NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

N á v r h

Z á k o n

z ..................... 2003,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z. a zákona schváleného 31. októbra 2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 ods. 2 sa za písmeno k) vkladajú nové písmená l) a m), ktoré znejú:

„l) rokuje o správach verejného ochrancu práv podľa osobitného predpisu,3a)

m) volí a odvoláva verejného ochrancu práv,".

Doterajšie písmená l) až s) sa označujú ako písmená n) až u).

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.“.

2.V § 2 ods. 2 novooznačené písmeno r) znie:

„r) volí a odvoláva troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,“.

3.V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami v) a x), ktoré znejú:

„v) rozhoduje o podaní obžaloby na prezidenta republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky,

x) uznáša sa o vypovedaní vojny3b) a v čase vojny, vojnového stavu alebo

výnimočného stavu schvaľuje na návrh vlády rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti štátu vrátane ich finančnej náročnosti.3c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3b a 3c znejú:

„3b) Čl. 86 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky.

3c) Čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.“.

4.V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „Čl. 77 a čl. 78 ods. 2“ nahrádza citáciou „Čl. 77 a čl. 78 ods. 2 a 3“.

5.V § 2 ods. 3 písmeno g) znie:

„g) prerokúva správu výboru povereného kontrolovaním použitia informačno-technických prostriedkov o stave ich použitia.4a)“ .

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

„4a) § 9 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).“.

6.Doterajší text § 5 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Po zložení sľubu zvolenými poslancami doterajší predseda národnej rady vyhlási nastúpenie náhradníka (§ 10 ods. 1) za poslanca, ktorý vykonáva funkciu člena vlády alebo inú funkciu,10a) do ktorej bol vymenovaný v predchádzajúcom volebnom období. Bezprostredne po vyhlásení náhradníka tento skladá sľub, ak je prítomný na ustanovujúcej schôdzi, a začne vykonávať svoj mandát.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:

„10a) Čl. 77 ods. 2 a čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky.

Čl. 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.“.

7.V § 7 ods. 2 sa slová „politických hnutí v národnej rade“ nahrádzajú slovami „politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období“.

8.V § 8 odsek 2 znie:

„(2) Mandátový a imunitný výbor preskúma osvedčenia (odsek 1) a nastúpenie náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov; správy o ich preskúmaní a návrh na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov a nastúpení náhradníkov predloží národnej rade.13)“.

9.V § 10 odsek 2 znie:

"(2) Náhradník nastupuje, ak

a) došlo k strate mandátu,16)

b) sa mandát poslanca neuplatňuje,17)

c) sa poslanec vzdal svojho mandátu,18)

d) došlo k strate voliteľnosti poslanca,18a)

e) došlo k vzniku nezlučiteľnosti funkcie poslanca s výkonom funkcie podľa článku 77 ods. 1 ústavy,

f) zanikol mandát poslanca nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,19)

g) sa skončilo konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom, na základe ktorého došlo k zániku mandátu poslanca podľa osobitného predpisu,20)

h) poslanec zomrel.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 17, 18, 18a a 19 znejú:

"17) Čl. 77 ods. 2 a čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Čl. 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.119/1995 Z. z.

18) Čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky.

18a) Čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

19) Čl. 81a ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky.".

10.Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie:

"21) § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.".

11.V § 20 ods. 1 sa za slová "(ďalej len "predseda najvyššieho kontrolného úradu")" vkladá čiarka a slová "a generálny prokurátor" sa nahrádzajú slovami "generálny prokurátor a verejný ochranca práv".

12.V § 23 odsek 2 znie:

„(2) Predsedajúci sa nevyjadruje k vystúpeniam poslancov. Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave alebo predniesť faktickú poznámku alebo podať procedurálny návrh, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu.“.

13.V § 23 ods. 6 sa za slová "pred hlasovaním" vkladajú slová "okrem hlasovania o procedurálnom návrhu (§ 34)".

