Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), je predkladaný v rámci plnenia plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 uložených na mesiac apríl.

Prvoradým cieľom predkladaného návrhu zákona je vykonanie tých zmien a doplnení Obchodného zákonníka, potrebu vykonania ktorých si vyžiadala takmer dvojročná prax aplikácie tohto právneho predpisu po jeho najrozsiahlejšej novele v poslednom období vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2002. Touto novelou Obchodného zákonníka bolo do slovenského právneho poriadku transponovaných šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Za účelom získania podkladov na vykonanie tejto novely Ministerstvo spravodlivosti SR v priebehu posledného roka oslovilo široký okruh rozličných subjektov ako sú napríklad súdy, právnické fakulty univerzít, zástupcovia všetkých právnických profesií, ako i širokú podnikateľskú verejnosť.

Prekladaný návrh zákona má taktiež za cieľ odstrániť niektoré technické nedostatky vykonanej transpozície (napr. podľa bodu 53 – zverejňovanie výzvy na uplatnenie predkupného práva akcionárov, 57 – notárska zápisnica o právnom úkone pri zmluve o splynutí, zlúčení a projekte rozdelenia akciových spoločnosti vzhľadom na absenciu materiálnej kontroly zo strany súdu, 61 – lehota na napadnutie platnosti valného zhromaždenia v osobitnom prípade, 64 – doplnenie obsahových náležitostí pri správe predstavenstva pri rozdelení spoločností).

Novela Obchodného zákonníka má taktiež za úlohu vyriešiť niektoré dlhodobo pertraktované problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočné (neadekvátne) legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje jednak súdna aplikačná prax, jednak široká podnikateľská verejnosť (napr. likvidácia spoločnosti). V tejto súvislosti predkladaná novela prináša aj odstránenie výkladových nejasností vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Obchodného zákonníka.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v neposlednom rade adekvátnym spôsobom reagovať na legislatívu Európskej únie, na základe ktorej vznikajú na európskej úrovni nové „supranacionálne“ právne formy podnikateľských subjektov, pričom je potrebné tieto právne formy primeraným spôsobom včleniť (zakomponovať) do systému slovenského práva obchodných spoločností. Ide pritom o nasledujúce právne formy: európske zoskupenie hospodárskych záujmov (ďalej len „EZHZ“), európska akciovú spoločnosť (ďalej len „SE“) a európske družstvo (ďalej len „SCE“).

Z uvedeného dôvodu bolo zároveň potrebné novelizovať zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom bolo nevyhnutné najmä vymedziť skutočnosti, ktoré registrový súd skúma pred prvozápisom EZHZ do obchodného registra, keďže v prípade týchto druhov zápisov registrovému súdu zostáva ponechaná materiálna prieskumná právomoc. Novela tohto právneho predpisu a s tým súvisiaca novela zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súčasne reaguje aj na niektoré aplikačné problémy v praxi, najmä vo vzťahu k nedoriešeniu otázky postupu registrového súdu v prípade miestnej

nepríslušnosti na registráciu alebo negatívne skúsenosti s vyberaním súdneho poplatku za uloženie listiny do zbierky listín bez zápisu.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 na mesiac apríl.

b) V schválenej negociačnej pozícii Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 prevzala na seba Slovenská republika záväzok implementovať acquis v kapitole Právo obchodných spoločností v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.5. 2004.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné nariadenia a smernice Rady na úseku práva obchodných

spoločností:

1.Nariadenie Rady (EHS) č. 2137/1985 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov.

2.Nariadenie Rady (EHS) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE).

3.Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE).

4.Prvá smernica Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb, v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého Spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 065, 14. 3. 1968) v znení smernice Rady 2003/58/EHS z 15. júla 2003 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 221, 4. 9. 2003).

5.Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 026, 31. 1. 1977) v znení smernice Rady 95/1/EHS z 23. 11. 1992 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 347, 28. 11. 1992).

6.Tretia smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 (3) písm. g) zmluvy (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 295, 20. 10. 1978).

7.Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 378, 31. 12. 1982).

8.Jedenásta smernica Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 295, 30. 12. 1989).

9.Dvanásta smernica Rady 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 395, 30. 12. 1989).

10.Smernica Rady 2000/35/EHS z 29. júna 2003 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 200, 8. 8. 2000).“.

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava (vrátane návrhu vykonávacieho predpisu) nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Navrhovaná právna úprava nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu nie je potrebné.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 3)

Navrhovaná zmena reaguje na potrebu zohľadniť v našom právnom poriadku koncepciu sídla obchodnej spoločnosti, takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval jednak najnovšiu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ECJ) vzťahujúcu sa k výkladu článkov 43 a 48 Zmluvy o EÚ týkajúcich sa slobody usádzania v rámci EÚ (napr. rozhodnutia ECJ vo veci Überseering a Inspire Art), jednak návrh štrnástej obchodnej smernice Rady o prenesení registrovaného

sídla obchodnej spoločnosti z jedného členského štátu do iného členského štátu, ktoré vychádzajú z dôsledného rozdelenia tzv. registrovaného sídla, teda sídla zapísaného v obchodnom registri toho ktorého štátu a sídla faktického (alebo ústredia riadenia) obchodnej spoločnosti ako miesta, z ktorého sa skutočne riadi činnosť podnikateľského subjektu, a predpokladajú ich vzájomne nezávislú a v zásade neobmedzenú mobilitu v rámci územia členských štátov EÚ.

Koncepcia sídla obchodnej spoločnosti podľa platného § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá vychádza predpokladu totožnosti faktického a registrovaného sídla spoločnosti, pričom opačný prípad indikuje ako protiprávny stav, v súčasnej dobe neumožňuje adekvátnym spôsobom reagovať na vývoj, ktorý v súčasnosti prebieha v rámci práva Európskej únie vo vzťahu k výkladu kľúčových článkov Zmluvy o EÚ (konkrétne článkov 43 a 48), ktoré sa týkajú problematiky odstraňovania prekážok slobody podnikania právnických osôb (konkrétne slobody usádzania sa) ako základného predpokladu fungovania jednotného trhu Európskej únie.

