1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Účelom navrhovaného zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie) je prešetriť zákonnosť privatizácie a reštitúcie majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov na fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990.

Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, keď sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Po privatizácii a reštitúcii majetku došlo k veľkých škodám v poľnohospodárstve, v stavebníctve a v priemysle. Je podozrenie, že privatizácia a reštitúcia v mnohých prípadoch bola netransparentná a mnohé fyzické a právnické osoby sa neprávom obohatili v neprospech štátu. Cieľom zákona je napraviť tieto neprávosti.

Honba za majetkom sa v Slovenskej republike prejavila najmä počas rozkladu socialistického systému. Po spoločnom majetku siahajú ľudia aj nezákonným spôsobom.

Od roku 1989 sa vyzdvihovali a vyzdvihujú pojmy; rovnosť pred zákonom, demokracia, trhový mechanizmus, vzájomná tolerancia a rovnaké podmienky pre rozvoj vonkajších a vnútorných síl človeka.

Začalo sa to zdôrazňovaním dodržiavania ľudských práv a slobôd, nápravy krívd vzniknutých za socializmu, čomu bráni údajne spoločnosť a preto ju treba v samej podstate zmeniť. Útočilo sa na centrálne plánované hospodárstvo, na povinnosť každého občana pracovať a na vplyv štátu na hospodárstvo SR. V trestnom zákone sa zrušili paragrafy, ktoré trestali občana za poškodzovanie a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, ale nenahradili sa paragrafmi, ktoré by za trestné kvalifikovali nekontrolovateľné rozpredávanie a rozkrádanie majetku vo vlastníctve štátu, obci, družstiev a spoločenských organizácií. Pretrhali sa hospodárske väzby medzi podnikmi, znemožňovalo sa pôsobenie štátu na chod podnikov. Neefektívne sa menil výrobný program štátnych a iných výrobných podnikov, vedome sa zavádzali nekoncepčné zmeny činnosti najmä štátnych podnikov, ale aj napriek tomu sa im poskytovali pôžičky štátnymi finančnými inštitúciami (bankami a pod.) s tým, že tieto pôžičky boli istené záložným právom na majetok štátu vo vysokom nepomere v neprospech štátu. Záložné práva boli potom realizované. Zrušili sa povinné odvody štátnych podnikov do štátneho rozpočtu, štát strácal kontrolu a moc na štátnymi podnikmi. Samozvane vznikali rady Verejnosti proti násiliu (VPN), ako spoločenské a politické organizácie, ktoré mali nastoliť spravodlivosť v štáte a komisie na hodnotenie vedúcich hospodárskych pracovníkov.

Vznikal klientelizmus a korupcia, ktorá doprevádza celú ekonomickú transformáciu slovenskej ekonomiky a to aj prostredníctvom nedostatočnej legislatívy, divných úverov, špekulatívneho zahraničného kapitálu. Bolo to zamerané predovšetkým na odstránenie vtedajších vedúcich hospodárskych pracovníkov. Vytvárali manažmenty podnikov pre ich privatizáciu. Majetok štátnych podnikov a organizácií sa preceňoval na nižšie hodnoty, alebo sa vyraďoval a postupne rozkrádal. Tak sa vytváral tzv. dubiozný majetok, o ktorý sa vedome znižovala ich hodnota pred privatizáciou. Výroba sa v podnikoch postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne a sklady zahraničného tovaru a privatizovali sa. Zamestnanci sa hromadne prepúšťali, vyplácalo sa im vysoké odstupné, ktoré sa postupne znižovalo. Špekulantom sa za úplatky poskytovali

