1

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Číslo: ..../2004

Tlač číslo 821

Návrh

Skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na vydanie

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/1995 Z.z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov

Predkladajú:

Július Brocka

Pavol Minárik

Mária Demeterová

Mária Sabolová

Peter Bódy

Klára Sárkozy

Alojz Přidal

Zoltán Horváth

Anton Blajsko

Návrh na uznesenie:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/1995 Z.z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov

Bratislava, august 2004

2

Národná rada Slovenskej republiky

III. volebné obdobie

Poslanecký návrh

Zákon

z ...................... 2004

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/1995 Z.z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Článok I.

Zákon č. 277/1994 Zb. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov o zdravotnej starostlivosti sa mení a dopĺňa takto:

1. v § 16 sa vkladá nový ods. 13, ktorý znie:

(13) Zvláštna ochrana osobných údajov a anonymita osobných údajov

(a)Žena s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá porodila dieťa a písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, ak sa nejedná o ženu, ktorej manželovi prislúcha predpoklad otcovstva (§ 51 zákona č. 94/1963 Zb., o rodine), má právo na zvláštnu ochranu svojich osobných údajov. Zdravotnícke zariadenie je v takom prípade povinné viesť zdravotnícku dokumentáciu v rozsahu starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje tejto ženy nevyhnutné k zisteniu anamnézy a údaje uvedené v § 16 ods. 12, písm. b), c), d), e). Údaje uvedené v § 16 ods. 12, písm. a) sú vedené oddelene od zdravotníckej dokumentácie spolu s písomnou žiadosťou podľa vety prvej. Po skončení hospitalizácie sa zdravotnícka dokumentácia o tieto údaje doplní a zapečatí ako celok. Otvorenie takto zapečatenej zdravotníckej dokumentácie je možné iba na základe rozhodnutia súdu. Lekári a príslušníci zdravotníckeho personálu, ktorí v rámci výkonu lekárskej starostlivosti prišli do styku s osobnými údajmi ženy podľa vety prvej, sú povinní o nich zachovávať mlčanlivosť. Ustanovenia § 167b ods. 6, 7, 8, 9 a 10 sa nepoužijú.

(b)Osoba, ktorá do zdravotníckeho zariadenia prinesie dieťa, porodené mimo zdravotníckeho zariadenia, má právo na anonymitu svojich osobných údajov v súvislosti s pôrodom. Zdravotnícke zariadenie v takom prípade nevyžaduje osobné údaje matky dieťaťa, resp. osoby, ktorá dieťa do zdravotníckeho zariadenia priniesla.

3

Článok II.

zákon č. 98/1995 Z.z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1.v § 3 sa vkladá nový ods. 9, ktorý znie:

(9) Zo zdravotného poistenia sa uhrádza zdravotná starostlivosť súvisiaca s tehotenstvom a pôrodom dieťaťa, ktorého matka požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Túto starostlivosť hradí zdravotná poisťovňa, ktorú na základe identifikačných údajov poistenca o úhradu požiada príslušné zdravotnícke zariadenie. Povinnosť mlčanlivosti stanovená v § 16 odst. 13 zákona č. 277/1994 Z.z., o zdravotnej starostlivosti tým nie je dotknutá.

Článok III.

zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. § 13 vrátane poznámok pod čiarou č. 5), 6) a 7) znie:

§ 13

(1) Do knihy narodení sa zapisuje

a) deň, mesiac, rok a miesto narodenia dieťaťa, a ak ide o viacpočetný pôrod, aj časové poradie narodenia,

b) pohlavie a rodné číslo dieťaťa,

c) deň, mesiac, rok a miesto narodenia, rodné číslo, štátne občianstvo a miesto trvalého pobytu rodičov dieťaťa,

d) meno, 5) a 6) priezvisko, rodné priezvisko, dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa , ak majú rôzne priezviská alebo nežijú v manželstve, prípadne rozhodnutie súdu o určení priezviska,

e) deň, mesiac a rok zápisu.

(2) Údaje uvedené v odstavci 1 písmena c) d) sa do knihy narodení nezapisujú, ak sa jedná o prípady uvedené v článku I. (§16, odsek 13, zákona 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov).

(3) Zápis do knihy narodení sa uskutoční a) na základe písomného hlásenia o narodení živého alebo mŕtveho dieťaťa alebo b) na základe ústneho oznámenia o narodení dieťaťa mimo zdravotnícke zariadenie, pokiaľ nebola jeho matke ani následne poskytnutá zdravotná starostlivosť; o tomto oznámení spíše matrikár s oznamovateľom zápis.

