1

IV. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Spresňuje sa definícia finančného prenájmu a podmienky z § 19 ods. 5 sa prenášajú do základných pojmov.

K bodu 2

Definuje sa daňovník členského štátu Európskej únie. Táto definícia je nutná v nadväznosti na uplatňovanie smerníc Európskej únie, vzťahujúcich sa na zdaňovanie úrokov z úspor fyzických osôb a na zdaňovanie úrokov a licenčných poplatkov vybraných právnických osôb.

K bodu 3

Pri zvýšení základného imania z nerozdeleného zisku akciovej spoločnosti podľa § 208 Obchodného zákonníka, nie je nadobudnutie akcií z uvedenej transakcie predmetom dane. Rovnaká možnosť zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku a nadobudnutie podielov je uplatňované aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 144 Obchodného zákonníka a družstva podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa doplňuje znenie § 12 písm. d) zákona. Predmetom úpravy tohto ustanovenia je aj doplnenie odkazu na príslušnú smernicu, ktorá oslobodenie týchto príjmov ustanovuje.

K bodu 4

Nové ustanovenie ods. 9 v § 4 rieši zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý je fyzickou osobou s príjmami z podnikania (§ 6). Je to vždy kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na neho vyhlásený konkurz alebo bolo povolené vyrovnanie, pričom sa na tento účel zároveň ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka.

K bodu 5

Ustanovenie je doplnené z toho dôvodu, že doktorandské štipendium spĺňa svojím charakterom odmenu za prácu a aj podľa vyhlášky MŠ SR č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia je ustanovené, že uvedené štipendium sa považuje za plat, poskytuje sa vo výške 81 % resp. 82 % príslušnej platovej triedy podľa osobitného predpisu a možno ho zvyšovať v nadväznosti na kvalitu práce, škodlivosť pracovného prostredia.

K bodu 6

Uvedený odkaz sa vypúšťa z dôvodu spresnenia ustanovenia tak, aby nedochádzalo k nesprávnej interpretácii tohto ustanovenia. Výška hodnoty stravy, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, nie je na účely oslobodenia u zamestnanca limitovaná (u zamestnávateľa je daňovým výdavkom len do výšky, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť). Odkaz 19 bol v tomto zákone uvedený pre tie prípady, keď sa namiesto stravy poskytuje finančný príspevok, oslobodenie ktorého však bolo v priebehu schvaľovacieho procesu zo zákona vypustené. V nadväznosti na to sa znenie tohto odkazu dopĺňa aj do § 19 ods. 2 písm. c).

2

K bodom 7 a 8

Z dôvodu zmien právnych noriem, na ktoré sa ustanovenia § 6 ods. 2 odvolávajú, sa menia aj poznámky k odkazom 27 a 29, pričom sa spresňuje aj pojem „práva príbuzného autorskému právu“ v súlade s autorským zákonom na „práva súvisiace s autorským zákonom“.

K bodu 9

Návrh tohto ustanovenie dáva možnosť nie len daňovníkovi, ktorý nie je platiteľom DPH, ale aj ktorý je platiteľom DPH za časť zdaňovacieho obdobia, aby na daňové účely aj v tomto zdaňovacom období mohol uplatňovať výdavky percentom z príjmov. Ide aj o toho daňovníka, ktorý sa v priebehu roka stane platiteľom DPH, ktorého zákon o účtovníctve a ani zákon o dani z príjmov špecificky nerieši, či je povinnosť spätne účtovať v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa stal platiteľom DPH. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2 a zároveň aj s príjmami podľa odseku 3 si bude môcť uplatňovať aj kombinované výdavky, a to pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2 napr. výdavky podľa tohto ustanovenia a pri príjmoch z prenájmu preukázateľné daňové výdavky, alebo naopak, ak nepôjde o platiteľa DPH.

K bodu 10

Tieto zmeny vyplývajú z navrhovaného zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý by mal mať účinnosť od 1. januára 2006, pričom táto zmena neovplyvní zdaňovanie takýchto dávok vyplácaných aj v roku 2005.

K bodu 11

Z navrhovanej úpravy jednoznačne vyplýva, že cenou zistenou v čase nadobudnutia nehnuteľnosti je jej hodnota zistená podľa osobitného predpisu.

K bodu 12

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti tak, aby bolo zrejmé, akú hodnotu nepeňažnej výhry má prevádzkovateľ alebo organizátor hry oznamovať výhercovi.

