informácií a manipulácii s trhom. Obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom bránia úplnej a riadnej transparentnosti trhu, čo je nevyhnutnou podmienkou obchodovania všetkých účastníkov hospodárskeho diania na integrovaných finančných trhoch.
Moderné metódy komunikácie na jednej strane umožňujú odborníkom na finančných trhoch a súkromným investorom mať rovnocennejší prístup k finančným informáciám, no na druhej strane zvyšujú aj riziko šírenia falošných alebo zavádzajúcich informácií.
Rýchle a čestné zverejnenie informácií verejnosti zvyšuje integritu trhu, pričom selektívne zverejnenie emitentmi môže viesť k strate dôvery investorov v integritu finančných trhov. Profesionálni účastníci hospodárskeho diania by mali prispievať k integrite trhu rôznymi prostriedkami. Vyžaduje si to klásť dôraz na transparentnosť obchodov uskutočňovaných osobami plniacimi si manažérske povinnosti u emitentov a osobami s nimi úzko spojenými, čo je preventívnym opatrením proti zneužívaniu trhu. Aj uverejnenie takýchto transakcií prinajmenšom individuálne môže byť vysoko cenným zdrojom informácií pre investorov.
Potreba tejto právnej úpravy vyplynula z vývoja na finančných trhoch, ktorý viedol k vzniku finančných služieb poskytujúcich služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ktoré sa označujú ako finančné konglomeráty. Až doteraz neexistovala žiadna forma celoskupinového dohľadu nad obozretným podnikaním úverových ústavov, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, ktoré sú súčasťou takéhoto konglomerátu, najmä čo sa týka platobnej schopnosti a koncentrácie rizík na úrovni konglomerátu, vnútroskupinových transakcií, interných postupov riadenia rizík na úrovni konglomerátu a primeraného a vhodného charakteru riadenia.
Niektoré tieto konglomeráty patria medzi najväčšie finančné skupiny, ktoré sú aktívne na finančných trhoch. Ak by sa tieto konglomeráty, dostali do finančných ťažkostí, tieto by mohli vážne destabilizovať finančný systém a mohli by mať negatívny vplyv na individuálnych vkladateľov, majiteľov poistiek a investorov.
Smernica č.2002/87/ES o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady bola tiež prijatá v rámci FSAP.
Aby doplňujúci dohľad nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi vo finančnom konglomeráte bol účinný, musí sa vzťahovať na všetky finančné činnosti identifikované vo finančnej legislatíve platnej pre sektor a do predmetu doplňujúceho dohľadu by mali patriť všetky subjekty, ktoré sa prvorado angažujú v takýchto činnostiach, vrátane správcovských spoločností. Vzhľadom k tomu, že finančné konglomeráty sú často riadené podľa odvetvia podnikateľskej činnosti, ktoré nie je úplne v zhode s právnou štruktúrou konglomerátu, bolo treba ďalej rozšíriť požiadavky na riadenie, najmä pokiaľ ide o riadenie zmiešanej holdingovej spoločnosti.
Pre všetky finančné konglomeráty, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci dohľad, musí byť vymenovaný koordinátor z radov zainteresovaných príslušných orgánov. Zainteresované príslušné orgány, a najmä koordinátor, musia mať prostriedky na získavanie informácií od subjektov vo finančnom konglomeráte alebo od iných príslušných orgánov, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
V súlade s uvedenými zásadami bol vypracovaný predkladaný návrh zákona, ktorého