V zmysle článku 43 Zmluvy platí, že „spoločnosti alebo firmy založené podľa práva jedného členského štátu, ktoré majú svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto činnosti v rámci Spoločenstva, majú vo vzťahu k slobode usádzania sa nárok na uplatňovanie rovnakého právneho režimu ako fyzické osoby, ktoré sú občanmi niektorého z členských štátov“.

Predmetné ustanovenie Zmluvy je okrem iného vyjadrením princípu, že pre fungovanie jednotného vnútorného trhu Európskej únie je nevyhnutné, aby obchodné spoločnosti, ktoré boli založené podľa práva jedného členského štátu mohli v plnej miere využívať právo slobodne sa usadiť v ktoromkoľvek štáte Európskej únie.

Nedieľnou súčasťou tohto práva – ako to vyplýva z najnovších rozhodnutí Európskeho súdneho dvora – je aj právo preniesť svoje faktické sídlo v prípade, že sa činnosť spoločnosti v priebehu času skoncentruje na území iného členského štátu ako je členský štát, na ktorého území došlo k založeniu spoločnosti (a zápisu spoločnosti do príslušného registra spoločností) bez toho, aby to nevyhnutne znamenalo povinnosť spoločnosti (vyplývajúcu z právneho poriadku prijímajúceho štátu) zmeniť svoju „národnosť“, tzn. rekonštituovať sa podľa práva štátu nového faktického sídla za tým účelom, aby bola bez pochybností uznaná jej právna subjektivita.

K bodu 2 (§ 24 ods. 2)

Navrhovaná zmena je najmä reakciou na skutočnosť, že od 1. mája budú slovenskými právnickými osobami aj tzv. „nadnárodné formy“ podnikateľských subjektov za predpokladu, že budú mať svoje sídlo na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k týmto právnym formám bude taktiež skôr ako voči „národným“ právnym formám možné realizovať procedúru prenesenia registrovaného sídla na územie iného členského štátu. Nadnárodné právne formy podnikateľských subjektov bez ohľadu na svoje sídlo sú v prvom rade regulované (a zakladané) podľa práva Európskych spoločenstiev a nie podľa „národného“ slovenského práva.

K bodu 3 (§ 26 ods. 1)

Navrhované doplnenie predmetného ustanovenia je reakciou na potrebu zakomponovať do slovenského obchodného práva aspoň všeobecný rámec na fungovanie tzv. „európskych“

foriem podnikateľských subjektov. Ide pritom najmä o európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európsku akciovú spoločnosť a európske družstvo.

Všetky uvedené „nadnárodné“ právne formy sú v prvom rade upravené samotným právom ES, keďže základom ich právnej úpravy je vždy nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je v dôsledku svojej právnej sily priamo aplikovateľné na území jednotlivých členských štátov.

Keďže však tieto právne formy z titulu svojho zápisu do obchodného registra požívajú v oblasti slovenského právneho poriadku status podnikateľov (§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka) a z dôvodu často iba rámcového charakteru „európskej“ právnej úpravy, ktorá mnohé otázky výslovne nerieši, ale namiesto toho odkazuje na primerané uplatnenie národného práva, javilo sa predkladateľovi návrhu zákona ako potrebné pristúpiť za účelom dosiahnutia potrebnej prehľadnosti a komplexnosti právnej úpravy jednotlivých právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré môžu vznikať v oblasti slovenského právneho poriadku, k navrhovaným zmenám a doplneniam niektorých všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka.

K bodu 4 (§ 27 ods. 2)

Navrhovaná zmena je odôvodnené potrebou precizácie platného vymedzenia zapísanej osoby, tak ako v súčasnosti vyplýva z § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Platné vymedzenie zapísanej osoby jednak nepokrýva podnikateľa fyzickú osobu, ktorý sa za určitých podmienok zapisuje do obchodného registra (na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon), jednak nedostatočným spôsobom rozlišuje medzi podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka (t. j. podnikateľmi z titulu ich zápisu do obchodného registra) a ostatnými zapisovanými „útvarmi“, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou (ako sú odštepné závody alebo iné organizačné zložky podniku).

Nad obsahový rámec doterajšieho vymedzenia zapísanej osoby sa k zapísaným osobám podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka pridáva i ďalší samostatný typ zapísanej osoby – právnická osoba založená podľa práva ES (čím možno rozumieť EZHZ, SE a neskôr ED).

K bodu 5 (§ 27 ods. 3)

Navrhovaná zmena sleduje terminologické upresnenie platného znenia príslušného ustanovenia. V Obchodnom vestníku sa ako „výstup“ zo zbierky listín (uloženia listiny do zbierky listín) zverejňuje oznámenie o tomto uložení.

K bodu 6 a 7 (§ 40 ods. 1 a 2)

Účelom navrhovanej zmeny je zosúladenie predmetných ustanovení Obchodného zákonníka súvisiacich s problematikou účtovníctva s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ako aj s právnymi predpismi upravujúcimi problematiku zverejňovania údajov (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 43/2004 Z. z.

o Obchodnom vestníku).

V zmysle zákona o účtovníctve platia tieto skutočnosti: účtovná závierka tvorí v prípade tých obchodných spoločnosti, ktoré povinne vyhotovujú výročnú správu, podľa § 20 zákona o účtovníctve nedielnu súčasť výročnej správy, a ako taká (teda ako súčasť výročnej správy) môže byť ukladaná aj do zbierky listín (§ 21 ods. 1 zákona o účtovníctve). Navrhovanou zmenou sa odstráni doterajšia nadbytočná duplicita, keďže doterajšia právna úprava predpokladá aj v prípade týchto spoločností ukladanie do zbierky listín osobitne tak účtovnej závierky, ako aj výročnej správy, čo predstavuje nadbytočné administratívne zaťaženie.

Obchodný zákonník v platnom znení predpokladá splnenie povinnosti publicity vo vzťahu k účtovným závierkam nielen prostredníctvom ich ukladania do zbierky listín obchodného registra (s následným uverejnením oznámenia o uložení listiny do zbierky listín v Obchodnom vestníku), ale aj prostredníctvom zverejňovania konkrétnych údajov z účtovných závierok v Obchodnom vestníku, pričom v žiadnom právnom predpise (zákon o účtovníctve nevynímajúc), nie je jednoznačným spôsobom stanovený ani rozsah zverejňovaných údajov, ani sankcia za nesplnenie tejto povinnosti. Keďže podľa prvej obchodnej smernice Rady si členský štát môže splniť povinnosť publicity vo vzťahu k účtovným závierkam aj tou formou, že tieto budú povinne ukladané do zbierky listín obchodného registra (s následným zverejnením oznámenia o uložení) bez toho, aby sa z nich zverejňovali konkrétne údaje (a takto boli účtovné závierky v zásade dostupné na nahliadnutie a vyhotovovanie kópií v zbierke listín), vypustil predkladateľ návrhu zákona ustanovenie tejto povinnosti v Obchodnom zákonníku.