K bodu 13

Nové znenie ustanovenia sa navrhuje z dôvodu jeho zosúladenia so základnými pojmami ustanovenými v § 2 a § 9 zákona. Zároveň sa vypúšťa podmienka dvoch rokov vlastníctva nehnuteľností uvedených v tomto ustanovení.

K bodom 14 a 15

Spresňuje sa znenie odseku 1 písm. b) v tom zmysle, že ustanovenie sa netýka príjmov z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, keďže tieto sú riešené v písmene a). Zároveň sa vypúšťa z tohto ustanovenia text za bodkočiarkou, pretože tento je uvedený v novom navrhovanom odseku 5, t.j. v § 9 ods. 5. V odseku 1 písm. c) sa navrhuje obdobne ako v písmene b), že pri splnení podmienky ustanovenej v písmene a) sa nebude posudzovať oslobodenie príjmov od dane podľa tohto písmena, t.j. písmena c), ale podľa písmena a).

K bodu 16

Spresnenie sa týka daňovníka, ktorý v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnil svoje pohľadávky.

K bodom 17 a 19

Navrhované zmeny v poznámkach pod čiarou k odkazu 39 a 46 nadväzuje na už platný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

3

zákona č. 191/2004 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a na navrhovaný zákon o rodine a zákon o náhradnom výživnom, ktoré by mali mať účinnosť rovnakú ako tento zákon, t.j. 1. januára 2005.

K bodu 18

Ustanovenie sa upravuje v tom zmysle, že v prípade ak rozdiel príjmov a výdavkov uvedených v tomto ustanovení presiahne päťnásobok sumy životného minima, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu a výdavky k nim sa uplatnia alikvotne.

K bodu 20

Ustanovenie je doplnené v nadväznosti na zmenu v § 5.

K bodu 21

Táto legislatívna úprava nadväzuje na Smernicu Rady 2003/48/EC z 3 júna 2003 o zdaňovaní príjmov z úspor vo forme úrokových platieb, ktorej cieľom je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožnilo úroky z úspor fyzických osôb zdaňovať výlučne len v krajine rezidencie skutočného vlastníka (t.j. konečného príjemcu) úrokov. Smernica nadobudne účinnosť až v priebehu roku 2005. Jej praktická aplikácia vyžaduje rozsiahlu výmenu informácií o osobe konečného príjemcu úrokov, preto bude v tejto súvislosti vykonaná aj novelizácia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní.

K bodu 22

Na základe právnej štruktúry vydávanej štátnych dlhopisov Slovenskej republiky zahraničná právnická osoba, ktorá zabezpečuje pre Slovenskú republiku vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, napr. eurodlhopisov nebudú zdaňované.

Písmeno t) sa dopĺňa z dôvodu zabezpečenia uplatňovania medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika, viazaná týkajúcich sa prijatia finančných prostriedkov z medzinárodného podporného fondu.

K bodu 23

Táto definícia je v súčasnosti ustanovená v § 9 ods. 1 písm. b) a vzhľadom na zmenu vykonanú v § 9 ods. 1 písm. a), kde by bolo nevyhnutné taktiež ustanoviť túto definíciu, navrhuje sa samostatné ustanovenie, pričom sa zároveň tento text aj navrhuje vypustiť z § 9 ods. 1 písm. b).

K bodom 24 a 27

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu odstránenia nesprávnej interpretácie tohto ustanovenia, ak manželia uzavrú manželstvo v priebehu kalendárneho roka. Navrhované doplnenie spresňuje uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ak manželka (manžel) spĺňa ustanovené podmienky len po časť zdaňovacieho obdobia a má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období neprevyšujúci sumu ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. b).

K bodom 25 a 28

Navrhujú sa nové odpočítateľné položky od základu dane, t.j. nezdaniteľné časti základu dane, ktorými sú zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, zaplatené poistné na životné poistenie a osobitný prípad účelového sporenia plateného banke alebo poisťovni so sídlom na území Slovenskej republiky. Tieto položky možno uplatniť najviac v úhrne 12 000 Sk ročne. Zároveň musia byť dodržané aj podmienky ustanovené v § 11 ods. 5 a to, že

4

dojednaná doba životného poistenia alebo účelového sporenia je najmenej 15 rokov, výplata plnení nastane až po dovŕšení dôchodkového veku daňovníka a trvá až do smrti daňovníka alebo do dohodnutého veku dožitia daňovníka, pravidelne mesačne alebo štvrťročne po dobu najmenej 5 rokov. Pre doplnkové dôchodkové sporenie platia podmienky ustanovené osobitným predpisom. Pri porušení ktorejkoľvek z podmienok sa o sumu zaplatených príspevkov, o ktoré bol v predchádzajúcich rokoch znížený základ dane, vzniká povinnosť zvýšenia základu dane a to najneskôr do troch rokov.

