Dôvodová správa
Všeobecná časť
Nová právna úprava zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe, ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom ostatných členských krajín EÚ.
V súčasnej dobe je úprava poistnej zmluvy obsahom Hlavy XV. Občianskeho zákonníka, na základe požiadavky Európskej komisie bolo však potrebné aproximovať aj ďalšie články smerníc EÚ, upravujúce túto oblasť. Pri uzavieraní poistenia je charakteristické, že poistné riziko sa nachádza na území viacerých štátov, pričom poisťovateľ, ktorý toto riziko poistil sídlo v inej krajine, ako je tá, v ktorej sa poistné riziko nachádza. Pritom poistenie tohto rizika môže byť poisťovateľom poistené v rámci voľného poskytovania služieb. Rovnako ako aj ten, kto poistnú zmluvu uzaviera môže mať trvalý pobyt alebo sídlo v inej krajine ako je tá, v ktorej sa nachádza poistné riziko alebo sídlo poisťovateľa. V takomto prípade je daná možnosť voľby práva, ktorým sa daná poistná zmluva riadi za účelom zvýšenia stupňa ochrany oprávnených záujmov poistených.
Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc Európskej únie a to: smernice č. 88/357/EHS a smernice č. 2002/83/ES.
Potreba tejto právnej úpravy v ďalšej časti vyplynula z vývoja na finančných trhoch, ktorý viedol k vzniku finančných služieb poskytujúcich služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ktoré sa označujú ako finančné konglomeráty. Doteraz neexistovala žiadna forma celoskupinového dohľadu sektora poisťovníctva, bankového sektora a sektora investičných služieb, ktoré tvoria súčasť tohto konglomerátu, vnútroskupinových transakcií, interných postupov a primeraného riadenia rizík.
Niektoré tieto konglomeráty patria medzi najväčšie finančné skupiny, ktoré poskytujú služby globálne a ak by sa dostali do finančných ťažkostí mohli by vážne destabilizovať finančný systém a mať negatívny vplyv na vkladateľov, majiteľov poistných zmlúv a investorov. Doplňujúci dohľad by sa mal preto vzťahovať na všetky finančné činnosti v legislatíve platnej pre jednotlivé sektory a do predmetu doplňujúceho dohľadu by mali patriť všetky subjekty, ktoré sa angažujú v týchto činnostiach.
Vzhľadom k tomu, že finančné konglomeráty často riadené podľa odvetvia podnikateľskej činnosti, ktoré nie je úplne v zhode s právnou štruktúrou konglomerátu, bolo treba ďalej rozšíriť požiadavky na riadenie, najmä pokiaľ ide o riadenie zmiešanej holdingovej spoločnosti. Pre všetky finančné konglomeráty, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci dohľad musí byť vymenovaný koordinátor. Zainteresované príslušné orgány a koordinátor musia disponovať prostriedkami na získavanie informácií od subjektov tvoriacich finančný konglomerát, ako aj od iných príslušných orgánov potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.
2
V prípade ak sa sídlo finančných inštitúcií nachádza mimo a tieto súčasťou finančného konglomerátu v krajinách možno rovnocennosť a primeranosť režimov predpokladať len vtedy, ak sa orgány dohľadu týchto štátov zaviazali, že budú spolupracovať s príslušnými orgánmi o spôsoboch vykonávania doplňujúceho dohľadu nad regulovanými subjektami finančného konglomerátu.
Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc a to: smernice č. 98/78/ES o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní a smernice č. 2002//87/ES o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady.
Návrh zákona sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR vzhľadom na to, že prijatie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).
Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám a predstavuje významnú súčasť Komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.