Národná rada Slovenskej republiky

III. volebné obdobie

Poslanecký návrh

Zákon

z ...................... 2004

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a

občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Článok I.

Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. v § 68 ods. 1, text v písmene b) nahradiť slovami:

b) ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, pokiaľ im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

2. v § 68 sa ods. 2 nahrádza novým znením:

(2) Ustanovenie odstavca 1 platí obdobne aj v prípade, že rodič je neplnoletý.

3. v § 68 sa vkladá nový ods. 3, ktorý znie:

(3) O splnení podmienok uvedených v odstavci 1 rozhoduje na návrh orgánu sociálno-právnej ochrany detí ako opatrovníka dieťaťa, prípadne rodiča dieťaťa súd.

4. Doplniť § 68a, nasledovného znenia:

§ 68 a

Privolenie rodičov, ktorí sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa, nie je ďalej potrebné, pokiaľ rodičia dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Privolenie vopred možno dať osobne prítomným rodičom písomne pred súdom, pred príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálno-právnej ochrany detí v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa dieťa narodilo. Privolenie zákonného zástupcu na osvojenie môže byť dané šesť týždňov po narodení dieťaťa. Pokiaľ je privolenie dané skôr, nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúci po uplynutí šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Odvolať privolenie je možné iba do doby, než je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

5. Doplniť § 68b, nasledovného znenia:

§ 68 b

V prípadoch uvedených v § 68 ods. 1 a § 68a je potrebné privolenie opatrovníka, ktorý bol osvojovanému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie.

6. v § 69 sa ods. 2 nahrádza novým znením:

(2) O zverení dieťaťa, ktoré je v ústave na základe rozhodnutia súdu, alebo z vôle rodičov, do starostlivosti budúcich osvojiteľov rozhodne orgán sociálno-právnej ochrany detí. O súhlase zákonných zástupcov s týmto opatrením platia ustanovenia § 67 a § 68b.

7. v § 69 doplniť nový ods. 3, ktorý znie:

(3) Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže rozhodnúť o zverení dieťaťa, ktoré je v ústave alebo v zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc z rozhodnutia súdu, do starostlivosti budúcich osvojiteľov tiež vtedy, ak

a) rodičia, ktorí sú zákonnými zástupcami dieťaťa, dali súhlas k osvojeniu dieťaťa ešte pred uplynutím

lehoty šiestich týždňov od jeho narodenia a s týmto postupom súhlasia,

b) orgán sociálno-právnej ochrany detí podal návrh na zahájenie konania o splnení podmienok uvedených v § 68 ods. 1 písm. a).

O zverenie dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov sa rodičia nevyrozumievajú.

8. Doplniť § 70a, nasledovného znenia:

§ 70a

Dieťa nemôže byť osvojené, pokiaľ rozhodnutie súdu v konaní o určení otcovstva, začaté na podnet muža, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom osvojovaného dieťaťa, nenadobudne právnu účinnosť.

Článok II.

Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. Doplniť § 180a, ktorý znie:

§ 180a

Konanie o určení, či je potrebné privolenie rodičov dieťaťa k jeho osvojeniu

(1) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia, pokiaľ sú jeho zákonnými zástupcami; rodič dieťaťa, ktorý je neplnoletý, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa.

(2) Neplnoletý rodič dieťaťa má v tomto konaní procesnú spôsobilosť. Ustanovenie § 23 je možné použiť iba vtedy, ak rodič nedosiahol vek 16 rokov.

(3) Zvláštny zákon stanoví, kto je oprávnený podať návrh na začatie tohoto konania a z akých dôvodov nie je privolenie rodičov k osvojeniu dieťaťa potrebné. (§ 68 Zákona č. 63/1964, o rodine)

(4) Súd je povinný rozhodnúť o určení, či je potrebné privolenie rodičov dieťaťa k jeho osvojeniu, v lehote do jedného mesiaca od podania návrhu na zahájenie konania. Ak sa jedná o zvlášť zložitý prípad, táto lehota sa ustanovuje na tri mesiace od podania návrhu na začatie konania.

2. Doplniť § 180b, ktorý znie:

§ 180b

(1) Právoplatný rozsudok, ktorým bolo určené, že k osvojeniu dieťaťa nie je potrebné privolenie rodičov, súd na návrh zruší, pokiaľ sa zmenia pomery. Návrh je možné podať najskôr po uplynutí jedného roku od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

(2) Ustanovenie odstavca 1 vety prvej neplatí, ak už dieťa bolo osvojené, alebo ak už bolo zahájené konanie o jeho osvojení, alebo ak bolo dieťa zverené do starostlivosti budúceho osvojiteľa, alebo ak bolo zahájené konanie o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.

3. v § 181 v ods. 4 nahradiť slová „do jedného roka“ slovami „do troch mesiacov“

Článok III.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005

Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona je reakciou na nepriaznivý stav v oblasti adopcií v Slovenskej republike. Zlepšenie podmienok pre náhradnú rodinnú starostlivosť sa očakáva aj od pripravovanej komplexnej novely zákona o rodine.