K bodu 26

Tieto príspevky nie sú oslobodené od dane podľa § 9, preto sa navrhovanou zmenou dodržuje zásada, že ak dôchodok nie je oslobodený od dane, uplatní sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

K bodom 29 a 30

Úprava je vykonaná vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 31

Pri zvýšení základného imania z nerozdeleného zisku akciovej spoločnosti podľa § 208 Obchodného zákonníka, nie je nadobudnutie akcií z uvedenej transakcie predmetom dane. Rovnaká možnosť zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku a nadobudnutie podielov je uplatňované aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 144 Obchodného zákonníka a družstva podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa doplňuje znenie § 12 ods. 7 písm. d) zákona. Rovnaké zdôvodnenie ako u fyzickej osoby pri § 3 ods. 2 písm. f).

K bodu 32

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník v konkurze vykonáva aj odpis záväzkov z iných pohľadávok ako tých, ktoré veritelia prihlásili v stanovenej lehote alebo do skončenia prieskumného konania, navrhuje sa rovnaký postup aj pri odpise ostatných, neprihlásených pohľadávok (účtovaný výnos je oslobodený od dane).

K bodu 33

Vzhľadom na osobitné postavenie štátnej pokladnice (rozpočtovej organizácie), ktorá zabezpečuje podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, realizáciu verejného rozpočtu a zároveň centralizáciu príjmov rozpočtu, sa príjmy z úrokov z vkladov uložených v bankách oslobodzujú od dane. Ide o legislatívne spresnenie zdanenia spôsobu príjmov z vkladov na účtoch tohto daňovníka a stanovenie postupu pre platiteľa dane pri vyplácaní úrokov z vkladov pre tento subjekt s osobitnou činnosťou naviazanou bezprostredne na štátny rozpočet.

Na základe právnej štruktúry vydávanej štátnych dlhopisov zahraničná právnická osoba, ktorá zabezpečuje pre Slovenskú republiku vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, napr. eurodlhopisov nebude vyberať zrážkovú daň, ak výnos plynie daňovníkovi so sídlom mimo územia Slovenskej republiky alebo ak takýto dlhopis obstará subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky nebude suma výnosu zdanená.

V písmene g) sa v súlade so Smernicou č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov EÚ riešia úroky.

5

K bodu 34

Za ustanovených podmienok sa od dane oslobodzujú príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie.

K bodu 35

Úprava je vykonaná vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 36

Ide o spresnenie vykazovania základu dane u verejnej obchodnej spoločnosti.

K bodom 37

Ide o spresnenie § 17 ods. 1 vo väzbe na doplnenie písmena c), ktoré rieši zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý je fyzickou osobou s príjmami z podnikania (§ 6). Je to vždy kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na neho vyhlásený konkurz alebo bolo povolené vyrovnanie, pričom sa na tento účel zároveň ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka.

K bodu 38

Zabezpečovacie prevody cenných papierov, kedy sa zabezpečenie záväzku vykoná prevodom cenného papiera, ktorý je znova spätne odkúpený po jeho splnení, nie sú považované za predaj cenného papiera, t.j. pri takom predaji nie je uznaná obstarávacia cena za daňový výdavok a zároveň príjem nie je zahrnovaný do základu dane.

K bodu 39

Zostatky ostatných účtov nákladov pri ich rozpustení znižujú základ dane. Podľa § 4 opatrenia MF SR č. 23359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre banky a ďalšie finančné inštitúcie, opravy chýb minulých účtovných období účtov nákladov a výnosov, ktoré majú taký podstatný vplyv na účtovnú závierku jedného alebo viacerých účtovných období, že by nepodávali verný a pravdivý obraz o predmete účtovníctva účtovnej jednotky, sú účtované na účet nerozdeleného zisku alebo neuhradenej straty (len menej závažné odchýlky sú účtované na účet výnosov alebo nákladov).

Rekonštrukcie a modernizácie zvyšujú vstupnú cenu hmotného majetku. Je preto neodôvodnené, aby pri predaji majetku, nebola ich hodnota uznaná za daňový výdavok. Teraz platné znenie pri predaji majetku daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie uznáva za daňový výdavok len hodnotu majetku oceneného v účtovníctve pri jeho nadobudnutí. Obdobný postup je aj pri predaji majetku, ktorý nebol používaný na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane, avšak nie je uplatňovaný odpis.

