22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/1  
Zdroj: Úradný vestník Európskych spoločenstiev (Official Journal of the European Communities)  
Poznámka: Pôvodne uverejnené v úradných jazykoch Európskych spoločenstiev v Úradnom vestníku  
Európskych spoločenstiev. Za autentickú sa považuje iba legislatíva Európskych spoločenstiev vytlačená v  
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.  
(Akty prijaté podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii)  
RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY  
z 15. marca 2001  
o postavení obetí v trestnom konaní  
(2001/220/JHA)  
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE  
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 31 a článok 34(2)(b),  
so zreteľom na iniciatívu Portugalskej republiky(1),  
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu(2),  
keďže:  
(1) v súlade s Akčným plánom rady a komisie pre čo najlepšiu implementáciu ustanovení  
Amsterdamskej zmluvy na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä s bodmi  
19 a 51(c), do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy treba riešiť otázku podpory  
obetí vypracovaním komparatívnej štúdie systémov odškodnenia obetí a zhodnotením  
vhodnosti podniknutia krokov v rámci Európskej únie;  
(2) komisia predložila oznámenie Európskemu parlamentu, rade a hospodárskemu a  
sociálnemu výboru 14.júla 1999 s názvom „Obete trestných činov v Európskej únii: úvahy  
o štandardoch a krokoch“. Európsky parlament prijal rezolúciu o oznámení komisie 15.  
júna 2000;  
(3) závery zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, najmä bod 32  
stanovuje, že sa majú vypracovať minimálne štandardy na ochranu obetí trestných činov  
týkajúce sa najmä prístupu obetí trestných činov k spravodlivosti a ich práva na  
(1) OJ C 243, 24.8.2000, s.4  
(2) Stanovisko doručené dňa 12.12.2000 (doposiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku)  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/2  
odškodnenie vrátane náhrady súdnych trov. Okrem toho sa majú zriadiť národné programy  
na financovanie štátnych a mimovládnych opatrení, na pomoc obetiam a ich ochranu.  
(4) členské štáty by mali aproximovať svoje zákony a predpisy v rozsahu nevyhnutnom na  
dosiahnutie cieľa, aby sa obetiam trestných činov poskytol vysoký stupeň ochrany bez  
ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú;  
(5) potreby obetí treba posudzovať a riešiť komplexným, koordinovaným spôsobom, aby sa  
predišlo čiastočným alebo nedôsledným riešeniam, ktoré môžu viesť k sekundárnej  
viktimizácii;  
(6) ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia sa neobmedzujú iba na náležité venovanie  
pozornosti záujmom obetí v trestnom konaní; vzťahujú sa aj na určité opatrenia na pomoc  
obetiam pred a po trestnom konaní, ktoré môžu zmierniť účinky trestného činu;  
(7) opatrenia na pomoc obetiam trestných činov a najmä opatrenia týkajúce sa odškodnenia a  
sprostredkovania sa netýkajú opatrení v občianskoprávnom konaní;  
(8) je potrebné aproximovať pravidlá a praktiky pokiaľ ide o základné práva obetí, so  
zvláštnym zreteľom na právo na zaobchádzanie rešpektujúce ich dôstojnosť, právo  
poskytnúť a dostať informácie, právo pochopiť a byť pochopený, právo byť chránený  
v rôznych štádiách súdneho konania a právo na poskytnutie podpory za znevýhodnenie žiť  
v inom členskom štáte, ako v ktorom bol trestný čin spáchaný;  
(9) ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia však neukladajú členským štátom povinnosť  
zabezpečiť, aby sa s obeťami zaobchádzalo ekvivalentným spôsobom, ako so zúčastnenou  
stranou súdneho konania;  
(10) je dôležité zaangažovanie špecializovaných služieb a skupín pomoci obetiam pred, počas  
a po trestnom konaní;  
(11) treba poskytnúť vhodný a primeraný výcvik osobám prichádzajúcim do styku s obeťami,  
pretože toto je nevyhnutné tak pre obete, ako aj pre dosiahnutie cieľov súdneho konania;  
(12) treba využívať plány na výstavbu sietí existujúcich kontaktných miest v členských  
štátoch, či už pod súdnym systémom, alebo založené na sieťach skupín pomoci obetiam,  
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:  
Článok 1  
Definície  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/3  
Na účely tohto rámcového rozhodnutia:  
(a) „obeť“ je fyzická osoba, ktorá utrpela ujmu vrátane fyzického a psychického poškodenia,  
emocionálneho utrpenia, ekonomickej straty priamo spôsobený konaním alebo nekonaním,  
ktoré je porušením trestného práva členských štátov.  