(4) Zápis dieťaťa, ktorého matka požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, do knihy narodení sa vykoná podľa písomného hlásenia zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bol pôrod ukončený, obsahujúci údaje uvedené v § 13 ods. 1, okrem údajov uvedených v § 13 ods. 1 písm. c) d). Rovnako sa postupuje aj v prípade dieťaťa, ktoré bolo do zdravotníckeho zariadenia prinesené. Písomné hlásenie o narodení dieťaťa, ktorého matka požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom a dieťaťa, ktoré bolo prinesené do zdravotníckeho zariadenia, obsahuje informáciu, že sa jedná o takýto prípad.(5) Pri ústnom oznámení narodenia je oznamovateľ povinný preukázať svoju totožnosť. Ak je oznamovateľ nemý alebo hluchonemý, alebo ak urobí oznámenie v jazyku, ktorý matrikár neovláda, je potrebná prítomnosť tlmočníka; ak nejde o úradne ustanoveného tlmočníka, musí tlmočník zložiť do rúk matrikára, pred ktorým vykonáva tlmočnícku funkciu, sľub predpísaný osobitným predpisom. 7) Údaje o tlmočení a tlmočníkovi sa vyznačia v knihe narodení.

(6) Narodenie je povinný oznámiť matričnému úradu lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon; v ostatných prípadoch je povinný to urobiť jeden z rodičov. Ten, na koho sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, je povinný urobiť oznámenie najneskôr do troch pracovných dní odo dňa pôrodu. Matka môže splniť oznamovaciu povinnosť aj po tejto lehote, hneď ako je schopná urobiť oznámenie.

5) § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

6) § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

4

7) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

Článok IV.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005

5

Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Navrhovaná legislatíva zavádza pojmy zvláštna ochrana osobných údajov a anonymita osobných údajov, ktoré sú vyjadrením dvoch variant garancie nevyzradenia osobných údajov matky dieťaťa. V prvom prípade sa osobné údaje o matke dochovávajú v špeciálnom režime, pri anonymných pôrodoch zostávajú rodičia úplne neznámi.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre tehotnú ženu rodiť utajene, respektíve s utajením osobných údajov. Jedným z dôvodov, prečo sa tehotná žena uchyľuje k umelému potratu, býva strach z reakcie okolia na jej tehotenstvo a materstvo. Tehotná žena, ktorá sa nachádza v obtiažnej životnej situácii, sa tak v niektorých prípadoch uchyľuje k extrémnemu riešeniu – usmrteniu dieťaťa pred, alebo po narodení. Účelom návrhu zákona je týmto situáciám predchádzať a ponúknuť týmto ženám alternatívu – utajený pôrod, kedy ich osobné údaje budú neprístupné tretím osobám. Žena tak bude mať istotu, že porodenie dieťaťa pre ňu nebude znamenať stigmatizáciu v prostredí, v ktorom žije.

Už teraz existuje prax čiastočne utajených, resp. anonymných pôrodov. Spočíva v tom, že sociálna alebo zdravotná pracovníčka tehotnej žene, ktorá sa obáva reakcií svojho okolia na svoje tehotenstvo, ponúkne možnosť porodiť v zdravotníckom zariadení, nachádzajúcom sa v určitej vzdialenosti od miesta bydliska. Tým je žene zaistená určitá praktická anonymita vo vzťahu k svojmu okoliu. Tento návrh si kladie za cieľ nájsť systémové riešenie.

Podľa súčasnej právnej úpravy je skutočné utajenie pôrodu právne vylúčené. Zdravotnícke zariadenie má totiž povinnosť viesť zdravotnícku dokumentáciu, ktorej súčasťou sú aj osobné údaje tehotnej ženy. Akokoľvek sú zamestnanci zdravotníckeho zariadenia viazaní mlčanlivosťou, riziko sprístupnenia, či zverejnenia osobných údajov ženy je vysoké. Bežná zdravotnícka dokumentácia je bežne vedená aj v elektronickej podobe a systémy zabezpečenia nie sú tak dokonalé, aby dokázali minimalizovať nebezpečie zneužitia. Naviac, okruh osôb majúcich prístup k zdravotníckej dokumentácii je tak široký, že dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti je v praktickej rovine nekontrolovateľné. Navrhuje sa preto osobitný režim vedenia a nakladania so zdravotnou dokumentáciou takejto rodičky. Je v záujme ochrany dieťaťa, aby aj v prípade tzv. utajených pôrodov bola zdravotníckym zariadením vedená zdravotná dokumentácia ženy vrátane jej osobných údajov, lebo bez týchto osobných údajov by bolo prakticky nemožné zistiť dôležité informácie zdravotnej povahy. U dieťaťa sa napríklad v priebehu jeho života môže objaviť ochorenie, ktoré ma dedičný základ a poznanie anamnézy matky by významne uľahčilo liečbu.

Sprístupnenie týchto osobných údajov bude možné iba na základe rozhodnutia súdu

Súčasťou návrh novely zákona je i riešenie situácie, keď sa dieťa narodí mimo zdravotníckeho zariadenia a rodička chce utajiť svoju identitu.

