Prehľad
zákona z .....2004 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
PRVÁ ČASŤ
MANŽELSTVO
Prvá hlavaVZNIK MANŽELSTVA § 1 – § 8
Druhá hlavaNEPLATNOSŤ A NEEXISTENCIA MANŽELSTVA§ 9 – § 17
Tretia hlavaVZŤAHY MEDZI MANŽELMI § 18 – § 20
Štvrtá hlavaZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU,
VYHLÁSENÍM MANŽELA ZA MŔTVEHO § 21
Piata hlava ROZVOD MANŽELSTVA § 22 – § 28
DRUHÁ ČASŤ
VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI
Prvá hlava RODIČOVSKÁ ZODPOVEDNOSŤ § 29 – § 40
Druhá hlava ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV A DETÍ
A VZŤAHY V RODINE § 41 – § 44
Tretia hlava NÁHRADNÁ STAROSTLIVOSŤ §45 – § 56
Základné ustanovenia § 45
Zverenie dieťaťa do výchovy inej fyzickej
osoby než rodiča (náhradná rodinná starostlivosť) § 46 – § 48
Pestúnska starostlivosť § 49 – § 54
Ústavná výchova § 55 – § 56
Štvrtá hlava PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO § 57 – § 62
TRETIA ČASŤ
VÝŽIVNÉ
Prvá hlava DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ
A ROZSAH VÝŽIVNÉHO § 63 – § 75
Prvý dielVyživovacia povinnosť rodičov k deťom § 63 - § 66
Druhý diel Vyživovacia povinnosť detí k rodičom § 67 – § 68
Tretí diel Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými
príbuznými § 69 – § 71
Štvrtý diel Vyživovacia povinnosť medzi manželmi § 72
Piaty diel Príspevok na výživu rozvedeného manžela § 73 – § 74
Šiesty diel Príspevok na výživu a úhradu niektorých
2
nákladov nevydatej matka § 75
Druhá hlava SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 76 – § 82
ŠTVRTÁ ČASŤ
URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE
Prvá hlava URČENIE RODIČOVSTVA § 83 – § 97
Prvý dielUrčenie materstva § 83 – § 84
Druhý dielUrčenie otcovstva§ 85 – § 97
Druhá hlavaOSVOJENIE § 98 – § 111
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 112 - § 122
3
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
III. volebné obdobie
838
Vládny návrh
zákon
z ..... 2004
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Základné zásadyČl. 1
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Čl. 2
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti a spoločnosť rodinu všestranne chráni.
Čl. 3
Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Čl. 4
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
4
PRVÁ ČASŤ
MANŽELSTVO
Prvá hlava
VZNIK MANŽELSTVA
§ 1
(1)Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktoré vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3)Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
§ 2
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“) alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
§ 3
Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným.
§ 4
Uzavretie manželstva pred matričným úradom
(1)Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt pred starostom alebo primátorom alebo povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.
(2) Matričný úrad určený podľa odseku 1, môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.
(3)Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. Povolenie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.
1) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.
5
§ 5
Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi
(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) ako príslušným orgánom.
(2) Manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.
(3) Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
(4) Orgán cirkvi, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, je povinný do troch pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných predpisov2) matričnému úradu v obvode ktorého sa uzavrelo manželstvo.3)
§ 6
(1) Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady.4)
(2) Snúbenci pri uzavieraní manželstva súhlasne vyhlásia, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav.
(3)Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi súhlasne vyhlásia aj či,
a)priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,
b) si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo
c) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko; snúbenec, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvísk bude uvedené ako druhé priezvisko v poradí po uzavretí manželstva.
(4) Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie priezviská podľa odseku 3 písm. b), súhlasne vyhlásia, ktoré z ich priezvísk bude priezviskom spoločných detí. Ak snúbenci urobia vyhlásenie podľa odseku 3 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.
(5) Kto chce uzavrieť druhé a ďalšie manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie manželstvo zaniklo, alebo že súd rozhodol o tom, že manželstvo je neplatné.