(b) „organizácia pomoci obetiam“ je mimovládna organizácia, zákonne zriadená v členskom  
štáte, ktorá poskytuje pomoc obetiam trestných činov bezodplatne, je riadená podľa  
príslušných podmienok a dopĺňa činnosť štátu v tejto oblasti;  
(c) „trestné konanie“ sa interpretuje podľa príslušného vnútroštátneho práva;  
(d) „konanie“ sa interpretuje v širokom chápaní, aby okrem trestného konania zahŕňalo  
všetky kontakty obete ako takej s každým orgánom, štátnou správou alebo organizáciou  
pomoci obetiam v súvislosti s jej prípadom pred, počas a po trestnom procese;  
(e) „sprostredkovanie v trestnoprávnych prípadoch“ sa interpretuje ako hľadanie dohodnutého  
riešenia medzi obeťou a pôvodcom trestného činu, sprostredkovaného kompetentnou  
osobou pred alebo počas trestného konania.  
Článok 2  
Úcta a uznanie  
1. Každý členský štát zabezpečí, aby obete mali reálne a primerané postavenie v ich  
trestnoprávnom systéme. Naďalej bude vyvíjať všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa  
s obeťami zaobchádzalo s náležitou úctou voči dôstojnosti jednotlivca počas konania a  
uzná práva a oprávnené nároky obetí so zvláštnym prihliadnutím na trestné konanie.  
2. Každý členský štát zabezpečí, aby obete, ktoré sú obzvlášť zraniteľné, mali prospech zo  
špecifického zaobchádzania najlepšie prispôsobeného ich pomerom.  
Článok 3  
Výsluchy a poskytnutie dôkazu  
Každý členský štát zaručí obetiam možnosť, aby boli počas konania vypočuté a aby predložili  
dôkazy.  
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho orgány  
vypočúvali obeť iba do miery nevyhnutnej vzhľadom na trestné konanie.  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/4  
Článok 4  
Právo dostať informácie  
1. Každý členský štát zabezpečí, aby obete už od prvého kontaktu s orgánmi činnými  
v trestnom konaní mali najmä prístup k informáciám, ktoré sú podstatné pre ochranu ich  
záujmov všetkými prostriedkami považovanými za vhodné a pokiaľ je to možné  
v jazykoch, ktorým bežne rozumejú. Takýmito informáciami sú prinajmenšom:  
(a) typ služieb alebo organizácií, na ktoré sa môžu obrátiť o pomoc,  
(b) druh pomoci, ktorý môžu získať,  
(c) kde a ako môžu oznámiť trestný čin,  
(d) postupy nasledujúce po takomto oznámení a ich postavenie v súvislosti s takýmito  
postupmi,  
(e) ako a za akých podmienok môžu získať ochranu,  
(f) v akom rozsahu a za akých podmienok majú prístup k:  
(i) právnemu poradenstvu alebo  
(ii) právnej pomoci, alebo  
(iii) akémukoľvek inému druhu poradenstva,  
(g) požiadavky na vznik nároku na odškodnenie,  
(h) ak trvalo bývajú v inom členskom štáte, všetky dostupné osobitné opatrenia na ochranu ich  
záujmov.  
2. Každý členský štát zabezpečí, aby obete, ktoré vyjadria želanie v tomto smere, boli  
priebežne informované o:  
(a) výsledku ich žaloby,  
(b) relevantných faktoroch, ktoré im umožnia, aby v prípade trestného stíhania vedeli o  
trestnom konaní vedenom proti osobám stíhaným pre trestné činy, ktoré sa ich týkajú,  
s výnimkou prípadov, keď by riadne prejednávanie prípadu mohlo byť nepriaznivo  
ovplyvnené,  
(c) súdnom rozsudku.  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/5  
3. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby aspoň v prípadoch, kde  
by obetiam mohlo hroziť nebezpečenstvo po prepustení osoby, ktorá je stíhaná alebo  
odsúdená za trestný čin, bolo prijaté rozhodnutie informovať obeť, ak je to potrebné.  
4. Pokiaľ členský štát zašle z vlastnej iniciatívy informácie uvedené v odsekoch 2 a 3, musí  
zabezpečiť, aby obete mali právo neprevziať ich, pokiaľ ich oznámenie nie je povinné  
podľa podmienok relevantného trestného konania.  
Článok 5  
Záruky komunikácie  
Každý členský štát prijme vo vzťahu k obetiam s postavením svedkov alebo zúčastnených  
strán konania potrebné opatrenia na čo najväčšiu minimalizáciu komunikačných ťažkostí,  
pokiaľ ide o pochopenie alebo zaangažovanosť na príslušných krokoch príslušného trestného  
konania v rozsahu porovnateľnom s opatreniami takéhoto typu, ktoré prijíma vo vzťahu  
k obžalovaným.  