14.V § 24 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Hodina otázok sa tiež nezaradí do programu prvého rokovacieho dňa schôdze, ak je ním štvrtok.“.

15.V § 26 ods. 2 sa za slovo „písomne“ vkladajú slová „a v elektronickej forme“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Požiadavky na elektronickú formu určí národná rada uznesením. Elektronická forma sa nevyžaduje pri návrhoch obsahujúcich utajované skutočnosti podľa osobitného zákona.33a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie:

„33a) Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.“.

16.V § 28 ods. 2 sa za slová "generálnemu prokurátorovi" vkladá čiarka a slová "verejnému ochrancovi práv".

17.V § 29a ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová : „ak tento zákon neustanovuje inak.“.

18.V § 35 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 9.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 6.

19.V § 36 odseky 1 a 2 znejú:

"(1) Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. O návrhoch, ktoré boli prerokované sa začne hlasovať o jedenástej hodine a o sedemnástej hodine, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak (odsek 5). To sa netýka hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34) a tajného hlasovania (§ 39).

(2) O jednotlivých prerokovaných bodoch programu schôdze sa hlasuje v poradí, v akom boli prerokované.".

20.V § 36 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 6, ktoré znejú:

"(3) Pred začatím hlasovania o prerokovanej veci programu schôdze národnej rady predsedajúci na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov, preruší rokovanie schôdze a určí čas najmenej 30 minút na poradu poslaneckých klubov.

(4) Po porade poslaneckých klubov (odsek 3) môže poverený člen poslaneckého klubu informovať o stanovisku poslaneckého klubu; táto informácia nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

(5) Národná rada sa môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov bez rozpravy uzniesť, že začiatok hlasovania o jednom alebo o viacerých návrhoch sa určuje na iný čas.

(6) Predsedajúci pred začatím hlasovania o každej prerokovanej veci programu upozorní poslancov, že sa začne o nej hlasovať, oznámi spôsob hlasovania a zistí počet prítomných poslancov.".

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 7 až 9.

21.Poznámky pod čiarou k odkazu 35 a 36 znejú:

"35) Čl. 84 ods. 3, čl. 88 ods. 2, čl. 89 ods. 1 a čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

36) Čl. 83 ods. 4, čl. 84 ods. 4, čl. 106 ods. 1 a čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.".

22.Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie:

"37) Čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1 a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.".

23.V § 39 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „V tajnom hlasovaní sa ako prítomní poslanci posudzujú poslanci, ktorým boli vydané hlasovacie lístky.“.

24.V § 43 ods. 2 sa za písmeno d) vkladajú nové písmená e) až h) ktoré znejú:

"e) vyhlasuje voľby do orgánov samosprávnych krajov,39aa)

f) vyhlasuje voľby prezidenta republiky,39b)

g) vyhlasuje voľby do Európskeho parlamentu,39c)

h) prideľuje návrh zákona, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom konaní, na prerokovanie výboru národnej rady a určuje lehotu, v ktorej výbor národnej rady predloží svoje stanovisko (§ 89 ods. 3), “.

Doterajšie písmená e) až l) sa označujú ako písmená ch) až p).

Poznámky pod čiarou k odkazom 39aa, 39b a 39c znejú:

"39aa) § 23 ods. 1 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

39b) Čl. 103 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

39c) § 4 zákona č. ......./2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.". (tlač 145)

25.Poznámka pod čiarou k odkazu 40 znie:

„40) Čl. 78 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“.

26.V § 43 ods. 2 sa novooznačené písmeno o) vypúšťa.

Doterajšie (novooznačené) písmeno p) sa označuje ako písmeno o).

27.V § 45 ods. 2 sa za slovo „funkcií“ vkladá čiarka a slová „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti “)“.

28.§ 46 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Výbory podávajú návrhy stanovísk k návrhom právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie (§ 58a ods. 3 písm. a)).“.

29.V § 50 ods. 1 sa za slová „§ 57 ods. 3“ vkladá čiarka a slová „§ 58a ods.2“.