Vo svete je bežná legislatíva umožňujúca utajené, aj anonymné pôrody. Utajené pôrody fungujú napríklad vo Francúzsku a Českej republike. V ďalších krajinách, ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Belgicko, Taliansko, alebo Maďarsko existuje možnosť anonymne odložiť novorodenca do schránok, určených na anonymné odkladanie nechcených detí. Každá z oboch variant má svoje výhody aj nevýhody. Výhodou utajených pôrodov je možnosť využitia zdravotných záznamov o matke dieťaťa, ktoré môžu mať veľký význam pre ochranu zdravia dieťaťa. Nevýhodou je skutočnosť, že vyžadovanie osobných údajov o matke, aj napriek ich zabezpečeniu, vždy prináša teoretickú možnosť ich prezradenia, čo v konečnom dôsledku môže viesť matku k rozhodnutiu nepostupovať toto riziko a zvoliť inú, oveľa horšiu alternatívu. Účinnejšiu formu ochrany pred vyzradením predstavujú anonymné pôrody, ktoré však pre dieťa neposkytujú možnosť potenciálneho využitia údajov z anamnézy matky. V snahe čo najviac eliminovať nedostatky jednej, aj druhej formy, navrhujeme kombináciu oboch týchto modelov v nádeji, že ich vzájomné dopĺňanie povedie k čo najväčšej eliminácií neželaného zbavovania sa nechcených detí.

Dôležitou súčasťou novely je zmena zákona o matrikách umožňujúca, aby sa osobné údaje matky na jej žiadosť nedostali do rodného listu dieťaťa a tým následne do ďalších dokladov. Zdravotnícke zariadenie je však povinné informovať príslušný matričný úrad o narodení dieťaťa s uvedením jeho pohlavia a dátumu narodenia. Matričný úrad vykoná príslušné právne úkony na základe tohto oznámenia.

Odloženie dieťaťa mimo sféru zdravotníckeho alebo iného verejného zariadenia predstavuje pre dieťa veľké riziko, ktoré nezriedka končí poškodením zdravia alebo jeho smrťou. Navrhovaná právna úprava chce

6

zamedziť vzniku takýchto situácií. Slúži najmä k ochrane života a zdravia detí, o ktoré v prípade utajeného pôrodu v zdravotníckom zariadení bude môcť byť postarané ako o ostatné „neutajene“ narodené deti.

Financovanie

Podľa zákona č. 98/1995 Z.z, o liečebnom poriadku, v platnom znení, je zo zdravotného poistenia hradená starostlivosť poskytnutá poistencovi. Vzhľadom k tomu, že k osobným údajom rodičky bude mať prístup iba ošetrujúci lekár, nebude možné túto starostlivosť vykazovať ako starostlivosť o konkrétneho poistenca.

Z tohto dôvodu sa v v liečebnom poriadku výslovne uvádza, že popri starostlivosti o poistenca sa zo zdravotného poistenia hradia aj náklady na utajené pôrody. Vzhľadom k tomu, že sú všetky rodičky s trvalým pobytom v SR zdravotne poistené, nebude úhrada utajených pôrodov zo strany poisťovní žiadnou finančnou záťažou naviac, lebo zdravotné poisťovne by tieto pôrody financovali aj v prípade, že by rodička možnosť utajenia svojej osoby nevyužila.

Návrh zákona je v súlade s ústavným poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a s právom EÚ.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

−K článku I.

K bodu 1.

Zakladá sa právo tehotnej ženy, ktorá zanechá dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení, na zvláštnu ochranu svojich osobných údajov. V súčasne platnej legislatíve neexistuje primeraný spôsob utajenia osobných údajov rodičky v súvislosti s pôrodom. Preto sa navrhuje zaviesť špecifický prístup k jej osobným údajom, ktoré sú vedené oddelene od ostatnej zdravotnej dokumentácie. K týmto údajom má v čase ošetrenia prístup iba ošetrujúci lekár. Po ošetrení sa tieto údaje priložia k ostatnej dokumentácii a táto sa zapečatí. Otvorenie takto zapečatenej dokumentácie je možné iba na základe súdneho rozhodnutia.

−K článku II.

K bodu 1.

Zdravotná starostlivosť súvisiaca s tehotenstvom a pôrodom ženy, ktorá zanechala dieťa v zdravotníckom zariadení a požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, je hradená zo zdravotného poistenia rodičky.

−K článku III.

K bodu 1.

Ustanovuje sa, že zápis dieťaťa do knihy narodenia sa uskutoční podľa správy zdravotníckeho zariadenia (ošetrujúceho lekára), ktorá obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pohlavie dieťaťa. Údaje o rodičke, ktorá požiadala o utajenie svojich údajov, sa v zápise neuvádzajú.

−K článku IV.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov, zákon č. 273/1994 Z.z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov

3. V práve ES a EÚ problematika návrhu zákona: je upravená v Smernici 95/46/ES z 24. októbra 1995

o ochrane jednotlivcov týkajúcej sa spracovania osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov

4. Návrh zákona svojou problematikou: nepatrí medzi priority uvedené v čl. 70 Európskej dohody

o pridružení, ale j e predmetom odporúčaní v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie /Biela kniha/ v 14. oblasti o ochrane osobných údajov

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: Smernica uvedená v bode 3 predstavuje základnú úpravu pre ochranu osobných údajov, nakoľko sa vzťahuje na každé spracovanie osobných údajov v súkromnom aj verejnom sektore. Jej obsahom je stanovenie povinností kontrolných zložiek prevádzok napr. vzhľadom na kvalitu údajov, ich technickú bezpečnosť a okolnosti, za ktorých sa môžu údaje ďalej spracovávať.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie: úplný