Článok 6  
Špecifická pomoc obeti  
Každý členský štát zabezpečí, aby obete mali prístup k poradenstvu uvedenému v článku  
4(1)(f)(iii) poskytovanému bezplatne tam, kde je to oprávnené, ktoré sa týka ich postavenia  
v konaní a kde je to potrebné, k právnej pomoci uvedenej v článku 4(1)(f)(ii), keď majú  
možnosť mať právne postavenie zúčastnených strán trestného konania.  
Článok 7  
Náklady obetí v súvislosti s trestným konaním  
Každý členský štát poskytne podľa príslušných vnútroštátnych predpisov obetiam s právnym  
postavením zúčastnených strán alebo svedkov možnosť refundácie nákladov, ktoré im vznikli  
v dôsledku ich oprávnenej účasti na trestnom konaní.  
Článok 8  
Právo na ochranu  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/6  
1. Každý štát zabezpečí vhodnú úroveň ochrany pre obete a kde je to potrebné, pre ich rodiny  
alebo osoby v podobnom postavení, najmä pokiaľ ide o ich bezpečnosť a ochranu ich  
súkromia, keď kompetentné orgány usúdia, že existuje vážne riziko represálií alebo  
spoľahlivý dôkaz o vážnom úmysle narušiť ich súkromie.  
2. Na tento cieľ a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, každý členský štát zaručí, aby bolo  
možné v prípade potreby prijať ako súčasť súdneho konania vhodné opatrenia na ochranu  
súkromia a fotografického zobrazenia obetí a ich rodiny alebo osôb v podobnom postavení.  
3. Každý členský štát ďalej zabezpečí, aby sa zabránilo kontaktu medzi obeťami a páchateľmi  
v budove súdu, pokiaľ si súdne konanie nevyžaduje takéto kontakty. Keď je to na tento  
účel potrebné, každý členský štát zabezpečí, aby mala budova súdu samostatné čakacie  
priestory pre obete.  
4. Každý členský štát zabezpečí, aby v prípade potreby ochrany obetí - najmä tých  
najzraniteľnejších - pred dôsledkami podania svedectva na verejnom pojednávaní boli na  
základe rozhodnutia prijatého súdom oprávnené vypovedať spôsobom, ktorý umožní  
splnenie tohto cieľa akýmikoľvek prostriedkami, ktoré sú v súlade s jeho základnými  
právnymi zásadami.  
Článok 9  
Právo na odškodnenie v priebehu trestného konania  
1. Každý členský štát zabezpečí, aby obete trestných činov boli oprávnené získať rozhodnutie  
v primeranej lehote o odškodnení zo strany páchateľa v priebehu trestného konania, okrem  
určitých prípadov, kde vnútroštátne právo stanovuje odškodnenie, ktoré sa má priznať  
iným spôsobom.  
2. Každý členský štát prijme vhodné opatrenia na to, aby stimuloval páchateľa k poskytnutiu  
primeraného odškodnenia obetiam.  
3. Vymáhateľný majetok patriaci obetiam, ktorý bol zabavený v priebehu trestného konania,  
sa im bezodkladne vráti, pokiaľ nie je nevyhnutne potrebný na účely trestného konania.  
Článok 10  
Sprostredkovanie v trestnom prípade v priebehu trestného konania  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/7  
1. Každý členský štát vynaloží úsilie na podporu sprostredkovania v trestných prípadoch pri  
trestných činoch, ktoré považuje za potrebné pre takýto druh opatrenia.  
2. Každý členský štát zabezpečí, aby sa mohla zohľadniť každá dohoda medzi obeťou a  
páchateľom, ktorá sa dosiahla v priebehu takéhoto sprostredkovania v trestných prípadoch.  
Článok 11  
Obete s trvalým bydliskom v inom členskom štáte  
1. Každý členský štát zabezpečí, aby kompetentné orgány mohli urobiť príslušné opatrenia na  
minimalizáciu ťažkostí hroziacich, ak obeť má trvalé bydlisko v inom štáte, ako v ktorom  
došlo k trestnému činu, najmä pokiaľ ide o organizáciu konania. Na tento účel majú byť  
jeho orgány v takom postavení, aby:  
• mohli rozhodnúť, či môže obeť urobiť vyhlásenie okamžite po spáchaní trestného činu,  
• sa v rámci možností mohli odvolať na ustanovenie o video konferenčných a telefonických  
konferenčných hovoroch stanovených v článkoch 10 a 11 Dohovoru o vzájomnej pomoci  
v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000(1) kvôli  
výsluchu obete s trvalým bydliskom v zahraničí.  
2. Každý členský štát zabezpečí, aby obeť trestného činu v inom členskom štáte než ,  
v ktorom má trvalé bydlisko, mohla podať žalobu kompetentným orgánom štátu, kde má  
trvalé bydlisko, ak to nemohla urobiť v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný,  
alebo ak to v prípade závažného trestného činu nechcela urobiť.  
3. Pokiaľ kompetentný orgán, na ktorý sa adresuje žaloba, sám nemá právomoc v tomto  
ohľade, bezodkladne postúpi žalobu kompetentnému orgánu na území, kde bol trestný čin  
spáchaný. Žaloba sa prejednáva v súlade s vnútroštátnym právom štátu, v ktorom bol  
trestný čin spáchaný.  
Článok 12  
Spolupráca medzi členskými štátmi  
Každý členský štát podporuje, rozvíja a zlepšuje spoluprácu medzi členskými štátmi, aby  
napomohol účinnejšej ochrane záujmov obetí v trestnom konaní, či už formou sietí priamo  
prepojených so súdnym systémom alebo väzieb medzi organizáciami na pomoc obetiam.  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/8  
Článok 13  
Odborné služby a organizácie pomoci obetiam  
1. Každý štát presadzuje v súvislosti s konaním zaangažovanie systémov na pomoc obetiam  
zodpovedných za organizovanie prvého prijatia obetí a za ďalšiu po ňom nasledujúcu  
podporu a pomoc, či už prostredníctvom špeciálne vyškoleného personálu v rámci jeho  
verejných služieb alebo cez uznanie a financovanie organizácií na pomoc obetiam.  
2. Každý členský štát podporí kroky, ktoré v konaní podnikol takýto personál alebo  
organizácie na pomoc obetiam, najmä pokiaľ ide o:  
(a) poskytovanie informácií obetiam;  
(b) poskytovanie pomoci obetiam podľa ich aktuálnych potrieb;  
(c) sprevádzanie obetí počas trestného konania, ak je to potrebné a možné;  
(d) poskytovanie pomoci obetiam na ich žiadosť po skončení trestného konania.  
Článok 14  
Odborný výcvik personálu, ktorý je zaangažovaný na konaní  
alebo je inak v kontakte s obeťami  
1. Každý členský štát stimuluje prostredníctvom svojich verejných služieb alebo financovania  
organizácií na pomoc obetiam iniciatívy, ktoré umožnia personálu, ktorý je zaangažovaný  
na konaní alebo je inak v kontakte s obeťami, aby dostal primerané odborné školenie so  
zvláštnym zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny.  
2. Odsek 1 sa vzťahuje najmä na policajtov a právnych zástupcov.  
Článok 15  
Praktické podmienky týkajúce sa postavenia obetí v konaní  
1. Každý členský štát bude podporovať vo vzťahu ku konaniam vo všeobecnosti a osobitne k  
miestam činu, kde je možné začať trestné konanie, zvýšenie vytvárania nevyhnutných  
podmienok pre snahy o zabránenie sekundárnej viktimizácie a zabránenie vystavenia obetí  
(1) OJ C 197, 12.7.2000, s.1  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/9  
zbytočnému tlaku. Toto sa vzťahuje najmä na správne prvé prijatie obetí a vytvorenie  
podmienok zodpovedajúcich ich situácii na konkrétnom mieste činu.  
2. Na účely odseku 1 bude každý členský štát venovať pozornosť najmä vybaveniu v rámci  
súdov, policajných staníc, verejných služieb a organizácií pomoci obetiam.  
Článok 16  
Územná pôsobnosť  
Toto rámcové rozhodnutie platí pre Gibraltar.  
Článok 17  
Implementácia  
Každý členský zabezpečí účinnosť zákonov, nariadení a administratívnych predpisov, aby boli  
v súlade s týmto rámcovým dohovorom:  
• vo vzťahu k článku 10 - 22. marec 2006,  
• vo vzťahu k článku 5 a 6 - 22. marec 2004;  
• vo vzťahu k ostatným ustanoveniam - 22. marec 2002.  
Článok 18  
Hodnotenie  
Po dátumoch uvedených v článku 17 zašle každý členský štát generálnemu sekretariátu rady a  
komisii znenie ustanovení uzákoňujúcich požiadavky stanovené týmto rámcovým  
rozhodnutím v ich vnútroštátnom práve. Rada do jedného roku od každého z týchto dátumov  
zhodnotí opatrenia, ktoré prijali členské štáty, aby dosiahli súlad s ustanoveniami tohto  
rámcového rozhodnutia, formou správy vypracovanej generálnym sekretariátom na základe  
informácií prijatých z členských štátov a na základe písomnej správy predloženej komisiou.  
Článok 19  
Nadobudnutie platnosti  
22.3.2001  
EN  
Úradný vestník Európskych spoločenstiev  
L 82/10  
Toto rámcové rozhodnutie nadobudne účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku  
Európskych spoločenstiev (Official Journal of European Communities).  
V Bruseli 15. marca 2001  
Za radu  
predseda  
M-I. KLINGVALL  
_____________________