Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zmena klímy patrí medzi najvážnejšie globálne hrozby, akým muselo ľudstvo doteraz čeliť. Medzinárodná spoločnosť sa snaží riešiť problém zmeny klímy prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1992, ktorého stranami je v súčasnosti 185 krajín alebo medzinárodných spoločenstiev, vrátane Slovenska a Európskej únie. Dohovor sa usiluje o stabilizáciu atmosférických koncentrácií skleníkových plynov na bezpečnú úroveň. Dohovor okrem iného vyžaduje od krajín, aby prijali opatrenia, zamerané na zníženie ich emisií na úroveň roku 1990. V roku 1997 sa strany Dohovoru dohodli, že rozvinuté krajiny by mali prijať právne záväzné zníženie ich spoločných emisií šiestich skleníkových plynov minimálne o 5% v porovnaní s rokom 1990, a to v priebehu obdobia 2008 – 2012. Tieto záväzky boli prijaté vo forme Kjótskeho protokolu. Pre Slovensko z protokolu vyplýva rovnaký záväzok ako pre ostatné krajiny Európskej únie: neprekročiť v období rokov 2008 - 2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %.

Protokol taktiež ustanovuje tzv. flexibilné mechanizmy pre plnenie záväzkov a to spoločné plnenie, mechanizmus čistého rozvoja a režim obchodovania s emisiami. Ich podstatou je myšlienka, podľa ktorej jedna krajina zaplatí zníženie emisií v druhej krajine, kde sú potrebné nižšie jednotkové náklady a zodpovedajúcu redukciu si odpočíta zo svojej inventúry. Tento mechanizmus by mal viesť k ekonomicky najefektívnejšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov umožnením redukcie všade tam, kde existuje potenciál zníženia za najnižšie náklady.

Európska únia síce prijala záväzok 8%-ného zníženia emisií skleníkových plynov, ale využila možnosti čl. 4, ods.2 protokolu, podľa ktorého sa strany môžu pri plnení redukčných záväzkov združovať. Rozhodnutím č. 2002/358/ES z 25. apríla 2002 Rada jednak prijala Kjótsky protokol a jednak určila prerozdelenie redukčných záväzkov v rámci 15 členských krajín tak, aby celkový súčet redukcie predstavoval –8% na úrovni Spoločenstva, ale jednotlivé krajiny majú povolenú rôznu úroveň: Dánsko, Nemecko, Luxemburg, Rakúsko a Veľká Británia prijali prísnejší záväzok (od –28% do –12,5%), Belgicko, Taliansko a Holandsko majú povolené miernejšie zníženie, ako uvádza protokol (–7,5 % až –6%), Francúzsko a Fínsko majú nulové zníženie oproti roku 1990 a Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko a Švédsko majú dokonca povolený nárast emisií od +4% (Švédsko) do +27% (Portugalsko). Podľa podmienok protokolu sa toto usporiadanie oznámilo pri ratifikácii jednotlivých krajín a následne sa už nemôže meniť. To znamená, že krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie od 1. mája 2004, nemôžu byť zahrnuté do rozdelenia záväzkov podľa uvedeného rozhodnutia.

Napriek tomu čelí Európska únia vážnym obavám, že splnenie daných záväzkov si vyžiada nadmerné ekonomické náklady a tým nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť niektorých podnikov vzhľadom na krajiny, ktoré záväzky nemajú (rozvojové krajiny), alebo vzhľadom na krajiny, ktoré síce protokol podpísali, ale rozhodli sa ho neratifikovať (Austrália a predovšetkým Spojené štáty americké). Preto po dlhšom zvažovaní a prípravách bola ako najefektívnejší spôsob dosiahnutia medzinárodného záväzku prijatá smernica Európskej únie z 13. októbra 2003, ktorou sa ustanovuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 96/61/ES.

Ekonomický nástroj, akým je obchodovanie s emisiami, vytvára sústavný tlak na prevádzkovateľov, aby hľadali lacnejšie možnosti zníženia emisií a optimálne alokovali prostriedky. Využitie medzinárodného obchodovania s emisiami môže prispieť k prílevu

financií zo zahraničia a prenikaniu nových technológií do nášho priemyslu. Návrh zákona preberá spomínanú smernicu, reguluje emisie skleníkových plynov, ktoré doteraz nepodliehali žiadnemu právnemu predpisu prostredníctvom schémy obchodovania a zároveň modifikuje jestvujúci systém emisných kvót znečisťujúcich látok.

xxx

Návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

xxx

Návrh zákona je v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom Slovenská republika prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti životného prostredia, preberanie acquis s osobitným dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania rozhodujúcimi zdrojmi.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu upravená v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 96/6/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Návrh zákona zabezpečuje úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES.

