Karol O n d r i a š

N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

III. volebné obdobie

Návrh poslanca

Zákon

z .................... 2004

o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o úžere)

Národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I.

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje niektoré občianskoprávne vzťahy a obchodnoprávne vzťahy súvisiace so zmluvou o pôžičke, zmluvou o výpožičke, zmluvou o úvere a s kúpnou zmluvou.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie:

(1) Tiesňou je mimoriadne ťažká objektívne podmienená situácia osoby alebo inej osoby, ktorej tieseň táto osoba pociťuje ako svoju vlastnú, vyvolaná prechodnou naliehavou potrebou, ktorá neumožňuje jej slobodne rozhodovanie a podmieňuje jej bezvýchodiskové správanie.

(2) Neskúsenosť, rozumová slabosť a rozrušenie je mimoriadne ťažká subjektívne podmienená situácia osoby alebo inej osoby, ktorej neskúsenosť, rozumovú slabosť a rozrušenie pociťuje táto osoba ako svoju vlastnú, ktorá jej objektívne znemožňuje uplatniť poznávacie schopnosti, alebo ich emotívne ovplyvňuje a tým podmieňuje jej nesústredené a neslobodné rozhodovanie a konanie.

(3) Úžerou je konanie, ktoré je v rozpore s etickými princípmi a s dobrými mravmi, v ktorom zmluvné strany sú v hrubom nepomere vzájomného majetkového plnenia, plynúceho zo zmluvy o pôžičke, zo zmluvy o výpožičke, zo zmluvy o úvere z kúpnej zmluvy, alebo sa ním vynucuje iné budúce plnenie alebo služby.

§ 3

Ochrana záväzkov

(1) Ak účastník zmluvného vzťahu vedome zneužije tieseň druhého účastníka zmluvného vzťahu alebo jeho rozumovú slabosť, alebo jeho rozrušenie, alebo ľstivo stanoví podmienky plnenia a protiplnenia zmluvného vzťahu podľa osobitného predpisu1) zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke, zmluva o úvere a kúpna zmluva je neplatná.

(2) Bez bankového povolenia podľa osobitného predpisu2) nemôže nikto poskytovať pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti na základe verejnej výzvy.

(3) Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí medzi veriteľom a dlžníkom podľa osobitného predpisu3) smie byť najviac vo výške dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby komerčných bank príslušného druhu pôžičiek a úverov evidovanej a odporúčanej Národnou bankou Slovenska na dané obdobie. Ak veriteľ v konaní pred súdom nepreukáže, že úroky boli dohodnuté v súlade so zákonom, nárok na úroky nemá.

(4) Dohoda podľa osobitného predpisu4) o plnení väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, je neplatná.

(5) Dohoda o výpožičke podľa osobitného predpisu5), ktorá je v hrubom nepomere medzi zmluvnými stranami, je neplatná.

(6) Výška úrokov z omeškania a poplatok z omeškania podľa osobitného predpisu6) nesmie byť vyššia ako ustanovuje osobitný predpis.

(7) Zmluvnú pokutu podľa osobitného predpisu7) nemožno dohodnúť, ak pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zabezpečenie záväzku zabezpečené iným spôsobom.

(8) Ručiteľ podľa osobitného predpisu8) je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník a veriteľ realizoval voči dlžníkovi všetky zákonné možnosti uplatnenia svojho práva na vrátenie dlhu.

1) Občiansky zákonník § 657, § 659, Obchodný zákonník § 497.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

3) Občiansky zákonník § 658 ods. 1.

4) Občiansky zákonník § 658 ods 2.

5) Občiansky zákonník § 659 ods. 1.

6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7) Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

8) Občiansky zákonník § 548, Obchodný zákonník § 306.

(9) Spoločníci alebo členovia obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu9) ručia v celom rozsahu za záväzky tejto právnickej osoby, ak bola zmluva vedome uzavretá v rozpore s dobrými mravmi s cieľom získať bezdôvodné obohatenie v ich prospech.

(10) Výška dohodnutých úrokov, úrokov z omeškania a poplatok z omeškania podľa osobitného predpisu10), vrátane zmluvnej pokuty nesmie spolu prevyšovať hodnotu istiny pohľadávky, okrem nákladov nevyhnutných a účelne vynaložených v súvislosti s uplatnením práva na jej vrátenie veriteľovi. Vrátenie dlhu tým nie je dotknuté.

(11) V zmluve o zabezpečení záväzku v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti podľa osobitného predpisu11) musia byť vždy uvedené podmienky predaja zálohu, podmienky zadržania veci a podmienky dražby zadržanej veci, ktoré nesmú byť v rozpore s osobitným predpisom.

Čl. II.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č.116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z. zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č.184/2002 Z. z. , zákona č. 215/2002 Z. z., a zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 553 sa vypúšťa

2. Za § 879e sa vkladá § 879f, ktorý znie: „Ustanoveniami tohoto zákona sa spravujú aj

právne vzťahy vzniknuté pred ........ ; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré

z nich vznikli pred ......... sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nevznikli

v rozpore s dobrými mravmi.

Čl. III.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. Zb., v znení zákona č.

9) Obchodný zákonník § 56.

10) Občiansky zákonník, Obchodný zákonník.

11) Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákon č.527/2002 Z. z. o drobných dražbách a o doplnení zákona o notároch .

264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Z. z., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 249/1994 Z. z., zákona č. 106/1995 Z. z., zákona č. 171/1995 Z. z., zákona č. 58/1996 Z. z., zákona č. 317/1996 Z. z., zákona č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z.., zákona č. 238/200 Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 500/2001 Z. z., zákona č. 426/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 516/2002 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z. sa mení takto:

1. § 262 sa vypúšťa

2. V § 263 sa za slovami „s výnimkou ustanovení § 261a “ vypúšťa citácia „§ 262 ods. 2“.

3. § 300 sa vypúšťa

Čl. IV.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z.a v znení zákona č. 165/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 7 ods. 1 sa za slová „hypotekárnych obchodov“ vkladajú slová „a poskytovanie pôžičiek a úverov“.