(6) Príslušný orgán podľa § 2 a 3, môže od predloženia zákonom
2) § 27 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.
3) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.
4) § 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.
6
ustanovených dokladov upustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
§ 7
Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.
§ 8
(1) Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Žiadosť musí byť odôvodnená. Plnomocenstvo musí mať písomnú formu a podpis splnomocniteľa na ňom musí byť úradne osvedčený, inak manželstvo nevznikne.
(2) Písomné plnomocenstvo obsahuje
a)meno, priezvisko, rodné priezviská, dátum narodenia, trvalý pobyt snúbenca a zástupcu,
b)vyhlásenie o priezvisku snúbencov a ich spoločných detí v mužskom aj ženskom tvare,
c)vyhlásenie, že splnomocniteľovi nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
(3) Odvolanie plnomocenstva je účinné, len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie predtým, ako vyhlásil, že vstupuje do manželstva.
(4) Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Zástupca má byť rovnakého pohlavia, ako splnomocniteľ.
Druhá hlava
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA
§ 9
(1) Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; v takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
(2) Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak skoršie manželstvo zaniklo alebo súd rozhodol o tom, že skoršie manželstva je neplatné.
§ 10
Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
§ 11
7
(1) Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
(2) Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak manžel alebo manželka (ďalej len „manžel“), ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý starší ako 16 rokov, už dovŕšil 18 rok alebo ak manželka otehotnela.
§ 12
(1)Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
(2)Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.
(3) Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takejto osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva.
(4) Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné aj bez návrhu.
(5) Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľný s účelom manželstva.
§ 13
(1) Ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo vydatou ženou, medzi predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné i po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.
§ 14
8
(1) Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.5)
(2) O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1 súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela.
(3) Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, kedy sa o dôvodoch neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.
§ 15
(1) Ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh niektorého z manželov už začalo, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné i po smrti druhého manžela.
(2) Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia.
§ 16
(1) Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné, sa považuje za neuzavreté.
(2) O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva za neplatné, platia rovnako ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
§ 17
Manželstvo nevznikne ak,
a)muž alebo žena boli k vyhláseniu o uzavretí manželstva donútení fyzickým násilím,
b) bolo uzavreté maloletou osobou mladšou ako 16 rokov,
c) bolo uzavreté pred nepríslušným matričným úradom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 a 3, alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred nepríslušným starostom alebo primátorom alebo poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva,
d)bolo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná podľa osobitného predpisu1) , alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
e)bolo uzavreté v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený, alebo
f)vyhlásenie o uzavretí manželstva urobil zástupca bez platného plnomocenstva, alebo ak došlo k odvolaniu plnomocenstva podľa tohto zákona.
5) § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9
Tretia hlava
VZŤAHY MEDZI MANŽELMI
§ 18
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
§ 19
(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
§ 20
(1) Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.
Štvrtá hlava
ZÁNIK MANŽELSTVA SMRŤOU ALEBO VYHLÁSENÍM JEDNÉHO Z MANŽELOV ZA MŔTVEHO
§ 21
(1) Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.
(2) Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým nové manželstvo.
Piata hlava
ROZVOD MANŽELSTVA
10
§ 22
Ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore so záujmom spoločnosti a preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
§ 23
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
§ 24
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
(4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže práva na pravidelné informovanie o maloletom dieťati domáhať na súde.
§ 25
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd v rozhodnutí o rozvode.
11
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
§ 26
Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
§ 27
(1) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
DRUHÁ ČASŤ
VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI
Prvá hlava
RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI
§ 28
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správu majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
6) § 116 Občianskeho zákonníka.
12
z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
§ 29
(1) Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1, súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník“).
§ 30
(1) Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
(2) Na výchove dieťaťa sa podieľa i manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.
(3) Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
§ 31
Zastupovanie maloletého dieťaťa
(1)Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7)
(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
(3) Kolízneho opatrovníka ustanoví súd aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(4) Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 61 a 62. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol ustanovený.
