TABUĹKA ZHODY

TABUĽKA ZHODY

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Právny akt ES/EÚ

SMERNICA RADY 2003/48/ES z 3. júna 2003

o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

Všeobecne záväzné právne predpisy SR

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

č.

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok

Text

Zhoda

Administratívna infraštruktúra

Poznámky

Štádium legislatívneho procesu

Čl.1

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Cieľ

1. Konečným cieľom tejto smernice je umožniť, aby príjem z úspor v podobe výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte vlastníkom požitkov, ktorí sú jednotlivcami s bydliskom na daňové účely v ďalšom členskom štáte, podliehal účinnému zdaňovaniu v súlade so zákonmi toho členského štátu.

2. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úlohy potrebné na vykonávanie tejto smernice vykonávali vyplácajúci zástupcovia usadení na ich území, bez ohľadu na miesto usadenia dlžníka pohľadávky, ktorá poskytuje úrok.

Zákon č. 595/ 2003 Z.z.

§ 1 ods.1 pís.a)

pís.b)

Tento zákon upravuje

daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),

spôsob platenia a vyberania dane.

MF SR , daňové orgány

Čl.2

Vymedzenie vlastníka požitkov

1. Na účely tejto smernice „vlastník požitkov“ označuje akéhokoľvek jednotlivca, ktorý prijíma výplatu úroku alebo jednotlivca, ktorému je výplata úroku zabezpečená, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá

Zákon č. 595/ 2003 Z.z.

§ 2 pís. t)

t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto

alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech, t. j. že:

(a) koná ako vyplácajúci zástupca v zmysle článku 4 ods. 1; alebo

(b) koná za právnickú osobu, subjekt, ktorý je zdaňovaný zo svojich ziskov na základe všeobecných úprav pre zdaňovanie podnikania, UCITS schválenú v súlade so smernicou 85/611/EHS alebo subjekt uvedený v článku 4 ods. 2 tejto smernice, pričom v poslednom spomenutom prípade oznamuje meno a adresu uvedeného subjektu hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva výplatu úroku, a uvedený hospodársky subjekt oznamuje takéto informácie príslušnému orgánu členského štátu svojho bydliska/sídla, alebo

(c) koná za ďalšieho jednotlivca, ktorý je vlastníkom požitkov, a oznamuje vyplácajúcemu zástupcovi totožnosť uvedeného vlastníka požitkov v súlade článkom 3 ods. 2.

2. Pokiaľ vyplácajúci zástupca má informácie, ktoré naznačujú, že jednotlivec, ktorý prijíma výplatu úroku alebo pre ktorého je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom požitkov a pokiaľ sa na uvedeného jednotlivca neuplatňuje odsek 1 písm. a) a ani odsek 1 písm. b), podnikne všetky primerané kroky na stanovenie totožnosti vlastníka požitkov v súlade s článkom 3 ods. 2. Ak vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať vlastníka požitkov, k predmetnému jednotlivcovi pristupuje ako ku vlastníkovi požitkov.

Zákon č. 595/ 2003 Z.z.

§ 9 ods.2 pís.r)

členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Od dane sú oslobodené aj

r) úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň, plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom takýchto príjmov

Čl.3

Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov

1. Každý členský štát v rámci svojho územia prijíma a zabezpečuje uplatňovanie postupov potrebných na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov požitkov a ich bydlisko na

§ 32 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.

účely článkov 8 až 12.

Takéto postupy dodržiavajú minimálne štandardy stanovené v odsekoch 2 a 3.

2. Vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku, nasledovne:

(a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004 vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z jeho mena a adresy, s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v štáte svojho sídla a smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (1);

(b) v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré boli vykonávané v neprítomnosti zmluvných vzťahov do 1. januára 2004 alebo po ňom, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z mena, adresy a, pokiaľ je k dispozícii, tiež daňového identifikačného čísla prideleného členským štátom bydliska na daňové účely. Tieto údaje sa stanovujú na základe pasu alebo úradného preukazu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v pase alebo v preukaze totožnosti neobjavuje adresa, táto sa stanoví na základe akéhokoľvek iného písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v pase, úradnom preukaze totožnosti alebo v akomkoľvek písomnom doklade totožnosti, prípadne vrátane osvedčenia o bydlisku na daňové

Smernica ešte nenadobudla platnosť, predpokladaný termín vstupu do platnosti je II. polrok 2005.