V novele zákona o účtovníctve sa však vo vzťahu k účtovným závierkám predpokladá samostatná úprava, v rámci ktorej sa presne a jednoznačným spôsobom upraví, ktoré právne formy obchodných spoločností a v akom rozsahu sú povinné zverejňovať účtovné závierky ako celok (resp. určité časti účtovných závierok) v Obchodnom vestníku. Uloženie tejto povinnosti bude zo strany podnikateľov predstavovať povinnosť, ktorá bude plnená mimo registrového súdu a zbierky listín, teda priamo voči Obchodného vestníku a jej neplnenie bude sankcionovateľné podľa zákona o účtovníctve.

V § 40 ods. 1 sa ďalej ukladá povinnosť príslušnému orgánu spoločnosti (konateľ, predstavenstvo) predložiť valnému zhromaždeniu individuálnu účtovnú závierku (či už ako riadnu alebo mimoriadnu) do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Predloženie účtovnej závierky, jej následné schválenie a uloženie do zbierky listín je predpokladom toho, aby tretie osoby, ktoré majú záujem do účtovnej závierky spoločnosti nahliadnuť, mali túto účtovnú závierku k dispozícii na zbierke listín v takom časovom horizonte, ktorý nezníži hodnotu údajov v nej obsiahnutých (z hľadiska ich aktuálnosti). K takejto situácii dochádza napr. v prípade, keď obchodná spoločnosť schvaľuje účtovnú závierku za uplynuté účtovné obdobie na jedinom valnom zhromaždení, ktoré za rok zvolá, napr. až v decembri. Takýto prípad predstavuje takmer ročný posun v aktuálnosti údajov obsiahnutých v účtovnej závierke.

K bodu 8 (§ 46 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje odstránenie odkazu na nesprávne ustanovenie Obchodného zákonníka.

K bodu 9 (§ 56 ods. 2)

Navrhované doplnenie predmetného ustanovenia vychádza z potreby minimálne rámcového zakomponovania „supranacionálnych“ právnych foriem podnikateľských subjektov do systému slovenského práva obchodných spoločností. Aj keď sú tieto právne formy regulované v prvom rade priamo záväznými nariadeniami Rady EÚ, v druhom rade potom špecifickými „vykonávacími“ zákonmi k týmto nariadeniam, z titulu zápisu do obchodného registra v Slovenskej republike tieto právne formy požívajú status podnikateľov v oblasti slovenského právneho poriadku a primerane sa na nich uplatnia jednak ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie podnikateľov, jednak ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce „najpodobnejšiu“ národnú právnu formu obchodnej spoločnosti.

K bodu 10 a 11 (§ 61 ods. 2 a 3)

Navrhovanými zmenami sa dosahuje zjednotenie pojmov používaných Obchodným zákonníkom a zákonom o účtovníctve.

Predmetným ustanovením sa ďalej zavádza právna fikcia, ktorá sa uplatní v prípade, ak spoločníci alebo orgán spoločnosti bez vážneho dôvodu neschvália účtovnú závierku, hoci tak mali urobiť, aby si splnili zákonom ustanovenú povinnosť po ukončení účtovného obdobia čím okrem iného neodôvodnene odďaľujú aj možnosť vyplatenia vyrovnacieho podielu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za trvania spoločnosti. Uplatnenie tejto zákonnej domnienky umožní aj v prípade závažnými dôvodmi neodôvodnenej nečinnosti spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti vyplatenie vyrovnávacieho podielu, na ktorý majú nárok spoločníci, ktorých účasť v spoločnosti zaniká počas trvania spoločnosti.

Účelom tejto úpravy nie je umožniť obchádzanie zákonom ustanovenej povinnosti (schvaľovať účtovnú závierku) v tomto konkrétnom prípade – preto sa vyžaduje existencia vážneho dôvodu na uplatnenie fikcie schválenia účtovnej závierky, ale umožniť spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za jej trvania, domôcť sa určitým (zákonom definovaným) spôsobom svojho práva na vyrovnací podiel v tých prípadoch, keď výkon tohto jeho práva znemožňuje neplnenie povinnosti schváliť účtovnú závierku zo strany spoločnosti a to bez toho, aby spoločnosť mala vážne dôvody na to, že si uvedenú povinnosť neplní.

Pojem vážny dôvod bude potrebné v tejto súvislosti vykladať značne reštriktívne a túto právnu fikciu uplatňovať iba v krajných prípadoch (napr. opakované zvolanie valného zhromaždenia, ktoré malo rozhodovať o schválení účtovnej závierky a ktoré opakovane nebolo uznášaniaschopné, nečinnosť štatutárneho ani iného orgánu spoločnosti vo vzťahu k zvolaniu valného zhromaždenia po dlhú dobu, ktoré môže v niektorých prípadoch znamenať dokonca i neplnenie ďalšej zákonom ustanovenej dôležitej povinnosti – konať valné zhromaždenie minimálne jeden krát za rok, dlhú dobu trvajúca nečinnosť spoločníkov vo vzťahu k riešeniu tejto otázky); vo všetkých ostatných prípadoch by sa malo umožniť, aby aj v tomto prípade spoločníci alebo valné zhromaždenie spoločnosti vo vzťahu k účtovnej závierke dosiahli potrebný koncenzus a tieto dokumenty najprv schválili a až následne na ich základe určovali výšku vyrovnacieho podielu.

K bodu 12 (§ 66 ods. 2)

Touto zmenou sa ustanovuje fikcia účinnosti vzdania sa funkcie v tých prípadoch, ak orgán, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti nezasadne ani

do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie. Táto úprava nadväzuje na problémy, ktoré v doterajšej praxi prinášalo platné znenie prvej vety predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého ak zo zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývalo inak, vzdanie sa funkcie doručené spoločnosti nadobúdalo účinky až od prvého zasadnutia orgánu spoločnosti nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. V doterajšej podobe platné znenie predmetného ustanovenia vnášalo prvky právnej neistoty do vzťahu medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, keďže bolo v mnohých prípadoch odďaľovaním zasadnutia oprávneného orgánu možné zároveň oddialiť aj moment účinnosti vzdania sa funkcie tejto osoby, čo bolo nevyhovujúce vzhľadom na vysokú mieru zodpovednosti týchto osôb.

K bodu 13 (§ 66 ods. 3)

Navrhovanou zmenou dochádza k odstráneniu výkladových problémov, ktoré v praxi pretrvávali ohľadom tej skutočnosti, či je možné ustanovenie obsiahnuté v § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vykladať takým spôsobom, že uzavretie zmluvy o výkone funkcie medzi spoločníkom a členom orgánu spoločnosti je obligatórne.

Prevládajúci výklad tohto ustanovenia aj pred navrhovanou zmenou vychádzal zo stanoviska, že toto ustanovenie neobsahuje explicitne povinnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie medzi členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a samotnou spoločnosťou. V takomto prípade sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Aplikácia § 66 ods. 3 druhá veta, ktorý ustanovuje jednak povinnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie v písomnej forme, jednak povinnosť túto zmluvu schvaľovať určitým orgánom spoločnosti alebo spoločníkmi, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, tak v zmysle prevládajúceho výkladu prichádza do úvahy iba v prípade, že je zmluva o výkone funkcie skutočne uzavretá. Špecifické požiadavky na formu zmluvy o výkone funkcie možno považovať za vyjadrenie požiadavky na zvýšenú zodpovednosť najmä členov štatutárnych orgánov spoločnosti (a tým súčasne zvýšenie ochrany ekonomických vlastníkov spoločnosti), keďže sa stanovuje vysoká úroveň preukaznosti ich nárokov voči spoločnosti vyplývajúcich z tejto zmluvy.

V praxi sa navyše často vyskytujú prípady, v ktorých sa javí ako zbytočné uzatváranie osobitnej zmluvy o výkone funkcie – napr. v prípade jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je tá istá osoba jediným spoločníkom a jediným konateľom takejto spoločnosti.

Navrhovaná zmena podporuje vyššie uvedený výklad a jednoznačným spôsobom deklaruje fakultatívnosť uzatvárania zmluvy o výkone funkcie.

K bodu 14 (§ 67 ods. 2)

Navrhovaná zmena odstraňuje nepresnosť obsiahnutú v platnom znení § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorom je vyjadrená iba možnosť, nie však prípadná povinnosť tvorby rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti. Znenie predmetného ustanovenia v doterajšej podobe kolidovalo so znením § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je akciová spoločnosť povinná vytvárať rezervný fond už pri svojom vzniku.

K bodu 15, 16, 17 (§ 68 ods. 6, 7, 8, 9 a 10)

Navrhovanou zmenou sa rozširuje okruh dôvodov, z ktorých súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti. Súd bude takto môcť sankciou neplatnosti postihnúť aj spoločnosť, ktorá si najmenej dva roky neplní povinnosť ukladať do zbierky listín schválenú riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, teda spoločnosť, ktorá si neplní tie povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru, ktorých základným účelom je docielenie rešpektovania určitých (zákonom stanovených) štandardov transparentného podnikania.

Predpokladá sa, že touto sankciou by mali byť vo veľkej miere postihnuté jednak neaktívne, tzv. mŕtve spoločnosti, ktoré dlhodobo nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť, jednak spoločnosti, ktoré zrejme netransparentne podnikajú, a z toho dôvodu sa vyhýbajú plneniu si svojich povinností voči obchodnému registru (ktorých rozsah sa vo výraznej miere rozšíril po novele Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z.).

Súd, ktorý rozhoduje o zrušení spoločnosti, má možnosť pred vydaním zrušovacieho rozhodnutia posúdiť, či je dôvod, pre ktorý sa koná o zrušení spoločností možné odstrániť alebo nie a v prípade, že taký dôvod uzná za odstrániteľný, čo bude zrejme prípad veľkej väčšiny skutočne „fungujúcich“ spoločností, je zároveň povinný určiť lehotu na jeho odstránenie.

Spoločnosť, o ktorej zrušení súd rozhoduje, a ktorá má záujem ďalej podnikať (čo zrejme nebude prípad tzv. mŕtvych spoločností) pričom preukáže, že na to spĺňa príslušné predpoklady, tak má ďalšiu možnosť odstrániť dôvod, ktorý by inak nevyhnutne viedol k jej zrušeniu súdom.

Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu bude zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Prekladaný návrh zákona uvedeným spôsobom jasne vymedzuje kritérium posudzovania „nemajetnosti“ spoločnosti. Odmena likvidátora sa v zmysle § 75 ods. 5 hradí z majetku spoločnosti, pričom samotná jej výška je v prvom rade vecou dohody medzi likvidátorom a obchodnou spoločnosťou. Ak súd dospeje k záveru, že zrušovaná spoločnosť má obchodný majetok aspoň vo výške, ktorá spĺňa uvedené kritérium, rozhodne o zrušení spoločnosti s likvidáciou.

Ak súd konštatuje „nemajetnosť“ spoločnosti v zmysle vyššie uvedených kritérií, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Zákon podľa navrhovaného odseku 8 umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, ktorá si minimálne dva roky po sebe nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín obchodného registra účtovnú závierku (či už riadnu alebo mimoriadnu) za najmenej dve účtovné obdobia.

Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie je registrový súd v rámci tzv. zhodového konania podľa § 200a Občianskeho súdneho poriadku povinný vymazať takúto obchodnú spoločnosť z obchodného registra.

K bodu 18 (§ 68a ods. 2 písm. f))

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nedostatok v transpozícii čl. 10 prvej obchodnej smernice, ktorý obsahuje úpravu problematiky neplatnosti spoločnosti, tzn. najmä numerus clausus dôvodov, v ktorých súd môže neplatnosť spoločnosti vysloviť. Ide pritom o dôvody, ktoré predstavujú nedodržanie základných predpokladov, ktoré sa vyžadujú na samotné platné založenie spoločnosti. Z uvedeného dôvodu ani v prípade dôvodu neplatnosti podľa § 68a ods. 2 písm. e) nemôže ísť o počet spoločníkov, ale o počet zakladateľov spoločnosti.