2

nedobytné úvery v bankách, najmä na privatizáciu. Sústavne sa vzbudzoval a posilňoval pocit nápravy krívd, ktoré vznikli v období socializmu s tvrdením, že zmeny sa konajú v prospech občanov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne, cielene v prospech záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov. Reštitučnými zákonmi sa nenaprávali len majetkové krivdy, ale vznikali aj nové. Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať a špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania si privlastnili aj tzv. odumrte, t.j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktorí nemali dedičov ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť. Podľa zákona o malej privatizácií sa predával majetok špekulantom tzv. holandskou dražbou hlboko pod cenou mafianskou formou donucovaním iných záujemcov aby z dražby odstúpili a podplácania tých čo dražbu priklepli. Vytvoril sa Fond národného majetku SR a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb. Fond národného majetku a Slovenský pozemkový fond, za hospodárenie so zvereným majetkom, neboli a nie sú zodpovední štátu, sú zapojení do trhového procesu s podnikateľskou zodpovednosťou, neexistuje ani osobná zodpovednosť ich menežmentu. Obohacovalo sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob privatizácie z kontroľovateľnej - výberovým konaním, na nekontroľovateľnú - priamym predajom cez politické strany. Nastúpil ďalší klientelizmom a korupciou. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom založili majetok mies a obcí. Výstavbu realizovali a realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Následkom straty pôdnej základne mnohé družstva zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie. Vytvárajú sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstupuje zahraničný kapitál v nevýhodnom pomere pre štát. Hodnota zahraničnej technológie, ktorá bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra podnikov vysoko prevýšila akciový podiel zahraničného investora na privatizovanom majetku v neprospech štátu, v prospech zahraničného investora. Vytvorili sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré vznikli väčšinou rozdrobením štátnych podnikov privlastnením si ich výrobných prostriedkov. Podniky, ktoré upadli do konkurzov sa nekontrolovateľne zlikvidovali. Doklady o tom sú buď minimálne alebo žiadne. Vytvorili sa a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori a tie potom podnikajú, prípadne prepierajú špinavé peniaze. Veľká privatizácia tzv. strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnym podozreniam z korupcie, klientelizmu uzavretia zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom. Oddĺžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávajú pod cenu zahraničným záujemcom, alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenou konsolidačnou banku.

Divoká, špekulatívna a nezákonná privatizácia vytvorila vysokú nezamestnanosť, ktorá stále pretrváva a znižuje sa formálne - administratívne. Bremeno zamestnanosti sa prenáša z podnikateľov na štát a obce, ktoré majú zabezpečiť pracovné príležitosti formou verejno-prospešných prác. Zbohatlíci vyviezli a vyvážajú peniaze do zahraničných bánk alebo kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Štát sa zadlžuje, celkový zahraničný dlh predstavuje viac ako 18 mld USD. Napriek ziskom z privatizácie, nie sú financie pre školstvo, zdravotníctvo, verejný sektor a sociálnu oblasť.

3

Čoraz viac sa prehlbujú sociálne rozdiely. Z titulu neoprávnene nadobudnutého majetku vznikla vrstva zbohatlíkov, žijúcich v prepychu a na druhej strane chudobných, ktorí majú problémy prežiť. Vytvorila nerovnosť občanov pred zákonom zriadením inštitútu kaucie, ktorou sa bohatý môže vykúpiť. Zvýšila sa korupcia, občan a jeho postavenie je závislé od majetku. Stúpla kriminalita a takmer zanikla osobná bezpečnosť občanov.

Údaje na obrázkoch dokumentujú škody v poľnohospodárstve, stavebníctve a v priemysle, ktoré boli spôsobené možnými neprávosťami a netransparentnými prevodmi majetku po roku 1989, pričom mnohé fyzické a právnické osoby sa obohatili neprávom, v neprospech štátu. Táto neutešená situácia v stavebníctve, priemysle a v poľnohospodárstve nás už stojí niekoľko miliárd Sk.

Obrázok č. 1. dokumentuje, že privatizácia a reštitúcia v poľnohospodárstve znížila jeho produkciu v roku 2002 na 58% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2002 bola na rovnakej úrovni ako v roku 1956.

Obrázok č. 2. dokumentuje, že privatizácia a reštitúcia v stavebníctve znížila jeho produkciu v roku 2002 na 38% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2002 bola na rovnakej úrovni akú sme dosiahli za socializmu už v roku 1968, to znamená, že sme sa vrátili dozadu o 34 rokov.

Obrázok č. 3. dokumentuje, že privatizácia v priemysle znížila jeho produkciu v roku 2002 na 93,9% produkcie v roku 1989.

Obrázok č. 4, dokumentuje, že reálne mzdy stúpali paralelne so zvyšujúcim sa objemom HDP do roku 1990. Po začatí privatizácie a reštitúcií, reálne mzdy prudko klesli a neodrážajú prírastok reálneho HDP. Reálne mzdy v roku 2002 boli len 89,9% reálnej mzdy roku 1989, i napriek tomu, že HDP v stálych cenách bol v roku 2002 o 15,4% vyšší ako v roku 1989.