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Bez účasti cudzích expertov.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Z analýzy potrieb vyplývajú náklady a požiadavky na kapitolu Ministerstva životného prostredia SR na zabezpečenie zavedenia obchodovania sa predpokladajú náklady zo štátneho rozpočtu vo výške 2,0 mil. Sk, v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR na príslušné rozpočtové obdobie ako náklady na tovary a služby. Tieto náklady vzniknú v dôsledku potreby zhromažďovania a analýzy podrobných technických údajov pre jednotlivé podniky, ktoré budú podkladom pre vypracovanie plánu rozdelenia emisných kvót. V roku 2004 sa bude čerpať 230 000.- Sk. Tieto náklady boli zahrnuté do rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia na rok 2004. Prostriedky na nasledujúce roky (do roku 2012) sa budú primerane upravovať podľa rozsahu potrebných prác. Vzhľadom na to, že ide o prostriedky z kapitoly MŽP SR, tieto náklady neboli osobitne prerokovávané s Ministerstvom financií SR.

Určité pravidelné príjmy štátneho rozpočtu možno očakávať z predaja emisných kvót a z titulu vybraných pokút, uložených obvodným úradom životného prostredia na základe tohto zákona; výška príjmu do štátneho rozpočtu sa v súčasnom období nedá vyčísliť.

Pre implementáciu návrhu zákona nebude potrebné navýšiť stav zamestnancov orgánov štátnej správy. Kompetencie budú zabezpečované existujúcimi kapacitami, pretože kompetencie a ich rozsah sa významne nezvyšujú oproti súčasnej právnej úprave

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Prijatie zákona nespôsobí priame dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby. Umožňuje im však zapojenie sa do obchodovania s emisnými kvótami. Prevádzkovateľom prevádzok umožňuje efektívnejšie dodržanie dovoleného množstva emisií, nakoľko mechanizmus zákona zabezpečuje znižovanie emisií všade tam, kde je to najlacnejšie.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Zabezpečuje potrebné znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok tak, aby sa neprekročila úroveň národných emisných stropov alebo prípustné národné množstvá emisií vyplývajúce z medzinárodných záväzkov.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet obcí.

II. Osobitná časť

K § 1: Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Predmetom úpravy je predovšetkým schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, systém obchodovania s emisnými kvótami znečisťujúcich látok (skleníkové plyny nie sú v našej legislatíve definované ako „znečisťujúce látky“, preto bolo potrebné rozlíšiť medzi týmito dvomi predmetmi obchodovania), práva a povinnosti prevádzkovateľov prevádzok a ostatných účastníkov a úlohy orgánov štátnej správy v schéme obchodovania a systéme obchodovania.

K § 2: Upravuje základné pojmy ako kvóta, prenos kvóty, skleníkové plyny, znečisťujúce látky, emisia, prevádzka, účastník schémy obchodovania a systému obchodovania, verejnosť, tona ekvivalentu oxidu uhličitého. Definície pojmov, ktoré sú uvedené v tomto paragrafe, vychádzajú z definícií uvedených v smernici 2003/87/ES.

K § 3: Paragraf 3 upravuje povinnosť, podľa ktorej na každé vypúšťanie skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok z prevádzky je potrebné povolenie.

K § 4: Ustanovuje obsah žiadosti o povolenie emitovať skleníkové plyny (odsek 1) a znečisťujúce látky (odsek 2). Súčasťou oboch žiadostí je návrh postupu alebo schválený postup zisťovania množstva emisií, podľa ktorých sa bude po uplynutí určeného obdobia bilancovať množstvo emisií voči množstvu kvót.

K § 5: Ustanovuje podmienky a spôsob vydania povolenia. Podstatné sú najmä požiadavky na uvedenie metodiky a frekvencie zisťovania množstva emisií a podávanie správ o emisiách.