K bodu 19 (§ 69 ods. 3)

Touto zmenou sa odstraňuje chyba v zákonnej definícii splynutia, keďže zo samotnej podstaty celého procesu vyplýva, že v jeho dôsledku musí dôjsť k zrušeniu minimálne dvoch, prípadne aj viacerých obchodných spoločností.

K bodu 20 (§ 69a ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa upresňuje, že v prípade podávania návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností sú zanikajúce a nástupnícke spoločnosti povinné návrh na zápis údajov potrebné podávať vo vzájomnej časovej a nie vo formálnej koordinácii. Každá zo zúčastnených spoločností totiž takýto návrh podáva sama za seba, ako za samostatnú zapísanú osobu (keďže celý systém obchodného registra je budovaný na princípe, že údaje sa zapisujú „na zapísanej osobe“), a to buď ako návrh na výmaz (ak ide o spoločnosť, ktorá v dôsledku týchto procesov zaniká) alebo ako návrh na prvozápis (ak ide o nástupnícku spoločnosť, ktorá vzniká v dôsledku splynutia alebo v dôsledku rozdelenia), či ako návrh na zmenu zapísaných údajov (ak ide o nástupnícku spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom v prípade zlúčenia alebo v prípade rozdelenia zlúčením), pričom tieto návrhy musia byť nevyhnutne koordinované z časového hľadiska, keďže účinky zápisu (resp. výmazu) navrhovaných údajov musia nevyhnutne nastať súčasne.

K bodu 21 (§ 71 ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa má v praxi dosiahnuť riešenie tej krajnej situácie, keď nie je možné ustanoviť likvidátora spoločnosti žiadnym zo spôsobov uvedených v § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda za likvidátora nemôže súd ustanoviť ani člena štatutárneho orgánu ani žiadneho zo spoločníkov likvidovanej spoločnosti (napr. z dôvodu, že nebol ustanovený žiadny člen štatutárneho orgánu, alebo preto, že do úvahy prichádzajúce osoby nemôžu funkciu likvidátora vykonávať pre rozpor s osobitným i predpismi alebo i preto, že ich súd na ich vlastnú žiadosť odvolal z funkcie likvidátora po tom, čo uznal dôvody, ktoré uvádzali za dostatočné z hľadiska posúdenia skutočnosti, či od nich možno alebo nemožno výkon funkcie likvidátora spravodlivo požadovať). Pravdepodobnosť vzniku podobnej situácie je vysoká najmä v prípade tzv. mŕtvych spoločností, ktoré dlhodobo nevyvíjajú žiadnu činnosť, čo sa prejavuje aj tým, že si neplnia povinnosť ustanovovať si orgány, ktoré však napriek tomu disponujú majetkom odôvodňujúcim vykonanie likvidácie, ktorá musí nevyhnutne predchádzať výmazu takejto spoločnosti z obchodného registra.

V takýchto prípadoch dáva v zmysle navrhovaného ustanovenie zákonodarca súdu možnosť,

aby vymenoval likvidátora zo zoznamu osôb, ktoré sú uvedené v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom podľa osobitného predpisu.

K bodu 22 (§ 75 ods. 7)

Predmetné ustanovenie v nadväznosti na novovložené ustanovenie § 771a Obchodného zákonníka ustanovuje predpoklady na vydanie vykonávacieho predpisu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa ustanoví výška odmeny likvidátora a výška jeho hotových výdavkov pre prípady, keď v dôsledku toho, že nedošlo k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, súd túto výšku výdavkov a výšku odmeny likvidátora určuje uznesením.

Návrh vykonávacieho predpisu má byť východiskovou pomôckou pre súd, ktorý určuje výšku odmeny likvidátora a výšku jeho hotových výdavkov, ktorá v našom právnom poriadku doteraz chýbala. Pre odmenu likvidátora a náhradu jeho výdavkov však naďalej platí, že sa musia uhradiť z majetku spoločnosti a že ich v žiadnom prípade nebude hradiť štát.

K bodu 23 (§ 75a)

Navrhovanou zmenou sa objasňuje rozpor vyvolaný samotnou právnou podstatou dodatočnej likvidácie. V dodatočnej likvidácii ide o vyporiadanie dodatočne objaveného majetku zaniknutého subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra). V súlade s teóriou občianskeho práva platí, že zánik povinného subjektu je jedným z dôvodov zániku záväzku. Po dodatočnom objavení majetku, ktorý patril zaniknutej spoločnosti, sa javí ako potrebné preklenúť doteraz existujúcu medzeru v právnej úprave formou „znovuoživenia“ pohľadávok zaniknutej spoločnosti v tej výške, v akej neboli uspokojené.

K bodu 24 (§ 78 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra.

Pred vznikom spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci spoločníci založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú.

Spoločníci založenej verejnej obchodnej spoločnosti sú kvalifikovaným navrhovateľom na podanie návrhu na prvozápis podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 88 ods. 1 písm. g))

Navrhovanou zmenou sa má dosiahnuť súlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 a 37 (§ 88 ods. 2 a ods. 4)

Doručenie exekučného príkazu na podiel spoločníka je zároveň potrebné kvalifikovať ako dôvod, pri ktorom sa môžu zostávajúci spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť bude trvať aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zrušenia týka.

K bodu 28 (§ 88a ods. 1)

Navrhovaná zmena súvisí so zmenami podľa predchádzajúcich bodov.

K bodu 29 (§ 96)

Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra.

Pred vznikom komanditnej spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci spoločníci založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú.

K bodu 30 (§ 112)

Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra.

Pred vznikom spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci konatelia založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú.

K bodu 31 (§ 125 ods. 1 písm. a))

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje terminologická nepresnosť obsiahnutá v platnom znení predmetného ustanovenia v dôsledku toho, že sa v ňom nezohľadnili zmeny vykonané zákonom č. 500/2001 Z. z. v § 64 Obchodného zákonníka.

K bodu 32 (§ 125 ods. 1 písm. b) a j))

Navrhovanou zmenou sa reaguje na požiadavky praxe, ktorá jednak schvaľovanie konsolidovanej účtovnej závierky valným zhromaždením kapitálovej spoločnosti považuje za ťažko realizovateľné z časového hľadiska, jednak ho z hľadiska jeho účelu (vyjadrenie práv akcionárov v najvyššej forme – zákonom daná rozhodovacia právomoc valného zhromaždenia) nepovažuje za zmysluplný nástroj smerujúci k dosiahnutiu tohto cieľa, keďže akcionári majú možnosť sa s konsolidovanou účtovnou závierkou oboznámiť tak v zbierke

listín, kde sa povinne ukladá, ako aj v sídle spoločnosti (viď návrh na vloženie nového § 183a), pričom ich vyjadrenie sa k jej obsahu (formou schvaľovania) sa v praxi nepovažuje za potrebné. Povinnosť schvaľovať konsolidovanú účtovnú závierku nevyplýva ani zo siedmej obchodnej smernice Rady č. 83/349/EEC o konsolidovaných účtovných závierkách.

Navrhovanou zmenou sa zároveň dosahuje zosúladenie predmetného ustanovenia so zákonom o účtovníctve.

Zmena navrhovaná v písmen j) vychádza z požiadaviek corporate governance – v prípade uzavretia zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti dochádza k takej významnej zmene majetkových pomerov spoločnosti, že by jej realizácia mala priamo zo zákona podliehať schvaľovacej pôsobnosti valného zhromaždenia.

K bodu 33 (§ 127 ods. 4)

Účelom navrhovanej zmeny je zvýšiť štandard právnej istoty (dodržiavania ustanovení najmä Obchodného zákonníka) vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. K tejto zmene predkladateľ návrhu zákona pristupuje v dôsledku zmien, ktoré v súvislosti konaním vo veciach zápisu do obchodného registra, priniesol zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých (odbúranie materiálneho preskúmavania skutočností, ktoré viedli k zmene v zapisovaných údajoch).

Zárukou predídenia toho, aby zavedenie notárskych zápisníc neznamenalo nadmerné finančné zaťaženie podnikateľov majú byť pripravované zmeny vo Vyhláške MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zníženiu notárskych poplatkov za spísanie notárskych zápisníc.

K bodu 34 (§ 133 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa jednoznačným spôsobom stanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, tak ako tomu bolo pred novelou Obchodného zákonníka vykonanou zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Táto skutočnosť nepriamo vyplýva aj z ďalších ustanovení Obchodného zákonníka (napr. z úpravy zodpovednosti) a iných právnych predpisov (§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zapisované údaje o konateľovi).

K bodu 35 (§ 135 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa výslovne vymedzuje povinnosť konateľov predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie individuálnu účtovnú závierku (na splnenie tejto povinnosti majú konatelia v § 40 ods. 1 ustanovenú presnú lehotu).

Ak je spoločnosť s ručením obmedzeným podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve povinná vyhotovovať výročnú správu, sú konatelia spoločnosti povinní zabezpečiť aby táto bola predložená na prerokovanie valnému zhromaždeniu.

Obe povinnosti sa dali nepriamo odvodiť jednak z iných ustanovení Obchodného zákonníka,

jednak z ustanovení zákona o účtovníctve, priamo v konkrétnom ustanovení Obchodného zákonníka však do súčasnej doby neboli vymedzené.

K bodu 36 (§ 135a ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa dopĺňa uvedené ustanovenie v tom, zmysle, že sa pri posudzovaní zodpovednosti konateľov bude rozpor uznesenia valného zhromaždenia, ktoré ich zaviazalo k posudzovanému konaniu skúmať nielen z hľadiska jeho nesúladu s právnymi predpismi a stanovami, ale aj so spoločenskou zmluvou. Uvedená skutočnosť je pochopiteľná vzhľadom na fakt, že základným „nosným“ dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným je práve spoločenská zmluvy a stanovy len v tom prípade, ak spoločenská zmluva určí, že ich spoločnosť vydá. Ani za uvedeného predpokladu však na rozdiel od stanov akciovej spoločnosti nepreberajú stanovy spoločnosti s ručením obmedzeným v plnej miere funkciu spoločenskej zmluvy, keďže ich základnou úlohou je podľa § 110 ods. 2 „úprava vnútornej organizácie spoločnosti a úprava podrobností vo vzťahu k niektorým záležitostiam upraveným v spoločenskej zmluve“.

K bodu 37 (§ 144)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že spoločnosť môže použiť na zvýšenie základného imania aj iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní (ide najmä o ostatné kapitálové fondy tvorené podľa osobitného zákona a rozdiely z precenenia majetku a záväzkov na reálnu hodnotu podľa účtovných predpisov).

K bodu 38 (§ 156 ods. 9)

Navrhovanou zmenou sa posilňujú práva akcionárov v prípade, že stanovy spoločnosti obmedzia prevoditeľnosť akcií na meno v tej forme, že prevod podmienia súhlasom spoločnosti. Stanovy spoločnosti musia v danom prípade stanoviť lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie tohto súhlasu. Zmena predmetného ustanovenia zavádza v prospech akcionára zákonnú domnienku, v zmysle ktorej sa súhlas na prevod akcií považuje za udelený v prípade, ak príslušný orgán spoločnosti o žiadosti akcionára nerozhodne v lehote určenej stanovami. Spoločnosť ďalej v zmysle predloženého návrhu nielen zodpovedá voči akcionárovi za škodu, ktorá mu vznikne porušením týchto povinností, ale v prípade neudelenia súhlasu s prevodom akcií jej zákon zároveň ukladá povinnosť odkúpiť tieto akcie akcionára za cenu primeranú ich hodnote (tzn. trhovú cenu), ak o to dotknutý akcionár požiada, čím sa akcionárovi garantuje významná možnosť „vykúpiť sa“ z vlastníctva týchto akcií, ktoré ho v dôsledku svojej obmedzenej prevoditeľnosti viažu k spoločnosti.

K bodu 39 (§ 157 ods. 1)

ktorého zavedenie by bolo druhou možnosťou riešenia uvedeného problému. Základné imanie akciovej spoločnosti bude v zmysle navrhovanej novely možné vyjadrovať okrem slovenských korún aj v eurách. V tomto prípade však budú musieť aj akcie spoločnosti znieť na túto menu.

K bodu 40 (§ 157 ods. 2)

Vypustením predmetného ustanovenia sa dosahuje súlad s článkom 8 ods. 1 druhej obchodnej smernice, v zmysle ktorého nesmie byť emisný kurz akcie v žiadnom prípade nižší ako menovitá hodnota akcie. Hoci Obchodný zákonník v platnom znení (po novele vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z.) neumožňuje, aby bol emisný kurz akcii nižší ako menovitá ich hodnota, napriek tomu v texte predmetného ustanovenia nedošlo k vypusteniu slov „ak zákon neustanovuje inak“.

K bodu 41 (§ 161d ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

K bodu 42 (§ 162 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa zohľadnia požiadavky slovenského kapitálového trhu. Slovenské akciové spoločnosti, ktoré majú záujem ponúkať svoje akcie na obchodovanie na zahraničných kapitálových trhoch, sú v súčasnej dobe značne znevýhodnené tou skutočnosťou, že môžu ponúkať iba akcie znejúce na slovenskú menu, o ktoré je na trhu malý záujem. Slovenský právny poriadok súčasne nepozná inštitút akcií bez menovitej hodnoty, ktorého zavedenie by bolo druhou možnosťou riešenia uvedeného problému. Základné imanie akciovej spoločnosti bude v zmysle navrhovanej novely možné vyjadrovať okrem slovenských korún aj v eurách. V tomto prípade však budú musieť aj akcie spoločnosti znieť na túto menu.

K bodu 43 (§ 181 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje chybný odkaz na ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré bolo z textu Obchodného zákonníka vypustené novelou vykonanou zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Správny odkaz odkazuje na § 11 zákona o obchodnom registri, ktorý upravuje problematiku ukladania sankcií.

K bodu 44 (§ 183a)

Navrhovanou zmenou sa zvýši úroveň informačných možností akcionárov spoločnosti, formou zabezpečenia ďalšej možnosti prístupu k listinám, ktoré je akciová spoločnosť povinná ukladať do zbierky listín najmä v tých prípadoch, keď sa bydlisko alebo sídlo akcionára nachádza v tej istej obci ako sídlo spoločnosti, ktoré sa však nezhoduje so sídlom miestne príslušného registrového súdu. Akcionári si ďalej budú môcť vyžiadať zaslanie príslušných listín na adresu svojho sídla alebo bydliska na svoje náklady a nebezpečenstvo. Uvedené právo budú mať akcionári aj v prípade, ak si spoločnosť prípadne nesplnila svoje povinnosti voči obchodnému registru.

K bodu 45 (§ 187 ods. 1 písm. e) a j))

Povinnosť schvaľovať konsolidovanú účtovnú závierku nevyplýva ani zo siedmej obchodnej smernice Rady č. 83/349/EEC o konsolidovaných účtovných závierkách.

Navrhovanou zmenou sa zároveň dosahuje zosúladenie predmetného ustanovenia so zákonom o účtovníctve.

Zmena navrhovaná v písmen j) vychádza z princípov corporate governance – v prípade uzavretia zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti dochádza k takej významnej zmene majetkových pomerov spoločnosti, že by jej realizácia mala priamo zo zákona podliehať schvaľovacej pôsobnosti valného zhromaždenia.

K bodu 46 (§ 192 ods. 1)

Navrhovaná zmena je dôsledkom zmeny podľa predchádzajúceho bodu.

K bodu 47 (§ 192 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa výslovne vymedzuje povinnosť predstavenstva predložiť valnému zhromaždeniu na prerokovanie výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu.

Táto povinnosť valného zhromaždenia sa doteraz dala vyvodiť iba z ustanovení zákona o účtovníctve.

Navrhovanou zmenou sa súčasne dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

K bodu 48 (§ 202 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje chyba v písaní.

K bodu 49 (§ 203 ods. 1)

Touto zmenou sa odstraňuje nesprávne vyjadrenie prípadov, keď sa zvýšenie základného imania upísaním nových akcií pripúšťa aj bez toho, aby akcionári splatili emisný kurz

všetkých skôr upísaných akcií (okrem akcií vydaných zamestnancom spoločnosti). Znenie druhej vety má indikovať dva samostatné prípady, keď sa predmetné obmedzenie neuplatní, a to zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi a zvýšenie základného imania, pri ktorom sa majú akcie vydať zamestnancom spoločnosti.

K bodu 50 (§ 204a ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka s článkom druhej obchodnej smernice, ktorý striktne predpisuje zverejnenie výzvy na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií v národnom vestníku určenom na zverejňovanie údajov z obchodného registra, čo je v podmienkach Slovenskej republiky Obchodný vestník. Výnimka je pritom možná iba v prípade, ak spoločnosť vydala všetky akcie ako akcie na meno. V tomto prípade postačí, ak predstavenstvo zašle výzvu všetkým akcionárom.

Doterajšia právna úprava výslovne takúto povinnosť neustanovovala, keďže predpokladala zverejnenie tejto výzvy len spôsobom určeným na zvolávanie valného zhromaždenia (čo znamenalo len možnosť a nie povinnosť zverejnenia takej výzvy v Obchodnom vestníku).

K bodu 51 (§ 208 ods. 1)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že akciová spoločnosť môže použiť na zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti aj iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní (ide najmä o ostatné kapitálové fondy tvorené podľa osobitného zákona a rozdiely z precenenia majetku a záväzkov na reálnu hodnotu podľa účtovných predpisov).

K bodu 52 (§ 209 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje odkaz na nesprávne ustanovenie Obchodného zákonníka. Lehota na predloženie listinných akcií na účely ich výmeny alebo vyznačenia vyššej menovitej hodnoty v prípade zvýšenia základného imania z majetku spoločnosti sa má spravovať podľa § 208 ods. 3 písm. d).

K bodu 53 (§ 213 ods. 5)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka s článkom 36 druhej obchodnej smernice, ktorý upravuje problematiku zníženia základného imania spôsobom vzatia akcií z obehu inak ako na základe dohody z akcionármi. V tomto prípade druhá obchodná smernica vyžaduje, aby možnosť takéhoto spôsobu vzatia akcií z obehu výslovne upravovali alebo pripúšťali stanovy spoločnosti v čase, ktorý predchádza upisovaniu akcií a záujemcovia o majetkovú účasť v akciovej spoločnosti (resp. pri zvýšení základného imania upisovaním nových akcií aj akcionári) takto mali možnosť sa s uvedenou skutočnosťou oboznámiť už v čase, keď sa rozhodujú o tom, či sa stanú akcionármi spoločnosti alebo či upísaním ďalších akcií zvýšia svoju majetkovú účasť v nej (ak v dôsledku zmeny stanov došlo k zakomponovaniu tohto spôsobu zníženia základného imania do ich obsahu). Tento časový okamih musí z hľadiska zabezpečenia dostatočnej právnej istoty predchádzať okamihu upisovania akcií.

K bodu 54 (§ 218a ods. 1)

Navrhovaná zmena, ktorou sa ustanovuje sprísnenie formy, v ktorej má byť vyhotovená zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí akciových spoločností a projekt rozdelenia akciovej spoločnosti, keďže sa na ich vyhotovenie vyžaduje v zmysle návrhu forma notárskej zápisnice o právnom úkone, vychádza z požiadaviek tretej obchodnej smernice Rady o splynutí a zlúčení akciových spoločností (článok 16) a šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločností (článok 14) v nadväznosti na zmeny v konaní o zápis do obchodného registra vykonané zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa citovaných článkov oboch obchodných smerníc sa v prípadoch, keď právo členského štátu nevyžaduje preventívnu súdnu alebo materiálnu kontrolu zákonnosti procesov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia vyžaduje, aby boli zápisnice z valných zhromaždení všetkých spoločností zúčastnených v týchto procesoch, prípadne aj zmluva o splynutí alebo zlúčení alebo projekt rozdelenia spoločnosti vyhotovené vo forme verejnej listiny, ktorá osvedčuje dodržanie všetkých zákonných predpokladov ustanovených právnymi predpismi na priebeh týchto procesov. Uvedené podmienky spĺňa v podmienkach Slovenskej republiky len notárska zápisnica o právnom úkone.

V dôsledku výraznej zmeny právnej úpravy postupu pri zápise údajov do obchodného registra vykonanej zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval tak súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho súdneho poriadku a ktorá až na niektoré výnimky odstránila preventívnu materiálnu kontrolu skutočností, v dôsledku ktorých dochádza k zmene údajov zapísaných do obchodného registra registrovým súdom, vyvstala na úrovni slovenského právneho poriadku potreba zabezpečiť súlad s citovanými obchodnými smernicami druhým z dvoch prípustných spôsobov, a síce prostredníctvom sprísnenia požiadaviek kladených na formu vyhotovenia predmetných listín.

K bodu 55 (§ 218c ods. 2 písm. b))

Navrhovanou zmenou sa dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

K bodu 56 (§ 218c ods. 2 písm. c))

Navrhovanou zmenou sa docieľuje súlad s terminológiou zavedenou zákonom o účtovníctve, ktorý pracuje iba s pojmami „riadna, mimoriadna, priebežná a konsolidovaná účtovná závierka“.

K bodu 57 (§ 218c ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa docieľuje súlad s terminológiou zavedenou zákonom o účtovníctve, ktorý pracuje iba s pojmami „riadna, mimoriadna, priebežná a konsolidovaná účtovná závierka“.

K bodu 58 (§ 218h ods. 1)

Navrhovaná zmena prináša náležitú transpozíciu príslušných článkov tretej a šiestej obchodnej smernice Rady, v zmysle ktorých predstavuje maximálny časový horizont, v ktorom sa možno domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré schvaľovalo zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projekt rozdelenia maximálne 6 mesiacov odo dňa, keď obsah uznesenia nadobudol účinky voči osobe, ktorá sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia domáha.

Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike je táto lehota v zásade vždy kratšia ako šesť mesiacov (§ 131 ods. 2 hovorí o lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia). To však platí iba za predpokladu, že bolo uznesenie valného zhromaždenia riadne zvolané. Inak je začiatok plynutia lehoty stanovený subjektívne (a to odo dňa, keď sa osoba domáhajúca sa neplatnosti valného zhromaždenia mohla o uznesení dozvedieť). V týchto prípadoch je za účelom zabezpečenia súladu s obchodnými smernicami potrebné celkové trvanie uvedenej lehoty pre prípady splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obmedziť hornou hranicou. Pokiaľ ide o okamih účinnosti splynutia alebo zlúčenia – ten je v podmienkach Slovenskej republiky daný v každom jednotlivom prípade okamihom zápisu splynutia alebo zlúčenia do obchodného registra (keďže zápis má v tomto prípade konštitutívny charakter).

K bodu 59 (§ 218k ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje technická chyba – odkaz na neexistujúce ustanovenie Obchodného zákonníka.

K bodu 60 (§ 218m ods. 2)

Zmena sa navrhuje za účelom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť predmetného ustanovenia.

K bodu 61 (§ 218n ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje náležitá transpozícia článku 7 šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločností, ktorý ustanovuje pre správu predstavenstva pri rozdelení spoločností aj také obsahové náležitosti ktoré idú nad rámec obsahových náležitostí správy predstavenstva pri splynutí alebo zlúčení spoločností (§ 218b ods. 1 Obchodného zákonníka) v dôsledku čoho sa transpozícia uvedeného článku nedá docieliť jednoduchým odkazom na § 218b ods. 1.

K bodu 62 (§ 218p)

Možnosť členského štátu zakotviť vo svojom právnom poriadku takúto úpravu vyplýva z článku 6 šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločnosti.

K bodu 63 (§ 226 ods. 3)

K vypusteniu ustanovenia tejto povinnosti predstavenstva omylom nedošlo v rámci zmien

a doplnení Obchodného zákonníka vykonaných zákonom č. 500/2001 Z. z., v ktorých zmysle je osobitné vymedzenie tejto povinnosti zjavne duplicitné vzhľadom na všeobecne vymedzenú povinnosť štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva podávať návrh na zápis zmien údajov zapísaných do obchodného registra v lehote 30 dní odo dňa, keď zmena nastala. Úprava tejto povinnosti bola v rámci novely Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov prenesená do tohto právneho predpisu.

K bodu 64 (§ 233 ods. 3)