2. V § 7 ods. 2 sa za slová „hypotekárne obchody vkladajú slová „a poskytovanie pôžičiek a úverov“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 21) sa nahrádza znením: „zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom poriadku v znení zákona č. 242/1999 Z. z. a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č.116/1990 Zb., zákona č.87/1991 Zb., zákona č.509/1991 Zb., zákona č.264/1992 Zb., zákona č.278/1993 Z. z., zákona č.249/1994 Z. z., zákona č.153/1997 Z. z., zákona č.211/1997 Z. z., zákona č.252/1999 Z. z., zákona č.218/2000 Z. z. zákona č.261/2001 Z. z., zákona č.281/2001 Z. z., zákona č.23/2002 Z. z. zákona č.34/2002 Z. z. zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č.184/2002 Z. z. , zákona č.215/2002 Z. z. a zákona č. 256/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

Čl. V.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť:

Účelom navrhovaného zákona je zabezpečiť väčšiu právnu istotu a ochranu zmluvných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov ak dôjde ku konaniu v rozpore s etickými princípmi a dobrými mravmi, znížiť mieru ich porušovania a odstrániť zo života občanov Slovenskej republiky úžeru a iné trestné činy, spáchané proti majetku, najmä úžeru pri poskytovaní pôžičky v peňažnej i nepeňažnej forme.

Trhový mechanizmus umožňuje voľný pohyb kapitálu i voľný pohyb peňazí. Jeho liberalizácia a jeho nedostatočná právna úprava a žiadna spoločenská kontrola dávajú možnosť prílivu špekulatívneho tuzemského a zahraničného kapitálu do pôžičiek a úverov i k bezdôvodnému obohacovaniu osôb. Nie je vylúčené, že tieto podnikateľské subjekty disponujú aj s kapitálom tichých spoločníkov z radov mafie, politikov, možno i sudcov a príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.

Platná právna úprava umožňuje porušovanie etických princípov zo strany veriteľa, ktorý v záujme vlastného obohatenia ťaží z núdze iného. Ide o hrubý nepomer vzájomného plnenia často s využívaním ťažkej situácie dlžníka, vyvolanej jeho prechodnou naliehavou potrebou alebo neskúsenosťou, alebo rozumovou slabosťou alebo rozrušením alebo ľstivým stanovením podmienok plnenia a protiplnenia zo strany veriteľa.

Mnohé fyzické, ale aj právnické osoby ponúkajú občanom prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky s 4 aj viac percent týždenným úrokom. Ponúkajú aj ďalšie služby spojené s týmito úvermi. V skutočnosti ponúkajú uver s ročným úrokom viac ako 200%,-ným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je cca 15 percent. Sme svedkami toho, že takéto úžernícke pôžičky mnohé fyzické a právnické osoby poskytujú nielen Rómom (viď riešenie problému prezidentom SR a výroky k nepokojom Rómov niektorých ústavných činiteľov), ale aj iným občanom, hlavne osobám nachádzajúcich sa v zlej sociálnej situácii. Títo veritelia na základe poznania hmotného a duševného stavu dlžníkov, ponúknu dlžníkom často i väčšie pôžičky ako pôvodne požadovali s predpokladom, že ich nebudú môcť do dohodnutého termínu a za dohodnutých podmienok splatiť. Veritelia vrátenie poskytnutej pôžičky zabezpečujú prevodom vlastníckeho práva najmä k pozemkom, k rodinným domom a k bytom, ktoré vlastnia dlžníci. Veriteľ pozná dlžníkovu tieseň a jeho duševný stav už pri podpísaní takejto zmluvy. Je známe, že napr. fyzická osoba je nezamestnaná, je v hmotnej núdzi, má problémy prežiť, ale ešte vlastní v celosti alebo podielovo „strechu nad hlavou“ alebo reštituované pozemky, alebo je osamela a tak sa stáva ľahkou korisťou špekulatívnych veriteľov. Hodnota poskytnutej pôžičky je k hodnote majetku, ktorým dlžníci ručia, v hrubom nepomere. Stáva sa tak hlavne vtedy, keď veritelia uzavrú s týmito dlžníkmi zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, ktorý bol do Občianskeho zákonníka vložený novelou v roku 1991. Toto ustanovenie umožňuje zabezpečenie záväzku prevodom práva a v praxi znamená, že ak dlžník nevyplatí čo len časť dlžnej sumy poskytnutej pôžičky,

byt, rodinný dom či pozemok sa stáva na základe tejto zmluvy vlastníctvom veriteľa, aj keď hodnota veci, ktorá je predmetom zabezpečenia záväzku pôžičky alebo úveru je oveľa vyššia ako pôžička a úver i s úžerníckym úrokom. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991 vypadli z vtedy platného Občianskeho zákonníka i ustanovenia, ktoré ustanovovali najvyšší úrok pri poskytovaní peňažnej pôžičky medzi občanmi. V platnom Občianskom zákonníku, ustanovenia o úroku sú veľmi stručné bez stanovenia ich výšky. Umožňujú bezdôvodné obohacovanie zo strany veriteľa. Ich aplikácia v živote má za následok tragédiu pre dlžníka. Okrem toho neumožňuje stanoviť v trestnom konaní naplnenie skutkových podstát viacerých trestných činov proti majetku, najmä v prípade trestného činu úžery.

Značne sa zneužíva aj aplikovateľnosť ustanovení Obchodného zákonníka na neobchodné vzťahy, ak sa ňou nahrádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 262. Pre fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, najmä pri zmluve o úvere je to nevýhodné. Je neprijateľné tvrdenie, že sa tak stáva za súhlasu zmluvných strán. Zmluvná strana – dlžník s tým väčšinou súhlasí pod vplyvom ťažkej sociálnej situácie alebo zlého psychického stavu v ktorom sa nachádza a preto si neuvedomuje následky svojho konania.

Takáto forma poskytovania úveru, spojená aj so zabezpečením záväzku a s úžerníckymi úrokmi sa široko propaguje, nie je preto vylúčené, že postihnutých osôb je veľa. V prípade posunutia predkladaného návrhu zákona do druhého čítania bude vhodné osloviť cez média a tlač dotknutých občanov, aby svoj prípad oznámili Národnej rade Slovenskej republiky a doložili k tomu príslušnú dokumentáciu.

Vzhľadom na uvedené bude potrebné tieto právne vzťahy okamžite upraviť novou legislatívou, pretože takéto poskytovanie pôžičiek aj uvedená právna vec sa javí ako obzvlášť závažná trestná činnosť, organizovaný zločin. Mnohí takto postihnutí nevedia ako sa brániť, alebo sa boja konania veriteľa a napokon nemajú ani finančné prostriedky na súdne a advokátske trovy. Takýto úver s úžerníckymi úrokmi poskytli osamelej žene súkromné osoby a potom ju tyranizovali a úžernícky okradli. Jedná z nich fyzická osoba Jozef L., sa tu v parlamente uchádzala o verejnú funkciu a druhá osoba Ing. Jozef Z., vykonával v jednej politickej strane vysokú stranícku funkciu.

