1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Cieľom navrhovaného zákona je dať na vedomie občanom Slovenska, že súčastný politicko-ekonomický - kapitalistický systém porušuje na Slovensku ľudské práva, je nehumánny a nespravodlivý. Kapitalizmus na Slovensku vytvoril štát založený na peniazoch, majetku, moci úzkej skupiny bohatých a ich prisluhovačov a vykorisťovaní chudobnej väčšiny bohatou menšinou. Kapitalistické vlády Slovenska zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1990 po súčasnosť, a to najmä za cieľavedomé ponižovanie ľudskej dôstojnosti, plnohodnotného života občanov Slovenska a za hospodársky, kultúrny, morálny a etický úpadok spoločnosti.
Cieľom navrhovaného zákona je ospravedlniť sa obetiam kapitalistického systému, zamedziť ďalším obetiam, vyjadriť mimoriadnu úctu občanom, ktorí sa snažia kapitalistický systém zmeniť a založiť právny základ na odškodnenie obetí kapitalizmu.
Kapitalistický systém kolonizoval Slovensko štandardnými metódami:
Slovensko bolo do roku 1989 spoločnosťou s relatívne vysokou morálkou a kultúrou. V porovnaní s veľkou väčšinou krajín sveta, vrátane vyspelých kapitalistických krajín to bola spoločnosť vzdelaná, s relatívne vyspelým vlastným poľnohospodárstvom a priemyslom. Jednou z úloh neokolonizácie našej spoločnosti bolo a ostáva aj naďalej znížiť úroveň domácej produkcie poľnohospodárstva a priemyslu. Aby tento proces prebiehal bez problémov, bolo potrebné znížiť úroveň morálky, kultúry a vzdelania. Morálka, kultúra a vzdelanie sa nahradili hrami, sexom a terorizmom.
Po prevrate v roku 1989 bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany, stanovila sa tzv. kolektívna vina členov komunistickej strany, bol schválený lustračný zákon, zároveň sa ale chránili a chránia niektorí stranícki jedinci, ktorí prešli do iných politických subjektov, alebo sa zapojili do likvidácie socializmu.
Vedúcu úlohu v spoločnosti v roku 1990 prevzala samozvaná VPN (Verejnosť proti násiliu). Vytvárali sa rady VPN ako spoločenské, neskôr aj politické organizácie, ktoré mali nastoliť spravodlivosť v štáte. Vytvárali sa komisie na hodnotenie vedúcich hospodárskych pracovníkov v podnikoch a inštitúciách pri tzv. okrúhlych stoloch. Zdôrazňovala sa potreba zmeny politického systému tzv. nežnou revolúciou, odsudzovala sa predchádzajúca spoločnosť, vyzdvihovala sa rovnosť pred zákonom, vzájomná tolerancia a rovnaké podmienky do budúcnosti pre každého.
Zrušenú vedúcu úlohu komunistickej strany nahradila diktatúra nastupujúceho politicko-ekonomického - kapitalistického systému, diktatúra jednotlivcov a skupín osôb zoskupených do politických strán a hnutí, prípadne do koalícií, ktoré boli väčšinou riadené a kontrolované zo zahraničia. Politika sa stala, pre tzv. vyvolených živnosťou, a moc - prostriedkom na zbohatnutie. Disidentom sa umožnilo prevziať významné funkcie štátnej moci, bez ohľadu na ich kvalifikačné predpoklady a schopnosti.
Za účelom kolonizácie Slovenska, sa v trestnom zákone zrušili paragrafy, ktoré trestali občana za poškodzovanie a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, nenahradili sa ale paragrafmi, ktoré by za trestné činy kvalifikovali nevýhodné rozpredanie a rozkrádanie majetku vo vlastníctve štátu, obce a iných verejných subjektov. Vzbudzoval a posilňoval sa pocit nápravy krívd predchádzajúceho systému - socializmu.
2
Podľa kapitalistického systému sa schvaľovali zákony na postupnú reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku a jeho zánik v konkurznom a likvidačnom konaní. Evidencia z týchto konaní je v mnohých prípadoch neúplná. Zrušili sa povinné odvody štátnych podnikov do štátneho rozpočtu, aby sa znemožnila ich funkčnosť. Podniky sa stali nerentabilné, aby sa maximálne znížila ich cena v záujme ich budúcej privatizácie. Pretrhali sa hospodárske väzby medzi podnikmi, znemožnil sa vplyv štátu na chod podnikov. Prijali sa nekoncepčné zmeny výrobných programov podnikov. Hospodárske vedenia boli nahrádzané manažmentmi podnikov, ktoré tieto podniky potom privatizovali. Majetok podnikov sa preceňoval na nižšie hodnoty, alebo sa vyraďoval a postupne sa veľká časť rozkradla, niekedy aj formou zdanlivého predaja. Výroba v podnikoch sa postupne zastavila a podnik sa lacno privatizoval.
Rozkrádanie spoločného majetku sa propagandisticky ospravedlňovalo potrebou jeho lepšieho využitia, uskutočňovania reforiem a lepšej budúcnosti občanov. Trestná, ani občianska osobná zodpovednosť za tieto konania neexistuje. Štát a štátna moc sa dostáva do područia veľkokapitálu a tzv. silných lobistických jedincov zoskupených do rôznych skupín a nadnárodného kapitálu.
Vplyvom kapitalistického zahraničia, starajúceho sa len o maximálny zisk, pokračovala systematická deštrukcia hospodárstva Slovenska. Vznikajúci nový politicko-ekonomický systém kapitalizmus vytvoril optimálne podmienky na privatizáciu podnikov vládnucimi straníckymi špičkami, ich priateľmi, rodinnými príslušníkmi a následne zahraničím. Menil sa spôsob privatizácie z kontrolovateľnej na nekontrolovateľnú. Podnikom a inštitúciám poskytovali banky a iné finančné inštitúcie vysoké pôžičky s tým, že boli istené záložným právom na majetok štátu, niekoľkonásobne vyššou hodnotou v neprospech štátu. Špekulantom, najme privatizérom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách.
Podporoval sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Pôda sa vracia nielen pôvodným vlastníkom, ale sa aj rozkráda a nerešpektuje sa ochrana pôdneho fondu, nezabezpečuje sa obrábanie pôdy. Vo veľkom rozsahu sa realizovali a realizujú i protiprávne reštitúcie. Vytvorili sa tak podmienky pre legálne rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.
Vytvorili sa akciové spoločnosti a v rámci privatizácie podnikov do vzniknutých obchodných spoločnosti vstúpil zahraničný kapitál v nevýhodnom pomere pre štát.
Vytvárajú sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré neskôr po preliatí kapitálu, zadĺžené, bez následkov vedome zanikajú.
Vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori.
Vytvárajú sa nebankové subjekty, ktoré spreneverili miliardy korún, ktoré v mnohých prípadoch nečestne podnikajú a často za úžernícke úroky poskytujú úvery.
Znižujú sa investície do dopravy, čo negatívny vplyv na vozový park, cestnú sieť a spoje, ktorých počet enormne ubúda, zvyšuje sa cestovné.
Likvidujú sa detské jasle a detské škôlky, zamestnanecké ubytovne, ich majetok sa privatizuje alebo rozkráda. Z daní občanov sa budujú nové budovy pre miestnu štátnu správu alebo územnú samosprávu. Bývalé administratívne budovy alebo budovy bývalých štátnych podnikov sa často privatizovali.
Rozbil sa systém národných výborov, v ktorých bola spojená štátna správa a miestna samospráva, s cieľom maximálne oslabiť funkcie štátu. Neskôr sa za vysoké finančné náklady pripravujú a realizujú, stále nové koncepcie fungovania štátnej správy a územnej samosprávy. Funkcionári miestnej štátnej správy, primátori, starostovia berú vysoké pôžičky na budovanie
3
miest a obcí, pritom zakladajú ich majetok a výstavby realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.
Výsledkom pôsobenia kapitalizmu je nedodržiavanie niektorých ľudských práv a slobôd. Vážnosť zákonov a povinnosť ich plnenia sa znehodnocuje. Plne uplatňovať svoje práva súdnou cestou majú lepšiu možnosť bohatí, pretože súdne a správne poplatky a advokátske trovy vysoké. Zriadením inštitútu kaucie, ktorou sa bohatý môže vykúpiť z väzby, vytvorením veľkej sociálnej nerovnosti občanov, veľkým nárastom korupcie a klientielizmu, vytvorením lobistických mocenských skupín a aktivitou rodinkárstva sa vytvorila nerovnosť občanov pred zákonom. Občan a jeho postavenie závisí často od majetku a peňazí. Sociálne rozdiely sa prehlbujú, vznikla vrstva zbohatlíkov, často z titulu neoprávnene nadobudnutého majetku. Rozdiely medzi občanmi žijúcimi v prepychu a chudobnými, ktorí majú problémy prežiť, sa zväčšujú.
Proletársky internacionalizmus bol propagandisticky nahradený európskou integráciou, vstupom do NATO a svetovou globalizáciou. Došlo k zmene politickej orientácie z bývalého ZSSR na USA, Slovensko prešlo z podriadenosti jednej svetovej mocnosti do podriadenosti druhej svetovej mocnosti.
Štáty Európskej únie sa po prevrate roku 1990 opäť správajú voči Slovensku kolonizačne. V prístupovej zmluve k EÚ sa Slovensko podriadilo a súhlasilo s odstavením jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006-2008, i napriek tomu, že elektráreň spĺňa bezpečnostné kritéria, t.j. spĺňa podmienku jej prevádzkovania. postupovala v tomto prípade proti vlastným zákonom a nariadeniam. Aj v tomto prípade ide len o maximálny zisk zo Slovenska pre kapitalistické korporácie.
Napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky a zákony jasne hovoria, že základ hospodárstva je trhová ekonomika, požadovala obmedziť produkciu železiarní US Steel Košice. Aj v tomto prípade zákon maximálneho zisku bol nadriadený zákonom a Ústave Slovenskej republiky.
Diametrálne opačný postoj zaujala v obchode s poľnohospodárskymi produktmi so Slovenskom. Napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky a zákony jasne hovoria, že základ hospodárstva je trhová ekonomika, obchod medzi Slovenskom a EÚ v poľnohospodárskych produktoch porušoval a porušuje zákony a Ústavu Slovenskej republiky. niekoľkonásobne viac dotuje poľnohospodárstvo ako Slovensko, to znamená, že po roku 1989 začala exportovať na Slovensko dotované poľnohospodárske výrobky za dampingové ceny, čím poľnohospodárske produkty Slovenska boli menej konkurencieschopné. Paradoxne, toto jasné porušovanie Ústavy Slovenskej republiky a zákonov nikto nenapadol. Aj v tomto prípade kapitalistický zákon maximálneho zisku bol nadriadený zákonom EÚ a Ústave Slovenskej republiky.
Nespravodlivosť kapitalistického režimu vzor západných demokracií, jasne dokumentujú aj kvóty pre poľnohospodárske výrobky, ktoré nám v prístupovej zmluve zakotvila EÚ. Napríklad, celková plocha vinohradov na Slovensku po roku 1989 klesla, a kvótu, ktorú a Slovensko vyjednali, je len 72% plochy, ktorú sme mali v roku 1989 (Obrázok č. 1), t.j. vrátime plochu vinohradov 34 rokov späť. Podobne je to aj s počtom oviec a kôz na Slovensku (Obrázok č. 2). Kvóta, ktorú sme vyjednali, vráti počet oviec a kôz pred rok 1948. Kvóta na mlieko bude stabilizovať jeho produkciu na Slovensku na 58% hodnoty, ktorú sme dosiahli v roku 1989 (Obrázok č. 3).
Pod vplyvom kapitalizmu sa úroveň školstva a vzdelania znižuje. Na vedu a výskum sa dáva čoraz menej finančných prostriedkov. Školstvo, najmä vysoké sa spoplatňuje. Vzdelanie sa postupne stáva privilégiom bohatých, pretože chudobní nemajú peniaze na drahé knihy,
4
na vysoké platby za externé vzdelávanie a kurzy. Verejné knižnice nedostatočne vybavené. Kvalifikačné predpoklady vzdelania sa nahrádzajú krátkodobými rekvalifikačnými kurzami, nadobudnuté vzdelanie sa znehodnocuje. Kultúrne programy nahradili akčné filmy a bezduché zahraničné seriály. Filmy a divadelné predstavenia často vyzdvihujú spoločenskú smotánku, trh a násilie. Absentuje nová realistická tvorba zo života obyčajných ľudí. Zanikla väčšina mestských a dedinských športových klubov, telocviční a športovísk. Štát prestal podporovať rozvoj športu a tým i zdravý telesný vývin mládeže.
Výsledkom tejto implantácie kapitalistickej kultúry, konzumácie a maximálneho zisku je nárast kriminality, alkoholizmu, narkománie a prostitúcie. Znížila sa osobná bezpečnosť občanov, narastá počet násilných trestných činov.
V záujme vytvárania a podpory podnikateľskej vrstvy a pod vplyvom lobistických skupín a udržania sociálneho zmieru v spoločnosti sa toleruje zlá daňová disciplína. Odôvodňuje sa to vysokými daňami, ktoré treba znížiť, bez ohľadu na zabezpečenie funkcií štátu. Vytvorili sa stavovské organizácie s povinným členstvom, ovládané skupinou večných funkcionárov, ktoré často zamerané proti vlastným členom príslušnej organizácie. Zaniklo Revolučné odborové hnutie a jeho majetok sa rozpredal. Funkcionári odborov neúčinne bránia záujmy občanov, živiacich sa vlastnou prácou a neúčinnými protestami udržiavajú sociálny zmier.
Finančné zdroje štátu sa míňajú z dôvodu permanentného splácania zahraničného dlhu a úrokov, ekonomickej kolonizácie, protiprávnych reštitúcií, protiprávnych privatizácií, oddlžovania finančných inštitúcií a iného rozkladania majetku štátu.
Prudko narastá nezamestnanosť, ktorá reálne je viac ako 15%, mnohí trpia biedou a nedostatkom zdravej výživy.. Odstupné a podpora v nezamestnanosti sa minimalizuje. Počet občanov, ktorí sa nachádzajú v sociálnej núdzi sa zvyšuje, zaraďujú sa medzi nich aj občania v dôchodkovom veku. Vytvárajú sa hladové doliny.
Banky a iné finančné ustanovizne, ktoré získali založený štátny majetok sa z peňazí daňových poplatníkov oddlžili a potom sa predali i pod cenu zahraničným záujemcom. Veľké finančné sumy sa vyplatili a vyplácajú poradcom pri výbere zahraničných investorov. Strategické podniky sa rozpredávajú za ceny nevýhodné pre Slovenskú republiku, strácajú sa desiatky až stovky miliónov v realizovaných tendroch.
Mnohí zbohatlíci vyvážajú peniaze do zahraničných bánk alebo kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Štát sa vysoko zadlžuje. Celkový zahraničný dlh v júni 2004 bol 600 mld Sk, čo znamená, že každý občas SR je zadĺžený v zahraničí viac ako 100 000 Sk.
Bytová výstavba stagnuje, postavené byty z dôvodu ich vysokých cien neprístupné radovým občanom. Občania, hlavne mladá inteligencia, sa začína vysťahovávať zo Slovenska. Vedome sa podporuje zánik domácich podnikov a propaguje sa výstavba priemyselných parkov so zahraničným kapitálom. Priemyselné parky sa umiestňujú na úrodnú pôdu. Štát a obce zabezpečujú infraštruktúru a potom s prosbou očakávajú, že tieto vložené investície budú využité. Budované priemyselné parky vytvárajú minimálne pracovné príležitosti.
Zahraničným podnikateľom sa dávajú daňové prázdniny, tuzemským podnikateľom sa podnikateľské podmienky zhoršujú. Vznikajú obchodné reťazce, ktoré obmedzujú domácu podnikateľskú vrstvu.
Výsledkom importovania kapitalistického systému je, že globálne zahraničné korporácie získavajú zo slovenskej ekonomiky profit z privatizovaných podnikov, bánk, poisťovní, služieb a zdravotníctva. Výsledkom toho je, že reálna mzda, dôchodky, sociálne a nemocenské dávky nerastú i napriek tomu, že HDP Slovenska v reálnych cenách stúpa 2-4% ročne.
5
Po prevrate po roku 1989 začala stúpať aj naša celková zahraničná zadĺženosť, ktorá narástla 10-krát a 30.6.2004 dosiahla hodnotu 18,7 mld USD. Paradoxne naša zadĺženosť stúpa i napriek splátkam zahraničného dlhu o viac ako 1 mld USD ročne.
Podľa správ OSN „Human Development Report“ 2000-2004, splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene (Total Debt Service) v bežných cenách ročne bolo nasledovné:
1998=79 mld Sk
1999=73 mld Sk
2000=126 mld Sk
2001=129 mld Sk
2002=157 mld Sk
Spolu len za týchto päť rokov Slovensko zaplatilo totálny dlhový servis v hodnote 564 mld Sk, ktorá je vyššia ako hodnota sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989. Paradoxne, počas tohto obdobia náš zahraničný dlh neklesol ale stúpol z 9,9 mld USD z roku 1997 na 13,1 mld USD na konci roka 2002 a na 18,7 mld USD koncom júna 2004. Z uvedeného vyplýva, že všetky podniky, banky a poisťovne, ktoré sa privatizovali do zahraničia, naše ponovembrové vlády odovzdali zahraničiu zadarmo a ešte k nim máme doplatiť 18,7 mld. USD. Stali sme sa permanentnými platičmi dlhov a úrokov, čo bolo jedným zo zámerných cieľov prevratu 1989.
V súčasnosti HDP Slovenska v stálych cenách je vyšší ako bol za socializmu v roku 1989. Po roku 1989 kapitalistický režim zaviedol na Slovensku kolonizačné vlastníctvo, kde časť nadhodnoty odchádza do zahraničia. Preto zo súčasného HDP nie je možné platiť reálne mzdy, dôchodky, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, výstavbu bytov v takej výške, ako to bolo možné za socializmu, keď podniky boli v socialistickom vlastníctve.
Vykorisťovanie na Slovensku, ako výsledok zákonov kapitalizmu, dokumentuje aj správa EÚ, ktorá hovorí, že priemerná pracovná sila na Slovensku v roku 2000 bola takmer 7,4-krát lacnejšia ako v EÚ. Priemerný slovenský pracovník pracujúci v zahraničnom podniku na Slovensku dostáva 13,5% zárobku a 86,5% z neho odovzdáva do zahraničia.
Podľa správy Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom Úrade SR, počet domácností s deficitným rodinným rozpočtom je okolo 25%. Frekvencia tých, ktorí v jednotlivých mesiacoch nútení siahnuť na svoje úspory alebo sa zadlžujú, sa pohybuje v rozmedzí od 21% do 28%. Finančná situácia vo februári 2004 sa zhoršila u 61% domácností, pričom priemer za posledných 12 mesiacov bol 52% domácností. Tieto údaje jasne hovoria, že sociálna situácia občanov sa stále zhoršuje. Správa uvádza, že v súčasnosti 27% domácností deficitný rozpočet, to znamená, že nemá dostatok príjmov na živobytie. Občania musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa, a často z dôvodu prežitia kradnú. Takto žije 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. Je to ďalší dôkaz nehumánnosti a nespravodlivosti súčasného režimu na Slovensku.
Do uvedeného stavu sa Slovensko dostalo pod heslami slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv. V skutočnosti išlo podľa zákonov kapitalizmu o kolonizáciu Slovenska a celého socialistického bloku štátov s cieľom dosiahnuť maximálny zisk. Veľmi jasne to dokumentuje hodnota Dow indexu za posledných 100 rokov na burze v New Yorku. Vývoj Dow indexu je ukázaný na obrázku č. 4. Index potreboval 100 rokov, aby sa jeho hodnota zvýšila o 2500 bodov, ale stačilo 10 rokov kolonizácie bývalého socialistického bloku, aby sa jeho hodnota zvýšila o 8000 bodov. V dôsledku nespravodlivosti zákonov kapitalizmu majetok bývalého socialistického bloku zmenil majiteľa. Analytici na burze
6
v New Yorku dokonca zdôraznili dátum 4.1.2004, keď skončil najväčší, nepretržitý, 107 mesačný ekonomický prudký vzostup hodnoty indexu v histórii burzy (obrázok č. 4) a samozrejme aj nepretržitý 107 mesačný zisk majetku najväčších korporácií.
Pretože počet pracovníkov výskumu, vedy a techniky po roku 1989 významne poklesol (Obrázok č. 5), stali sme sa montážnou halou pre zahraničných vykorisťovateľov. V dôsledku prudkého nárastu nezamestnanosti (Obrázok č. 6), Slovensko sa stalo zásobárňou lacnej pracovnej sily pre zahraničné korporácie. Dochádza v spoločnosti k paradoxnému javu, že príjem zahraničných investícií zvyšuje počet ľudí v hmotnej núdzi, ako to dokumentuje správa Svetovej banky (Obrázok č. 7).
7
Roky19401950196019701980199020002010Plocha vinohradov na Slovensku (ha)100001500020000250003000035000Kvóta EÚSocializmusKapitalizmusKapitalizmusŠtatistické roèenky ÈSSR a SR
Obrázok č. 1.
8
Roky19401950196019701980199020002010Poèet oviec na Slovensku (v tisícoch)200300400500600700800Kvóta EÚSocializmusKapitalizmusKapitalizmusŠtatistické roèenky ÈSSR a SR
Obrázok č. 2.
9
Roky19401950196019701980199020002010Produkcia mlieka na Slovensku (v mil. litroch)500100015002000Kvóta EÚSocializmusKapitalizmusKapitalizmusŠtatistické roèenky ÈSSR a SR
Obrázok č. 3.
10
Roky19101930195019701990Cena akcií na burze v New YorkuDow Jones Industrial Average01000200030004000500060007000800090001000011000