Predmetne ustanovenia sa úplne zapracujú do slovenských predpisov do termínu vstupu smernice do platnosti.

1 Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/97/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76).

účely, predloženom vlastníkom požitkov neuvádza daňové identifikačné číslo, totožnosť sa doplní odkazom na dátum a miesto narodenia vlastníka požitkov, ktoré sú stanovené na základe jeho pasu alebo úradného preukazu totožnosti.

3. Vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku. Na základe týchto podmienok sa miesto bydliska nachádza v krajine, kde má vlastník požitkov svoju trvalú adresu:

(a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v štáte svojho sídla a smernice Rady 91/308/EHS;

(b) v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré boli vykonávané v neprítomnosti zmluvných vzťahov do 1. januára 2004 alebo po ňom vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy spomenutej v pase, v úradnom preukaze totožnosti alebo, ak treba, na základe akéhokoľvek písomného dokladu totožnosti predlženého vlastníkom požitkov a v súlade s týmto postupom: v prípade jednotlivcov predkladajúcich pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom, ktorí o sebe vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko stanovuje prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom tretej krajiny, o ktorej jednotlivec vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia takéhoto osvedčenia sa za krajinu

bydliska považuje členský štát, ktorý vydal pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť.

Čl.4

Vymedzenie vyplácajúceho zástupcu

1. Na účely tejto smernice „vyplácajúci zástupca“ označuje akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý vypláca alebo zabezpečuje úrok v okamžitý prospech vlastníka požitkov, bez ohľadu na to, či je subjekt dlžníkom pohľadávky, ktorá poskytuje úrok, alebo subjektom povereným dlžníkom alebo vlastníkom požitkov vyplácaním úroku alebo zabezpečením vyplácania úroku.

2. Akýkoľvek subjekt usadený v členskom štáte, ktorému sa vypláca úrok alebo pre ktorého sa úrok zabezpečuje v prospech vlastníka požitkov, sa pri takejto výplate alebo zabezpečovaní takejto výplaty tiež považuje za vyplácajúceho zástupcu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak má hospodársky subjekt na základe úradného dokladu predloženého uvedeným subjektom dôvod veriť, že:

(a) je to právnická osoba, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 5; alebo

(b) jej zisky sú zdaňované na základe všeobecných úprav pre zdaňovanie podnikania; alebo

(c)je to UCITS uznávaná v súlade so smernicou 85/611/EHS.

Hospodársky subjekt, vyplácajúci úrok alebo zabezpečujúci úrok takémuto subjektu usadenému v inom členskom štáte, ktorý sa na základe tohoto odseku považuje za vyplácajúceho zástupcu, oznámi meno a adresu subjektu a celkovú čiastku úroku zaplateného alebo zabezpečeného tomuto subjektu príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je

Zákon č. 595/ 2003 Z.z

§ 2 pís.d)

§ 16 ods.2

Na účely tohto zákona sa rozumie

daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle

alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,

Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná,

Smernica ešte nenadobudla platnosť, predpokladaný termín vstupu do platnosti je II. polrok 2005.

Predmetne ustanovenia sa úplne zapracujú do slovenských predpisov do termínu vstupu smernice do platnosti.

usadený, ktorý tieto informácie posunie príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je daný subjekt usadený.

3. Subjekt uvedený v odseku 2 má napriek tomu možnosť, aby sa k nemu pristupovalo na účely tejto smernice ako k UCITS, ako je to uvedené v odseku 2 písm. c. Vykonávanie tejto možnosti si vyžaduje vydanie osvedčenia členským štátom, v ktorom je subjekt usadený, a jeho predloženie uvedeným subjektom hospodárskemu subjektu.

Členské štáty stanovia podrobné pravidlá pre túto možnosť v prípade subjektov usadených na ich území.

4. Pokiaľ hospodársky subjekt a subjekt uvedený v odseku 2 sú usadení v tom istom členskom štáte, uvedený členský štát prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby daný subjekt konajúci ako vyplácajúci zástupca dodržiaval ustanovenia tejto smernice.

