NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

N á v r h

Ústavný zákon

z................2004,

o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Čl. 1

(1) Vláda Slovenskej republiky bezodkladne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a informuje ju o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.

(2) Vláda Slovenskej republiky v dostatočnom časovom predstihu, najneskôr však 4 týždne po tom, čo jej boli doručené návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je najmä odhad vplyvu a dosahu týchto aktov na Slovenskú republiku.

Čl. 2

(1) Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje stanovisko Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie.

(2) Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa odseku 1 jej výbor.

2

(3) Národná rada Slovenskej republiky môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

(4) Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do troch týždňov od jeho predloženia, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska predložený vládou a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky.

(5) Člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky alebo od návrhu stanoviska podľa odseku 4 odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky a takýto postup odôvodniť.

(6) Národná rada Slovenskej republiky najmenej raz za rok, na základe správy podanej vládou Slovenskej republiky, rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii a schvaľuje odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.

Čl. 3

Podrobnosti o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie ustanoví zákon.

Čl. 4

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona o spolupráci vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie je odôvodnený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) si aj po vstupe Slovenska do Európskej únie musí ponechať vplyv na tvorbu únijnej politiky, v ktorej hlavnú úlohu a zodpovednosť bude mať vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a jej členovia.

V návrhu ústavného zákona sa preto navrhujú zmeny upravujúce otázku vnútroštátnej parlamentnej kontroly vládnej politiky voči Európskym spoločenstvám a Európskej únii a otázku účasti národnej rady na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

4

Osobitná časť

K čl. 1

Čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upravuje pôsobnosť vlády. Navrhuje sa doplnenie pôsobnosti vlády týmto ústavným zákonom tak, že vláda bude bezodkladkne predkladať návrhy právne záväzných aktov a iných aktov, o ktorých sa má rozhodnúť v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie národnej rade. Zároveň bude vláda povinná najneskôr do 4 týždňov od doručenia prekladať národnej rady k týmto aktom na schválenie návrhy stanovísk. Pôjde o akési dôvodové správy, ktorých obsahom bude najmä dosah a vplyv pripravovaných aktov na Slovenskú republiku a postup, ktorý sa navrhuje pri rokovaniach a schvaľovaní týchto aktov v mene Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie.

K čl. 2

Čl. 86 ústavy upravuje pôsobnosť národnej rady. Týmto ústavným zákonom sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti národnej rady tak, aby národná rada schvaľovala stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a na požiadanie vlády alebo pätiny poslancov, aj k ďalším záležitostiam EÚ.

Záväznosť schváleného stanoviska Slovenskej republiky je navrhnutá tak, aby bola rešpektovaná autorita parlamentu a zároveň aby mala vláda dostatok priestoru na vyjednávanie. S týmto cieľom sa navrhuje model, ktorý zabezpečí funkčnosť a efektívnosť spolupráce parlamentu a vlády. Preto sa navrhuje, aby v prípade ak národná rada schváli návrh stanoviska vlády, bol člen vlády schváleným stanoviskom viazaný. V prípade, ak sa národná rada do 3 týždňov od doručenia nevyjadrí k návrhu stanoviska, člen vlády bude viazaný návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda. Tento postup umožňuje, aby sa parlament alebo príslušný výbor zaoberal len otázkami, ktoré považuje za dôležité a svojím nekonaním neblokoval vládu v rokovaniach. Rovnako bude člen vlády viazaný návrhom stanoviska schváleným vládou aj v prípade, ak národná rada neschváli návrh, avšak neprijme v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky. Ide o snahu prinútiť národnú radu vyjadrovať so stanoviskom vlády konštruktívny nesúhlas.

Súčasne sa navrhuje možnosť odchýliť sa od stanoviska Slovenskej republiky alebo od návrhu stanoviska, ktoré predložila vláda (v prípade ak národná rada nekoná alebo neschváli iné stanovisko) pri súčasnom splnení dvoch podmienok, a to nevyhnutnosti vyjadriť stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev

5

a Európskej únie a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. V takomto prípade bude mať člen vlády následnú kumulatívnu povinnosť informovať národnú radu a odôvodniť takýto postup, a to bezodkladne.

V navrhovanom odseku 2 sa dáva národnej rade možnosť zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa odseku 1 jej osobitný výbor.

V odseku 6 navrhované znenie ukladá vláde povinnosť predkladať národnej rade správy o záležitostiach Európskej únie a povinnosť národnej rade najmenej raz ročne o tejto správe rokovať a schvaľovať odporúčania pre vládu na postup v nasledujúcom období.

K čl. 3

Ustanovením sa deleguje úprava podrobností o spolupráci vlády a národnej rady na zákonnú úpravu.

K čl. 4

Vzhľadom na spôsob a postup prerokovania návrhu ústavného zákona v národnej rade sa jeho účinnosť navrhuje dňom vyhlásenia.

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh ústavného zákona o vzťahu (spolupráci) Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v:

Zmluva o Európskej únii – čl. 6.

Protokol (9) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, amsterdamskou zmluvou pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve zakladajúcej Európske spoločenstvo a Zmluve zakladajúcej Európske spoločenstvo atómovej energie (1997).

4.Návrh ústavného zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu ústavného zákona:

Zmluva o Európskej únii – čl. 6: ustanovuje princípy, na ktorých je Európska únia založená – princípy slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu.

Protokol (9) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii v čl. I upravuje o.i. informačnú povinnosť vlád členských štátov voči svojim parlamentom a ukladá všeobecnú šesťtýždňovú lehotu medzi oboznámením sa s návrhmi a rokovaním Rady.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: úplná