Sme presvedčení, že je potrebné urobiť maximum preto, aby čo najviac opustených detí v čo najskoršom veku našlo svoju náhradnú rodinu. Dlhodobý pobyt dieťaťa v ústave nie je vhodný pre žiadnu zo zastúpených strán, snáď okrem zanedbávajúceho rodiča.

Pokiaľ dieťa vyrastá od čo najútlejšieho veku v náhradnej rodine, jeho vývoj je podstatne menej narušený a poznamenaný absenciou biologických rodičov, než je tomu v prípade ústavnej starostlivosti, ktorá nedokáže ani pri veľkom úsilí zamestnancov ústavu (aj rodinného typu) vytvoriť skutočnú rodinnú atmosféru. Čísla ukazujú, že žiadateľov o osvojenie je dosť na to, aby mohlo byť do náhradnej rodiny umiestnených omnoho viac detí, než je tomu v súčasnosti. Aby bol tento potenciál využitý, je však treba systém adopcií zefektívniť.

Meritum návrhu zákona je na jednej strane urýchlenie adopcií v prípadoch, kedy matka dieťaťa je už v dobe jeho narodenia rozhodnutá zveriť ho k adopcii, na druhej strane zaistenie rýchlejšieho rozhodovania súdov o tzv. kvalifikovanom nezáujme, ktorý je vo väčšine prípadov podmienkou konania o osvojení a následnej adopcie.

V súčasnosti matka môže udeliť súhlas s adopciou najskôr po šiestich týždňoch od narodenia dieťaťa. To má vo väčšine prípadov za následok neudelenie súhlasu a faktické oddialenie adopcie, lebo matka sa po pôrode „vytratí“. Musí sa potom čakať na uplynutie šesťmesačnej lehoty tzv. absolútneho nezáujmu, kedy až nie je potrebný súhlas biologického rodiča k adopcii. Z doterajšej praxe kojeneckých ústavov a detských domovov pritom vyplýva, že 99% matiek, ktoré už pred pôrodom deklarovali svoj zámer dať dieťa k osvojeniu, tento svoj súhlas neodvolalo. Dochádza tak k zbytočným prieťahom s negatívnym dopadom predovšetkým na dieťa.

Doterajšia prax vypovedá o tom, že v prípade súhlasu rodičov s osvojením, podpísaným krátko po pôrode, je možné dieťa veľmi rýchlo vyšetriť (laboratórne, neurologické a pediatrické vyšetrenie) a vo veku 3-4 týždňov odovzdať do starostlivosti novej rodiny. Skúsenosti tiež ukazujú, že aj záujem osvojiteľov je predovšetkým o čo najmenšie deti. Pre naviazanie pevných citových a sociálnych pút medzi dieťaťom a rodičmi sú rozhodujúce nie mesiace a týždne, ale dni a hodiny. Vek dieťaťa tu skrátka hrá zásadnú úlohu.

Návrh je založený na možnosti dať súhlas s adopciou už v zdravotníckom zariadení, kde dieťa prišlo na svet, s tým, že tento súhlas nadobudne právny účinok až uplynutím šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Počas tejto doby môže matka vziať svoj súhlas späť, čím je zachovaná ochranná doba, vyžadovaná medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Dôležité je, že dieťa tak môže byť už bez zbytočných odkladov zverené do pred osvojiteľskej starostlivosti a po uplynutí príslušných lehôt môže byť zahájené konanie o osvojení. Zvýši sa tak šanca, že sa dieťa dostane do náhradnej rodiny v čo najkratšej možnej lehote. Zároveň sa lehota tzv. kvalifikovaného nezáujmu znižuje to šesť mesiacov na dva mesiace v prípade novorodenca, zanechaného po pôrode v zdravotníckom zariadení bez evidentného záujmu matky.

Druhá časť návrhu, spočívajúca v urýchlení rozhodovania súdov o tzv. kvalifikovanom nezáujme, je pre zefektívnenie systému adopcií nemenej dôležitá. Nezriedka sa totiž stáva, že súdy o tejto otázke rozhodujú šesť mesiacov, rok, aj dva. Pritom v prevažnej väčšine nejde o zložité prípady. Súdy často čakajú s prejednávaním veci a rozhodnutím až na okamih, kedy sa biologickí rodičia dostavia k súdu, čo často krát trvá viac ako rok. Stanovenie záväznej lehoty pre rozhodnutie znamená, že na prvom mieste nie je záujem biologických rodičov, ale záujem detí.

Navrhovaná úprava je v súlade s ústavným poriadkom SR, medzinárodnými záväzkami a právom EÚ a nekladie nároky na štátny rozpočet.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

−K článku I.

K bodu 1.

Doteraz platná šesťmesačná lehota tzv. kvalifikovaného nezáujmu, po uplynutí ktorej nie je potrebné privolenie zákonného zástupcu na osvojenie dieťaťa sa znižuje na dva mesiace v prípade novonarodeného dieťaťa, o ktoré jeho matka v spomenutej lehote neprejaví žiaden záujem.