5. Právnické osoby vyňaté z pôsobnosti odseku 2 písm. a) sú tieto:

(a) vo Fínsku: avoin yhtiö (Ay) a kommandiittiyhtiö (Ky)/öppet bolag a kommanditbolag;

(b) vo Švédsku: handelsbolag (HB) a kommanditbolag (KB).

n.a.

pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

Čl.5

Definícia príslušného orgánu

Na účely tejto smernice „príslušný orgán“ označuje:

(a) v prípade členských štátov akékoľvek orgány oznámené členskými štátmi Komisii;

(b) v prípade tretích krajín príslušný orgán na účely dvojstranných a mnohostranných daňových dohovorov, alebo, ak takýto nejestvuje, potom je to ten orgán, ktorý je príslušný vydávať osvedčenia o bydlisku na daňové účely.

n.a.

Čl.6

Definícia výplaty úroku

1. Na účely tejto smernice „výplata úroku“ označuje:

(a) úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu, bez ohľadu na to, či sú zabezpečené hypotékou alebo nie a bez ohľadu na to, či sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä, príjem z vládnych cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií, vrátane prémií a ziskov spojených s takýmito cennými papiermi; penále za oneskorené výplaty sa nepovažujú za výplaty úroku;

(b) úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri odpredaji, náhrade alebo amortizácii pohľadávok uvedených v písm. a);

(c) príjem pochádzajúci z výplat úroku buď priamo alebo prostredníctvom subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 , ktoré sú rozdeľované:

(i) UCITS schválenou v súlade so smernicou 85/611/EHS,

(ii) subjektmi, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3,

(iii) podnikmi pre kolektívne investovanie zriadenými mimo územia uvedeného v článku 7;

(d) príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo

Zákon č 595/2003 Z.z.

§ 16 ods. 1 písm. e) bod 3.

(1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

e) z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z iných investičných nástrojov podľa osobitného predpisu,

amortizácii akcií alebo podielov v týchto podnikoch a subjektoch, ak priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných podnikov na kolektívne investovanie alebo iných subjektov uvedených nižšie investujú viac ako 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písm. a):

(i) UCITS schválená v súlade so smernicou 85/611/EHS,

(ii) subjekty, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3,

(iii) podniky pre kolektívne investovanie zriadené mimo územia uvedeného v článku 7.

Členské štáty majú však právo zahrnúť príjem spomenutý v písm. d) do vymedzenia úroku iba v tom rozsahu, pokiaľ takýto príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úroku v zmysle písm. a) a b).

2. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c) a d), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie ohľadom podielu príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku sa považuje celková čiastka príjmu.

3. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie ohľadom percentuálneho podielu aktív investovaných do pohľadávok, akcií alebo podielov vymedzených v uvedenom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť čiastku príjmu realizovaného vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo amortizácie akcií alebo podielov.

4. Ak je úrok určený v odseku 1, vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2, a takýto subjekt nemá nárok na základe článku 4 ods. 3, považuje sa za výplatu úroku takýmto subjektom.

5. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d), členské štáty

majú právo požadovať vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť obdobie jedného roka a pristupovali k takému anualizovanému úroku ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, amortizácii alebo náhrade.

6. Odlišne od postupu odsekov 1 písm. c) a d) majú členské štáty právo vylúčiť z definície výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v tých ustanoveniach od podnikov alebo subjektov zriadených na ich území, pokiaľ investícia do pohľadávok takýchto subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) nepresiahla 15 % ich aktív. Podobne, odlišne od postupu odseku 4, majú členské štáty právo vylúčiť z definície výplaty úroku v odseku 1 úrok vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2, ktorý nemal nárok na základe článku 4 ods. 3 a je usadený na ich území, pokiaľ investícia takéhoto subjektu do pohľadávok uvedených v odseku 1 písm. a) nepresiahla 15 % jeho aktív. Vykonávanie takejto možnosti členským štátom je záväzné pre ostatné členské štáty.

7. Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) a odseku 3 je od 1. januára 2011 25 %.

8. Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) a v odseku 6 sa určujú v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných dokumentoch podnikov alebo subjektov a, v prípade, že chýbajú, s ohľadom na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.

Čl.7

Územná pôsobnosť

Táto smernica sa uplatňuje na úrok vyplatený zo strany vyplácajúceho zástupcu usadeného na území, na ktoré sa uplatňuje zmluva, na základe jej článku 299.