V odseku 17 sa navrhuje na nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikali rozdiely medzi účtovníctvom a základom dane. V záujme racionalizácie, priamo sa zjednocuje aj vykazovanie základu dane so spôsobom vykazovania kurzových rozdielov v účtovníctve v tej časti účtovných prípadov, pri ktorých vznikajú komplikácie pri vyčíslení výšky rozdielov nezahrňovaných do základu dane (napr. valutová pokladňa, devízové účty). Novela zákona však naďalej ponecháva na rozhodnutí daňovníka vykonať možnosť odchylného spôsobu vykazovania základu dane a to len pri kurzových rozdieloch z pohľadávok a záväzkov variantne tak, že umožňuje odchýlku od účtovníctva na základe doručeného oznámenia daňovníka správcovi dane. Ak sa daňovník rozhodne pre odchýlku od účtovníctva, zaúčtovaný „nerealizovaný „ kurzový rozdiel v nákladoch a vo výnosoch, ktorý nebol zahrnutý do základu dane do obdobia inkasa pohľadávky alebo platby záväzku zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období,

6

v ktorom dôjde k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku. Ak daňovník ukončí osobitný spôsob zahrňovania kurzových rozdielov do základu dane, nezahnuté kurzové rozdiely vnikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom doručí oznámenie správcovi dane o ukončení osobitného spôsobu zahrňovania kurzových rozdielov. Navrhovaný systém v podstate poskytuje len možnosť časového odkladu v zahrňovaní vybraných kurzových rozdielov do základu dane. Administratívna náročnosť sledovania nezahrnutých kurzových rozdielov je pritom prenesená na dobrovoľné rozhodnutie daňovníka. Navrhované znenie odstraňuje aj komplikovaný spôsob sledovania kurzových rozdielov z pohľadávok a záväzkov bánk, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, keď vykazovanie výšky kurzových rozdielov nezahrňovaných do základu dane už pre rok 2003 bolo predmetom rokovaní na MF SR, výsledkom ktorých bolo osobitný list MF SR pre tieto subjekty.

K bodu 40

Ide len o legislatívne upresnenie § 17 ods. 19.

K bodu 41

Uvedené slová sú nadbytočné a potláčajú význam tohto ustanovenia, pretože ak prenajímateľ zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia pripočíta ku vstupnej cene, nevzniká mu nepeňažný príjem, ale naopak ďalší výdavok vo forme odpisov.

K bodu 42

Zdôvodnenie vyplýva z ďalších úprav vykonaných v oblasti finančného a operatívneho prenájmu.

K bodu 43

Ide len o legislatívne upresnenie znenia § 18 ods. 3 písm. a).

K bodu 44

Táto úprava sa navrhuje z dôvodu zmeny vykonanej v bode 6 [§ 5 ods. 7 písm. b)].

K bodu 45

V súlade s § 68 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Za účelom jednoznačnosti výkladu znenia § 19 ods. 1 písm. h) prvého bodu zákona o dani z príjmov sa znenie doplňuje o text, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odpis pohľadávky do výdavkov bude môcť vykonať aj daňovník v prípade, ak pohľadávka nebola prihlásená do konkurzného konania. Z teraz platného textu § 19 ods. 2 písm. h) prvého bodu nie je jednoznačný postup možnosti odpisu neprihlásených pohľadávok.

K bodu 46

Tak, ako pri postúpenej pohľadávke do 1000 Sk je umožnený jej odpis do daňového výdavku, rovnako je odôvodnený odpis pohľadávky do tejto výšky aj pri pohľadávke u daňovníka, ktorému vznikla.

K bodu 47

Možnosť uznania príspevkov združeniam právnických osôb za daňové výdavky do ustanovenej výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd platiteľa sa mení. Do daňových výdavkov bude možné uznať členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v

7

právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa do výšky 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 2 000 000 Sk ročne.

K bodu 48

Pri zahrnovaní nájomného pri finančnom prenájme sa vypúšťa slovo „rovnomerne“, čím sa zabezpečí uplatňovanie nájomného pri finančnom prenájme do základu dane v súlade s účtovnými predpismi. DPH vzťahujúca sa k hodnote istiny a aj samotnému nájmu sa zahrnie do daňových výdavkov v súlade s platnou metodikou účtovníctva.

K bodu 49

Daňovým výdavkom je aj členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe.

