5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

(Akty prijaté podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii)

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY

z 28. novembra 2002

o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu,

tranzitu a bydliska

(2002/946/JHA)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 29, článok

31(e) a článok 34(2)(b),

so zreteľom na iniciatívu Francúzskej republiky⁽¹⁾,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu⁽²⁾,

keďže:

(1) jedným z cieľov Európskej únie je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v oblasti

slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov rozvíjaním spoločnej činnosti

medzi členskými štátmi v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach;

(2) v tomto rámci je potrebné prijať opatrenia na boj proti napomáhaniu nelegálnej

imigrácie v súvislosti so samotným neoprávneným prekračovaním hranice v prísnom

slova zmysle, ako aj za účelom odhaľovania sietí, ktoré vykorisťujú ľudí;

(3) pre tento cieľ je rozhodujúce aproximovať existujúce právne ustanovenia, najmä, na

jednej strane, presnú definíciu uvedeného porušenia a prípadov výnimiek, čo je

predmetom smernice Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje

napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska ⁽³⁾, a na strane druhej,

minimálne pravidlá pre tresty, zodpovednosť právnických osôb a súdnu právomoc, čo

je predmetom tohto rámcového rozhodnutia;

⁽¹⁾Ú. v. ES C 253, 4.9.2000, s. 6.

⁽²⁾Ú. v. C ES 276, 1.10.2001, s. 244.

⁽³⁾Pozri stranu 17 tohto Úradného vestníka.

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

(4) takisto dôležité je, aby sa prípadné opatrenia neobmedzili iba na fyzické osoby, ale

aby sa ustanovili opatrenia, ktoré sa budú vzťahovať na zodpovednosť právnických

osôb;

(5) toto rámcové rozhodnutie dopĺňa ostatné nástroje, ktoré boli prijaté za účelom boja

proti nelegálnej imigrácii, nelegálnemu zamestnávaniu, obchodovaniu s ľuďmi

a sexuálnemu vykorisťovaniu detí;

(6) pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rámcové rozhodnutie predstavuje zmenu ustanovení

schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie

a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov

k vykonávaniu, uplatňovaniu a zmene schengenského acquis⁽⁴⁾, čo spadá do oblasti

uvedenej v článku 1(E) rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých

opatreniach na uplatňovanie tejto dohody⁽⁵⁾;

(7) Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto rámcovom rozhodnutí na základe článku 5

Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, ktorý

tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

a na základe článku 8(2) rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 týkajúceho

sa žiadosti Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o účasť na

niektorých ustanoveniach schengenského acquis⁽⁶⁾;

(8) Írsko sa zúčastňuje na tomto rámcovom rozhodnutí na základe článku 5 Protokolu,

ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, ktorý tvorí prílohu

Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na základe

článku 6(2) rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 týkajúceho sa žiadosti

Írska o účasť na niektorých ustanoveniach schengenského acquis⁽⁷⁾;

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Tresty

1. Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby porušenia

zákona uvedené v článkoch 1 a 2 smernice 2002/90/ES podliehali účinným, primeraným

a odrádzajúcim trestným postihom, ktoré môžu mať za následok extradíciu.

⁽⁴⁾Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

⁽⁵⁾Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

⁽⁶⁾Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

⁽⁷⁾Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

2.

Kde je to vhodné, trestné postihy zahrnuté pod odsek 1 môžu sprevádzať tieto

opatrenia:

-

konfiškáciu dopravných prostriedkov použitých na spáchanie trestného činu;

zákaz vykonávania profesionálnej činnosti priamo alebo cez sprostredkovateľa,

pri výkone ktorej bol spáchaný trestný čin;

-

deportáciu.

3.

Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby porušenia

zákona, ak boli spáchané za účelom finančného zisku, ktoré sú definované v článku 1(1)(a)

a v zodpovedajúcom rozsahu v článku 2(a) smernice 2002/90/ES, podliehali trestom odňatia

slobody s hornou hranicou trestu najmenej 8 rokov, ak boli spáchané za týchto okolností:

-

trestný čin bol spáchaný ako činnosť zločineckej organizácie ako je definovaná

v spoločnej akcii 98/733/JHA⁽¹⁾,

-

pri spáchaní trestného činu boli ohrozené životy osôb, ktoré sú subjektom

trestného činu.

4.

Ak je povinné zachovať súdržnosť vnútroštátneho systému ukladania trestov, potom

konania definované v odseku 3 podliehajú trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestu

najmenej 6 rokov za predpokladu, že tieto patria medzi najvyššie tresty, ktoré je možné uložiť

za trestné činy porovnateľnej závažnosti.

Článok 2

Zodpovednosť právnických osôb

1.

Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bolo

možné brať na zodpovednosť právnické osoby za porušenia zákonov uvedené v článku 1(1)

a ktoré spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne alebo ako súčasť

orgánu tejto právnickej osoby, ktorá má vedúce postavenie v rámci právnickej osoby založené

na:

-

právomoci zastupovať právnickú osobu,

oprávnení prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby,

alebo

-

oprávnení vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

⁽¹⁾Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

2. Okrem prípadov už stanovených v odseku 1, prijme každý členský štát opatrenia

nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bolo možné brať na zodpovednosť právnickú osobu, ak

sa vďaka nedostatku dozoru alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnilo

osobe podriadenej právnickej osobe spáchanie porušení zákona uvedených v článku 1(1)

v prospech tejto právnickej osoby.

3.

Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konania proti

fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi alebo podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi

trestných činov uvedených v odseku 1.

Článok 3

Postihy pre právnické osoby

1.

Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby právnická

osoba vzatá na zodpovednosť podľa článku 2(1) bola potrestaná účinnými, primeranými

a odrádzajúcimi postihmi, ktoré zahrnujú trestné sankcie a iné ako trestné sankcie a môžu

zahŕňať aj iné postihy, ako sú:

(a) vylúčenie z nároku na štátnu podporu alebo pomoc,

(b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z výkonu obchodných činností,

(c) umiestnenie pod súdny dohľad,

(d) likvidačný príkaz súdu.

2.

Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby právnická

osoba vzatá na zodpovednosť podľa článku 2(2) bola potrestaná účinnými, primeranými

a odrádzajúcimi postihmi alebo opatreniami.

Článok 4

Súdna právomoc

1.

Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby založil

svoju súdnu právomoc vo vzťahu k porušeniam zákonov uvedeným v článku 1(1) a ktoré boli

spáchané:

(a) úplne alebo čiastočne v rámci jeho územia,

(b) jedným z jej štátnych občanov, alebo

(c) v prospech právnickej osoby so sídlom na území tohto členského štátu.

2.

S výhradou ustanovení článku 5 sa každý členský štát môže rozhodnúť, že nebude

uplatňovať, alebo že bude uplatňovať iba v špecifických prípadoch alebo za špecifických

okolností pravidlá súdnej právomoci stanovené v :

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

-

odseku 1(b),

odseku 1(c).

3.

Každý členský štát písomne informuje generálneho tajomníka Rady, ak sa rozhodne

uplatniť odsek 2, podľa potreby s uvedením špecifických okolností alebo podmienok, za

ktorých sa jej rozhodnutie bude uplatňovať.

Článok 5

Vydávanie a trestné stíhanie

1.

(a) Každý členský štát, ktorý podľa svojho práva nevydáva svojich vlastných štátnych

občanov, prijme nevyhnutné opatrenia, aby založil svoju súdnu právomoc nad

porušeniami zákona uvedenými v článku 1(1), ak takéto porušenia spáchali jeho

vlastní štátni občania mimo jeho územia.

(b) Každý členský štát, ak je niektorý jeho štátny občan obvinený zo spáchania

porušenia uvedeného v článku 1(1) na území iného členského štátu a tento nevydá

danú osobu tomuto inému členskému štátu výlučne z dôvodu jej štátnej

príslušnosti, predloží prípad svojim príslušným orgánom za účelom trestného

stíhania, ak je potrebné. Aby sa trestné stíhanie mohlo uskutočniť, odošlú sa spisy,

informácie a predmety súvisiace s trestným činom v súlade s postupmi

stanovenými v článku 6(2) Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

Dožadujúci členský štát bude informovaný o začatom trestnom stíhaní a o jeho

výsledku.

2.

Na účel tohto článku sa bude „štátny občan“ členského štátu interpretovať v súlade

s každým vyhlásením, ktoré vydá tento štát podľa článku 6(1)(b) a (c) Európskeho dohovoru

o vydávaní, kde je to vhodné, v znení akýchkoľvek deklarácií vydaných vo vzťahu

v Dohovoru o vydávaní medzi členskými štátmi Európskej únie.⁽¹⁾

Článok 6

Medzinárodné právo o utečencoch

Toto rámcové rozhodnutie sa bude uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá ochrana

poskytovaná utečencom a žiadateľom o azyl v súlade s medzinárodným právom o utečencoch

alebo inými medzinárodnými nástrojmi týkajúcimi sa ľudských práv, najmä dodržiavania

⁽¹⁾Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 12.

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

členskými štátmi ich medzinárodných záväzkov podľa článkov 31 a 33 Dohovoru o právnom

postavení utečencov z roku 1951 zmeneného a doplneného Newyorským protokolom z roku

1967.

Článok 7

Sprostredkovanie informácií medzi členskými štátmi

1.

Ak sa členský štát dozvie o porušení zákona uvedenom v článku 1(1), ktoré tvorí

porušenie zákona o vstupe a pobyte cudzincov iného členského štátu, bude o tom informovať

tento štát.

2.

Každý členský štát, ktorý z dôvodu porušenia jeho vlastných zákonov pre vstup

a pobyt cudzincov žiada iný členský štát o trestné stíhanie za porušenie zákonov uvedené

v článku 1(1), musí prostredníctvom úradnej správy alebo potvrdenia od príslušných orgánov

špecifikovať ustanovenia svojho zákona, ktoré boli porušené.

Článok 8

Územné uplatňovanie

Toto rámcové rozhodnutie sa bude uplatňovať na Gibraltár.

Článok 9

Implementácia

1.

rozhodnutím do 5. decembra 2004.

2. Do toho istého dátumu odošlú členské štáty generálnemu sekretariátu Rady a Komisii

Členské štáty príjmu opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým

znenie ustanovení, ktorými sa do ich vnútroštátneho práva transponujú povinnosti, ktoré im

ukladá toto rámcové rozhodnutie. Na základe správy, ktorú vypracuje Komisia za použitia

týchto informácií, Rada do 5. júna 2005 vyhodnotí, v akom rozsahu dosiahli členské štáty

súlad s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

Článok 10

Zrušenie

Ustanovenia článku 27(2) a (3) Schengenského dohovoru z roku 1990 sa rušia od 5. decembra

2004. Ak členský štát implementuje toto rámcové rozhodnutie v súlade s článkom 9(1) pred

týmto dátumom, zmienené ustanovenia prestanú platiť pre tento členský štát od dátumu

implementácie.

5.12.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 328/1

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku

Európskych spoločenstiev.

V Bruseli 28. novembra 2002

Za Radu

predseda

B. HAARDER