Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona vychádza z článku 11 ods. 1 Ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., Listiny základných práv a slobôd a z článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv všetkých vlastníkov.

Existujúci právny stav, najmä zákon číslo 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení niektorých predpisov, preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde (§ 1 zákona číslo 229/91 Zb.) fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v dobe od 25. februára 1948 do 1.januára 1990 poskytuje štát vyššiu právnu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkvi a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v platnom znení, čím sú porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva.

Lehota na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. bola 18 mesiacov, pri zákone č. 282/1993 Z.z. len 12 mesiacov, čo pri viac ako 50-ročnom politickom, fyzickom a psychickom potláčaní cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu, zničení časti cirkevných archívov a nepripravenosti duchovných cirkví na správu majetkových vecí, bola lehota na uplatnenie nárokov viac ako nedostatočná.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa aspoň sčasti poskytla rovnaká právna ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Osobitná časť

K § 1:

Právna úprava reaguje okrem dôvodov uvedených vo „Všeobecnej časti“ aj na skutočnosť, že niektoré cirkvi plnia veľmi významné charitatívne úlohy a plnením týchto úloh odbremeňujú štát od jeho povinností. Charitatívna činnosť najmä Rímsko-katolíckej cirkvi v Slovenskej republike, ako aj záchrana a obnova sakrálnych objektov, ktoré patria medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky, ktoré je potrebné zachovať pre budúce generácie, si vyžadujú nemalé finančné prostriedky, ktoré sa získavajú aj z využívania nehnuteľného majetku cirkvi.

K § 2:

Navrhované znenie zákona umožní vrátenie majetku do vlastníctva oprávnenej osobe, ktorý nebol vydaný najmä z dôvodov:

−zničenia časti cirkevných archívov pri potláčaní cirkví a náboženských spoločností, čo znemožňovalo zabezpečiť úplné doklady oprávnených osôb, ktoré boli potrebné na uplatnenie reštitučných nárokov v zákonom stanovenej lehote,

−nedostatočnej súčinnosti niektorých príslušných inštitúcií štátnej správy alebo

povinných osôb pri získaní potrebných dokladov,

−nepripravenosti duchovných na správu majetkových vecí v dôsledku 40-ročného útlaku cirkvi a náboženských spoločností.

K § 3:

Navrhovaná právna úprava zachováva doteraz platné ustanovenie o povinných osobách (§3 zákona č. 282/1993 Z.z.)

K § 4:

Formulácia ustanovenia je v plnom súlade s § 7 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám.

K § 5:

Navrhované lehoty vychádzajú z predpokladov, ktoré umožnia oprávneným osobám vykonať všetky potrebné úkony pre reálne uplatnenie reštitučných nárokov.

K § 6:

Navrhované znenie sleduje cieľ chrániť majetok pred znehodnotením až do jeho vydania oprávnenej osobe a zabrániť znehodnotením až do jeho vydania oprávnenej osobe a zabrániť jeho prevodu do vlastníctva iných osôb pred jeho vydaním.

K § 7:

Návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty VÚC a obcí (§ 51)