K bodu 50

Návrh zákona rieši problematiku finančného prenájmu v súlade s postupmi účtovania. Úprava odpisov pri nedodržaní odpisov pri nedodržaní podmienok finančného prenájmu vyplýva z doplneného § 17 ods. 26.

K bodu 51

Ide o legislatívne spresnenie tohto ustanovenia.

K bodu 52

Doplnené písmeno j) je nevyhnutné k správnemu vyčísleniu základu dane a doplnením písmena k) sa náklad vynaložený na nákup vlastných akcií nad ich nominálnu hodnotu neuznáva za daňový výdavok.

K bodu 53

Ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 54

Do definície nehmotného majetku sa dopĺňa slovo goodwill tak, aby bolo zrejmé, že pri kúpe podniku alebo jeho časti aj vzniknutý goodwill (badwill) je súčasťou základu dane.

K bodu 55

Vzhľadom na znenie § 22 ods. 8, ide o spresnenie vymedzenia majetku, pri ktorom je možné využiť prerušenie odpisov.

K bodu 56

Úprava zabezpečí možnosť odpisovania nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok odplatne nadobudnutých podnikateľmi, ak sa tieto využívajú na podnikanie.

K bodu 57

Táto zmena vyplynula v nadväznosti na úpravu finančného prenájmu v postupoch účtovania pre podnikateľov z § 35a ods. 1 písm. b) kde sa uvádza, že kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkových dohodnutých platieb, t.j. súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu. Táto celková suma platieb predstavuje „istinu“, t.j. sumu, ktorú nájomca účtuje na účte 042 /02./ - ako súčasť obstarávacej ceny u nájomcu.

8

K bodu 58

Táto zmena vyplynula v nadväznosti na úpravu prenájmu (s výnimkou finančného prenájmu) v účtovníctve, ktoré je v tomto smere potrebné zosúladiť s účtovnými štandardmi.

K bodu 59

Nehmotný majetok nie je možné prenajať formou finančného prenájmu, nakoľko v § 2 v definícii finančného prenájmu sa zákon odvoláva na zmluvu o nájme s dojednaným právom kúpy najatej veci, pričom nehmotný majetok nikdy nie je vecou (len majetkovým právom).

K bodu 60

Spresňuje sa spôsob ocenenia hmotného nehnuteľného majetku tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa ocení nehnuteľnosť, ktorá bola použitá na zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva na veriteľa v čase, keď dlžník prestane plniť podmienky dohodnuté v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

K bodu 61

Spresňuje sa vplyv dane z pridanej hodnoty na vstupnú cenu hmotného majetku u nájomcu. Táto daň nie je súčasťou obstarávacej ceny.

K bodu 62

Ide o legislatívne spresnenie vo väzbe na účtovníctvo.

K bodom 63 a 64

V prípade úpravy vykonanej v odseku 1 ide o legislatívne spresnenie. V odseku 3 sa ustanovuje postup pri prepočte zrazenej dane podľa § 43 a zrazeného preddavku na zabezpečenie dane podľa § 44 pri ďalších príjmoch podľa § 16, pričom sa zároveň ustanovuje aj deň, kedy sa prepočet cudzej meny vykoná na našu menu.

K bodom 65 a 66

Daňovníci, ktorí poberajú v zdaňovacom období len príjmy zo zdrojov v zahraničí a sú zamestnancami inštitúcií Európskych spoločenstiev, odkiaľ im tieto príjmy plynú, nie sú povinní podávať v Slovenskej republike daňové priznanie. Daňové priznanie nie sú povinní podávať ani daňovníci – cudzinci, ktorí sú zamestnaní na zastupiteľských úradoch a ich príjem zo závislej činnosti za túto prácu je financovaný vládou príslušného zastupiteľského úradu a daňové priznanie nepodáva ani daňovník, ktorý má len príjmy od dane oslobodené.

K bodom 67 a 68

Daňovník je povinný vysporiadať si svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania, ak si znížil svoj základ dane o niektorú z položiek podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e), ktorá nespĺňa podmienky určené týmto zákonom (§ 11 ods. 5), aj keď poberal len príjmy zo závislej činnosti, resp. mu zamestnávateľ vykonal v dobrej viere ročné zúčtovanie.

K bodu 69

Doplnením odseku 9 sa dáva na rovnakú úroveň ročné zúčtovanie a daňové priznanie (ale len vtedy, ak daňovník nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu táto povinnosť nevyplynula z odseku 3 po vykonaní ročného zúčtovania). Uvedené je dôležité hlavne v nadväznosti na dodatočné opravy, keď bolo daňovníkovi vykonané ročné zúčtovanie. V navrhovanom odseku 10 je ustanovená povinnosť predkladania dokladov preukazujúcich nárok na daňový bonus u daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie.