Nesúlad so stúpaním reálneho HDP a reálnych miezd je podrobnejšie ukázaný na obrázku č. 5. HDP v stálych cenách stúpol od roku 1997 do konca roku 2003 z 100% na 121%, čo je kumulatívne zvýšenie produkcie HDP za tieto roky o 840 mld Sk (v stálych cenách roku, jún 2004). Paradoxne sa reálne mzdy za toto obdobie nezvýšili. Zvyšovanie reálnej produkcie HDP sa neodrazilo ani na reálnych dôchodkoch a ani na sociálnom zabezpečení. Pravdepodobne 840 mld Sk za uvedených 6 rokov sa niekde stratilo.

Obrázok č. 6. dokumentuje, že po začatí privatizácie po roku 1989 začala stúpať aj naša zahraničná zadĺženosť, ktorá 31.12.2003 dosiahla hodnotu 18,3 mld USD. Paradoxne naša zadĺženosť stúpa i napriek splátkam zahraničného dlhu ročne o viac ako 1 mld USD ročne (obrázok 7).

Podľa správ OSN „Human Development Report“ 2000-2004, splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene (Total Debt Service) v bežných cenách ročne bolo nasledovné:

1998=79 mld Sk

1999=73 mld Sk

2000=126 mld Sk

2001=129 mld Sk

2002=157 mld Sk

Spolu len za týchto päť rokov Slovensko zaplatilo 564 mld Sk, pričom počas tohto obdobia náš zahraničný dlh neklesol ale stúpol z 9,9 mld USD z roku 1997 na 13,1 mld USD na konci roka 2002. Počas týchto piatich rokov Slovensko splatilo dlh a úroky v hodnote, ktorá je rovná alebo už aj vyššia ako hodnota sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989.

4

Podľa Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, boli veľké rozdiely medzi účtovnou hodnotou sprivatizovaného majetku a jeho kúpnou cenou. V mnohých prípadoch ceny privatizovaných podnikov boli stanovené na hodnotu, ktorá bola menej ako 30% ich účtovnej hodnoty. Napríklad, mnohé akcie Slovnaftu, VSŽ Košice, Nafty Gbely a ďalších podnikov boli predané za menej ako 30% účtovnej hodnoty.

Privatizáciu strategických podnikov vláda prezentovala pred verejnosťou ako nevyhnutnú podmienku prijatia Slovenska do európskych štruktúr a odôvodňovala ju tvrdením, že štát je najhorším vlastníkom podnikov. Po roku 1998 sa začali privatizovať strategické podniky, čím sa oslabila ekonomická suverenita Slovenska. Napríklad, privatizáciou SPP, ktorý každoročne odovzdával miliardy Sk do štátneho rozpočtu, len na kurzových stratách sme prišli o miliardy Sk. V dôsledku zlých úverov v bankovom sektore Slovensko prišlo o viac ako 130 mld Sk. Desiatky miliárd Sk sa použilo na ozdravenie bánk, ktoré boli potom predané lacno do zahraničia. Napríklad, najväčšia slovenská komerčná banka Slovenská sporiteľňa, bola predaná rakúskej Erste Bank za 18,4 mld Sk. Aby ju bolo možné predať, predtým štát vynaložil takmer 40 mld SK na jej ozdravenie.

Všetky tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že po roku 1989, následkom nedodržiavania zákonov a ich vykonávacích právnych predpisov, došlo a dochádza k hospodárskym škodám.

Cieľom navrhovaného zákona je preto prešetriť privatizáciu a reštitúcie s ohľadom na dodržiavanie zákonnosti. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách.

5

6

7

8

9

10

11

12

13

B. Osobitná časť

K § 1

Od roku 1990 dochádza na Slovensku k prechodu so socialistického centrálne plánovaného hospodárstva ku kapitalistickému trhovému hospodárstvu. Majetok štátu a iných právnických osôb, najmä družstiev a socialistických organizácií, podľa reštitučných a privatizačných zákonov prešiel a prechádza na iné fyzické a právnické osoby. Dialo sa tak s odôvodnením nápravy niektorých majetkových chýb a ekonomickej transformácie spoločnosti. Tento majetok nadobudli do vlastníctva fyzické osoby a právnické osoby, vo veľkej miere v rozpore s vtedy platnými zákonmi, aj prostredníctvom korupcie, klientelizmu najmä straníckeho, alebo sa na tejto činnosti obohacovali formou provízií a trestnou činnosťou. Účelom zákona je náprava zákonnosti týchto prevodov a vrátenie takto neoprávnene získaného majetku štátu iným právnickým osobám, vrátane náhrady škody, ktorá dotknutým subjektom týmto konaním vznikla.

K § 2

Predmet zákona upravuje postup orgánov verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodov majetku vo vlastníctve štátu a iných právnických osôb na fyzické osoby a právnické osoby podľa osobitných predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po 1. januári 1990, či sa uskutočnili v konaní v súlade so zákonnosťou. Zároveň ustanovuje podmienky za ktorých, ak sa tak nestalo, sa dotknutý majetok vracia späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osobe. Určovacím kritériom je hnuteľná alebo nehnuteľná vec a osoba, do vlastníctva ktorej vec týmito zákonmi bola prevedená, bez ohľadu na jej občianstvo bydlisko alebo sídlo.

K § 3

Na účely tohto zákona sú vymedzené pojmy, ktoré nie sú v Právnom poriadku Slovenskej republiky už definované a používajú sa v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona.

K § 4

Od roku 1990 došlo k prevodu majetku z vlastníctva štátu alebo iných právnických osôb na fyzické osoby a právnické osoby v hodnote cca 500 mld. Sk. Centrálna evidencia o tom, aký majetok bol konkrétne vlastnícky prevedený neexistuje, neexistujú ani žiadne hodnoverné štatistické údaje a chýba aj archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi. Taktiež chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca, tak na strane prevádzajúceho, ako aj na strane nadobúdateľa, a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej svojej funkcie zodpovedný. Preto sa zo zákona zriaďuje pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zoznam, ktorý bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania.

K § 5

Podľa tohto zákona osoba, ktorá bola v konaniach podľa osobitného zákona oprávnenou osobou sa stáva povinnou osobou a osoba, povinnou osobou je oprávnenou osobou. Podľa zákona sa skúma či povinná osoba nadobudla vlastníctvo k veciam v príslušnom konaní v súlade alebo v rozpore so zákonnosťou. Ak sa v konaní podľa tohto zákona preukáže, že

14

povinná osoba vec nadobudla v rozpore so zákonnosťou, zákon vymedzuje konanie na nápravu tohto právneho stavu a zároveň ustanovuje, kto a ako bude nakladať s vráteným majetkom. Takéto konanie sa môže začať na návrh. Návrh môže podať zákonom označený oznamovateľ, ktorý zistí skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že pri prevode majetku štátu na povinnú osobu podľa osobitného zákona došlo k porušeniu zákonnosti, každý občan Slovenskej republiky, ktorý má vek viac ako osemnásť rokov a je spôsobilý na právne úkony, právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy konaním o prevode majetku podľa osobitného zákona boli dotknuté.

K § 6

Návrh na za začatie konania podľa tohto zákona sa podáva na okresnú finančnú políciu , ktorá vykoná prvé právne úkony šetrenia vo veci prevodu majetku, ktorý sa uskutočnil podľa osobitného zákona. Príslušná okresná finančná polícia po vyšetrení veci a zabezpečení dôkazov podá v konkrétnom prípade podnet na krajskú prokuratúru s priloženým dôkazným materiálom.

K § 7

Ustanovenie vymedzuje základné náležitosti podnetu finančnej polície, ktorý podáva na krajskú prokuratúru vo veci preskúmania zákonnosti prevodu vlastníctva k veciam podľa osobitných zákonov uvedených pod čiarou v § 1.

K § 8

Po doručení podnetu, v konaní pokračuje krajský prokurátor. Ten podnet posúdi a povinne vyhodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak zistí nedostatky v podaní podnetu finančnej polície, vyšetrovanie a dokazovanie doplní. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány štátnej správy, fyzické osoby a právnické osoby, najmä povinná osoba, sú povinné poskytnúť prokurátorovi informácie a požadovanú súčinnosť.