7) § 9 Občianskeho zákonníka.
13
§ 32
Správa majetku maloletého dieťaťa
(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
(3) Ak vznikol, bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, môže byť na účel uvedený v odseku 2 použitý aj majetok maloletého dieťaťa.
(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do jedného roka po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.
Majetkový opatrovník
§ 33
(1) Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, môže súd na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
(2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd za majetkového opatrovníka ustanoví obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom dieťaťa.
(5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a
14
podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojim súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis.9)
(6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
(7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
§ 34
(1)Funkcia majetkového opatrovníka podľa § 33 zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou alebo zánikom majetkového opatrovníka,
d)právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bol majetkový opatrovník ustanovený,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie, alebo o jeho odvolaní.
(2) Súd pozbaví majetkového opatrovníka funkcie na jeho návrh.
(3) Súd odvolá majetkového opatrovníka, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti, alebo zneužíva svoje práva vyplývajúce z majetkového opatrovníctva.
(4) V rozhodnutí o pozbavení majetkového opatrovníka jeho funkcie, alebo v rozhodnutí o jeho odvolaní, súd zároveň rozhodne, ak je to potrebné, o ustanovení nového majetkového opatrovníka.
§ 35
Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
§ 36
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších
8) § 420 a § 451 až 459 Občianskeho zákonníka.
9) § 28 Občianskeho zákonníka.
15
prípadoch
(1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
(2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou, alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
§ 37
Výchovné opatrenia
(1)Nevhodné správanie sa detí ako aj porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv, môže každý oznámiť orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a)vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b)určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c)uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, od osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, od budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, od osvojiteľov alebo od poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará a nariadi maloletému dieťaťu
a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na dobu šesť mesiacov,
b) pobyt v špecializovaných zariadeniach, najdlhšie na dobu šesť mesiacov,
c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.
16
(4) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
(5) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestené.
(6) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Zásahy do rodičovských práv a povinností
§ 38
(1) Ak bráni niektorému z rodičov vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
(2), Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd rodiča pozbaví výkonu rodičovských práv.
§ 39
(1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
(2) Ak nemôže rodičovské práva a povinnosti vykonávať ani jeden z rodičov, alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 3 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
(3) Ak súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.
17
(4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu, rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozastavení ich výkonu, nezaniká.
Druhá hlava
ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV A DETÍ A VZŤAHY V RODINE
§ 40
(1) Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 2.
(2) Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa na priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
(3) Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
§ 41
(1) Ak uzavrú rodičia manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.
(2) Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.
(3) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
§ 42
Priezvisko dieťaťa sa nemôže podľa predchádzajúcich ustanovení zmeniť, len čo dieťa nadobudne plnoletosť.
§ 43
(1) Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
(2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak žije dieťa v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispieť na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
18
(3) Dieťa je ďalej povinné
a)spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b)plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c)vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, teda najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesne a duševné zdravie.
Tretia hlava
NÁHRADNÁ STAROSTLIVOSŤ
Základné ustanovenie
§ 44
(1) Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
(2) Náhradná starostlivosť, na základe ktorej vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
(3) Náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
(4) Pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti súd zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Náhradná osobná starostlivosť
§ 45
(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej môže byť maloleté dieťa takto zverené, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa stanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodiča. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad, pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu, preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
§ 46
(1) Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
(2) Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov, so súhlasom druhého manžela.
(3) Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
§ 47
(1) Náhradná osobná starostlivosť zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
20
f)rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
(2)Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa, alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak táto osoba o to požiada.
(3)Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.
(4) Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti zomrie, zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
(5) Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa.
Pestúnska starostlivosť
§ 48
(1) Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z príčin, ktoré sú zrejme dlhodobé a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa stanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
(2) Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(3)Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
(4)V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
§ 49
21
(1) Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálno-právnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, môže byť takto zverené do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
(2) Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
§ 50
(1)Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodiča. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad, pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu, preskúmal súd.
(2)Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(3)Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane.
(4)Maloleté dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a pokiaľ má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu, na spoločných potrebách rodiny.
(5) Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
§ 51
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálno-právnej ochrany detí.
22
§ 52
(1)Pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou pestúna,
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e)právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
(2)Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa, alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
(3)Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťaťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.
(4)Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.
(5)Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasí, môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
(6) Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťaťa, súd rozhodne o jeho ďalšej náhradnej starostlivosti; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.10)
§ 53
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.11)
Ústavná starostlivosť
§ 54
(1) Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
10) § 180a Občianskeho súdneho poriadku.
11) Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení zákona č. 453/2003 Z.z.
23
(2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloletého dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
(3)Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(4) Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
(5) V rozhodnutí, ktorým súd nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
(6) Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
§ 55
(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak zistí, že sú splnené podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, začne konanie aj bez návrhu.
(2) Ak súd zistí, že maloleté dieťa spĺňa predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.7) Súd postupuje rovnako, ak zistí, že predpoklady osvojiteľnosti sú splnené už pred nariadením ústavnej starostlivosti podľa § 54 ods. 1.
(3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak je možné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Štvrtá hlava
PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO
Poručníctvo
§ 56
(1) Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu
24
rodičovských práv a povinností, výkon ich rodičovských práv a povinností bol pozastavený, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ustanoví súd maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
(2) Poručník nie je povinný osobne sa o maloleté dieťa starať. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.
§ 57
(1)Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ktorých výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, ustanoví súd za poručníka niekoho z príbuzných, alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodine, alebo inú fyzickú osobu.
(2)Za poručníka maloletého dieťaťa môžu byť ustanovení i manželia.
(3)Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd za poručníka ustanoví obec a v prípadoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu.
(4)Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník ustanovený podľa § 60.
§ 58
(1) V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis.9)
(2) Správa o nakladaní s majetkom obsahuje najmä informácie o výnosoch, o investíciách ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a osobitných potrebách.
(3) Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka, týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.
(4) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany, výkon funkcie poručníka hodnotí.
(5) Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá poručník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
25
(6) Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.
(7) Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.
§ 59
Zánik poručníctva
(1) Poručníctvo zaniká
a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b)smrťou maloletého dieťaťa,
c)smrťou poručníka,
d)zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
e)dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 3, § 29),
f)právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie, alebo o jeho odvolaní.
(2) Súd zbaví poručníka výkonu funkcie na jeho návrh.
(3) Súd odvolá poručníka z funkcie, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti, alebo zneužíva svoje práva vyplývajúce z poručníctva.
(4) Ak boli do funkcie poručníkov ustanovení manželia, poručníctvo zaniká okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj rozvodom ich manželstva. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže na návrh niektorého z bývalých manželov rozhodnúť o tom, že funkciu poručníka bude naďalej vykonávať jeden z nich. Ak jeden z manželov, ktorí boli ustanovení do funkcie poručníkov zomrie, stáva sa poručníkom pozostalý manžel.
(5) Ak poručníctvo zanikne smrťou poručníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie, alebo o jeho odvolaní a ak je to naďalej v záujme maloletého dieťaťa potrebné, súd rozhodne o ustanovení nového poručníka.
Opatrovníctvo
§ 60
(1)Okrem § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťa.
(2) Súd môže podľa odseku 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec.
§ 61
(1) Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený a aby boli dostatočne chránené záujmy
26
maloletého dieťaťa.
TRETIA ČASŤ
VÝŽIVNÉ
Prvá hlava
DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ A ROZSAH VÝŽIVNÉHO
Prvý diel
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
§ 62
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
(2)Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.12)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
§ 63
(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný súdu ich preukázať, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu, sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.13)
(2) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Pri určení výživného v takomto prípade súd uvedie sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
§ 64
12) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.
13) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.
27
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým