1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

1. Zhodnotenie súčasného stavu

Od 1. januára 1993 bola v rámci reformy daňovej sústavy zavedená daň z pridanej hodnoty, ktorá spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1996 bola v nadväznosti na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004 nahradená zákonom č. 222/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 350/2004 Z. z..

Súčasne platná právna úprava dane z pridanej hodnoty je prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskej únie, konkrétne Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii (v znení zmien a doplnkov ako sú uvedené v prílohe č. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.). Rada Európskej únie prijala dňa 7. októbra 2003 smernicu 2003/92/ES, ktorou sa mení a dopĺňa základná smernica v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny.

Podľa článku 2 Smernice Rady 2003/92/ES musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktorými sa dosiahne súlad s touto smernicou od 1. januára 2005.

S cieľom dosiahnuť súlad zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s citovanou smernicou, bol pripravený návrh novelizácie zákona, ktorý má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2005.

Hlavným zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je vykonať v platnej úprave zmeny a doplnenia, ktorými sa dosiahne skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn bez prekážok DPH. Nová smernica prehodnotila pravidlá DPH o mieste dodávok tovarov, ku ktorým patrí aj elektrina a plyn, s ohľadom na transakcie medzi členskými štátmi v súlade s článkom 8 smernice 77/388/EHS. Aby sa dosiahol skutočný vnútorný trh pre elektrinu a plyn bez prekážok DPH, miesto dodávky plynu v rozvodnom systéme zemného plynu a elektriny pred tým, ako tovar dosiahne konečnú fázu spotreby, by sa malo určiť ako miesto, kde má spotrebiteľ zriadený svoj podnik. Dodanie elektriny a plynu od obchodníkov a distributérov ku konečnému spotrebiteľovi, by sa malo zdaňovať na mieste, kde spotrebiteľ skutočne využíva tovar. Tým sa zabezpečí zdaňovanie v krajine, kde nastáva skutočná spotreba, t. j. v mieste, kde sa nachádza počítač spotreby spotrebiteľa. Súčasne sa zabezpečí harmonizácia pravidiel, ktoré upravujú miesto poskytovania služieb prenosu a prepravy rozvodnými sieťami, aby nedochádzalo k dvojitému alebo žiadnemu zdaneniu v súlade s článkom 9 bod 2 písm. e) Šiestej smernice 77/388/EHS. Dovoz plynu pomocou rozvodného systému zemného plynu alebo dovoz elektriny by mali byť oslobodené, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu.

Okrem toho novela dopĺňa a upresňuje niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. Predovšetkým sa navrhuje doplniť do zákona osobitná úprava pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň, ak bude tovar umiestnený v tuzemsku v systéme tzv. „call of

2

stock“. Pôjde o premiestnenie tovaru do tuzemska, keď tovar bude umiestnený v sklade a bude určený na dodanie pre jediného vopred určeného zákazníka, ktorý sa následne (podľa dohodnutých podmienok) stáva vlastníkom tovaru, t. j. tovar bude podľa potrieb odberateľa postupne predávaný zahraničnou osobou.

So zámerom zjednodušenia uplatňovania zákona pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovar z tretích štátov cez Slovenskú republiku, a vyhnutia sa náročným daňovým povinnostiam (od registrácie za platiteľa dane, po podávanie daňových priznaní a súhrnných výkazov) navrhuje sa možnosť zvoliť si zo strany zahraničných dovozcov v tuzemsku daňového zástupcu pri dovoze tovaru. Daňový zástupca bude podávať daňové priznania a súhrnné výkazy pod osobitným identifikačným číslom pre daň prideleným Daňovým úradom Bratislava. Daňový zástupca bude môcť zastupovať viacerých dovozcov.

2. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Predmetný zákon nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, bude z pohľadu štátneho rozpočtu pôsobiť neutrálne, t.j. nebude mať dopad na príjmy a výnosy štátneho rozpočtu, a ani na správu dane z pridanej hodnoty.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Ustanovenie sa upresňuje tak, aby jednoznačne bolo v súlade s čl. 4 bod 4 Šiestej smernice, podľa ktorého sa za závislé vykonávanie činnosti, kedy sa fyzická osoba vykonávajúca činnosť nepovažuje za zdaniteľnú osobou, považuje vykonávanie činnosti zamestnancami a inými osobami, ktoré sú viazané k zamestnávateľovi pracovnou zmluvou alebo inou obdobnou zmluvou, ktorá zakladá vzťah zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti pracovných podmienok a odmeňovania zamestnanca.

K bodom 2 a 3

Ukladá sa povinnosť daňovému úradu vykonať registráciu zdaniteľnej osoby pre daň z pridanej hodnoty na základe podanej žiadosti o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty, vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň, a rovnako povinnosť vykonať registráciu pre daň platiteľa dane, ktorý sa stal platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona, vydať mu osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

K bodu 4

Zahraničné osoby, ktoré dodávajú plyn cez rozvodný systém zemného plynu alebo

3

elektrinu a miesto dodania týchto tovarov je v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona, nie sú povinné sa registrovať za platiteľov dane na Daňovom úrade Bratislava, pretože splnenie daňovej povinnosti za dodané tovary prechádza na zákazníka (§ 69 ods. 9).

K bodom 5 a 6

Ukladá sa povinnosť Daňovému úradu Bratislava vykonať registráciu zahraničného podnikateľa pre daň z pridanej hodnoty na základe podanej žiadosti o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty, vydať mu osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

K bodu 7

Ukladá sa povinnosť daňovému úradu vykonať registráciu pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, na základe podanej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (pre platenie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu), vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň.

K bodu 8

Z dôvodu osobitného určenia miesta dodania tovaru pri plyne a elektrine podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona sa premiestnenie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu zdaniteľnou osobou nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, ktoré je predmetom dane v tuzemsku, to znamená, že v tuzemsku nedôjde k intrakomunitárnej dodávke tovaru a neplatí § 13 ods. 1 písm. a) zákona.

K bodu 9

V nadväznosti na doplnenie písmena i) do odseku 4 § 8 sa upresňuje aj odsek 5.

K bodu 10

Navrhuje sa doplniť do zákona osobitná úprava pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu zahraničnou osobou, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Ide o umiestnenie tovaru v tuzemsku v systéme tzv. „call of stock“, ktoré sa uplatňuje vo viacerých členských štátoch z dôvodu zjednodušenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

Ide o premiestnenie tovaru zahraničnou osobou z iného členského štátu do tuzemska, keď je tovar umiestnený v sklade a je určený na dodanie pre jediného vopred určeného zákazníka (odberateľa tovaru), ktorý sa podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok následne stáva vlastníkom tovaru (tovar je na základe potrieb odberateľa postupne predávaný zahraničnou osobou zo skladu).

V týchto prípadoch sa daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu prenáša na odberateľa tovaru v tuzemsku, ktorý je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu namiesto zahraničného dodávateľa.

K bodu 11

Plyn a elektrina sú na účely zákona považované za tovary. Miesto dodania tovarov

4

spojené s prepravou je vo všeobecnosti určené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona. Keďže plyn a elektrina sa ťažko fyzicky sleduje, je osobitne náročné určiť miesto dodania tovaru podľa cit. ustanovenia. Z tohto dôvodu sa na základe smernice Rady 2003/92/ES určuje osobitne miesto dodania týchto tovarov.

K bodu 12

Ustanovenie sa upresňuje vo vzťahu k § 69 ods. 3 zákona, t.j. pokiaľ sú služby uvedené v § 15 ods. 8 zákona (napr. reklamné služby, poradenské služby, právne služby) poskytnuté zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba povinná platiť daň z prijatých služieb, a to z dôvodu, že miestom dodania služieb je tuzemsko.

K bodom 13 a 14

Znenie doterajšieho písmena k) sa upresňuje. Zároveň sa dopĺňajú nové druhy služieb (poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb), pri ktorých sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 7 zákona, a to v nadväznosti na znenie smernice 2003/92/ES. Z dôvodu, aby sa pri prípadnom doplnení ďalších druhov služieb do odseku 8 nemuselo v budúcnosti meniť zaradenie a znenie ustanovenia doterajšieho písmena j), dopĺňa sa do úvodnej vety odseku 8, že pre určenie miesta dodania sprostredkovania služieb uvedených v odseku 8 v mene a na účet inej osoby vrátane prijatia záväzku zdržania sa vykonávania týchto služieb platia pravidlá odseku 7.

K bodu 15

Za účelom zjednodušenia určenia dňa vzniku daňovej povinnosti pri službách dodaných zahraničnými dodávateľmi z iných členských štátov a z tretích štátov, kedy vzniká daňová povinnosť v tuzemsku prijímateľovi služby, sa navrhuje osobitne určiť vznik daňovej povinnosti pri týchto službách. Daňová povinnosť vzniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná. Navrhovaná úprava zjednoduší aj uplatňovanie § 26 zákona o prepočte cudzej meny na slovenskú menu na účel určenia základu dane.

K bodu 16

Na základe praktických poznatkov z uplatňovania § 19 ods. 3 zákona sa upravuje deň dodania tovaru alebo služby, ktoré sa dodávajú opakovane alebo čiastkovo.

K bodu 17

V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa určuje, že daňová povinnosť v tomto prípade vzniká odberateľovi tovaru dňom umiestnenia tovaru v sklade.

K bodu 18

Navrhuje sa odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona pri určení základu dane pri dodaní tovaru na iný účel ako na podnikanie podľa § 8 ods. 3, ak ide o dodanie tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o daniach z príjmov. Platiteľ dane, ktorý napr.

5

bezodplatne dodá takýto tovar, neodvedie daň z celej obstarávacej ceny tohto tovaru, ale iba z daňovej zostatkovej ceny.

K bodu 19

V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa novým znením ustanovenia určuje základ dane aj pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu jediným platiteľom dane v zmysle § 11a zákona.

K bodu 20

Ustanovenie sa upresňuje. Ak sa po vzniku daňovej povinnosti opravuje základ dane, opravuje sa súčasne aj suma dane.

K bodu 21

Platitelia dane v bežnej obchodnej praxi poskytujú rôzne dodatočné obchodné zľavy z pôvodnej ceny dodaného tovaru. Vzhľadom na to, že zľava z ceny sa týka veľkého množstva dodaného tovaru a v praxi je veľmi obtiažne zabezpečiť opravu základu dane a dane, navrhuje sa, že platiteľ dane nemusí pri znížení ceny tovaru po vzniku daňovej povinnosti opraviť pôvodný základ dane a daň, ak dodávateľ aj odberateľ, ktorí sú platiteľmi dane, s takýmto postupom súhlasia.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby sa osoba povinná platiť daň mohla rozhodnúť pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu používať kurz podľa colných predpisov, čo predstavuje zjednodušenie pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu, pretože podľa colných predpisov spravidla celý kalendárny mesiac platí jeden kurz. Osoba povinná platiť daň musí oznámiť použitie tohto postupu daňovému úradu.

K bodu 23

Odkaz 10 a poznámka pod čiarou k odkazu 10 na § 7 zákona č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov sa vypúšťajú.

K bodu 24

Ustanovením sa vypúšťa odkaz na osobitný predpis z dôvodu, aby oslobodenie od dane nebolo zúžené len na poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť upravenú právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

K bodu 25

Zmenou ustanovenia sa zabezpečí oslobodenie od dane nielen pre sprostredkovanie stavebného sporenia, ale aj pre sprostredkovanie iných druhov sporenia napr. dôchodkového sporenia. Zmena ustanovenia je v súlade s čl. 13 B. písm. d) bod 3. Šiestej smernice.

K bodu 26

6

Navrhuje sa do finančných služieb oslobodených od dane doplniť správu dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a správu doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

K bodu 27

V nadväznosti na čl. 13 B. písm. e) Šiestej smernice sa ustanovenie upresňuje vypustením podmienky uvedenia nominálnej hodnoty na cenine pre oslobodenie predaja od dane.

K bodu 28

Ide o legislatívno - technickú úpravu, ktorá nadväzuje na doplnenie nového odseku v § 49 zákona, a upresnenie oslobodenia od dane týkajúceho sa predaja vratných fliaš v tuzemsku.

K bodu 29

Ustanovenie sa upresňuje so zámerom zabezpečiť oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pre všetky prípady, kedy by sa pri dovoze tohto tovaru z tretieho štátu uplatnilo oslobodenie od dane v nadväznosti na colné predpisy (§ 12 zákona), napr. ak by sa pri dovoze tohto tovaru do colného režimu dočasné použitie s oslobodením od cla podľa colných predpisov uplatnilo oslobodenie od dane v zmysle § 12 zákona, má byť nadobudnutie tohto tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 44 zákona.

K bodu 30

Podľa § 46 ods. 2 zákona je oslobodená od dane doprava osôb na území tuzemska, ktorá začína v tuzemsku a končí v inom členskom štáte a naopak, alebo začína v tuzemsku a končí v treťom štáte alebo naopak, alebo ide o tranzit cez tuzemsko t.j. doprava osôb začína a končí v zahraničí ( v inom členskom štáte alebo v treťom štáte).

Oslobodenie od dane pre služby, ktoré priamo súvisia s dopravou osôb oslobodenou od dane, vyplýva pre Slovenskú republiku zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, podľa ktorej môže Slovenská republika zahrnúť do oslobodenia od dane aj služby, ktoré priamo súvisia s dopravou osôb oslobodenou od dane. Podľa prílohy F bod 17. Šiestej smernice sa oslobodenie od dane vzťahuje na batožinu alebo motorové vozidlá, ktoré sprevádzajú dopravovanú osobu, a taktiež na služby priamo súvisiace s dopravou osôb oslobodenou od dane za predpokladu, že takéto služby boli oslobodené od dane podľa zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platného do 30.4.2004 (napr. sprostredkovanie predaja cestovných lístkov na medzinárodnú pravidelnú prepravu osôb bolo oslobodené od dane podľa § 39 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z.z., a preto v zmysle prístupovej zmluvy sa oslobodenie od dane uplatní na tieto služby).

K bodu 31

Na základe bodu 3. smernice Rady 2003/92/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Šiesta smernica Rady 77/388/EEC, sa oslobodzuje od dane dovoz plynu cez rozvodný systém zemného plynu z tretích štátov a dovoz elektriny z tretích štátov.

7

K bodu 32

Ustanovenie sa upresňuje vo vzťahu k trojstrannému obchodu, v ktorom ako druhý odberateľ vystupuje platiteľ dane v tuzemsku.

K bodu 33

V nadväznosti na doplnenie zákona o § 11a (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade) sa priznáva platiteľovi dane právo na odpočítanie dane uplatnenej pri nadobudnutí tohto tovaru.

K bodu 34

Ide o upresnenie ustanovenia.

K bodu 35

Ak platiteľ dane nadobudne hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec (odpisovaný majetok) a pri nadobudnutí vie, že táto vec je určená na podnikateľské účely ako aj na iné účely (na súkromnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie), má možnosť postupovať dvojakým spôsobom. Môže si odpočítať daň v plnej výške, avšak z použitia majetku na iný účel ako na podnikanie musí odvádzať daň, čo vyplýva z § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 zákona. Z dôvodu, aby podnikateľ nemusel používať tento administratívne náročný postup odvádzania dane za každé zdaňovacie obdobie, umožňuje sa platiteľovi dane, aby už pri kúpe majetku odpočítal daň len v rozsahu použitia majetku na podnikanie.

Ak platiteľ dane prijme službu, ktorá je určená na podnikateľské účely ako aj na iné účely, je povinný uplatniť odpočítanie dane iba v rozsahu použitia služby na podnikanie.

Pri určení pomeru rozsahu použitia hmotného majetku a služieb na účel odpočítania dane platiteľ dane vychádza najmä z týchto kritérií: počet zamestnancov, pracovné hodiny, obrat, zisk.

K bodu 36

Veta sa vypúšťa z dôvodu, že uplatňovanie dane pri finančnom lízingu osobných automobilov je upravené v rámci návrhu na doplnenie § 66 zákona, ktorý obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitých tovaroch.

K bodu 37

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 38

Navrhuje sa, aby daň platenú príjemcom služby alebo tovaru podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona, ktorú platiteľ dane môže odpočítať, nepreukazoval platiteľ dane faktúrou od zahraničného dodávateľa. Na preukázanie odpočítania dane postačí, ak je daň zaevidovaná v záznamoch, ktoré je platiteľ dane povinný viesť podľa § 70 zákona.

K bodom 39 a 40

8

Doterajší odsek 2 sa upresňuje, aby bolo jednoznačné, v ktorom zdaňovacom období platiteľ dane uplatní právo na odpočítanie dane, ktoré vzniklo podľa § 49 ods. 1 zákona a ktoré platiteľ dane môže uplatniť, ak má faktúru, doklad o premiestnení tovaru alebo dovozný doklad podľa odseku 1. Keďže sa v § 51 ods. 1 písm. b) zákona navrhuje, aby pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona platiteľ dane nemusel odpočítanie dane preukazovať faktúrou od zahraničného dodávateľa, ale postačí iba zaevidovanie dane v záznamoch platiteľa dane, určuje sa, že odpočítanie tejto dane vykoná platiteľ dane v zdaňovacom období, v ktorom daň zaznamenal v záznamoch vedených na účely dane z pridanej hodnoty podľa § 70 zákona.

Nový odsek 3 upravuje spôsob odpočítania dane doteraz upravený v odseku 2.

K bodu 41

V súvislosti s doplnením § 13 ods. 1 o písmená e) a f) zákona, podľa ktorého miestom dodania plynu a elektriny je tuzemsko, a doplnením § 69 ods. 9 zákona, podľa ktorého je osobou povinnou platiť daň príjemca, sa dopĺňa nová výnimka pre prípady, kedy zahraničný podnikateľ má v tuzemsku dodanie tovaru a napriek tomu má možnosť požiadať o vrátenie dane. Ďalšou novou výnimkou je prípad, ak zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom dane podľa tohto zákona, sa na účel oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 zákona dá zastúpiť daňovým zástupcom. Za dovozom tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu a napriek tomu má zahraničná osoba možnosť požiadať o vrátenie dane.

K bodu 42

Na základe požiadavky Ministerstva zahraničných vecí SR sa umožňuje diplomatickým zástupcom misie a konzulárnym úradníkom vrátiť daň z kúpy dvoch osobných automobilov v priebehu dvoch rokov. Možnosť vrátiť daň len z kúpy jedného osobného automobilu počas dvoch rokov sa ponecháva pre administratívny a technický personál misie a konzulárnych zamestnancov.

K bodu 43

Vypúšťa sa ustanovenie o bezdaňových nákupoch zahraničných zástupcov v daňových skladoch zriadených na základe zákonov o spotrebných daniach.

K bodu 44

Lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane zahraničným zástupcom sa predlžuje o 5 dní. Zahraničný zástupca bude musieť k žiadosti o vrátenie dane priložiť potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí SR, že je splnená vzájomnosť v zmysle § 61 ods. 3 zákona.

K bodom 45 až 47

Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru sa dopĺňa, že osobitná úprava uplatňovania dane sa bude vzťahovať aj na finančný lízing použitého tovaru. Na účely určenia základu dane pri finančnom lízingu použitého tovaru sa do predajnej ceny započíta aj súčet všetkých jednotlivých splátok dohodnutých v nájomnej zmluve medzi prenajímateľom a nájomcom. Základom dane je rozdiel medzi predajnou cenou, ktorej súčasťou je aj celková suma dohodnutých splátok, a kúpnou cenou a tento základ dane sa

9

bude pomerne rozdeľovať a zdaňovať v rámci dohodnutých jednotlivých splátok za finančný prenájom použitého tovaru.

K bodu 48

V nadväznosti na doplnenie § 11a zákona, podľa ktorého je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu platiteľ dane, ktorému je postupne dodávaný tovar zo skladu, sa medzi osoby povinné platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu dopĺňa tento platiteľ dane.

K bodu 49

Nadväzne na určenie miesta dodania plynu a elektriny v § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona na základe smernice Rady 2003/92/ES sa ustanovuje, že osobou povinnou platiť daň je príjemca tohto tovaru, ak je platiteľom dane alebo registrovaný pre daň podľa § 7 zákona.

K bodu 50

Na základe ustanovenia § 48 ods. 3 zákona tovar z tretích krajín je oslobodený od dane pri dovoze v prípadoch, keď bezprostredne po dovoze tovaru nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru. Oslobodenie od dane v týchto prípadoch sa môže uplatniť iba v prípade, ak je dovozca registrovaný ako platiteľ dane v tuzemsku. So zámerom zjednodušenia uplatňovania zákona pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovaru z tretích štátov cez Slovenskú republiku, a vyhnutia sa náročným daňovým povinnostiam (registrácia za platiteľa dane, podávanie daňových priznaní, podávanie súhrnných výkazov) sa navrhuje, aby si zahraničný dovozca mohol zvoliť daňového zástupcu pri dovoze tovaru. Daňový zástupca bude za zastúpeného zahraničného podnikateľa podávať daňové priznanie a súhrnný výkaz pod osobitným identifikačným číslom prideleným daňovým úradom. Daňový zástupca môže pri dovoze tovaru zastupovať viacerých dovozcov.

Zámerom tejto úpravy je, aby bol uľahčený priebeh daňového prejednávania tovaru pri dovoze tovaru z tretích štátov a aby dovozcovia nevyužívali z dôvodu daňových povinností na vstup tovaru z tretích štátov do Spoločenstva iné členské štáty.

K bodu 51

Dopĺňa sa lehota na vrátenie nadmerného odpočtu platiteľovi dane, ktorý je registrovaný pre daň podľa § 5 a 6 zákona. Ide o zahraničných podnikateľov, ktorí sú povinní podávať daňové priznanie iba za zdaňovacie obdobia, v ktorých vznikne daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie. Ak zahraničnému podnikateľovi, platiteľovi dane, vznikne v príslušnom zdaňovacom období nadmerný odpočet a za nasledujúce zdaňovacie obdobie nie je povinný podať daňové priznanie, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie.

K bodu 52

Navrhuje sa, aby súhrnný výkaz, ktorý platiteľ dane podá elektronicky, nemusel obsahovať zaručený elektronický podpis, ak platiteľ dane písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie. Toto oznámenie sa vykoná na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. O takomto postupe daňový úrad uzavrie s platiteľom dane písomnú dohodu.

10

K bodu 53

Ustanovenie sa upresňuje.

K bodu 54

Prechodné ustanovenie umožňuje, aby ustanovenie § 11a zákona mohol používať platiteľ dane a jeho zahraničný dodávateľ od 1. januára 2005 aj v prípade, ak zahraničný dodávateľ je registrovaný ako platiteľ dane, a to práve z dôvodu, že premiestňoval z iného členského štátu tovar, pri ktorom v tuzemsku vznikala daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

K bodu 55

Príloha č. 6 sa upravuje v nadväznosti na zákon č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku SR. Súčasne sa v prílohe dopĺňajú 4 právne akty Európskej únie, ktoré novelizujú základnú smernicu upravujúcu spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty v Európskej únii.

K bodu 56

V nadväznosti na pripravovaný zákon o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2005 sa v zákone o dani z pridanej hodnoty Daňový úrad Bratislava I nahrádza Daňovým úradom Bratislava.

K článku II

V nadväznosti na smernicu Rady 2003/92/ES sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky