22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

(Akty prijaté podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii)

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY

z 13. júna 2002

o boji proti terorizmu

(2002/475/JHA)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskej únie, najmä na jej článok 29, článok 31(e)

a článok 34(2)(b),

so zreteľom na návrh komisie⁽¹⁾,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu⁽²⁾,

keďže:

(1) Európska únia je založená na univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody,

rovnosti a solidarity, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd. Je založená na

princípe demokracie a princípe zákonnosti, princípoch, ktoré sú spoločné pre členské

štáty.

(2) Terorizmus predstavuje jedno z najzávažnejších porušení týchto princípov. Deklarácia z

La Gomera prijatá na neformálnom zasadnutí rady, ktoré sa konalo dňa 14. októbra

1995, potvrdila, že terorizmus predstavuje hrozbu pre demokraciu, pre slobodné

uplatňovanie práv a pre hospodársky a sociálny rozvoj.

(3) Všetky alebo niektoré členské štáty sú zmluvnými stranami viacerých dohovorov

týkajúcich sa terorizmu. Dohovor Rady Európy z 27. januára 1977 o potláčaní

terorizmu nepovažuje teroristické trestné činy za politické trestné činy ani za trestné

činy súvisiace s politickými trestnými činmi ani za trestné činy politicky motivované.

Organizácia Spojených národov prijala Dohovor o potláčaní teroristických bombových

útokov z 15. decembra 1997 a Dohovor o potláčaní financovania terorizmu z 9.

decembra 1999. V rámci organizácie Spojených národov práve prebiehajú rokovania o

návrhu globálneho dohovoru proti terorizmu.

(4) Na európskej úrovni rada dňa 3. decembra 1998 prijala Akčný plán rady a komisie

o tom, ako najlepšie implementovať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy v oblasti

slobody, bezpečnosti a spravodlivosti⁽³⁾. Pozornosť je taktiež potrebné venovať záverom

rady z 20. septembra 2001 a mimoriadnemu plánu činnosti Európskej rady v boji proti

terorizmu z 21. septembra 2001. Terorizmus bol uvedený v záveroch zasadnutia

Európskej rady, ktoré sa konalo v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 a zo

⁽¹⁾Ú.v. C 332 E, 27. 11. 2001, s. 300.

⁽²⁾Stanovisko doručené 6. februára 2002 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).

⁽³⁾Ú.v. C 19, 23. 1. 1999, s. 1.

1

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo v Santa María de Feira v dňoch 19. a 20.

júna 2000. Zmieňuje sa o ňom taktiež oznámenie komisie rade a Európskemu

parlamentu o polročnej aktualizácii hodnotenia pokroku dosiahnutého pri vytváraní

oblasti „slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ (druhá polovica roku 2000). Okrem toho

dňa 5. septembra 2001 Európsky parlament prijal odporúčanie o úlohe Európskej únie

v boli proti terorizmu. Okrem toho, je potrebné pripomenúť, že dňa 30. júla 1996

vedúce najvyspelejšie krajiny (G7) a Rusko, ktoré sa stretli v Paríži, vyhlásili

dvadsaťpäť opatrení na boj proti terorizmu.

(5) Európska únia prijala veľké množstvo osobitných opatrení majúcich dopad na

terorizmus a organizovaný zločin, ako sú napríklad Rozhodnutie rady z 3. decembra

1998 nariaďujúce Europolu, aby sa zaoberal zločinmi spáchanými alebo ktoré by mohli

byť spáchané počas teroristických akcií proti životu, telesnej integrite, osobnej slobode

a majetku⁽⁴⁾; Spoločná akcia rady 96/610/JHA z 15. októbra 1996 týkajúca sa

vytvorenia a vedenia zoznamu špecializovaných protiteroristických kompetencií,

schopností a odborných znalostí, ktoré by napomáhali protiteroristickej spolupráci

medzi členskými štátmi Európskej únie⁽⁵⁾; Spoločná akcia rady 98/428/JHA z 29. júna

1998 o vytvorení Európskej súdnej siete⁽⁶⁾, ktorá by bola zodpovedná aj za teroristické

trestné činy, najmä článok 2; Spoločná akcia rady 98/733/JHA z 21. decembra 1998

o považovaní účasti v zločineckej organizácii za trestný čin v členských štátoch

Európskej únie⁽⁷⁾; a odporúčanie rady z 9. decembra 1999 o spolupráci v boji proti

financovaniu teroristických skupín⁽⁸⁾.

(6) Definícia teroristického trestného činu by sa mala zosúladiť vo všetkých členských

štátoch, vrátane tých trestných činov, ktoré sa týkajú teroristických skupín. Navyše je

potrebné stanoviť tresty a sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré spáchali alebo sú

zodpovedné za spáchanie takýchto trestných činov, ktoré odrážajú závažnosť takýchto

trestných činov.

(7) Je potrebné zaviesť princípy príslušnosti s cieľom zabezpečiť, aby mohli byť

teroristické trestné činy efektívne stíhané.

(8) Obete teroristických trestných činov sú bezbranné a preto sú nevyhnutné osobitné

opatrenia aj čo sa ich týka.

(9) Vzhľadom na skutočnosť, že ciele navrhovanej akcie nemôžu v dostatočnej miere splniť

samotné členské štáty a vzhľadom na potrebu reciprocity je ich možné lepšie dosiahnuť

na úrovni únie, preto únia môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity.

V súlade s princípom proporcionality toto rámcové rozhodnutie nepresahuje rámec,

ktorý je nevyhnutný na účely dosiahnutia týchto cieľov.

(10) Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva, ktoré sú zaručené Európskym

dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktoré vyplývajú

z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva.

⁽⁴⁾Ú.v. C 26, 30. 1. 1999, s. 22.

⁽⁵⁾Ú.v. L 273, 25. 10. 1996, s. 1.

⁽⁶⁾Ú.v. L 191, 7. 7. 1998, s. 4.

⁽⁷⁾Ú.v. L 351, 29. 12. 1998, s. 1.

⁽⁸⁾Ú.v. C 373, 23. 12. 1999, s. 1.

2

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

Únia dodržiava princípy uznané v článku 6(2) Zmluvy o Európskej únii, ktoré sú

uvedené aj v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne v jej kapitole VI. Nič

čo je uvedené v tomto rámcovom rozhodnutí sa nesmie interpretovať tak, že by malo

redukovať alebo obmedzovať základné práva a slobody, ako sú napríklad právo na

štrajk, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania alebo slobodu prejavu, vrátane

práva každého vytvárať alebo vstupovať do odborových zväzoch spolu s inými na

ochranu svojich vlastných záujmov a s nim súvisiace právo demonštrovať.

(11) Týmto rámcovým rozhodnutím sa neriadia akcie ozbrojených síl počas ozbrojených

konfliktov, ktoré sa riadia medzinárodným humanitárnym právom v zmysle týchto

podmienok podľa tohto práva, a ani akcie ozbrojených síl štátu pri výkone jeho

oficiálnych funkcií, pokiaľ sa riadia inými pravidlami medzinárodného práva.

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Teroristické trestné činy a základné práva a princípy

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa úmyselné činy

uvedené nižšie v bodoch (a) až (i), definované ako trestné činy podľa vnútroštátneho práva,

ktoré vzhľadom na ich povahu alebo kontext môžu vážne poškodiť krajinu alebo

medzinárodnú organizáciu, ak sú spáchané s cieľom:

–

vážne zastrašovať obyvateľstvo, alebo

neoprávnene naliehať na vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo sa

zdržala vykonania akéhokoľvek činu, alebo

–

vážne destabilizovať alebo poškodiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo

sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie,

považovali za teroristické trestné činy:

(a) útoky na životy osôb, ktoré môžu spôsobiť smrť,

(b) útoky na fyzickú integritu osoby;

(c) únosy alebo branie rukojemníka;

(d) spôsobenie značného poškodenia vládneho alebo verejného zariadenia,

dopravného systému, infraštruktúry, vrátane informačného systému, pevných

plošín nachádzajúcich sa na pevninskom prahu, verejného miesta alebo

súkromného majetku, ktoré by mohlo ohroziť ľudský život alebo mať za následok

značné ekonomické straty;

(e) únos/obsadenie lietadiel, lodí alebo ostatných prostriedkov verejnej alebo

nákladnej dopravy;

3

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

(f) výroba, vlastnenie, získanie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní, výbušnín

alebo jadrových alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických

a chemických zbraní;

(g) uvoľnenie nebezpečných látok alebo spôsobenie požiaru, záplav alebo výbuchov,

ktorých následkom je ohrozenie ľudského života;

(h) zasahovanie do alebo prerušenie dodávok vody, elektriny alebo akéhokoľvek

iného základného prírodného zdroja, ktorých následkom je ohrozenie ľudského

života;

(i) vyhrážanie sa spáchaním niektorého z činov uvedených v bodoch (a) až (h).

2. Toto rámcové rozhodnutie nemá za cieľ meniť záväzok rešpektovať základné práva

a základné právne princípy, ktoré sú zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 2

Trestné činy týkajúce sa teroristických skupín

1. Na účely tohto rámcového rozhodnutia výraz „teroristická skupina“ znamená:

štruktúrovanú skupinu viac ako dvoch osôb zriadenú na určité obdobie a konajúcu s úmyslom

páchať teroristické trestné činy. „Štruktúrovaná skupina“ znamená skupinu, ktorá nie je

vytvorené náhodne na okamžité spáchanie trestného činu a ktorá nemusí mať formálne

definované úlohy pre svojich členov, stálu členskú základňu alebo vyvinutú štruktúru.

2. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce

medzinárodné činy bolo považované za trestné:

(a) riadenie teroristickej skupiny;

(b) účasť v činnostiach teroristickej skupiny, vrátane poskytovania informácií alebo

materiálnych zdrojov, alebo akékoľvek financovanie jej činností s uvedomovaním si

skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckej činnosti tejto teroristickej skupiny.

Článok 3

Trestné činy spojené s teroristickými aktivitami

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy spojené

s terorizmom zahŕňali nasledujúce činy:

(a) krádež s priťažujúcimi okolnosťami s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku

1(1);

(b) vydieranie s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1(1);

(c) vystavenie falošných administratívnych dokumentov s cieľom spáchať jeden z činov

uvedených v článku 1(1)(a) až (h) a článku 2(2)(b).

4

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

Článok 4

Podnecovanie, napomáhanie alebo navádzanie a pokus o trestný čin

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie

alebo napomáhanie alebo navádzanie na trestné činy uvedené v článku 1(1), článkoch 2 alebo

3 bolo trestné.

2. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus

o spáchanie trestného činu uvedeného v článku 1(1) a článku 3, s výnimkou držby uvedenej

v článku 1(1)(f) a trestného činu uvedeného v článku 1(1)(i), bolo trestné.

Článok 5

Tresty

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy

uvedené v článkoch 1 až 4 trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými

sankciami, ktoré môžu byť dôvodom k extradícii.

2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa teroristické

trestné činy uvedené v článku 1(1) a trestné činy uvedené v článku 4, pokiaľ sa týkajú

teroristických trestných činov, trestali trestami odňatia slobody prísnejšími, ako sú tresty,

ktoré ukladá vnútroštátne právo za takéto trestné činy spáchané bez zvláštneho úmyslu, ktorý

vyžaduje článok 1(1), s výnimkou prípadov, kedy sú uložiteľné tresty už maximálne možnými

trestami podľa vnútroštátneho práva.

3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy

uvedené v článku 2 trestali trestami odňatia slobody s maximálnym trestom najmenej pätnásť

rokov za trestný čin uvedený v článku 2(2)(a) a za trestné činy uvedené v článku 2(2)(b)

maximálny trest minimálne osem rokov. Pokiaľ sa trestný čin uvedený v článku 2(2)(a) týka

len činu uvedeného v článku 1(1)(i), maximálny trest nesmie byť kratší ako osem rokov.

Článok 6

Zvláštne okolnosti

Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tresty

uvedené v článku 5 mohli znížiť, ak páchateľ:

(a) prestane s teroristickou činnosťou a

(b) poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by inak nemohli získať

a ktoré im pomôžu:

(i)

predísť následkom trestného činu alebo ich zmierniť;

(ii)

identifikovať alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov;

(iii) získať dôkazy; alebo

5

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

(iv)

zabrániť ďalším trestným činom uvedeným v článkoch 1 až 4.

Článok 7

Zodpovednosť právnických osôb

1. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby

boli považované za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 1 až 4 spáchané v ich

prospech akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť orgánu

právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie založené na:

(a) oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo

(b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo

(c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,

2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1 každý členský štát prijme potrebné opatrenia na

zabezpečenie toho, aby právnická osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo

kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnila spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch

1 až 4 v prospech tejto právnickej osoby osobou konajúcou na základe právomoci tejto

právnickej osoby.

3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti

fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných

činov uvedených v článkoch 1 až 4.

Článok 8

Tresty pre právnické osoby

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba,

ktorá je zodpovedná podľa článku 7, bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi

trestami, ktoré zahŕňajú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty a okrem iných

sankcií môžu zahŕňať napríklad:

(a) zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;

(b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;

(c) uloženie súdneho dohľadu;

(d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti;

(e) dočasné alebo trvalé zatvorenie zariadení, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

Článok 9

Príslušnosť a trestné stíhanie

6

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie príslušnosti nad trestnými činmi

uvedenými v článkoch 1 až 4 v prípadoch, ak:

(a) je trestný čin spáchaný celý alebo čiastočne na jeho území; Každý členský štát môže

rozšíriť príslušnosť, ak je trestný čin spáchaný na území niektorého iného členského

štátu;

(b) trestný čin je spáchaný na palube lode plaviacej sa pod jeho vlajkou alebo lietadla

registrovaného v tomto štáte;

(c) páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov alebo osobou, majúcou trvalý pobyt

v tomto štáte;

(d) trestný čin je spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má sídlo na jeho území;

(e) trestný čin je spáchaný proti inštitúciám alebo ľuďom príslušného členského štátu alebo

proti inštitúcii Európskej únie alebo orgánu zriadenému v súlade s Zmluvou o založení

Európskeho spoločenstva alebo Zmluvou o Európskej únii, ktoré má sídlo v tomto

členskom štáte.

2. Ak trestný čin spadá pod príslušnosť viac ako jedného členského štátu a ak ktorýkoľvek

z týchto štátov ho môže právoplatne trestne stíhať na základe rovnakej skutkovej podstaty,

príslušné členské štáty sa spoločne rozhodnú, ktorý z nich bude stíhať páchateľov s cieľom

sústrediť, ak je to možné, konanie v jednom členskom štáte. Za týmto účelom môžu členské

štáty požiadať o pomoc ktorýkoľvek orgán alebo mechanizmus zriadený v rámci Európskej

únie s cieľom napomáhať spolupráci medzi ich súdnymi orgánmi a koordinovať ich činnosť.

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať týmto faktorom:

–

členský štát má byť ten, na ktorého území boli činy spáchané,

členský štát má byť ten, ktorého je páchateľ štátnym občanom alebo tam má trvalé

bydlisko,

–

členský štát má byť členským štátom pôvodu obetí,

členský štát má byť ten, na ktorého území boli páchatelia vypátraní,

3. Každý členský štát prijme potrené opatrenia na stanovenie príslušnosti nad trestnými

činmi uvedenými v článkoch 1 až 4 aj v prípadoch, ak odmieta odovzdať alebo vydať osobu

podozrivú alebo usvedčenú zo spáchanie takéhoto trestného činu inému členskému štátu alebo

tretej krajine.

4. Každý členský štát zabezpečí, aby sa príslušnosť vzťahovala aj na prípady, kedy

ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 a 4 bol spáchaný celý alebo čiastočne

na jeho území, bez ohľadu na to, kde ma teroristická skupina sídlo alebo kde vykonáva svoju

trestnú činnosť.

5. Tento článok nevylučuje výkon súdnej právomoci v trestných veciach, ktorá je ustanovená

členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnou legislatívnou.

7

22.6.2002

Úradný vestník Európskych spoločenstiev

L 164/3-7

___________________________________________________________________________

Článok 10

Ochrana obetí a pomoc obetiam

1. Členské štáty zabezpečia, aby vyšetrovanie alebo trestné stíhanie trestných činov, na ktoré

sa vzťahuje toto rámcové rozhodnutie, neboli závislé na správe alebo obvinení vznesenom

osobou, na ktorej bol trestný čin spáchaný, aspoň v prípadoch, ak činy boli spáchané na území

členského štátu.

2. Okrem opatrení ustanovených v Rámcovom rozhodnutí rady 2001/220/JHA z 15. marca

2001 o postavení obetí v trestných konania⁽⁹⁾, každý členský štát v prípade potreby prijme

všetky možné opatrenia na zabezpečenie primeranej pomoci rodinám obetí.

Článok 11

Implementácia a správy

1. Členské štáty prijmú do 31. decembra 2002 opatrenia potrebné na splnenie tohto

rámcového rozhodnutia.

2. Do 31 decembra 2002 členské štáty zašlú generálnemu sekretariátu rady a komisii znenie

ustanovení transponujúcich do ich vnútroštátneho práva záväzky, ktoré pre nich vyplývajú

z tohto rámcového rozhodnutia. Na základe správy vypracovanej podľa týchto informácií

a správy od komisie rada do 31. decembra 2003 posúdi, či členské štáty prijali opatrenia

potrebné na splnenie tohto rámcového rozhodnutia.

3. Správa komisie sa má týkať najmä transpozície záväzku uvedeného v článku 5(2) do

trestného práva členských štátov.

Článok 12

Územná platnosť

Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na Gibraltár.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku.

V Luxemburgu 13. júna 2002

Za radu

predseda

M. Rajoy Brey

⁽⁹⁾Ú.v. L 82, 22. 3. 2001, s. 1.

8