K § 9

Po posúdení podnetu finančnej polície a po prípadnom doplnení šetrenia, prokurátor podá na krajský súd návrh, ktorým sa domáha vydať rozhodnutie vo veci samej a vydať predbežné opatrenie na zabezpečenie stávajúceho stavu dočasným upravením pomerov, aby povinná osoba vopred nezmarila rozhodnutie súdu vo veci samej. Dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti musí prokurátor zdokumentovať a presne označiť.

K § 10

Podľa tohto paragrafu, vecne príslušným súdom vo veci konať na prvom stupni je príslušný krajský súd a odvolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, kedy sa vo veci rozhoduje rozsudkom a kedy uznesením.

K § 11

Tento paragraf ustanovuje procesné povinnosti súdu, ktoré je povinný vykonať po obdržaní návrhu prokuratóra.

15

K § 12 až § 17

Vzhľadom na to, že zákon ustanovuje pre konanie súdu aj určité procesné rozdiely od konania súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku, tieto paragrafy procesné konanie samostatne upravujú. Znenie týchto ustanovení je riešené tak, aby čo najlepšie bol zabezpečený účel zákona aj súdnym konaním.

K § 18 a § 19

Ustanovenia týchto paragrafov zabezpečujú výkon rozhodnutia súdu, riešia odchylky od exekučného konania, podľa osobitného zákona o súdnej exekúcii. Zákon ustanovuje, kto je povinný hradiť trovy konania a ako bude vrátená zábezpeka povinnej osobe ak súd rozhodne, že vlastníctvo k majetku, ktorý nadobudla prevodom bol uskutočnený v súlade so zákonom.

K § 20 až § 32

Zákon predpokladá, že povinná osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo k majetku prevodom podľa osobitného zákona v konaní v rozpore so zákonnosťou, tento majetok nie je schopná previesť späť do vlastníctva oprávnenej osoby vecne ani právne v hodnote v akej ho do vlastníctva nadobudla. Stalo sa tak z dôvodu, že povinná osoba sa oň nestarala starostlivosťou riadneho hospodára, alebo ho poškodila, zničila, alebo predala, založila, darovala, alebo ho použila pre potreby seba a svojich blízkych. Tento rozdiel v hodnote majetku zákon rieši kompenzáciou majetku majetkom, ktorý je vo vlastníctve povinnej osoby alebo majetkom zákonom taxatívne vymenovaných osôb za majetok, ktorý podľa osobitného zákona nadobudla povinná osoba , ale nie je ho schopná v rozsahu hodnoty a ceny oprávnenej osobe vrátiť. Zákon to rieši tak, že povinnú osobu zaväzuje, aby pôvodný majetok oprávnenej osoby, vrátila v rozsahu a v cene svojím majetkom, majetkom osôb jej blízkych alebo iných osôb, ktoré ho získali prevodom z vlastníctva majetku, ktorý povinná osoba alebo nadobudla podľa osobitného zákona uvedeného pod čiarou v § 2 v konaní v rozpore so zákonnosťou. Zároveň podľa tohto zákona, ten, kto od povinnej osoby v dobrej viere takýto majetok do vlastníctva nadobudol, je oprávnený od príslušnej zmluvy odstúpiť, pričom príslušné ustanovenia o náhrade škody voči povinnej osobe nie sú týmto konaním dotknuté. Ustanovenia týchto paragrafov špecificky upravujú dražbu kompenzačného majetku v prospech oprávnenej osoby, ktorú zabezpečuje exekútor v spolupráci s fondom. Podrobnosti o tejto verejnej dražbe upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 33

Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky sa zriaďuje zo zákona. Fond má svoje orgány, ktoré sídlia v Bratislave a zriaďuje pobočky v krajských mestách. Je právnickou osobou, s vymedzenými právomocami týmto zákonom, zapisuje sa do podnikového registra, ktorej sa zveruje majetok, ktorý bol vrátený štátu a je mu zverený do držby a správy, ktorá je povinná s týmto majetkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou so zvereným majetkom, a to v rámci rozpočtu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky, a ktorej podrobnosti o organizačnom usporiadaní, jej činnosti a vzájomnej spolupráci s ministerstvom, vládou a Národnou radou Slovenskej republiky pri výkone jej funkcie upraví štatút. Zverený majetok môže len zhodnocovať a zmluvne ho prenajímať len do ekonomického prenájmu. Pri uskutočňovaní činností uvedených v § 36 vznikajú fondu práva a záväzky. Fond je oprávnený

16

domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie jeho záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá celým svojím majetkom..