Štát, vláda a parlament boli a sú obviňovaní, že zavinili zlou alebo nedostatočnou legislatívou krach bankových a nebankových subjektov s nedostupnosťou vkladov ich klientov a okradnutie klientov nebankovými subjektami a nešťastia postihnutých osôb. Aby sa zamedzilo páchať uvedenú majetkovú trestnú činnosť, najmä úžeru, predkladaný návrh zákona definuje základne pojmy potrebné pre potreby zákona a vypúšťa, prípadne mení niektoré ustanovenia z Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zo zákona o bankách. Predkladaný návrh zákona vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva, stanovuje maximálne úroky pri poskytovaní úrokov vo väzbe na diskontnú sadzbu Národnej banky Slovenska, stanovuje možnosť poskytovať peňažné pôžičky len na základe povolenia Národnej banky Slovenska a vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenia, že Obchodný zákonník je možno aplikovať aj na právne vzťahy fyzických osôb nepodnikateľov, ktoré majú charakter občianskoprávny. Tento zákon vyžaduje i čiastkovú novelu Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona o bankách.

Predpokladá sa že návrh zákona nebude posudzovaný tak, že kto ho predkladá ale pohľadom, aké problémy spoločnosti rieši. Potom odporcovia predkladaného návrhu ho nebudú odmietať argumentom, že jeho prijatie bude brániť podnikaniu, pretože tento návrh zákona nesmeruje proti podnikaniu, ak podnikanie je vykonávané čestne a zákonne.

Predkladaný návrh zákona rieší odstránenie úžery z našej spoločnosti a vytvára pre to potrebnú legislatívu. Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov, spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.

B. Osobitná časť:

K Čl. I.:

K § 1

Paragraf ustanovuje, že zákon upravuje niektoré obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy súvisiace so zmluvami uzatvorenými podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, na základe ktorých môže dôjsť k úžere.

K § 2

Paragraf vymedzuje základne pojmy na účely tohto zákona.

V zákone sú definované situácie osoby, alebo inej osoby, keď táto osoba ich pociťuje ako svoje vlastné a ktoré jej neumožňujú uplatniť poznávacie schopnosti a emotívne a nesústredene podmieňujú jej slobodne rozhodnutia pri uzatváraní zmlúv, do ktorých sa napíšu aj ustanovenia umožňujúce úžernícke konanie.

K § 3

V poslednom čase denne dochádza k zneužívaniu stavu účastníka zmluvného vzťahu, ktorý sa nachádza v situácii ktorá mu neumožňuje zodpovedne konať pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy druhým účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý sa snaží sebe alebo osobe jemu blízkej zabezpečiť bezdôvodné obohatenie, ktoré v Trestnom zákone je kvalifikované ako trestný čin úžery.

V platnom Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku v záväzkových vzťahoch plynúcich z týchto zmlúv chýba ustanovenie o zneužívaní tiesne, neskúsenosti alebo rozumovej slabosti alebo rozzrušenia dlžníka pri uzatváraní týchto zmlúv zo strany veriteľa. Preto je veľmi ťažké stanoviť v trestnom konaní, či bola naplnená skutková podstata trestného činu úžery, ktorej sa môže veriteľ dopustiť.

V poslednom období sme svedkami, že viaceré osoby ponúkajú rýchle a vysoké pôžičky. Tie poskytujú hlavne rôzne podnikateľské subjekty, u ktorých je podozrenie, že páchajú trestný čin úžery i nedovoleného podnikania. V záujme odstránenia pochybnosti, ako aj v záujme transparentnej kontroly týchto podnikateľských subjektov a ochrany ich klientov, sa navrhuje uvedené ustanovenie.

Do novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. § 387 stanovoval, že ak ide o pôžičku peňazí, je možné požadovať úroky len také, ktoré nesmú presahovať výšku, ktorú staví vykonávací predpis Československej národnej banky. Vypustením tohoto ustanovenia z Občianskeho zákonníka výška úrokov zo zmluvy o pôžičke, ale aj zmluvy o výpožičke sa stala závislá od dohody dlžníka a veriteľa. To sa ustanovilo i do Obchodného

zákonníka v prípade zmluvy o úvere. Po roku 1989 mnohí zbohatli aj porušením práva a etických princípov aj týmto konaním a denne v tom pokračujú. Komerčné banky poskytujú úvery do výšky priemernej úrokovej sadzby príslušného druhu úverov odporúčanej Národnou bankou Slovenska. Aby sa zamedzilo poskytovanie úverov s úžerníckym úrokom navrhuje sa, aby maximálna výška úrokov nepresahovala dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby komerčných bánk príslušného druhu úrokov evidovanej a odporúčanej Národnou bankou Slovenska na dané obdobie. Aby úroky boli dohodnuté v súlade so zákonom, zákon túto povinnosť ukladá veriteľovi. Preto tieto zmluvy a dohody zákon kvalifikuje ako neplatné. To umožňuje poskytovať pôžičky s vyšším úrokom, ako ich poskytujú komerčné banky, ale aby veriteľ nestanovoval úžernícke úroky.

Výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Veritelia tento právny predpis nerešpektujú, výška týchto úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania v zmluvách , ktoré uzatvárajú je oveľa vyššia.

Zákon ustanovuje, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť, ak sú dohodnuté ak pri peňažnej pôžičke úroky, alebo s pri nepeňažnej pôžičke je dohodnuté väčšie plnenie. Veritelia stanovia nesplniteľné podmienky splácania pôžičky a potom často formou zmluvnej pokuty sa snažia získať i niekoľkonásobne vyššie hodnoty ako je hodnota istiny. Je to viacnásobná sankcia voči dlžníkovi, čo v takomto ponímaní nepozná ani trestné právo.

Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník a veriteľ realizoval voči dlžníkovi všetky zákonné možnosti uplatnenia svojho práva vrátenia dlhu. Mnohí tzv. podnikatelia si nájdu obeť, ktorá ručí za ich vysoké pôžičky, ktoré sú vopred pripravené tak aby ich splácal ručiteľ.

Spoločníci, alebo členovia obchodnej spoločnosti by mali vždy ručiť za zmluvné záväzky spoločnosti v celom rozsahu, ak vedome spoločnosť uzavrela zmluvu v rozpore s dobrými mravmi s cieľom bezdôvodne sa obohatiť.

Ak zmluvná strana nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, vrátane vrátenia dlhu nemôže byť opakovane sankcionovaná do výšky, ktorej hodnota sankcie niekoľkonásobne prevyšuje istinu dlhu.

V záujme právnej istoty zmluvných strán pri zabezpečovaní záväzku v prípade nesplnenie zmluvnej povinnosti musia byť vždy uvedené podmienky predaja zálohu, podmienky zadržania veci a podmienky dražby zadržanej veci. Veritelia často nejasne a ľstivo uzatvárajú tieto zmluvy s dlžníkom s cieľom zmocniť sa bezproblémovo zálohu.

K Čl. II.:

Zabezpečenie záväzku prevodom práva je vložené do Občianskeho zákonníka jeho novelou zákonom FZ ČSFR č. 507/1991 Zb. Úprava zabezpečenia prevodom práva je obsiahnutá v § 553 a je veľmi stručná. Podľa tejto právnej úpravy vzniká samostatný záväzkový vzťah, a to vzťah zabezpečovací medzi dlžníkom a veriteľom. Zabezpečovacím prevodom práva je možné previesť právo vlastnícke, čo dané ustanovenie umožňuje priamo zo zákona. Pri aplikácii tohto, ustanovenia v praxi sa to zneužíva v neprospech dlžníka.

Prejavuje sa to využívaním ťažkej situácie dlžníka alebo jeho nedostatočného duševného a vedomostného stavu zo strany veriteľa. Veriteľ poskytne dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere často s úžerníckym úrokom a na zabezpečenie tejto pohľadávky uzatvorí s dlžníkom zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, väčšinou prevodom práva k pozemku a bytu so ľstivým predpokladom, že dlžník nebude schopný svoj záväzok plniť. Dlžník väčšinou vzhľadom na svoju situáciu svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplní alebo veriteľ vyhlási úver za okamžite splatný a tak sa stáva veriteľ úplným vlastníkom veci, ktorá je väčšinou v v hrubom nepomere vzájomného plnenia. Stačí, keď dlžník ku dňu splatnosti úveru neuhradí čo i len časť istiny alebo úrokov a veriteľ to oznámi katastru nehnuteľnosti. Nadobúdacia cena sa rovná nesplatenej časti úveru, uhradenej časti zabezpečovaného úveru vysokého, často úžerníckeho úroku a iných nákladov veriteľom stanovených zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva. Veriteľ donúti dlžníka vopred prehlásiť, že takýto záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Ak sa stane veriteľ definitívnym vlastníkom veci, je oprávnený ponechať si ju vo svojom vlastníctve alebo ju previesť do vlastníctva tretej osoby. Pri uzatváraní zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva dochádza veľmi často k porušovaniu občianskoprávnych vzťahov a k naplneniu viacerých skutkových podstát viacerých trestných činov, ako sú napr.: úžera, podvod, porušovanie domovej slobody, útlak, vydieranie, poškodzovanie cudzích práv, nedovoleného podnikania, skrátenia dane, zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti, prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva, ohrozenia devízového hospodárstva, neprekazenia trestného činu a nadržovania. Zo života vieme, že mnohí podnikatelia ponúkajú občanom rýchle pôžičky, aj veľké sumy peňazí, využívajú ich ťažkú životnú situáciu, ich duševný a vedomostný stav, prípadne ich uvedú do omylu, aby sa na úkor nich bezdôvodne obohatili. Nadobúda to rozmery obzvlášť závažnej trestnej činnosti, organizovaného zločinu. Pozoruhodné je základné imanie týchto spoločností a personálne zloženie orgánov spoločnosti i celkový proces jednotlivých konaní. Je možné , že vedenie spoločnosti tvoria tzv. biele kone a za nimi sú iné osoby, buď priamo, alebo ako tichí spoločníci a zahraničný peňažný kapitál, a že existuje prepojenie týchto spoločnosti na vysoké mocenské, politické a mafianské kruhy. Súdne riešenie veci zo strany dlžníka, vzhľadom na vysoké súdne poplatky a preťaženosť súdov je takmer nemožné a trestné konanie voči páchateľom uvedených trestných činov je veľmi komplikované. Preto sa navrhuje vypustiť § 553 z platného znenia Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzkov Občianskeho zákonníka umožňuje viacerými právnymi inštitútmi, ktoré sú uvedené v jeho piatej hlave. Ak zostane súčastný právny stav hrozí ďalšia rozsiahla obzvlášť závažná trestná činnosť a tragédia veľkého počtu občanov, ktorí sa do tohto stavu dostanú následkom ich zlých sociálnych pomerov.

Prechodným ustanovením sa má predísť nejednoznačným výkladom pri aplikácii zákona na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.

K Čl. III.:

Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa aby ich záväzkové vzťahy aj keď majú charakter občianskoprávnych vzťahov boli spravované Obchodným zákonníkom. Fyzická osoba, ktorá nepodniká a je v takomto zmluvnom vzťahu s fyzickou podnikateľskou osobou alebo právnickou podnikateľskou osobou je v nevýhodnom vzťahu, pretože sa musí podriadiť oveľa tvrdším právnym podmienkam, ktoré v predmetnej právnej veci vyplývajú z Obchodného zákonníka. Vypustenie § 262 Obchodného zákonníka

má za následok aj zmenu v § 263 tohto zákona.

K Čl. IV.:

Navrhované zmeny niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka si vyžadujú aj zmeny v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú uvedené v tomto Čl. II. bod 1 až 3.

K Čl. V.:

Navrhovaný zákon môže nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, pretože nevyžaduje žiadne opatrenia, ktoré by mali byť vykonané pred týmto termínom.

Príloha číslo 1 k dôvodovej správe

Nevyhnutný právny záujem a spoločenská potreba legislatívne upraviť túto problematiku, dokumentujú napr. tri nižšie uvedené prípady z o života:

Prípad I. v právnej veci dlžníčka 1 proti veriteľovi 1 o poskytnutí úveru 200 000,- Sk:

Janka O (ďalej len „dlžníčka 1“) uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej jej akciová spoločnosť LUKA a BRAMER GROUP Bratislava (ďalej len „veriteľ 1“) poskytol úver vo výške 200.000,-Sk s úrokom vo výške 7% mesačne. Úver bol splatný s možnosťou predčasného splatenia, najskôr však po dvoch mesiacoch od poskytnutia úveru. Forma splatenia úveru bola stanovená buď finančnými prostriedkami alebo prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V prípade omeškania splatenia úveru dlžníčkou 1 sa táto zaviazala zaplatiť veriteľovi 1 úrok z omeškania vo výške 0,27 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pre prípad splatenia úveru prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo dohodnuté, že sa nehnuteľnosť prevedie na veriteľa 1 a daň z prevodu nehnuteľnosti znáša dlžníčka 1. Pri nedodržaní podmienok dohodnutých v tejto zmluve bol veriteľ 1 oprávnený po predchádzajúcom písomnom upozornení katastrálneho úradu uplatniť svoje právo zo zabezpečenia úveru. Návratnosť úveru podľa tejto zmluvy bola zaručená Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva z 02 .07. 2001. Ide o nehnuteľný majetok v čase podpisu zmluvy vo vlastníctve dlžníčky 1: 4 izbový byt s príslušenstvom v Bratislave - Petržalka a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podľa realitných kancelárii v hodnote viac ako 2 milliony,-Sk. Ak dlžníčka 1 poruší zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, stáva sa veriteľ 1 definitívne vlastníkom nehnuteľnosti a je oprávnený s uvedenou nehnuteľnosťou plne vlastnícky disponovať. Podľa zmluvy o zabezpečení záväzku a na základe zmluvy o úvere už podpisom zmluvy má veriteľ 1 pohľadávku voči dlžníčke 1 pohľadávku vo výške 368.000,-Sk vrátane príslušenstva, ktoré tvoria úroky a ostatné náklady podľa uvedenej zmluvy. Nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom Ing. Stanislavom M. z odboru stavebníctvo – oceňovanie nehnuteľnosti, poruchy stavieb, statika a dopravné stavby celkovou sumou 428.060,-Sk V skutočnosti menovaný znalec v byte u dlžníčky 1, ktorý bol údajne predmetom znaleckého ocenenia nikdy nebol. Podľa zmluvy o úvere dlžníčka 1 po dobu trvania zabezpečovacieho práva sa zaviazala nenakladať s nehnuteľnosťou uvedenou v tejto zmluve. Veriteľ 1 a dlžníčka 1 sa zaviazali najneskôr do troch dní od podpisu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podať návrh na katastrálny úrad, aby rozhodol o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech veriteľa 1. Podľa tejto zmluvy v prípade, že dlžníčka 1 poruší svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej lehote plnú hodnotu úveru a jeho príslušenstva alebo ak veriteľ 1 vyhlási úver za okamžite splatný v celom jeho záväzku s príslušenstvom, stáva sa veriteľ 1 definitívne vlastníkom nehnuteľnosti opísanej v tejto zmluve. Podľa. tejto zmluvy ak sa veriteľ 1 stane vlastníkom nehnuteľnosti a dlžníčka 1 na výzvu veriteľa 1 okamžite nevyprace nehnuteľnosť a kľúče od nej neodovzdá veriteľovi 1, dlžníčka 1 je povinná zaplatiť veriteľovi 1 zmluvnú pokutu vo výške 20 % z aktuálneho zostatku poskytnutého úveru s tým, že dlžníčka 1 súhlasí aby bola zo strany veriteľa 1 použitá svojpomoc. Náklady na túto svojpomoc podľa zmluvy znáša dlžníčka 1 v celom rozsahu a pripočítavajú sa k dlhu dlžníčky 1 voči

veriteľovi 1. Podľa tejto zmluvy ak sa stane veriteľ 1 definitívnym vlastníkom tejto nehnuteľnosti je oprávnený ponechať si ju vo svojom vlastníctve, alebo ju previesť do vlastníctva tretej osoby a veriteľ 1 je oprávneným i k inkasu zmluvných pokút.. Dlžníčka 1 úver nebola schopná splatiť. Veriteľ 1 predložil Katastrálnemu úradu Bratislava , Správa katastra Bratislava 5 čestné prehlásenie o nesplnení záväzku dlžníčky 1 a zároveň požiadal o zaregistrovanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu na neho ako na definitívneho vlastníka. Vklad bol bez čakania okamžite povolený. Veriteľ 1 vyzval dlžníčku 1 na vypratanie nehnuteľnosti a hneď na to veriteľ 1 v neprítomnosti dlžníčky 1, bez vedomia dlžníčky 1 odvŕtal zámok na vstupe do bytu, zámok vymenil a vo dverách jej nechal odkaz, že si má dlžníčka 1 prísť k nemu pre kľúč od bytu, ktorý jej dočasne požičia. Veriteľ 1 po výmene zámku ponúkol dlžníčka 1, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu si môže odkúpiť. Keď mu dlžníčka 1 oznámila, že ona nemá možnosť túto nehnuteľnosť späť odkúpiť veriteľ 1 jej navrhol, že tak môže urobiť i jej syn Tomáš O., ktorý v tomto byte má trvalý pobyt. Veriteľ 1 faxom zaslal synovi dlžníčky návrh zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. V nej už uvádza, že o kúpu požiadal Tomáš O., syn dlžníčky 1 (ďalej len „ syn dlžníčky 1 “) za kúpnu cenu 750.000,- Sk, bez uvedenia znaleckého ocenenia. Zároveň veriteľ 1 v návrhu stanovil podmienky pre syna dlžníčky 1 a to, že: syn dlžníčky 1 sa zaväzuje čiastku vo výške 100.000,- Sk uhradiť veriteľovi 1 v hotovosti pri podpise zmluvy ako zálohu a zbývajúcu čiastku vo výške 65O.000,- Sk cca do mesiaca neuhradí. V zmysle návrhu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je uvedené, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny do stanoveného termínu záloha sa považuje za pokutu v prospech veriteľa 1 a zároveň sa syn dlžníčky 1 zaväzuje uhradiť ešte zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk ako paušálnu náhradu škôd a ďalšie sankcie. Daň z prevodu nehnuteľnosti ako aj všetky poplatky a náklady spojené s prevodom podľa návrhu znáša syn dlžníčky 1.. Na obdobie platnosti tejto zmluvy veriteľ 1uvedený byt dáva synovi dlžníčky 1 na účely bývania s tým, že syn dlžníčky 1 bude znášať náklady s užívaním bytu. Syn dlžníčky 1 sa pokúšal zabezpečiť si na kúpu predmetnej nehnuteľnosti úver z banky. Keď mu banky oznámili, že navrhované termíny sú nesplniteľné, oznámil to telefonický veriteľovi 1. Ten najskôr trval, na tom aby zmluvu o budúcej zmluve kupujúci okamžite podpísal, no pred podpisom zmluvy mu oznámil prostredníctvom svojej pracovníčky, že zmluvu podpíše len on ako veriteľ, syn dlžníčky 1 ako kupujúci, pretože členovia predstavenstva odporcu nie sú v Bratislave. Keď syn dlžníčky 1 požadoval stretnutie s členmi predstavenstva, zástupkyňa veriteľa 1 mu zaslala nový návrh o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v ktorej veriteľ1 zmenil a rozdelil úhradu na tri splátky, a to: čiastku 30.000,- Sk s termínom úhrady pri podpise zmluvy, čiastku 70.000,-Sk a čiastku 650.000,-Sk v podstate s pôvodných termínoch. Aj ostatné ustanovenia tohto návrhu ostali nezmenené. Veriteľ 1 v inzerátoch a v reklamných letákoch ponúka rýchle pôžičky aj teraz. Pozrime si napr. oznámenie o niektorých úhradách SIPO aj tam je táto ponuka. Na jednu takúto ponuku reagovala aj dlžníčka 1. Dlžníčka1 malá viac menších pôžičiek, ktoré jej vznikli z titulu úhrady nákladov spojených so štúdiom, úhrady nákladov spojených s kúpou bytu a s prevádzkovaním bytu, ktoré sa zväčšovali a ktoré nedokázala splatiť. Najväčšiu pôžičku jej poskytol druh s ktorým bývala a býva v jednej domácnosti. Po zhoršení vzťahov medzi dlžníčkou 1 a jej druhom, druh požadoval pôžičku vo výške 130.000,-Sk vrátiť. Zároveň jej oznámil, že chce kúpiť nové auto a že ak mu peniaze do určitého termínu nevráti odsťahuje sa od nej aj so zariadením bytu, ktoré on. Kúpil. Dlžníčka 1 v tomto psychickom stave zavolala veriteľovi 1 s tým, že ho požiadala o úver vo výške cca 150.000,-Sk. Zamestnankyňa veriteľa 1 dlžníčku 1 ihneď navštívila, urobila obhliadku bytu a presvedčila dlžníčku 1, že veriteľ 1 jej pôžičku poskytne vo výške 200.000,- Sk po znaleckom ohodnotení jej bytu. Asi za dva dní bez toho, že by znalec vykonal ohodnotenie z obhliadky na mieste samom zavolala zamestnankyňa veriteľa 1 dlžníčku 1 na notársky úrad a tu jej dala podpísať zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Zmluvu u notára podpisovala len dlžníka 1