9

K bodu 70

Ustanovenie rieši situáciu, rodiča (vydatého, resp. ženatého) dieťaťa, na ktoré má zákonný nárok uplatniť si daňový bonus a ktoré nemá príjmy. Tento rodič si na konci zdaňovacieho obdobia môže na takéto dieťa (za ustanovených podmienok) uplatniť daňový bonus, ale len v tom prípade, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nedosiahne za celé zdaňovacie obdobie úhrn príjmov presahujúcich nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

K bodu 71

Sankčný úrok bude povinný zaplatiť aj ten zamestnávateľ, ktorý požiada správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje zákon.

K bodom 72 a 73

Touto úpravou dochádza k spresneniu tohto ustanovenia. Započítavanie preddavkov na daň je riešené v § 66 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Ak daňovník zaplatí preddavky na daň až v nasledujúcom zdaňovacom období, t.j. po lehote, správca dane sa musí aj s touto platbou vysporiadať podľa § 58 cit. zákona.

Navrhovaným doplnením do odseku 5 sa zabezpečí započítanie sumy preddavkov zaplatených pred zmenou poslednej známej daňovej povinnosti, čím sa súčasne zreálňuje výška platených preddavkov.

K bodom 74, 75 a 76

Ustanovenie § 35 ods. 1 je doplnené o písmeno b) v nadväznosti na novú nezdaniteľnú časť základu dane.

Zo súčasného ustanovenia § 35 ods. 3 písm. a) vyplýva vysporiadanie daňovej povinnosti z nepeňažného príjmu za každých okolností, avšak cit. doplnenie spresní situáciu tak, že ak bude takýto nepeňažný príjem nezdanený z dôvodu ustanovenom v § 35 ods. 3 písm. a), potom rovnako ako pri všetkých ostatných príjmoch sa postupuje podľa § 32 ods. 2 písm. c) - ide napr. o plnenie vo forme obedu a kvetu pre bývalých zamestnancov - dôchodcov, napr. o poskytnutie liečebného poukazu pracovníčke na materskej dovolenke a pod, keď títo daňovníci nemajú za zdaňovacie obdobie iný zdaniteľný príjem a uvedené plnenia nedosahujú limit uvedený v § 32 pre podávanie daňového priznania.

Ustanovenie § 35 ods. 5 sa dopĺňa, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov je výška minimálnej mzdy pre požívateľov čiastočných invalidných dôchodkov (v súčasnosti už len invalidných dôchodkov) a mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov vo výške 75 % zo sumy 6 080 Sk a pre požívateľov invalidných dôchodkov, invalidných zamestnancov mladších ako 18 rokov a zamestnancov mladších ako 16 rokov vo výške 50 % zo sumy 6080 Sk. Najmä pri zmene zdravotnej spôsobilosti alebo dosiahnutia roku veku nastávajú problémy, či percentuálne znižovať testovanie minimálnej mzdy aj v mesiaci, keď táto skutočnosť nastala.

K bodu 77

Ustanovenie § 35 ods. 9 umožňuje zdaniteľnú mzdu, vyplatenú za viac kalendárnych mesiacov „rozložiť“ na tie mesiace, za ktoré je vyplácaná, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie.

K bodu 78

V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 sa navrhuje doplniť aj spôsob preukazovania nároku na možnosť uplatnenia zníženej minimálnej mzdy na účely výplaty daňového bonusu.

10

K bodom 79 až 81

Ustanovenia sú doplnené v nadväznosti na novú nezdaniteľnú časť základu dane.

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie.

K bodu 83

Ide o legislatívne spresnenie. Na mzdovom liste je potrebné evidovať vyplatené mzdy.

K bodom 84 a 85

Doplnenie ustanovenia pre vydávanie potvrdení o príjme tým zamestnancom, ktorí žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a od „súbežného“ alebo bývalého zamestnávateľa k tomu do 15. februára potrebujú doklad o výške príjmov. Ak v tomto prípade príslušného zamestnávateľa požiadajú o vystavenie dokladu, je tento zamestnávateľ povinný doklad vystaviť už do 10 februára. (Inak postupuje podľa písmen a) – do 10. marca.)

K bodu 86

Zamestnávateľ je povinný doplniť zamestnancovi doklad ročného zúčtovania vždy na jeho žiadosť.

K bodu 87

Doplnenie ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabránilo duplicitnému uplatneniu daňového bonusu (prostredníctvom zamestnávateľa a aj pri podaní daňového priznania) v prípade, ak zamestnávateľ nesprávne vyplatil zamestnancovi daňový bonus v nižšej výške, ako ustanovuje zákon a tento zamestnanec si rozdiel daňového bonusu uplatnil prostredníctvom daňového priznania – za zdaňovacie obdobie je mu vyplatený celý nárokový daňový bonus. Ak by sa ustanovenie nedoplnilo, zamestnanec by si daňový bonus mohol uplatniť v plnej výške prostredníctvom daňového priznania a zároveň by mu aj zamestnávateľ ním nevyplatenú časť daňového bonusu , podľa súčasnej dikcie zákona, bol povinný doplatiť.

K bodu 88

Toto ustanovenie rieši prípady, keď zamestnávateľ vydá zamestnancovi nesprávne potvrdenie, ktoré je podkladom na podanie daňového priznania alebo na vykonanie ročného zúčtovania iným zamestnávateľom. Daňový postih bude znášať zamestnávateľ, ktorý vydal nesprávne potvrdenie a nie zamestnanec, ktorý toto potvrdenie mal ako podklad pre podanie daňového priznania alebo pre vykonanie ročného zúčtovania iným zamestnávateľom.

K bodu 89

Ustanovenie upravuje zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii, na ktorého bol počas likvidácie vyhlásený konkurz.

K bodu 90

Pri zmene právnej formy obchodnej spoločnosti podľa § 69b Obchodného zákonníka nedochádza k zániku spoločnosti. Zmena právnej formy, pri ktorej dochádza k zmene spôsobu zdanenia zakladá povinnosť podania daňového priznania.

K bodu 91

Zmena účtovného obdobia na hospodársky rok uplatnená podľa § 3 ods. 6 a 7 zákona o účtovníctve, je zároveň priamo dôvodom k zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok.

11

K bodu 92

Ustanovenie upravuje povinnosť podať priznanie pri zmene zdaňovacieho obdobia z hospodárskeho roku na kalendárny rok a naopak.

K bodu 93

V § 43 ods. 2 a 3 zákona sa vymedzujú príjmy, z ktorých sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou. V súlade s uvedeným ustanovením, z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) zákona podliehajú dani vyberanej zrážkou len príjmy vymedzené v prvom a druhom bode uvedeného písmena. Príjmy z úrokov a iných výnosy z poskytnutých pôžičiek sú uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) v treťom bode nepodliehajú dani vyberanej zrážkou. Namiesto zabezpečenia dane, sa bude na uvedené príjmy rovnako uplatňovať daň vyberaná zrážkou a následne aj priamo aplikovať sadzby dane vyplývajúce zo zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia.

K bodu 94

Poznámka pod čiarou k odkazu č. 66 sa vzťahuje na zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (použitý v § 12 zákona pri správcovských spoločnostiach). Doplnením uvedeného odkazu sa spresní ustanovenie § 43 zákona tak, aby nezdaňovanie úrokov a výnosov z vymedzených cenných papierov v § 43 bolo uplatňované len na podielové fondy vzniknuté podľa zákona č. 385/1999 Z. z., t.j. aby uvedený systém zdanenia nebol využitý, ak ide príjem pre podielové fondy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Doplnenie ustanovenia o „doplnkový dôchodkový fond“ sa vykonalo vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 95

Vypustenie uvedeného textu je nevyhnutné vo väzbe na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov a ktorým sa dávky zo starobného dôchodkového sporenia zaradili medzi príjmy oslobodené od dane.

K bodu 96

Metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj pri príjmoch, ktoré poberajú zamestnanci inštitúcií Európskej komisie, ktoré sú v zahraničí preukázateľne zdanené.

K bodu 97

Úpravou sa s ostatnými daňovníkmi zrovnoprávnili poberatelia výsluhového a starobného dôchodku, ktorí v zdaňovacom období dosiahli zdaniteľné príjmy, ktoré nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), nie sú povinní podať daňové priznanie a ani správca dane nebude povinný konať. (Za súčasnej dikcie zákona ak správca dane vyzve takéhoto daňovníka na podanie daňového priznania, daňovník je povinný podať daňové priznanie a daň v ňom uvedenú aj zaplatiť z dôvodu, že si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a teda aj z týchto príjmov mu vznikne daňová povinnosť.).