K § 34 až § 36

Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka nie je podnikateľský subjekt. Majetok mu je zverený len do správy a voči tretím osobám vystupuje len v rozsahu právomoci vymedzených týmto zákonom. Ustanovenie paragrafu popisuje majetok fondu, najmä vrátený majetok, výnos z dražby kompenzovaného majetku a zisk z ekonomického prenájmu, majetok, ktorý na fond prešiel v dôsledku odstúpenia od zmluvy, a zaväzuje fond použiť tento majetok len na účely ustanovené týmto zákonom. Fond nie je podnikateľský subjekt a zverený majetok môže dať len do ekonomického prenájmu za podmienok stanovených týmto zákonom. Návrh projektu ekonomického prenájmu vypracúva spravidla záujemca, podľa predpisu ministerstva financií schválený vládou. Majetok zverený fondu nesmie byť predmetom štátnych záruk na poskytnuté úvery ani akéhokoľvek zabezpečenia záväzkov formou záložného práva.

K § 37

Kompetencie fondu sú zákonom rozdelené medzi jeho jednotlivé orgány. V ustanovení zákona sa určuje štruktúra orgánov fondu, ktorú možno meniť len zákonom. Orgánmi fondu sú správna rada fondu, správca fondu, dozorná rada fondu, ktorých členovia musia byť bezúhonní a v plnom rozsahu spôsobilí na právne úkony. Zákon ustanovuje, že člen týchto orgánov musí byť bezúhonný tak, že vymedzené trestné činy nespáchal vôbec, neberie sa do úvahy zahladenie odsúdenia týchto trestných činov.

K § 38 až § 40

Ustanovuje sa, že najvyšším orgánom fondu je správna rada fondu. Jej členov vymenováva a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh jej výboru, ktorý rieši financie, rozpočet a menu na dobu päť rokov. Dĺžka obdobia je tak stanovená, aby bola dlhšia ako jedno volebné obdobie. Ustanovením je taxatívne vymedzené, kedy možno jednotlivých členov správnej rady z funkcie odvolať. Definuje sa postavenie správnej rady a vymedzuje sa jej výlučná pôsobnosť. Ako najvyššiemu orgánu fondu, patria správnej rade oprávnenia rozhodovať o najdôležitejších otázkach fondu. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je správna rada schopná uznášať sa a rozhodovať. V navrhovaných ustanoveniach sa upravuje zloženie správnej rady a podmienky členstva v správnej rade.

K § 41a § 42

Ustanovuje sa postavenie správcu fondu ako štatutárneho orgánu. Správca koná v mene fondu v rozsahu vymedzenom štatútom. Na platnosť písomných právnych úkonov sa vyžadujú podpisy dvoch členov správcu. Členovia správcu za účelom oprávnenosti konať za fond sa zapisujú do obchodného registra.

K § 43 a § 44

Zriaďuje sa dozorná rada fondu ako kontrolný orgán fondu.. Pre spôsob ustanovenia dozornej rady a pre členstvo v dozornej rade fondu platia primerane ustanovenia o správnej rade fondu.

17

K § 45 a § 46

Ustanovenie určuje za akých skutočností je nezlučiteľnosť funkcií jednotlivých orgánov fondu z členstvom v iných orgánoch, orgánom fondu alebo iných štátnych orgánoch a orgánov územnej samosprávy a za akých podmienok členstvo v týchto orgánoch končí.

K § 47

Ustanovuje sa povinnosť fondu vytvoriť účinný kontrolný systém so zameraním na plnenie záväzkov vyplývajúcich ním uzatvorených zmlúv a povinnosť na požiadanie poskytnúť požadované informácie na účely kontroly Národnej rade Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rady Slovenskej republiky, vláde, ministerstvu, Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre a poskytnúť na základe ich požiadavky príslušné spisy a doklady.

