraždy, výpalníctvo, únosy detí alebo obchod s ľuďmi. Tieto zločiny sú bežné v kapitalistických krajinách, čo znamená, že kapitalizmus vytvára pre ne vhodné podmienky.

Po roku 1989 začala prudko stúpať narkománia a s ňou spojená kriminalita (Obrázok č. 23). Objavil sa fenomén nájomných vrážd a obchodovania s ľuďmi (Obrázok č. 24). Psychický tlak nespravodlivosti a bezmocnosti občanov potvrdzuje aj narastajúci počet návštev na psychiatrii (Obrázok č. 25). Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako 100 krát a v roku 2003 dosiahli sumu 60 mld Sk (Obrázok 26).

Nehumánnosť kapitalizmu dokumentuje aj Národná správa o ľudskom rozvoji – Slovensko 1998: „Kým do roku 1989 sa o otázku zločinov verejnosť takmer vôbec nezaujímala, dnes sa o svoju bezpečnosť bojí až 84% obyvateľstva. Kým do roku 1989 bola väčšia časť kriminality spôsobená len nedbanlivosťou a násilnými sklonmi, po roku 1990 bolo čoraz viac krádeží a vlámaní, čím sa kriminalita začala meniť na spôsob obživy.“

16

Vyššie uvedené údaje potvrdzujú porušovanie Všeobecnej Deklarácie ľudských práv - rezolúciu OSN 217 A (III) na Slovensku, najmä týchto článkov:

Článok 1, ktorý hovorí: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv.“

Článok 2 deklarácie, ktorý hovorí: „Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hociakého rozlišovania najmä podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 3., ktorý hovorí: „Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.“

Článok 7, ktorý hovorí: „Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hociakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hociakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.“

Článku 19., ktorý hovorí: „Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu.“

Článok 21. Ods. 2., ktorý hovorí: „Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.“

Článok 23, ods. 1., ktorý hovorí: „Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.“

Článok 23., ods. 2.: kde sa hovorí: „Každý, bez hociakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.“

Článok 25. ods. 1., ktorý hovorí: „ Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v tom menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia:“

Článok 28 deklarácie, ktorý hovorí: „Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.”

Na Slovensku sa porušujú najmä nasledovné články Charty základných práv Európskej únie:

Článok II-1, ktorý hovorí: „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí byť rešpektovaná a ochraňovaná.“

Článok II-2, ods. 1., ktorý hovorí: „Každý má právo na život.“

Článok II-5, ods. 3., ktorý hovorí: „Obchodovanie s ľuďmi je zakázané.“

Článok II-6: ktorý hovorí: „Každý má právo na osobnú slobodu a bezpečnosť.“

Článok 26., ods. 1., ktorý hovorí: Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností.“.

Článok II-10, ods. 1., ktorý hovorí: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“

Článok II-11, ods. 1. ktorý hovorí: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie bez zasahovania verejného orgánu a bez ohľadu na hranice.“

Článok II-11, ods. 2., ktorý hovorí: „Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií“.

Článok II-13, ktorý hovorí: „Umenie a vedecký výskum sa neobmedzujú.“

Článok II-14, ods. 3., ktorý hovorí: „Rešpektuje sa sloboda zakladania vzdelávacích inštitúcií

17

pri rešpektovaní demokratických princípov a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a vyučovanie svojich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.“

Článok II-15, ods. 1. ktorý hovorí: „Každý má právo na výkon práce a vykonávanie zvoleného alebo prijatého povolania.“

Článok II-20, ktorý hovorí: „Každý je rovný pred zákonom.“

Článok II-21, ods. 1., ktorý hovorí: „Je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické charakteristiky, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia.“

Článok II-24, ods. 1., ktorý hovorí: „Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory.“

Článok 27 deklarácie, ods. 1., ktorý hovorí: “Každý má právo slobodne sa zúčastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plodov umenia a zúčastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch.”

Článok 28 deklarácie, ktorý hovorí: „Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.”

Článok II-25, ktorý hovorí: „Únia uznáva a rešpektuje práva starých ľudí na dôstojný život a nezávislosť a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote.“

Článok II-34, ods.: 3., ktorý hovorí: „Za účelom boja proti vylúčeniu zo spoločnosti a chudobe, únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť slušnú existenciu všetkých osôb, ktoré majú nedostatok zdrojov, v súlade s právom spoločenstva a vnútroštátnymi zákonmi a postupmi.

18

Konkrétne údaje zo správ významných svetových organizácií o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalizmu všeobecne.

Všeobecný úpadok spoločnosti na Slovensku a v ostatných postsocialistických krajinách, ako výsledok nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického systému, potvrdzujú správy OSN, Svetovej banky, Štatistické ročenky SR, a informujú o tom všetky naše médiá už niekoľko rokov. Tieto správy poukazujú na porušenie niektorých ľudských práv prijatých vo Všeobecnej Deklarácii ľudských práv, ktorú vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN, porušujú niektoré ľudské práva prijaté v Charte základných práv Európskej únie i v Ústave Slovenskej republiky.

Z nižšie uvedených údajov, že úpadok spoločnosti po implementovaní kapitalistického systému nastal nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých postsocialistických krajinách vyplýva, že fenomén nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického systému je všeobecný jav.

