Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) sa v januári 2002 obrátilo na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vo veci postupov exekútorov, ktorí vydaním príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky prikázali platiteľovi poistného na zdravotné poistenie (zamestnávateľovi), aby plnil priamo jemu a nie zdravotnej poisťovni, ktorá vykonávala zdravotné poistenie konkrétnym zamestnancom, ktorí si ju vybrali.

Na základe týchto podnetov došlo k rokovaniam, ktorých výsledkom bola zmena v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zákonom č. 671/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. 1. 2003 tak, že sa doplnilo ustanovenie § 54a zákona o zdravotnom poistení o ďalší odsek, podľa ktorého z exekúcií a z výkonu rozhodnutia je vylúčený aj majetok poisťovní, bez ktorého nemôžu plniť svoje úlohy, ak je obstaraný z prostriedkov poistného, z poplatku z omeškania, z pokút a z poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, finančné prostriedky na účtoch zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, majetok zdravotníckych zariadení, bez ktorého nemôžu plniť svoje úlohy, ak je obstaraný z prostriedkov poistného, lieky a zdravotnícke pomôcky.

V poslednej dobe sa ukazuje, že znenie citovaného ustanovenia zákona nie je dostatočne jasné, pretože dochádza k rôznym interpretáciám nielen zo strany exekútorov, ale aj senáty súdov na rôznych stupňoch rozhodujú rôzne. Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je doteraz k dispozícii. Ministerstvo zdravotníctva je toho názoru, že postup súdnych exekútorov vo vzťahu k štátnym zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam ako povinným v exekučnom konaní, nie je vždy v súlade s Exekučným poriadkom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi dotýkajúcimi sa exekúcie. V tomto smere poukazujeme nielen na § 54a zákona o zdravotnom poistení, ale aj § 2 a 18a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, § 2, 7 ods. 4 a 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky vyššie citované právne predpisy vylučujú viesť exekúciu na majetok štátu v správe zdravotníckych zariadení a na majetok slúžiaci na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Postup súdnych exekútorov v rámci exekučného konania smeruje práve proti tomuto majetku, pretože iný majetok tieto zdravotnícke zariadenia v správe obvykle nemajú. Na tieto skutočnosti upozornil minister zdravotníctva ministra spravodlivosti osobným listom.

V praxi aj po 1. januári 2003 dochádza k neodvádzaniu poistného na účet zdravotnej poisťovne platiteľmi poistného z titulu vedených exekúcií prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Týmto konaním sú poškodzované nielen práva zdravotných poisťovní vykonávajúcich úlohy vymedzené zákonom na úseku zdravotného poistenia, ale najmä platiteľom poistného sa zamedzuje splniť si povinnosť uloženú zákonom o zdravotnom poistení. Sú tak navádzaní k porušovaniu zákona, s ktorým je spojená trestná zodpovednosť podľa ustanovenia §148a Trestného zákona (neodvedenie dane a poistného).

Ďalšími subjektami, ktoré sú poškodzované spôsobom vedenia exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky (exekúcie vedené na poistné, ktoré majú platitelia odviesť na účet zdravotnej poisťovne) sú všetci účastníci povinného zdravotného poistenia, pretože sú exekvované finančné prostriedky, ktoré nie sú majetkom zdravotnej poisťovne. Tieto sú určené na úhradu zdravotnej starostlivosti poistencov. Súdni exekútori uplatňujú názor, že exekučný poriadok neochraňuje očakávané poistné – toto bolo označené ako pohľadávka na poistnom, hoci podľa zákona o zdravotnom poistení, ktorý možno označiť ako lex specialis pred exekučným zákonom, sa poistné stáva pohľadávkou až uplynutím lehoty splatnosti. S predpísaným poistným, ktoré je platiteľ povinný odviesť, zákon neumožňuje poisťovni nakladať v plnej výške. Toto poistné podlieha v zmysle zákona o zdravotnom poistení prerozdeleniu, ktoré sa dotýka všetkých zdravotných poisťovní. Poisťovňa je oprávnená nakladať so zaplateným poistným spôsobom určeným zákonom, len vo výške vypočítanej po prerozdelení.

Navrhovanou novelou sa spĺňa úloha B.4 uznesenia vlády SR č. 282 z 31. marca 2004, ktorá znie : „predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s cieľom obmedziť možnosť exekúcií zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení do 31. decembra 2004“ s termínom splnenia úlohy do 30. apríla 2004 a dosahuje taký stav, aby sa predišlo exekúciám a konkurzom zdravotných poisťovní, pretože finančné prostriedky na ich účtoch nie sú ich majetkom a sú určené na krytie zdravotnej starostlivosti.

Predkladanú novelu možno zdôvodniť i samotným Nálezom Ústavného súdu zo dňa 15. 11. 2000. Sudcovia Ústavného súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia, v článku IV. bod 2, pripúšťajú možnosť obmedzenia súdnej exekúcie na časť majetku povinného tak, aby si povinný mohol plniť úlohy, pre ktoré je určený alebo zriadený zákonom. Ďalej sa v odôvodnení nálezu konštatuje, že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné aj vtedy, ak treba zo súdnej exekúcie vylúčiť také majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom. Systém zdravotného poistenia je založený na toku finančných prostriedkov. Peniaze ako platidlo nemožno považovať za takú majetkovú hodnotu, ktorú by samu o sebe bolo možné spájať so všeobecne prospešným účelom, ale ich tok v systéme zdravotného poistenia medzi zdravotnými poisťovňami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a samotnými občanmi nemožno charakterizovať inak ako majetkovú hodnotu slúžiacu všeobecne prospešnému účelu, a to zabezpečeniu fungovania zdravotnej starostlivosti.

Navrhovaná zmena má za cieľ ochrániť finančné prostriedky určené vládou Slovenskej republiky z rozpočtových alebo mimorozpočtových zdrojov na oddlženie rezortu zdravotníctva. Tento proces by mal byť ukončený do 31. decembra 2004, jeho neprijatím hrozia rozsiahle národohospodárske škody.

Navrhovaná novela taktiež reaguje na uznesenie vlády SR č. 974 zo 14. októbra 2003 na úlohu D.5., v ktorej sa ukladá ministerstvu zdravotníctva vydať výnos, ktorým sa vydávajú pravidlá čerpania a zúčtovania poistného plateného štátom a pravidlá hospodárenia s osobitným účtom tak, aby bolo zabezpečené ročné zúčtovanie poistného plateného štátom, keďže táto skutočnosť nie je zachytená v platnom právnom predpise, navrhuje sa jeho zmena.

Návrh zákona vláda Slovenskej republiky schválila 21. apríla 2004.

Realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, ani vplyv na zamestnanosť je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.