NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Číslo: ........./2004

N á v r h

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Roberta Kaliňáka

na vydanie

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

návrh poslanca JUDr. Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

Predkladá

Robert Kaliňák v. r.

Bratislava január 2004

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

návrh

Zákon

z................ 2004

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1)V § 1 ods. 2 prvá veta sa vypúšťajú slova „vnútorného poriadku“.

2)V § 2 ods. 1 prvá veta sa po slovách „v rozsahu svojej pôsobnosti“ vkladajú slova „ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu ústavného zriadenia, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, pre boj proti terorizmu a za účelom predchádzania alebo zisťovania ohrozenia alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu 1) alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov,“

Poznámka pod čiarou č. 1 znie: „Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov“.

3)V § 2 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slova „organizovanej trestnej činností a“

4)V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písm. e).

5)V § 2 sa ods. 2 nahrádza novým odsekom 2 nasledujúceho znenia:

„Informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a:

a)smerujú proti ústavnému zriadeniu, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, alebo

b)súvisia s organizovanou trestnou činnosťou alebo terorizmom majúcich bezprostredný vzťah k územiu Slovenskej republiky, alebo

c)dôsledky ktorých sú spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárstvo Slovenskej republiky“.

6)V § 3 ods. 2 sa prvá veta nahrádza novou vetou nasledujúceho znenia: „Riaditeľa informačnej služby (ďalej len "riaditeľ") vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.“

7)V § 3 ods. 3 sa vypúšťajú slova „prostredníctvom svojho predsedu“.

Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2004.

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov je prehodnotenie úloh Slovenskej informačnej služby za účelom zefektívnenia vynaloženia prostriedkov štátneho rozpočtu, vylúčenia suplovania Policajného zboru Slovenskou informačnou službou v oblastiach, kde to je nie potrebné, posilniť systém bŕzd a rovnováh medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v otázke kontroly činnosti Slovenskej informačnej služby a tým zmenšiť riziko zneužitá informačnej služby.

Základnou myšlienkou, z ktorej vychádza predkladaný návrh zákona je, že je nevyhnutné rozlišovať medzi pôsobením Slovenskej informačnej služby - získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií – smerom navonok, k zahraničiu a a smerom dovnútra Slovenskej republiky. Činnosť Slovenskej informačnej služby smerom dovnútra Slovenskej republiky by mala byť obmedzená na úzko vymedzené špecifické oblastí, ktorými je ochrana ústavného zriadenia, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky a ochrana pred terorizmom. Cielené získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií tykajúcich sa inej protiprávnej činností môžu a sú povinné efektívne zabezpečovať zložky Policajného zboru SR. Širší okruh úloh Slovenskej informačnej služby (t.j. získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácii o aktivitách v zahraničí, ktoré súvisia s organizovanou trestnou činnosťou alebo sú spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárstvo Slovenskej republiky) je odôvodnený len smerom navonok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov a miest a obcí. Zmena úloh Slovenskej informačnej služby bude znamenať, že časť prostriedkov, ktoré boli doteraz určené na financovanie tých úloh, ktoré majú byť na základe predmetného návrhu zákona odobraté informačnej službe, sa budú môcť použiť na zefektívnenie plnenia iných, prioritných úloh informačnej služby (napr. boj proti terorizmu), alebo presunuté do kapitoly Ministerstva vnútra SR na financovanie činností Policajného zboru SR.

Návrh zákona si nevyžaduje osobitné personálne a organizačné zabezpečenie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1)

Ochrana vnútorného poriadku je hlavnou náplňou činností Policajného zboru. SIS nemá žiadne iné právomoci, nepoužíva žiadne iné techniky, ktoré by nemal, resp. nemohol používať Policajný zbor SR. Policajný zbor SR môže preto rovnako efektívne získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na zabezpečenie ochrany vnútorného poriadku. Neexistuje dôvod, aby SIS suplovala v tejto oblasti Policajný zbor SR.

K bodu 2)

Pôsobnosť Slovenskej informačnej služby, t.j. získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, má byť obmedzený na to, čo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, pre boj proti terorizmu a za účelom predchádzania alebo zisťovania ohrozenia alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Musí byť nájdená rovnováha medzi záujmom na zabezpečení bezpečnosti štátu a záujmom na zachovaní základných ľudských práv, konkrétne na ochrane súkromia jednotlivca pred zásahmi štátnej moci.

K bodu 3)

Boj proti organizovanej trestnej činnosti je hlavnou náplňou činností a úlohou Policajného zboru SR. Slovenská informačná služba nemá žiadne iné právomoci, nepoužíva žiadne iné techniky, ktoré by nemal, resp. nemohol používať aj Policajný zbor SR. Policajný zbor môže preto rovnako efektívne, ak neefektívnejšie, získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o organizovanej trestnej činnosti. Neexistuje dôvod, aby Slovenská informačná služba suplovala v tejto oblasti Policajný zbor SR.

K bodu 4)

Takto široko a vágne formulovaná úprava podľa doterajšieho písmena e) otvárala priestor pre zneužívanie SIS na účely, ktoré nezodpovedajú postaveniu a úlohám informačnej služby v demokratickej spoločnosti. Zároveň otvárala otázky ohľadom toho, či je nasadenie Slovenskej informačnej služby na ochranu hospodárskych záujmov štátu v právnom a demokratickom štáte, garantujúcom rovnosť všetkých druhov vlastníctva a rovnosť účastníkov hospodárskej súťaže, vôbec oprávnené. Ochrana hospodárstva SR pred útokmi zvnútra je dostatočne zabezpečená viacerými ustanoveniami Trestného zákona

(skutkové podstaty trestných činov obsiahnuté v druhej hlave druhej časti Trestného zákona) a ustanoveniami zák. č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Prechádzanie trestnej činností a vyšetrovanie trestných činov je úlohou Policajného zboru SR, a nie je dôvod, aby ho pri plnení tejto úlohy suplovala aj Slovenská informačná služba.

K bodu 5)

Vo vzťahu k zahraničiu doterajšia zákonná úprava umožňovala Slovenskej informačnej službe získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie len o tých o aktivitách, vznikajúcich v zahraničí, ktoré smerovali proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky. Dochádzalo tak k nepochopiteľnej disproporcii medzi rozsahom pôsobnosti SIS smerom dovnútra Slovenskej republiky a rozsahom pôsobnosti smerom k zahraničiu. Návrh zákona napravuje tento stav.

K bodu 6)

Vzhľadom na niektoré kauzy z minulosti, ktoré v spoločnosti vyvolali nedôveru v rešpektovanie zákona zo strany SIS, zákonodarca považuje za nevyhnutné prehodnotiť systém vzájomných bŕzd a rovnováh medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v Slovenskej republike v otázke kontroly Slovenskej informačnej služby a umožniť Národnej rade SR, aby navrhovala osobu riaditeľa informačnej služby. Ta skutočnosť, že riaditeľ informačnej služby je zodpovedný Rade obrany Slovenskej republiky sa zohľadňuje tak, že vláde Slovenskej republiky sa priznáva oprávnenie vyjadriť sa k osobe, ktorú Národná rada navrhuje na menovanie za riaditeľa informačnej služby.

K bodu 7)

Upresňuje sa, že úlohy informačnej službe ukladá Rada obrany Slovenskej republiky v zbore rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny hlasov svojich členov.