K § 6: Ukladá prevádzkovateľovi povinnosť oznámiť úradu každú pripravovanú zmenu, ktorá môže byť dôvodom pre aktualizáciu povolenia. Práva a povinnosti prevádzkovateľa určené v povolení prechádzajú aj na jeho právneho nástupcu.

K § 7: Vymedzuje účastníkov schémy obchodovania alebo systému obchodovania. Okrem povinných účastníkov a dobrovoľných účastníkov (prevádzkovatelia zdrojov, emitujúcich skleníkové plyny alebo znečisťujúce látky) môže byť účastníkom schémy obchodovania alebo systému obchodovania aj každá iná osoba, ktorá má záujem obchodovať s kvótami. Musí však podať žiadosť ministerstvu o zapísanie do registra. Sú tu stanovené náležitosti žiadosti na zapísanie žiadateľa do registra, vrátane požiadavky na uvedenie rodného čísla. Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že vlastníctvo kvót je vlastníctvom majetku a v takom prípade nie je v rozpore s ustanoveniami zákona 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. V odsekoch 6 a 7 sú ustanovené termíny, v ktorých správca registra zapisuje účastníkov schémy obchodovania do registra kvót. Podľa odseku 6 sú zapisovaní do registra tí účastníci schémy obchodovania alebo systému obchodovania, ktorí neprevádzkujú žiadne prevádzky alebo neprevádzkujú prevádzky uvedené v prílohe č. 1 tabuľka A, B a C. Podľa odseku 7 sú zapisovaní povinní a dobrovoľní účastníci schémy obchodovania a povinní účastníci systému obchodovania.

K § 8: Upravuje spôsob a podmienky pre vypracovanie plánov pre skleníkové plyny, na základe ktorých sa budú prideľovať kvóty skleníkových plynov jednotlivým prevádzkovateľom, ktorí sú povinnými účastníkmi schémy obchodovania a dobrovoľnými účastníkmi schémy obchodovania. Kvóty sa prideľujú len účastníkom, ktorí získali povolenie podľa paragrafu 3, ods.2, písm. a), resp. písm.b). Plány vypracuje ministerstvo a zverejňuje ich prostredníctvom internetu. Pri príprave a spracovaní plánov sa musia uplatňovať

objektívne a transparentné kritériá uvedené v prílohe č. 3 k zákonu, pre prevádzky podľa § 3 ods. 2 písm. a) povinne a pre prevádzky podľa § 3 ods. 2 písm. b) primerane. Objektívnosť a transparentnosť plánov zabezpečuje aj ustanovený proces ich prípravy a zozáväzňovania, ktorý sa uskutočňuje za možnej účasti odbornej a laickej verejnosti a teda aj všetkých účastníkov schémy obchodovania. Po pripomienkovaní plánov sa musí uskutočniť aj ich verejné prerokovanie. Plán pre účastníkov schémy obchodovania prevádzkujúcich prevádzky podľa § 3 ods. 2 písm. a) podlieha aj posúdeniu európskou komisiou. Taktiež sa stanovujú povinnosti ministerstva voči komisii a ostatným členským štátom Európskej únie, týkajúce sa oznámenia vydania plánov.

K § 9: Ustanovenia tohto paragrafu určujú postup pridelenia a vydania kvót skleníkových plynov pre prvé trojročné obdobie (2005 – 2007), pre druhé päťročné obdobie (2008 – 2012) a pre každé nasledujúce obdobie. Upravuje sa postup pre prideľovanie kvóty novým zdrojom, spôsob nakladania s rezervou kvót a termín zápisu kvót do registra.

K § 10: Definuje obchodovateľné obdobie s kvótami znečisťujúcich látok (systém obchodovania), ktoré trvá jeden kalendárny rok. Národné emisné stropy a celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok určuje ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá najneskôr tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý sú kvóty určené. Stanovuje, z čoho sa vychádza pri prideľovaní kvót a kedy sa zakazuje prenos kvót alebo ich častí. Tento paragraf prenáša ustanovenia o emisných kvótach znečisťujúcich látok zo zákona 478/2002 Z.z. o ovzduší.

K § 11: Ministerstvo pre zabezpečenie presnej evidencie vydávania, prideľovania, vlastnenia, prenosu a zrušenia kvót vytvorí a prostredníctvom správcu registra spravuje register, ktorý musí byť trvale prístupný verejnosti. Ďalej sa ustanovuje spôsob vedenia registra. Podrobnosti o vytvorení a spravovaní registra ustanoví nariadenie Rady Európskej únie a ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom následne po prijatí nariadenia.