K § 48

Ustanovuje sa, že majetok podľa tohto zákona sa prevádza na tú oprávnenú osobu z vlastníctva ktorej prešiel na fyzickú osobu alebo právnickú osobu podľa osobitného zákona uvedeného pod čiarou v § 1, v konaní v rozpore so zákonom. Ak iná právnická osoba medzičasom zanikla alebo o jej existencií je pochybnosť, prevádza sa jej majetok do vlastníctva štátu do držby a správy fondu. V prípade pochybnosti na návrh právnickej osoby, ktorá tvrdí, že je oprávnenou osobou, rozhodne súd. Oprávnenej osobe sa ukladá vrátiť povinnej osobe kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú pri prevode hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci vyplatila. Ustanovuje sa, že o existencii majetku fondu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, podľa tohto zákona, rozhodne Národná rada Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o právnu úpravu podľa lex špecialis na prevody vlastníctva podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K § 49

Upravujú sa pravidlá ako fond, ktorému bol zverený majetok štátu do držby a správy je povinný s týmto majetkom nakladať. Ustanovuje sa, že právo na náhradu škody v celom rozsahu vzniká štátu aj voči fyzickej osobe, ktorá je za zverený majetok zodpovedná a ktorá škodu zavinila, a že čistý výnos zo zábezpeky a z predaja vydražených veci podľa tohto zákona sa odvádza na osobitný účet fondu v Štátnej pokladnici.

Ustanovuje sa, že veci hnuteľné a nehnuteľné sa prevádzajú do vlastníctva tej oprávnenej osoby, ktorej na základe právoplatného rozsudku súdu patria. Peňažný výnos štátu sa odvádza na osobitný účet fondu vedený v Štátnej pokladnici.

K § 50

Ustanovuje sa, že vo veciach ekonomického prenájmu, je zodpovedné Ministerstvo financií SR.

K § 51

Ustanovuje sa, čo tvorí majetok fondu a na aké účely je ho možné použiť. Zároveň sa ustanovuje, že príjmy a výdavky fondu nie sú súčasťou štátneho rozpočtu.

18

K § 52

Ustanovujú sa podmienky za akých nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k veci, ktorá prešla z vlastníctva oprávnenej osoby do vlastníctva povinnej osoby podľa osobitného predpisu v konaní v rozpore so zákonnosťou, ani ako bezdôvodné obohatenie.

K § 53

Ustanovujú sa pravidlá, za akých je možné majetok fondu dať do ekonomického prenájmu.

K § 54

Určuje sa, že fond vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.

K § 55

V záujme zabezpečenia jednotlivých konaní ustanovuje sa, aby orgány príslušného konania mohli uložiť pokutu tomu, kto toto konanie marí a zároveň sa ustanovuje aj ich výška, podmienky ich uloženia a vymáhania.

K § 56

Určuje sa dohľadný orgán, ktorým je generálny prokurátor a jeho úlohy.

K § 57

Upravujú sa podmienky vznesenia námietky zaujatosti v jednotlivých konaniach voči tej osobe, ktorá v príslušnom konaní je podozrivá, že existujú dôvody na základe ktorých by mala byť vylúčená z konania.

K § 58

Ustanovenie určuje, že tento zákon je lex špeciális a preto na konanie, ktoré tento zákon neupravuje, sa vzťahujú osobitné predpisy, ktoré sú pod čiarou vymenované.

K § 59

Ustanovuje sa, že práva pracovných vzťahov pracovníkov povinných osôb, ktorých podnikateľské jednotky sa prevádzajú do vlastníctva oprávnených osôb nie sú týmto zákonom dotknuté.

K § 60

Zákon ustanovuje povinnosť štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy bez meškania oznámiť finančnej polícií, že zistili skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že prevod majetku podľa osobitných predpisov sa uskutočnil v konaní v rozpore so zákonnosťou.

19

K Čl. II.

1. Podľa tohto zákona, ten kto nadobudol vlastníctvo k veci, najmä vo vlastníctve podľa osobitného predpisu v konaní v rozpore so zákonnosťou, nadobudol vedome nedobromyseľne, možno aj trestným činom je povinný ho vydať. Aby bolo možné zabezpečiť tento právny stav, navrhuje sa nepriama novela Občianskeho zákonníka v ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

2. Ustanovenie kvalifikuje tú povinnú osobu, ktorá nadobudla vec do držby prevodom vlastníctva podľa osobitného zákona v konaní v rozpore so zákonnosťou ako neoprávneného držiteľa a preto túto vec nemôže nadobudnúť do vlastníctva titulom vydržania, preto sa navrhuje nepriama novela Občianskeho zákonníka v ustanovení o vydržaní.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa ustanovuje v súlade s platným zákonom o rozpočtových pravidlách.

30. 9. 2004.Karol Ondriaš