K bodom 98 a 99

V súčasnosti nie je ustanovená v § 49 možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania z dôvodu úmrtia daňovníka, za ktorého je potrebné podať daňové priznanie či už v v lehote v priebehu kalendárneho roka keď zomrel alebo v čase, keď takýto daňovník nepodal daňovník v lehote na podanie daňového priznania taktiež z dôvodu úmrtia. Do 31. decembra 2003 takáto možnosť vyplývala z § 38 ods. 7 a 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb.

12

K bodu 100

Uvedená zmena je vykonaná v nadväznosti na presun tohto ustanovenia do § 41 odsek 8.

K bodom 101 až 108

Touto zmenou sa upresňuje, že podiel zaplatenej dane možno poukázať do výšky 2 % zo zaplatenej dane, môže ísť teda aj o nižšiu sumu ako 2 % nie však menej ako 20 Sk, ak sumu poukazuje fyzická osoba, alebo 250 Sk, ak sumu poukazuje právnická osoba.

V praxi sa ukázalo problematické, keď právnická osoba určila vo vyhlásení viac prijímateľov podielu zaplatenej dane, pričom rozdelila sumu zodpovedajúcu 2 % zaplatenej dane na týchto prijímateľov a následne správca dane zistil, že niektorý z prijímateľov nie je uvedený v zozname prijímateľov alebo iný dôvod, pre ktorý nie je možné tomuto prijímateľovi poukázať určenú sumu právnickou osobou. Ak v týchto prípadoch správca dane poukáže zostávajúcu sumu prijímateľovi (prijímateľom), potom táto suma nezodpovedá 2 % podielu zaplatenej dane.

Navrhovanou zmenou sa prijímateľ podielu zaplatenej dane bude registrovať u notára každoročne.

Týmto návrhom sa odstráni rozpor, keď správca dane predĺži lehotu na podanie daňového priznania a daňovník by mohol ešte aj v tomto daňovom priznaní vyhlásiť prijímateľa podielu zaplatenej dane.

Navrhuje sa, aby prijímateľ podielu zaplatenej dane, ktorý je povinný vrátiť sumu poukázaného podielu dane, vrátil túto sumu správcovi dane, ktorý je príslušný podľa sídla prijímateľa a nie jednotlivým správcom dane, od ktorých sumy obdržal. Navrhovanou zmenou sa znížia výdavky nielen prijímateľa, ale aj štátnej správy.

K bodom 109 až 112

V prípade úpravy v odseku 7 ide o väzbu na vykonanú zmenu v § 9 ods. 1 písm. a) tohto návrhu zákona.

Podľa odseku 22 sa oslobodzuje príjem z predaja štátnych dlhopisov, ktoré zabezpečuje zahraničná právnická osoba. Vo všeobecnosti sú úroky z dlhových cenných papierov zdaňované v súlade s uzavretými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v štáte príjemcu. Priame oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov nezníži príjmy štátneho rozpočtu, naopak, uľahčí ich umiestnenie na trhu v zahraničí.

Prechodné ustanovenia zákona upravujú v odseku 38 aj spôsob zahrnovania kurzových rozdielov, rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov do základu dane podľa upraveného znenia § 17 ods. 17 tak, aby dopad na základ dane nebol v jednom zdaňovacom období, ale podľa rozhodnutia daňovníka rozložený najneskôr do konca roka 2006 (možnosť jednorazového alebo postupného zahrňovania počnúc zdaňovacím obdobím roku 2003).

Podľa odseku 39 ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 26, § 19 ods. 3 písm. o), § 23 ods. 1 písm. e), § 24 ods. 1 písm. a), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

K bodom 113 a 114

Do zákona sa dopĺňa príloha č. 2, ktorou sa úplne preberajú právne akty Európskeho spoločenstva v oblasti priameho zdaňovania.

K Čl. II

V Článku II sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č.

13

177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. …/2004 a týmto zákonom.

K Čl. III

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. januára 2005 s výnimkou Čl. I bodu 20, ktorý nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí Rada EÚ ako začiatok uplatňovania Smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (ÚV EÚ L 157 z 26. 06. 2003, s. 38 – 48) a s výnimkou Čl. I bodu 33, t.j. § 13 ods. 2 písmena h), ktoré nadobúda účinnosť od 1. mája 2006, t.j. v termíne do ktorého Slovenská republika dostala prechodné obdobie na uplatňovanie zdaňovania licenčných poplatkov podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (ÚV EÚ L 157 z 26. 06. 2003, s. 49 – 54).“.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády

a minister financií

Slovenskej republiky