Po overení podpisu zmluvy, dlžníčka 1 a zamestnankyňa veriteľa 1 odniesli podpísane zmluvy na kataster nehnuteľnosti. Po realizácii vkladu do katastra nehnuteľností, zamestnankyňa veriteľa 1 v aute pred týmto úradom odovzdala dlžníčke 1 peniaze, ktoré tvorili predmet úveru. Z odovzdaných peňazí odpočítala náklady dovtedy s týmto úverom vzniklé. Dlžníčku 1 zamestnankyňa veriteľa už v byte uistila, že všetky realizované úkony sú len zabezpečením veriteľa 1 aby dlžníčka nemohla byt predať kým nevráti úver. Dlžníčka 1 o veci nikoho neinformovala len z horeuvedeného úveru vrátila pôžičky a časť z tohto úveru použila na bežné výdavky. Syn a druh dlžníčky 1 sa o veci dozvedeli až keď veriteľ 1 za jej neprítomnosti vymenil zámok do bytu. Od vtedy veriteľ 1 mal nekontrolovateľný vstup do bytu dlžníčky1 až do dňa vypratania jej bytu. Teraz je dlžníčka 1 v zlom psychickom stave. Dlžníčka 1 sa nachádzala v čase podpisu zmluvy o úvere a podpisu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v hmotnej núdzi, v citovom rozpoložení a v tejto oblasti dlžníčka skúsenosti nemá. Veriteľ 1 túto situáciu využil poskytol jej úver za úžernícky úrok so špekulatívnymi podmienkami, ktoré potom využil resp. zneužil. Priemerná ročná úroková sadzba Národnej banky Slovenskej republiky, vrátane komerčných bánk pre obyvateľstvo bola v inkriminovanom čase, v roku 2001 niečo viac ako 8%-ná a v roku 2002 niečo viac ako 12 %-na a veriteľ dlžníčke poskytol úver s ročným úrokom 84 % -am a aj úroky z omeškania sú veľmi vysoké. Po nesplatení úveru veriteľ 1 nielen, že okamžite previedol nehnuteľností ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ale prikročil voči dlžníčke 1 a jej synovi i k útlaku a vydieraniu. Vyhrážal sa im okamžitým vyprataním bytu a jej vyvezením ďaleko mimo Bratislavy, predkladal pri kúpe nesplniteľné podmienky, posielal za nimi údajných záujemcov o kúpu tohoto bytu. Syn dlžníčky 1 napr. pri osobnej návšteve spoznal jedného pracovníka veriteľa 1 , ktorý sa predtým prestavoval ako záujemca o kúpu tohoto bytu a ten sa neskôr zúčastnil aj vypratávania bytu. Veriteľa 1 navonok zastupujú osoby bez akýchkoľvek právomoci, ktoré raz predstierajú, že ich majú a potom tvrdia, že ich nemajú a predstavitelia orgánov veriteľa 1 sa potom odmietajú s dlžníkmi ale aj s ich zástupcom osobne i telefonický kontaktovať. Dňa 29. 04. 2003 dlžníčka 1, jej syn a druh podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava V. pre podozrenie, že veriteľ 1, naplnil v súvislosti s uzavretím zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva skutkové podstaty viacerých trestných činov. Dňa 05.05.2003 podala na Okresný súd žalobný návrh o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov a žalobný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň požiadala Katastrálny úrad v Bratislave 105, Správa katastra Bratislava V. ďalej len (“katastrálny úrad”) o vyznačenie poznámky o prebiehaní uvedených súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V. Katastrálny úrad poznámku do listu vlastníctva č. 2456 na ktorom sú dotknuté nehnuteľností vedené vyznačil, Dátum vyznačenia uvedený nie je. Dlžníčka 1 05.05.2003 predložila na Okresný súd Bratislava V. návrh na vyslovenie neplatnosti horeuvedených právnych úkonov a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Veriteľ 1 vzniesol 06.06. 2003 proti sudkyni Okresného súdu Bratislava V., JUDr. Alene Martinusovej námietku predpojatosti pretože mu údajne nedoručila žalobný návrh. Okrem toho veriteľ 1 podal návrh na Okresný súd Bratislava 1 na vydanie predbežného opatrenia. Súdne v právnej veci o vypratanie nehnuteľností dĺžničkou 1, konanie prerušil až do rozhodnutia vo veci o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov. Sudkyňa o vznesení námietky predpojatosti dlžníčku 1 neupovedomila, ale až 25.09.2003, v deň keď veriteľ 1 násilím otvoril byt dlžníčky 1 a začal ho vypratávať, vec postúpila na Krajský súd v Bratislave. Okresný súd Bratislava V. vydal predbežné opatrenie až cca po šiestich mesiacoch od podanie návrhu keď veriteľ 1 byt už predal a vypratal. V predbežnom opatrení okresný súd zaviazal nenakladať správami k bytu len nového vlastníka bytu Mgr. Jozefa Zemaníka (ďalej len “nový vlastník bytu”). Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo dlžníčka 1 sa o stave svojich návrhov 25. 09. 2003 na okresnom súde informovala. Na okresnom súde jej bolo oznámené, že spis bol postúpený (nie že sa postupuje) na krajský súd.

Okresná prokuratúra Bratislava V. listom zo dňa 15. 05. 2003 dlžníčke 1 oznámila, že vo veci jej trestného oznámenia koná a vec postúpila na vybavenie na OR PZ, odbor kriminálnej polície Bratislava V. OR PZ odbor kriminálnej polície Bratislava V. Vyšetrovateľ Pavol Gilyan do 25. 09. 2003 nevykonal žiaden právny úkon a o veci nepravdivo dvakrát informoval okresnú prokuratúru, že tak neurobil preto, lebo dlžníčka 1, jej syn a druh a jej splnomocnený zástupca odmietajú vypovedať. Vyšetrovateľ prvé úkony urobil až dňa 25. 09. 2003, keď sa zistil doterajší skutkový stav jeho konania vo veci. Večer dňa 23. 09. 2003 nový vlastník bytu vložil do poštovej schránky dlžníčky 1, že je novým vlastníkom a žiada ju aby byt do 25. 09. 2003 vypratala. Dňa 25. 09. 2003 nový vlastník bytu prišiel v sprievode cca 10 osôb, v neprítomnosti dlžníčky 1, odvŕtal zámok na byte a následne dĺžničke1oznámil, že začal s vypratávaním bytu. Novému vlastníkovi bytu bol vydaný List vlastníctva č. 2456 a v jeho časti B jeho meno. Nový vlastník bytu dlhžšiu dobu v sprievode ďalších osôb okupoval predmetný byt i v nočných hodinách. Dopustili sa aj vyhrážok na adresu druha dlžníčky 1 a jej splnomocneného zástupcu. Napokon nový vlastník s vedomím OR PZ, odboru kriminálnej polície Bratislava V., príslušného obvodného oddelenia PZ a niektorých príslušníkov Prezídia policajného zboru byt dlžníčky 1 násilim vypratal, bez toho, že by tomuto konaniu zabránili. Je preto podozrenie , že tak koná za tichej spolupráce niektorých osôb orgánov činných v trestnom konaní, je podozrenie, že niektorí verejní činitelia páchajú trestný čin nadržiavanie. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že dlžníčka 1 bola z bytu vysťahovaná novým vlastníkom násilím so súhlasom Okresnej prokuratúry Bratislava V. a

OR PZ, odboru kriminálnej polície Bratislava V. Okresný súd Bratislava V. a Okresná prokuratúra Bratislava V. robia prieťahy v súdnom a trestnom konaní, prípadne do novembra 2004 vo veci nič nekonali.

Prípad II. v právnej veci dlžníčka 2 proti veriteľovi 2 o poskytnutí úveru 5 000,- Sk

Marta N. (ďalej len “dlžníčka 2”) si požičala od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. (ďalej len “veriteľ 2”) 5000,-Sk.. Podľa Zmluvy o úvere zo dňa 20.01.2004 mala dlžníčka 2 úver uhradiť podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou tejto zmluvy do 21.01.2004 a ona poslednú splátku, vrátane sankcií za porušenie tejto zmluvy - omeškanie niektorých splátok, uhradila 20.01.2004. Nemá preto voči veriteľovi 2 žiaden dlh s titulu istiny, ani z titulu penalizácie. Nevznikli jej ani ďalšie trovy z dôvodu spísania notárskej zápisnice, ani trovy právneho zastupovania. Veriteľ 2 zaslal dňa 22.01.2004 dlžníčke 2 list, ktorým ju upozorňuje na úhradu dlhu, ktorý má údajne voči nemu vo výške 3800,-Sk. K tejto požiadavke sa dlžníčka 2 veriteľovi 2 písomne vyjadrila. Veriteľ 2 z nepochopiteľných dôvodov na svojej požiadavke trvá. Okrem veriteľa 2 , poslal dlžníčke 2 predexekučnú upomienku jeho právny zástupca JUDr. Juraj Máčaj. Predexekučná upomienka vykazovala vážne právne nedostatky, vykazovala už trovy za spísanie notárskej zápisnice a trovy právneho zastupovania napriek tomu, že konečný zmluvný termín plnenia bol 21.01.2004 a dlžníčka 2 ho splnila už 20. 01. 2004. Pohotovosť s.r.o. je jeden z podnikateľských subjektov patriacich k LUKA a BRAMER GROUP a.s. Bratislava. Spor bol ukončený dohodnutým zmierom na základe ktorého dĺžnička musela uhradiť vysoké úžernícke úroky.

Prípad III. v právnej veci dlžníka 3 o poskytnutí úveru 50 000,- Sk

Dňa, 29. 04. 2003 Ivan W. (ďalej len “dlžník 3”) uzavrel s Pavlom Ballónom (ďalej len “ veriteľ 3 “) dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, predmetom ktorej bol prevod bytu - garsónky č. 82, na 8 poschodí, Rovniakova 6, 851 02