Zákon č. 595/ 2003/

§ 9 ods.2 pís.r)

Od dane sú oslobodené aj

r) úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov,

Z.z.

Zákon č. 595/ 2003 Z.z

§ 2 pís.d)

§ 16 ods.2

depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň, plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom takýchto príjmov

Na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého

prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto

Vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

Čl.8

KAPITOLA II

VÝMENA INFORMÁCIÍ

Informácie oznamované zo strany vyplácajúceho zástupcu

1. Pokiaľ vlastník požitkov má bydlisko v členskom štáte inom, ako je členský štát, v ktorom je usadený vyplácajúci zástupca, minimálny objem informácií, ktoré má vyplácajúci zástupca oznamovať príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je usadený, pozostáva z tohto:

(a) totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov stanovené v súlade s článkom 3;

(b) meno a adresu vyplácajúceho zástupcu;

(d) informácie týkajúce sa výplaty úroku v súlade s odsekom 2.

2. Minimálny rozsah informácií týkajúcich sa výplaty úroku, ktoré má oznamovať vyplácajúci zástupca, rozlišuje medzi týmito kategóriami úroku a uvádza:(a) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a): čiastku vyplateného alebo na účet pripísaného úroku;

(b) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) alebo d): buď čiastku úroku alebo príjem daný v uvedených odsekoch alebo plnú čiastku výnosu z odpredaja, amortizácie alebo náhrady;

(c) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c): buď čiastku príjmu danú v uvedenom odseku alebo plnú čiastku distribúcie;

(d) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 4: čiastku úroku rozpísanú na jednotlivých členov subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2, ktorí spĺňajú

Návrh novely zákona č. 511/ 1992 Zb.

podmienky článkov 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1;

(e) pokiaľ členský štát vykonáva možnosť na základe článku 6 ods. 5: čiastku anualizovaného úroku.

Členské štáty môžu však obmedziť minimálny rozsah informácií ohľadom výplaty úroku, ktorý má oznamovať vyplácajúci zástupca, na celkovú čiastku úroku alebo príjmu a na celkovú čiastku výnosov z odpredaja, amortizácie alebo náhrady.

Čl.9

Automatická výmena informácií

1. Príslušný orgán členského štátu vyplácajúceho zástupcu oznamuje informácie uvedené v článku 8 príslušnému orgánu členského štátu bydliska vlastníka požitkov.

2. Oznamovanie informácií je automatické a uskutočňuje sa najmenej raz ročne do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka členského štátu vyplácajúceho zástupcu za všetky výplaty úroku vykonané počas uvedeného roka.

3. Ustanovenia smernice 77/799/EHS sa uplatňujú na výmenu informácií na základe tejto smernice za podmienky, že ustanovenia tejto smernice nestanovujú inak. Článok 8 smernice 77/799/EHS sa však neuplatňuje na informácie poskytované podľa tejto kapitoly.

Návrh novely zákona č. 511/ 1992 Zb.

Čl. 10

KAPITOLA III

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Prechodné obdobie

1. Počas prechodného obdobia začínajúceho dátumom uvedeným v článku 17 ods. 2 a 3 a s výhradou článku 13 ods. 1 (1), sa od Belgicka, Luxemburska a Rakúska nevyžaduje uplatňovanie ustanovení kapitoly II.

V súlade s kapitolou II môžu však prijímať informácie

n.a.

od ostatných členských štátov.

Cieľom tejto smernice počas prechodného obdobia je zabezpečiť minimálne účinné zdaňovanie úspor v podobe výplat úroku vyplatených v jednom členskom štáte vlastníkom požitkov, ktorí sú jednotlivcami s miestom bydliska na daňové účely v ďalšom členskom štáte.

2. Prechodné obdobie skončí na konci prvého úplného fiskálneho roka, ktorý nasleduje po neskoršom z týchto dátumov:

– dátum nadobudnutia účinnosti dohody medzi Európskym spoločenstvom, po jednomyseľnom rozhodnutí Rady, a posledným štátom spomedzi Švajčiarskej konfederácie, Lichtenštajnského kniežatstva, Republiky San Marino, Monackého kniežatstva a Andorrského kniežatstva, ustanovujúcej výmenu informácií na požiadanie, ako je to vymedzené v Modelovej dohode o výmene informácií o daňových záležitostiach OECD z 18. apríla 2002 (ďalej len „modelová dohoda OECD“) ohľadom výplat úroku vymedzených v tejto smernici, vyplácaných vyplácajúcimi zástupcami usadených na svojich príslušných územiach v prospech vlastníkov požitkov s bydliskom na území, na ktoré sa uplatňuje smernica, okrem súčasného uplatňovania zrážanej dane z takýchto výplat tými istými uvedenými krajinami pri sadzbe vymedzenej pre zodpovedajúce obdobia podľa článku 11 ods. 1,

– dátum, keď Rada jednomyseľne odsúhlasí, že Spojené štáty americké sa zaviazali vymieňať si informácie na požiadanie, ako je to vymedzené v modelovej dohode OECD ohľadom výplat úroku, vymedzených v tejto smernici, vykonávaných vyplácajúcim zástupcom usadeným na ich území

v prospech vlastníkov požitkov s bydliskom na území, na ktoré sa uplatňuje táto smernica.

3. Na konci prechodného obdobia sa od Belgicka, Luxemburska a Rakúska vyžaduje, aby uplatňovali ustanovenia kapitoly II a prestali uplatňovať zrážanú daň a delenie príjmov ustanovené v článkoch 11 a 12. Ak si počas prechodného obdobia Belgicko, Luxembursko a Rakúsko zvolí uplatňovanie ustanovení kapitoly II, nebude naďalej uplatňovať zrážanú daň a delenie príjmov ustanovené v článkoch 11 a 12.

Čl. 11

Zrážaná daň

1. Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10, ak vlastník požitkov má bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je usadený vyplácajúci zástupca, Belgicko, Luxembursko a Rakúsko vyberajú zrážanú daň pri sadzbe 15 % počas prvých troch rokov prechodného obdobia, 20 % počas nasledovných troch rokov a potom pri sadzbe 35 %.

2. Vyplácajúci zástupca vyberá zrážanú daň takto:

(a) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a): z čiastky vyplateného alebo na účet pripísaného úroku;

(b) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) alebo d): z čiastky úroku alebo príjmu daných v uvedených odsekoch alebo výberom s rovnakým účinkom, ktorý znáša prijímateľ, z plnej čiastky výnosov z odpredaja, amortizácie alebo náhrady;

(d) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 4: z čiastky úroku, ktorú je rozpísaného na jednotlivých členov subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2, ktorí spĺňajú podmienky článkov 1 ods. 1 a článkov 2 ods. 1;

n.a.

(e) pokiaľ členský štát vykonáva možnosť na základe článku 6 ods. 5: z čiastky anualizovaného úroku.

3. Na účely písmen a) a b) odseku 2 sa zrážaná daň vyberá pomerne k obdobiu držby pohľadávky vlastníkom požitkov. Ak vyplácajúci zástupca nedokáže určiť obdobie držby na základe informácií, ktoré má k dispozícii, pristupuje k vlastníkovi požitkov, akoby pohľadávku držal počas celej jej existencie, pokiaľ neposkytne dôkaz o dni nadobudnutia.

4. Ukladanie zrážanej dane členským štátom vyplácajúceho zástupcu nebráni členskému štátu bydliska vlastníka požitkov na daňové účely, aby zdaňoval príjem v súlade s jeho vnútroštátnym právom na základe dodržiavania zmluvy.

5. Počas prechodného obdobia členské štáty vyberajúce zrážanú daň môžu stanoviť, že hospodársky subjekt vyplácajúci alebo zabezpečujúci úrok subjektu uvedenému v článku 4 ods. 2 usadenému v ďalšom členskom štáte sa považuje za vyplácajúceho zástupcu namiesto daného subjektu a vyberá zrážanú daň z uvedeného úroku, pokiaľ daný subjekt formálne nesúhlasil s tým, aby sa jeho meno, adresa a celková čiastka jemu vyplateného alebo zabezpečeného úroku oznámila v súlade s posledným pododsekom článku 4 ods. 2.

Čl. 12

Delenie príjmov

1. Členské štáty ukladajúce zrážanú daň v súlade s článkom 11 ods. 1 si ponechajú 25 % zo svojho príjmu a 75 % príjmu prevádzajú členskému štátu bydliska vlastníka požitkov úroku.

2. Členské štáty ukladajúce zrážanú daň v súlade s článkom 11 ods. 5 si ponechajú 25 % z príjmu a 75 % príjmu prevádzajú inému členskému štátu v pomere

n.a.

k prevodom vykonávaným podľa odseku 1 tohoto článku.

3. Takéto prevody sa uskutočnia najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka členského štátu vyplácajúceho zástupcu v prípade odseku 1 alebo daňového roka členského štátu hospodárskeho subjektu v prípade odseku 2.

4. Členské štáty vyberajúce zrážanú daň prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie náležitého fungovania systému delenia príjmov.

Čl. 13

Výnimky z postupu zrážanej danej

1. Členské štáty vyberajúce zrážanú daň v súlade s článkom 11 zabezpečia na to, aby vlastníci požitkov mohli požadovať, aby sa nezrážala žiadna daň, jeden z nasledovných postupov alebo obidva naraz:

(a) postup, ktorý vlastníkovi požitkov výslovne dovoľuje poveriť vyplácajúceho zástupcu, aby oznamoval informácie v súlade s kapitolou II, pričom takéto povolenie pokrýva všetok úrok vyplatený vlastníkovi požitkov uvedeným vyplácajúcim zástupcom; v takýchto prípadoch sa uplatňujú ustanovenia článku 9;

(b) postup, ktorý zabezpečuje, že zrážaná daň sa nevyberá, pokiaľ vlastník požitkov predloží svojmu vyplácajúcemu zástupcov osvedčenie vyhotovené v jeho vlastnom mene príslušným orgánom jeho členského štátu bydliska na daňové účely v súlade s odsekom 2.

2. Na požiadanie vlastníka požitkov príslušný orgán jeho členského štátu bydliska na daňové účely vydá osvedčenie, ktoré uvádza:

(a) meno, adresu a daňové alebo iné identifikačné číslo alebo, ak toto chýba, dátum a miesto narodenia vlastníka požitkov;

n.a.

(b) meno a adresu vyplácajúceho zástupcu;

Takéto osvedčenie je platné po dobu nepresahujúcu tri roky. Vydáva sa ktorémukoľvek vlastníkovi požitkov, ktorý oň požiada, do dvoch mesiacov po podaní žiadosti.

Čl. 14

Zamedzenie dvojitého zdanenia

1. Členský štát bydliska oprávneného vlastníka požitkov na daňové účely zabezpečí zamedzenie akéhokoľvek dvojitého zdanenia, ktoré by mohlo byť dôsledkom ukladania zrážanej dane uvedenej v článku 11 v súlade s ustanoveniami odsekov 2 a 3.

2. Ak úrok prijatý vlastníkom požitkov podliehal zrážanej dani v členskom štáte vyplácajúceho zástupcu, členský štát bydliska vlastníka požitkov na daňové účely mu poskytne daňový úver rovný čiastke dane zrazenej v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Ak táto čiastka presahuje čiastku dane dlžnej v súlade s jeho vnútroštátnym právom, členský štát bydliska na daňové účely vráti prevyšujúcu čiastku zrazenej dane vlastníkovi požitkov.

3. Ak okrem zrážanej dni uvedenej v článku 11 úrok prijatý vlastníkom požitkov podliehal akémukoľvek inému typu zrážanej dane a členský štát bydliska na daňové účely poskytuje na takúto zrážanú daň daňový úver v súlade s jeho vnútroštátnym právom alebo dohovormi o dvojitom zdanení, takáto iná zrážaná daň sa pripíše k dobru pred uplatnením postupu stanoveného v odseku 2.

4. Členský štát bydliska vlastníka požitkov na daňové účely môže daňový úverový mechanizmus uvedený v odsekoch 2 a 3 nahradiť náhradou zrážanej dane uvedenej v článku 11.

n.a.

Čl. 15

Obchodovateľné dlžobné cenné papiere

1. Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10, ale najneskôr do 31. decembra 2010, domáce a medzinárodné dlhopisy a ostatné obchodovateľné dlžobné cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát emitované pred 1. marcom 2001 alebo v prípade ktorých pôvodné emisné prospekty boli schválené príslušnými orgánmi v zmysle smernice Rady 80/390/EHS (2) alebo zodpovednými orgánmi v tretích krajinách pred uvedeným dňom, sa nepovažujú za pohľadávky v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) za podmienky, že sa 1. marca 2002 alebo po ňom nevydávajú žiadne ďalšie emisie takýchto dlžobných cenných papierov. Pokiaľ by však prechodné obdobie uvedené v článku 10 pokračovalo po 31. decembri 2010, ustanovenia tohoto článku sa budú naďalej uplatňovať iba ohľadom takých obchodovateľných dlžobných cenných papierov:

– ktoré obsahujú klauzuly o pripočítaní úroku zaplateného v inej krajine („gross-up“) alebo predčasnej náhrade a

– ak vyplácajúci zástupca vymedzený v článku 4 sídli v členskom štáte, ktorý uplatňuje zrážanú daň uvedenú v článku 11, pričom uvedený vyplácajúci zástupca vypláca úrok alebo zabezpečuje výplatu úroku v bezprostredný prospech vlastníka požitkov, ktorý sídli v ďalšom členskom štáte.

Ak sa 1. marca 2002 alebo po ňom uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlžobného cenného papiera emitovaného vládou alebo súvisiacim subjektom, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou, ako sú vymedzené v prílohe, celá emisia takéhoto cenného

n.a.

2 Ú. v. ES L 100, 17.4.1980, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

papiera, pozostávajúca z pôvodnej emisie a akejkoľvek ďalšej emisie, sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a).

Ak sa 1. marca 2002 alebo po ňom uskutoční emisia uvedeného obchodovateľného dlžobného cenného papiera emitovaného akýmkoľvek iným emitentom, na ktorého sa nevzťahuje druhý pododsek, takáto ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a).

2. Nič v tomto článku nebráni členským štátom, aby zdaňovali príjem z obchodovateľných dlžobných cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi právami.

Čl. 16

KAPITOLA IV

RÔZNE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Ostatné zrážané dane

Táto smernica nebráni členským štátom vo vyberaní iných druhov zrážanej dane, ako sú uvedené v článku 11, v súlade s ich vnútroštátnymi právami alebo dohovormi o dvojitom zdanení.

n.a.

Čl. 17

Transpozícia do vnútroštátneho práva

1. Do 1. januára 2004 členské štáty prijmú a zverejnia zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. januára 2005 za podmienky, že:

(i) Švajčiarska konfederácia, Lichtenštajnské kniežatstvo, Republika San Marino, Monacké kniežatstvo a Andorrské kniežatstvo od tohoto istého dňa uplatňujú opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami obsiahnutými v tejto smernici v súlade s dohodami uzatvorenými medzi nimi a Európskym

§ 52a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

spoločenstvom po jednomyseľných rozhodnutiach Rady;

(ii) jestvujú všetky dohody alebo ostatné úpravy, ktoré stanovujú, že všetky príslušné závislé alebo pridružené územia (Normanské ostrovy, ostrov Man a závislé alebo pridružené územia Karibiku) od tohoto istého dňa uplatňujú automatickú výmenu informácií tým istým spôsobom, ako je ustanovené v kapitole II tejto smernice (alebo počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 uplatňujú zrážanú daň za takých istých podmienok, ako sú obsiahnuté v článkoch 11 a 12).

3. Rada najneskôr šesť mesiacov pred 1. januárom 2005 jednomyseľne rozhodne, či podmienka stanovená v odseku 2 bude splnená, pričom zohľadní dátumy nadobudnutia účinnosti príslušných opatrení v príslušných tretích krajinách a závislých alebo pridružených územiach. Ak Rada nerozhodne, že podmienka bude splnená, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie prijme na účely odseku 2 nový dátum.

4. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

5. Členské štáty o nich bezodkladne informujú Komisiu a oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice spolu s tabuľkou, ktorá uvádza, ako sa ustanovenia tejto smernice zhodujú s prijatými vnútroštátnymi ustanoveniami.

Príloha č. 2 zákona č. 595/ 2003 Z.z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV

EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

4. Smernica Rady 2003/48/ES (OJ L 157 z 26. 06. 2003, s. 38 – 48).

SR infor-muje Komisiu prostred-níctvom notifiká-cie

Čl. 18

Prehodnotenie

Komisia podáva každé tri roky Rade správu

n.a.