K bodu 2.

Navrhuje sa, aby sa obe podmienky, kedy nie je potrebné privolenie rodiča, vzťahovali aj na neplnoletého rodiča.

K bodu 3.

O tom, či boli splnené podmienky, za akých nie je potrebné privolenie rodičov na osvojenie dieťaťa rozhoduje súd na návrh orgánu sociálno-právnej ochrany.

K bodu 4.

Navrhuje sa možnosť dať privolenie zákonného zástupcu k osvojeniu dieťaťa v priamo v zdravotníckom zariadení ihneď po narodení dieťaťa, s možnosťou tento súhlas odvolať do doby, než je dieťa umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

K bodu 5.

Vo všetkých prípadoch, kedy nie je potrebné privolenie zákonných zástupcov dieťaťa, je k osvojeniu nutné privolenie opatrovníka osvojovaného dieťaťa.

K bodom 6. a 7.

Doterajšia úprava spôsobu rozhodovania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov je zastaralá a nevyhovujúca. Navrhuje sa preto jednotný postup, v ktorom bude táto kompetencia zverená výlučne orgánu sociálno-právnej ochrany detí. Orgán môže vydať rozhodnutie aj vtedy, keď privolenie k osvojeniu dieťaťa bolo dané ešte pred uplynutím šesťtýždňovej lehoty od jeho narodenia, za predpokladu súhlasu rodičov, a tiež v prípade, že podal návrh na začatie konania, či je potrebné privolenie rodičov dieťaťa k jeho osvojeniu.

K bodu 8.

Stanovuje sa povinnosť súdu nevydať rozhodnutie o osvojení dieťaťa dovtedy, kým nebude ukončené konanie o určení otcovstva, vedené na podnet muža, ktorý sa vyhlasuje za otca osvojovaného dieťaťa.

−K článku II.

K bodu 1.

Podľa navrhovanej zmeny § 68 zákona č. 94/1963 Zb., o rodine, je potrebné zvláštne rozhodnutie súdu o tom, že k osvojeniu dieťaťa je potrebné privolenie rodičov, ktorí sú zákonnými zástupcami dieťaťa. Doterajšia úprava konania, v ktorom sa také rozhodnutie vydáva, obsiahnutá v § 181 odst.2, je nevyhovujúca. Navrhuje sa preto nová úprava tohoto konania. Účastníkmi konania o určení, či je potrebné privolenie rodičov dieťaťa k jeho osvojeniu, sú dieťa a jeho rodičia, za predpokladu, že sú jeho zákonnými zástupcami. Vzhľadom na to, že k osvojeniu dieťaťa je potrebné privolenie rodiča, aj keď je neplnoletý, stáva sa účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa, a pre toto konanie sa mu priznáva procesná spôsobilosť. Ustanovenie § 23, podľa ktorého môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť k právnym úkonom v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojim zákonným zástupcom, aj keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne, je možné v tomto konaní použiť iba vtedy, ak rodič nedosiahol vek 16 rokov.

Tiež sa navrhuje zaviesť záväzná mesačná lehota pre rozhodnutie súdu vo veciach tzv. kvalifikovaného nezáujmu, ktoré je vo väčšine prípadov nutným predpokladom k osvojeniu dieťaťa.

K bodu 2.

Umožňuje sa súdu, aby zrušil právoplatný rozsudok, ktorým bolo určené, že k osvojeniu dieťaťa nie je potrebné privolenie rodičov. Môže totiž nastať situácia, že k osvojeniu dieťaťa nakoniec nepríde (napríklad preto, že nebudú nájdení vhodní osvojitelia) a že si rodičia upravia svoje pomery tak, že budú schopní

a ochotní o dieťa sa starať; v takomto prípade (ale aj ďalších) nie je žiadny dôvod k tomu, aby rozsudok, ktorým bolo určené, že k osvojeniu dieťaťa nie je potrebné privolenie rodičov, zostával naďalej v platnosti. Aby sa zamedzilo zneužívaniu tohoto inštitútu, stanovuje sa lehota jeden rok, až po uplynutí ktorej je možné podať návrh na zrušenie právoplatného rozsudku, ktorým bolo určené, že k osvojeniu dieťaťa nie je potrebné privolenie rodičov.

K bodu 3.

Navrhuje sa skrátiť záväzná lehota pre rozhodnutie súdu o osvojení z jedného roka na tri mesiace, s cieľom odstrániť prieťahy v konaní a urýchliť proces adopcií.

−K článku III.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

3. V práve ES a EÚ problematika návrhu zákona: nie je upravená

4. Návrh zákona svojou problematikou: nepatrí medzi priority uvedené v čl. 70 Európskej dohody

o pridružení, a nie je ani predmetom odporúčaní v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy

na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie /Biela kniha/

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona : Vzhľadom na bod 3 je táto bezpredmetná

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie: Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky sa nevyjadruje.