K § 12: Určuje sa prenos, odovzdanie a zrušenie kvót pridelených na dané obchodovateľné obdobie, termín ich prenášania medzi účastníkmi systému obchodovania a spôsob ich zaevidovania v registri. Ustanovuje, že kvóty skleníkových plynov vydané príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu z prílohy B Kjótskeho protokolu sú rovnocenné kvótam vydaným ministerstvom. Ďalej ustanovuje, kedy správca registra zruší všetky kvóty alebo ich časti.

K § 13: Určuje povinnosti prevádzkovateľa, ktorý je povinným účastníkom schémy obchodovania a prevádzkovateľa, ktorý je povinným účastníkom systému obchodovania, týkajúce sa predkladania správ o emisiách a odovzdávania kvót správcovi registra na ich zrušenie.

K § 14: Ustanovuje platnosť kvót len na obdobie, na ktoré boli vydané, to znamená, že. kvóty sa nemôžu prenášať do nasledujúcich období. Paragraf určuje termín, kedy správca registra zruší zostávajúce kvóty, ktoré nebudú zrušené podľa § 12 ods. 5 a 6 (podľa množstva emisií).

K § 15: Ustanovuje sa inštitút oprávneného overovateľa správ o emisiách skleníkových plynov a požiadavky, ktoré musia fyzické osoby spĺňať pre získanie oprávnenia na overovanie správ.

K § 16: Ustanovujú sa orgány štátnej správy pre obchodovanie s emisiami, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K § 17: Vo veciach obchodovania s kvótami a vo vzťahu k Európskym spoločenstvám notifikačným orgánom vo veciach obchodovania s kvótami skleníkových plynov je ústredným

orgánom štátnej správy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré vykonáva aj hlavný štátny dozor. V odseku 1 má ministerstvo zverené aj ďalšie kompetencie potrebné na zabezpečenie implementácie tohto zákona. Ministerstvo je súčasne ustanovené za „Zodpovedný orgán“, ktorý zodpovedá a spravuje register kvót. Ustanovenie „Zodpovedného orgánu“ sa explicitne vyžaduje v návrhu nariadenia Európskej komisie o registroch, ktoré bude platiť pre každý členský štát Európskej únie. V odseku 2 je Ministerstvo životného prostredia SR zmocnené na vydanie vykonávacích predpisov k tomuto zákonu. Vykonávací predpis podľa § 16 ods. 2 písm. a) je už v súčasnosti vydaný na základe zákona o ovzduší (Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 60/2003 Z.z.). Tento predpis bude nahradený vykonávacím predpisom podľa tohto zákona od roku 2007.

K § 18: Obvodný úrad životného prostredia má zverené kompetencie vo veci vydávania povolenia a jeho aktualizácii, overuje správy o emisiách skleníkových plynov z prevádzky a vydáva potvrdenia o overení správnosti údajov, oznamuje správcovi registra množstvá emisií znečisťujúcich látok z prevádzok a ukladá pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 19: Určuje úradu, za porušenie ktorých ustanovení tohto zákona ukladá pokuty a ich výšku. Ministerstvu ukladá povinnosť zverejňovať na svojej internetovej stránke prevádzkovateľov, ktorí porušia požiadavku na odovzdanie adekvátneho množstva kvót podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 3. Pokuty uložené úradom sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 20: Ukladá ministerstvu povinnosť sprístupňovať verejnosti na svojej internetovej stránke aktuálne všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia o pridelení kvót účastníkom schémy obchodovania a systému obchodovania, správy podľa § 13 ods. 1 písm. b) a informácie podľa § 17 písm. f).

K § 21: Určuje, všeobecnú platnosť správneho poriadku pre konania podľa tohto zákona a zároveň ustanovuje výnimky - na ktoré konania konanie sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

K § 22: Upravuje podávanie správ komisii vo veciach obchodovania s kvótami skleníkových plynov a náležitosti a termín zaslania prvej správy (do 30. Júna 2005).

K § 23: Referenčný odkaz na smernicu 2003/87/ES.