Bratislava /ďalej len „byt“/ s členskými právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa k tomuto bytu v Bytovom družstve Petržalka. Týmto členské práva a povinnosti spojene s členstvom vo vzťahu k Bytového družstva Petržalka prešli z dlžníka 3 na veriteľa 3. Zánikom členstva v dôsledku prevodu členských práv a povinnosti dlžník 3 stratil aj nárok na vyrovnávajúci podiel. Prevod členských práv sa uskutočnil ku dňu 29. 04. 2003. Vyjadrenie Predstavenstva družstva na dohode vyznačené nie je. Je podozrenie, že veriteľ 3 v danej veci konal v spolupráci s niektorými zamestnancami družstva. Dlžník 3 poznal Ľuboša G. z videnia. Raz mu povedal, že je vo o finančnej tiesni a potrebuje sumu vo výške 50 000,- Sk, s tým že tieto peniaze vráti po splátkach a za to kto mu ich požičia prepíše na neho užívacie práva k svojmu bytu stým , že v uvedenom byte budem naďalej bývať a platiť nájomné až do svojej smrti. O niekoľko dní sa mu Ľuboš G. ozval , že pozná muža , ktorý s tým súhlasí. Navrhol dlžníkovi 3 s veriteľom 3. Veriteľ 3 pri rozhovore 29. 04. 2003 dlžníkovi 3 tvrdil, že je udajne majiteľom i pracovníkom firmy, ktorá poskytuje pôžičky a hneď ten deň veriteľ 3 na Bytového družstve Bratislava podpísali listiny o prevode členských práv a povinnosti k bytu dlžníka 3 a veriteľ 3 zároveň uhradil nedoplatky dlžníka 3 vo výške cca 15 000,-Sk. Keď sa táto skutočnosť udiala veriteľ 3 oznámil, že peniaze mu nedá osobne ale, že mu ich pošle na jeho účet, ktorý mu dlžník 3 oznámil. To sa nestalo, preto dlžník 3 podal dňa 02. 05. 2003 žiadosť na Okresný súd Bratislava V a žiadal aby súd zaviazal veriteľa 3 nenakladať s bytom ku ktorému boli prevedené družstevné užívacie práva z dlžníka 3 na veriteľ 3. Overenú kópiu toho podania dlžník 3 odniesol na Bytové družstvo Petržalka so žiadosťou aby nevydalo veriteľovi 3 výmer na uvedený byt. Krátko na to prišiel veriteľ 3 za dlžníkom 3, že peniaze sa mu vrátili, lebo vraj číslo účtu mu nadiktoval neplatné aj keď mu ho trikrát opakovane oznámil a bolo správne. Veriteľ 3 začal dlžníkovi 3 vyhrážať. Najskôr tým, že ak podanie zo súdu nestiahne môže sa mu niečo zlého prihodiť a následne sa mu začal vyhrážať zabitím. Pretože dlžník 3 dostal panický strach išiel s veriteľom 3 na súd a podanie zo dňa 06. 05. 2003 stiahol. Odtiaľ odišli späť na družstvo ale veriteľ 3 peniaze ešte nemal, mal iba prísľub, že sa už o život nemusí báť. Napriek tomu na družstve dlžník 3 v strese povedal, že veriteľ 3 mu nenapíše čestne prehlásenie o jeho dožití v byte a nedá mu peniaze, tak pôjde znova na súd a všetko na súde oznámi. Veriteľ 3 potom požiadal dlžníka 3 aby toto prehlásenia vypísal sám a on ho pred notárom po prečítaní dlžník 3 podpísal.. Po podpise pred domom na Rovniakovej 6 veriteľ strčil do rúk dlžníkovi 50 000,-Sk. Keď dlžník 3 požadoval od veriteľa 3 doklad o pôžičke, teda zmluvu o úvere a splátkový kalendár, čo mu predtým sľúbil, ten mu oznámil , že mu to inokedy prinesie a že chce splátky nie vo výške 1 500,- Sk ale vo výške 2 000,-Sk mesačne. Dlžník 3 s tým súhlasil,ale veriteľ 3 doteraz nič nedal. V prvú júnovú nedeľu veriteľ 3 prišiel ešte v doprovode s neznámym mužom do bytu dlžníka 3 násilim s tým aby dlžník 3 z bytu vypadol, pretože byt už nie je jeho. Na to dlžník 3 zavolal políciu, ktorá nič neurobila s odôvodnením, že tak môže urobiť až keď voči dlžníkovi 3 veriteľ 3 voči nemu použije fyzické násilie alebo ho zabije. Veriteľ 3 sa preukázal polícii už výmerom od dotknutého bytu i s novým občianskym preukazom kde mal trvalý pobyt, Rovniakova 6 Bratislava. Toto všetko videli aj svedkovia Veriteľ 3 začal tvrdiť že mu dlžník 3 dlhuje 80 000,-Sk a neskôr už sumu už sumu 600 000,-Sk. Po odchode veriteľ 3 násilím zabránil dlžníkovi 3 vstup do bytu. Veriteľ 3 následne vymenil zámok od vchodových dverí do bytu. Po tomto dlžník 3 čo sa udialo oznámil dňa 03. 06. 2003 na polícii v Petržalke a psychický sa zrútil. Bol hospitalizovaný na psychiatrii tri týždne. Dňa 26. 06. 2003 veriteľ 3 prišiel k priateľke dlžníka 3 do bytu, ktorá býva v tom istom dome a vyzval dlžníka 3 aby som si do 10. 07. 2003 vypratal z bytu veci lebo mu ich vyhádže ku kontajneru a zároveň mu oznámil že ma doklady o tom že mu je dlžný 500 000,-Sk. Dlžník 3 ho pred svedkami vyzval aby mu predložil dôkazy o tom a ak ich má, on to uzná lebo vedel že ide o vydieranie. Veriteľ 3 vyhlásil, že na neho neplatia ani súdy ani polícia a začal sa mi znova vyhrážať zabitím. Dlžník 3 sa opäť psychický zrútil a bol ošetrený na psychiatrii. Jeho zdravotný stav je

závislý od daného právneho a skutkového stavu uvedenej veci. Od vtedy dlžník 3 vstup do bytu nemá. Tie užíva veriteľ 3 alebo ich vyhodil do spoločného priestoru domu pred bytom. Podľa čiastočných informácií veriteľ 3 k uvedenému bytu už previedol i vlastnícke práva v prospech jeho osoby. Veriteľ 3 prvú splátku pôžičky vo výške 2 000,-Sk. od dlžníka 3 odmietol prevziať, čo dokumentuje jeho zámer podvodom a násilím sa zmocniť bytu dlžníka 3.Dňa 30. 06. 2003 dlžník 3 podal žiadosť na Okresnú prokuratúru Bratislava V o preskúmanie postupu Policajného zboru Petržalka v zmysle § 157 ods. 1,3 Trestného poriadku, pretože vo veci doposiaľ nekoná. Dňa 30. 06. 2003 dlžník 3 podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Petržalka žiadosť v zmysle § 158 ods. 1 Trestného poriadku o upovedomení vykonaných opatrení v predmetnej veci. Ani okresná prokuratúra ani okresné riaditeľstvo policajného zboru zatiaľ vo veci nekoná. Taktiež Okresný súd Bratislava V. vo veci nekoná.

Celkový pohľad na uvedené prípady

Pozoruhodné je napríklad v prvom prípade základné imanie veriteľa 1, spoločnosti LUKA a BRAMER GROUP a.s. Bratislava, ktoré za rok vzrástlo o 50 miliónov Sk, personálne zloženie orgánov tejto spoločnosti i celkový proces jednotlivých právnych konaní. Podľa zistenia okolo veriteľa 1 a členov jeho orgánov je vytvorených viacero podnikateľských subjektov, ktorým je aj veriteľ 2. Členovia ich orgánov majú vytvorené už vlastné podnikateľské subjekty a žijú vysoko nadštandardným životom. Je možné , že vedenie spoločnosti tvoria tzv. biele kone a za tým sú iné osoby, buď priamo, alebo ako tichí spoločníci a zahraničný peňažný kapitál a že existuje prepojenie tejto spoločnosti na vysoké mocenské kruhy. Mená veriteľov, ich konateľov, notárov i ich právnych zástupcov sa často opakujú. V druhom prípade Pohotovosť s.r.o. Bratislava sponzoruje súkromnú televíziu Markíza, ktorá o jej praktikách zrejme nevie. V treťom prípade veriteľ 3 je údajne zamestnanec spoločnosti Penta Group a.s. Bratislava a do právneho vzťahu podľa jeho vyjadrenia s dlžníkom 3 vstúpil ako fyzická osoba len preto, lebo uvedený byt dlžník 3 ešte nevlastnil.