NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Číslo:

Návrh

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Dušana JARJABKA a Dušana ČAPLOVIČA

na vydanie

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. v znení zákona č. 91/2004

Z.z. o dani z nehnuteľnosti

Predkladajú:

Dušan Jarjabek, poslanec NR SR

Dušan Čaplovič, poslanec NR SR

Návrh na uznesenie:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana JARJABKA a Dušana ČAPLOVIČA

na vydanie

zákona, ktorým sa mení zákon

č. 317/1992 Zb. v znení zákona č. 91/2004 Z.z. o dani z nehnuteľnosti

Bratislava, jún 2004

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh

Zákon

z .... 2004,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. v znení zákona č. 91/2004 Z.z. o dani z nehnuteľnosti

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 317/1992 Zb. v znení zákona č. 91/2004 Z.z. o dani z nehnuteľnosti sa mení takto:

V § 9 (Oslobodenie od dane) sa v odseku 1) (Od dane zo stavieb sú oslobodené:)

za písmeno j) vkladá písmeno k) v znení:

k) polyfunkčné stavby slúžiace aj na kultúrne účely, ak je na prevádzkovanie kín, divadiel, kníhkupectiev, koncertných sál, múzeí alebo galérií vyčlenených aspoň 10% celkovej úžitkovej plochy objektu

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zámerom predkladateľov je stimulovať záujem investorov o budovanie nových priestorov, umožňujúcich prevádzkovanie kín, divadiel, kníhkupectiev, koncertných podujatí a galérií. Perspektívne bude potrebné hľadať riešenie aj pokiaľ ide o podporu samotnej investície, momentálne je však možné čiastkovo úlohu riešiť cez daň z nehnuteľnosti. Predkladatelia navyše odstraňujú existujúcu diskrimináciu niektorých druhov umeleckých činností, nakoľko podľa platného zákona sú doposiaľ od dane zo stavieb podľa § 9, odstavec 1) písm. e) oslobodené len stavby múzeí a knižníc, ale stavby, ktoré slúžia na iné kultúrne účely sú daňou zaťažené.

Je možné predpokladať, že podobne, ako v medzivojnových rokoch, keď vznikol celý rad polyfunkčných reprezentatívnych stavieb, ktoré časť kapacity poskytli pre umiestnenie a prevádzkovanie kultúrnych inštitúcií, toto legislatívne opatrenie vzbudí záujem investorov budovať nové priestory pre vymenované kultúrne aktivity. Symbióza kultúrnych inštitúcií, bánk, významných priemyselných, obchodných a výrobných korporácií, ale i bytov sa v minulosti dostatočne preukázala aj v prípade bratislavských objektov Živnodomu (kde dnes sídli Nová scéna), Národnej banky (v jednom trakte sídli Činohra Slovenského národného divadla – Divadlo P. O. Hviezdoslava), paláca Metropol (dlhoročné sídlo rovnomenného kina), Tatra banky (kino Pohraničník, v súčasnosti divadlo Astorka-Korzo 90), Palace (bývalé kino Čas) a mnohých iných objektov.

Predložený návrh zákona bude mať na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov vzhľadom na sadzby dane zanedbateľný vplyv. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K Čl. I

Materiálno-technická základňa slovenskej kultúry, teda účelové a adaptované objekty a priestory, v ktorých je možné prevádzkovať rozličné kultúre a umelecké aktivity, je zastaralá a vyžaduje modernizáciu. Ani reprezentatívne umelecké inštitúcie (Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria) dnes nedisponujú klimatizovanými a komfortne vybavenými priestormi pre svoju činnosť, pričom výhľad verejných investícií do rezortu kultúry ani nedáva predpoklad, že by sa situácia mohla rýchlo a účinne zlepšovať. Za týchto okolností treba legislatívne vytvoriť možnosť, aby nové priestory na kultúrne využitie budovali súkromní investori. Vzhľadom na to, že v slovenských mestách a obciach sa dnes budujú polyfunkčné objekty so zastavanou plochou rádovo v tis. metroch2 , považujú predkladatelia za dostatočné, ak bude na kultúrne ciele určených 10% celkovej úžitkovej plochy. V praxi to bude znamenať, že majiteľ objektu s úžitkovou plochou 2000 m2, ktorý by na dani zaplatil ročne 80 tis. Sk, túto daň platiť nemusí, ak v tomto objekte na ploche 200m2 zriadi napríklad kníhkupectvo, galériu či koncertnú alebo divadelnú sálu. Vzhľadom na nízke sadzby tejto dane predkladatelia neuvažujú o časovom obmedzení oslobodenia od dane, pretože pri vysokých investičných nákladoch by oslobodenie od dane na obdobie napríklad 15 rokov, stratilo svoj motivačný význam.

K Čl. II

Navrhujeme účinnosť zákona od 1. januára 2005.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovatelia zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek a Dušan Čaplovič

2.Názov návrhu zákona: Zákon č. 317/1992 Zb. v znení zákona č. 91/2004 Z.z. o dani z nehnuteľnosti

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

b) neupravená

4.Návrh zákona svojou problematikou:

c) nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

6.bezpredmetné

7.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

8.bezpredmetné