K § 24: V prechodných ustanoveniach sa určuje časový harmonogram zaradenia prevádzok do schémy obchodovania a systému obchodovania prostredníctvom získania povolenia pre jednotlivé prevádzky podľa druhu a rozsahu činnosti. Tabuľky v prílohe 1 zaraďujú zdroje do schémy – tabuľka A: obchodovanie s emisiami skleníkových plynov v rámci európskej schémy podľa smernice; tabuľka B: obchodovanie s emisiami skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu (mimo európskej schémy); a do systému obchodovania – tabuľka C: obchodovanie so znečisťujúcimi látkami (zatiaľ len oxid siričitý). Náležitosti povolenia v súlade s doterajšou praxou v ochrane ovzdušia (termíny a spôsob podania žiadosti, podmienky a obsah žiadosti a povolenia a pod.) sú upravené v paragrafoch 4 a 5.

Odsek 2 určuje termíny pre jednotlivé skupiny prevádzkovateľov (podľa tabuliek A, B a C v prílohe 1) na podanie žiadosti. Najkratšia lehota – do 31. októbra 2004 - je určená pre zdroje podľa tabuľky A, t.j. pre zdroje podľa smernice. Táto lehota by mala byť minimálne dva mesiace od nadobudnutia účinnosti zákona. V odseku 3 písm. c) sa uvádzajú aj vybrané spôsoby zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok pomocou výpočtu s použitím všeobecnej emisnej závislosti alebo všeobecného emisného faktora. Tieto pojmy sú v predpisoch o ochrane ovzdušia všeobecne známe (vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 408/2003 Z.z.) a tí prevádzkovatelia, ktorí budú zisťovať množstvo emisií týmto spôsobom môžu podať žiadosť o povolenie na vypúšťanie emisií

znečisťujúcich látok do 31.12.2005, čo je zosúladené s termínom pre schválenie postupu výpočtu podľa uvedenej vyhlášky.

V odseku 3 sa určuje termín, odkedy sa na systém obchodovania s kvótami znečisťujúcich látok uplatňuje tento zákon. Na emisné kvóty znečisťujúcich látok, vydané do roku 2007 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 25: Ustanovenie tohto paragrafu zrušuje vyhlášku MŽP SR č. 60/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú národné emisné stropy a emisné kvóty.

K Článku II

Článok dopĺňa zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Podľa tejto novelizácie sa pre prevádzky, spadajúce do schémy podľa tohto zákona, nebudú uplatňovať požiadavky na energetickú účinnosť, aby bola ponechaná flexibilita v spôsobe, akým prevádzkovateľ dosiahne splnenie požiadaviek zákona (čo najefektívnejším spôsobom).

K Článku III

V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona č. 478/2002 o ovzduší v znení neskorších predpisov.

K Článku IV

Do zákona o správnych poplatkoch sa dopĺňa nová položka v časti Životné prostredie za podanie žiadosti o vydanie oprávnenia na overovanie správ podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

K Článku V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. októbra 2004 okrem § 22 a článku III, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2007.

K prílohám zákona

V prílohe č.1 je uvedený zoznam priemyselných činností v členení na jednotlivé kategórie, vrátane výkonových hraníc prevádzok, ktoré povinne spadajú pod režim tohto zákona. Zdroje v tabuľke A – schéma obchodovania s emisiami skleníkových plynov v rámci Európskej únie (zatiaľ len oxid uhličitý), zdroje v tabuľke B – schéma obchodovania s emisiami skleníkových plynov v rámci Kjótskeho protokolu a mimo Európskej únie (zatiaľ len oxid uhličitý), tabuľka C – systém obchodovania so znečisťujúcimi látkami (zatiaľ len oxid siričitý) – doterajší systém kvót. Uvádzané prahové hodnoty sa vo všeobecnosti vzťahujú na projektované výrobné kapacity alebo iné výstupy. Ak prevádzkovateľ prevádzkuje niekoľko prevádzok na tom istom mieste, ktoré patria do kategórie prevádzok s rovnakým označením, výrobné kapacity alebo iné ukazovatele výstupov z týchto prevádzok sa sčítajú.

V prílohe č.2 je uvedený zoznam skleníkových plynov a zoznam znečisťujúcich látok.

V prílohe č.3 sú uvedené kritériá pre národné plány prideľovania kvót skleníkových plynov.