Citát zo správy Svetovej banky: Word Development Indicators, 1999: „V roku 1989 okolo 14 miliónov ľudí v socialistických krajinách strednej a východnej Európy žilo pod hranicou chudoby. V strede 90-tych rokov (za päť rokov kapitalizmu) to už bolo 147 miliónov, každý tretí obyvateľ (Obrázok č. 27).

Citát zo správy OSN z roku 1999: United Nations Development Programme (UNDP), Transition 1999 – Europe and CIS Human Development Reports.: „Zavedenie kapitalizmu v bývalých socialistických krajinách bolo doslova smrteľné pre 9,7 milióna ľudí, ktorí by teraz boli živí, keby sa tam kapitalizmus nezaviedol.“

Citát zo štúdie Detského fondu OSN (UNICEF) z roku 1999: „Väčšine z odhadovaného počtu 150 miliónov detí zo strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu sa po roku 1989 zhoršila životná úroveň. V strednej a východnej Európe sa znovu objavila diftéria a tuberkulóza. Počet ľudí nakazených vírusom HIV sa z výšil z 30000 (r. 1995) na 270000 (r. 1998). Medzi dospelými sa zvýšil počet alkoholikov, telesne a duševne chorých, narkomanov, čo malo vplyv na dezintegráciu rodín a vznik nového fenoménu – sociálnych sirôt.

Citát zo správy OSN o stave ľudstva (Human Development Report 2002, str. 53):

-Počet ľudí žijúcich z 2 USD na deň v Strednej a Východnej Európe a v krajinách CIS v roku 1990 bolo 31 miliónov (6,8% populácie) a v roku 1999 to bolo 97 miliónov (20,3% populácie).

-Ročný nárast príjmu na obyvateľa v %, v 90-tich rokoch v krajinách Strednej a Východnej Európy a krajinách CIS bol –1,9% (t.j. pokles o 1,9% ročne), a redukcia chudoby za toto obdobie bolo -13,5% (t.j. nárast chudoby o 13,5% ročne). Náš región obsadil 1 najhoršie miesto, pričom druhé najhoršie miesto obsadili krajiny subsaharskej Afriky, kde bol nárast chudoby len o 1,6% ročne.

19

Obrázok č. 8.

20

Obrázok č. 9.

21

Obrázok č. 10.

22

Obrázok č. 11.

23

Obrázok č. 12.

24

Obrázok č. 13.

25

Obrázok č. 14.

26

Obrázok č. 15.

27

Obrázok č. 16.

28

Obrázok č. 17.

29

Obrázok č. 18.

30

Obrázok č. 19.

31

Obrázok č. 20.

32

Obrázok č. 21.

33

Obrázok č. 22.

34

Obrázok č. 23.

35

Obrázok č. 24.

36

Obrázok č. 25.

37

Obrázok č. 26.

38

Obrázok č. 27.

39

B. Osobitná časť

K preambule:

Ustanovenie dokumentuje nemorálnosť, nehumánnosť, nespravodlivosti a neprávosti kapitalistického systému a jeho dopad na život občana Slovenskej republiky od roku 1990. V preambule sú stručne vymenované hlavné nespravodlivosti kapitalizmu na Slovensku.

K Čl. I.

K § 1

V ustanovení je popísaný charakter kapitalizmu ako nehumánny a nespravodlivý politicko-ekonomický systém na Slovensku, ktorý je odsúdeniahodný.

K § 2

Vychádzajúc z reálneho pôsobenia kapitalizmu na Slovensku a jeho charakteristiky a v zmysle Čl. 32. Ústavy Slovenskej republiky, kde „občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd“, nie je možné súhlasiť s týmto politicko-ekonomickým – kapitalistickým systémom spoločnosti, a preto odpor občanov proti nemu je legitímny, je hodný úcty a občanom patrí za to vďaka.

K § 3

Všetkým, ktorí sa snažia pozmeniť tento politicko-ekonomický systém patrí uznanie a vďaka, ktorú by mali poslanci vyjadriť i umiestnením tabule vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude tieto činy oceňovať.

K § 4

Majetok štátu po roku 1990 bol často pod pojmom tzv. ekonomickej transformácie netransparentne prevedený na iné fyzické a právnické osoby, ktoré ho často získali ako neoprávnený majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie vo forme privatizácie, likvidácie a konkurzu štátnych podnikov ich založením za nevymožiteľné pôžičky od dlžníkov alebo formou neoprávnenej reštitúcie.

K § 5

Národná rada Slovenskej republiky by mala zmierniť krivdy spáchané kapitalistickým systémom na občanoch Slovenskej republiky osobitným zákonom.

40

K § 6

Doba premlčania trestných činov spáchaných proti občanom Slovenskej republiky, najmä násilných trestných činov, hospodárskych trestných činov a trestných činov, ktorými sú porušované ich ľudské páva a slobody by mali byť v maximálnej miere nepremlčateľné.

Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na nespravodlivosti by mala byť založená na individuálnej zodpovednosti a nie kolektívnej.

K Čl. II.

Navrhovaná legislatívna zmena rozširuje trestný čin genocídium aj o sociálnu skupinu ľudí, na ktorej je možné taktiež spáchať tento trestný čin.

Pod „sociálnou skupinou“ treba rozumieť skupinu ľudí, ktorá sa dostala vplyvom politicko-ekonomických zákonov do stavu ťažkých ekonomických, sociálnych a tým aj životných podmienok, ktoré môžu viesť až k ich smrti.

K Čl. III.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade z rozpočtovými pravidlami.