30.V § 53 ods. 1 sa za slová "generálny prokurátor" vkladá čiarka a slová "verejný

ochranca práv".

31.V § 53 ods. 2 prvej vete sa za slová "štátnej správy" vkladá čiarka a slová "a generálneho prokurátora" sa nahrádzajú slovami "generálneho prokurátora a verejného ochrancu práv" a na konci druhej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade člena vlády na rokovaní výboru pre európske záležitosti (§ 58a).“.

32.V § 53 ods. 3 sa za slová "štátnej správy" vkladá čiarka a slová "a generálny prokurátor" sa nahrádzajú slovami "generálny prokurátor a verejný ochranca práv".

33.V § 57 ods. 1 písm. a) sa za slovo „poslancov“ vkladajú slová „a nastúpenie náhradníkov“.

34.V § 57 ods. 1 písmeno g) znie:

"g) rokuje vo veciach straty mandátu poslanca, zániku mandátu poslanca;44) svoje návrhy podáva národnej rade,".

Poznámka pod čiarou k odkazu 44 znie:

"44) Čl. 75 ods. 2 a čl. 81a písm. b), c), e) a f) Ústavy Slovenskej republiky.".

35. Poznámky pod čiarou k odkazom 45 a 46 znejú:

"45) Čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

46) Čl. 77 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ústavného zákona č. 119/1995 Z. z.".

36.Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„58a

Výbor pre európske záležitosti

(1) Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v národnej rade, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období. Predseda a členovia výboru pre európske záležitosti nemôžu byť zvolení do iných výborov národnej rady.

(2) Za každého člena výboru národná rada zvolí náhradného člena výboru (ďalej len „náhradný člen“). Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru alebo podpredsedovi výboru. V takom prípade sa započítava do počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom, alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru.

(3) Výbor pre európske záležitosti úniu najmä

a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie,

b) prijíma a oznamuje členom vlády záväzné stanoviská a odporúčania k návrhom právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie,

c) prijíma a oznamuje členom vlády stanoviská a odporúčania k návrhom iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie,

d) prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády,

e) môže vyžadovať od ostatných výborov národnej rady návrhy stanovísk k návrhom podľa písm. b) a c),

f) podáva národnej rade správy o činnosti podľa písmen a) až e).

(4) Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa odseku 3 písm. a) až e).

(5) Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru alebo podpredseda výboru podľa potreby. Schôdze výboru pre európske záležitosti, na ktorých sa prerokúvajú veci podľa ods. 1 písmena a) až e), sú neverejné.

(6) Členovia vlády sú povinní zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých sú členmi. Zástupcovia Slovenskej republiky zvolení podľa osobitného predpisu47a) sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti môžu zúčastniť na základe pozvania výboru. Ak zástupcovia Slovenskej republiky, zvolení podľa osobitného predpisu,47a) požiadajú

výbor pre európske záležitosti o účasť na rokovaní výboru, výbor pre európske záležitosti im účasť a prípadné vystúpenie na rokovaní umožní.

(7) Vláda bez zbytočného odkladu po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie spolu so svojím stanoviskom alebo na základe jej splnomocnenia so stanoviskom príslušného ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a s vysvetlením návrhu a odôvodnením svojho stanoviska.

(8) Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch, ktorých sú členmi. Vláda predkladá národnej rade v septembri a v marci polročné správy vo veciach Európskej únie.

(9) V prípade, ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako je uvedené v odseku 3 písm. b) a c), bezodkladne podá národnej rade vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.

(10) Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu o predloženie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia vo veciach Európskej únie.

(11) Spôsob a formu vládou predkladaných návrhov právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, stanovísk predkladaných vládou alebo členmi vlády na rokovanie výboru pre európske záležitosti upraví národná rada uznesením.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 47a znie:

„47a) zákon č. ........./2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.“.

37.V § 59 písm. d) sa vypúšťajú slová "sudcov,48)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 48 sa vypúšťa.

38.V § 60 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby plní aj úlohy podľa osobitného predpisu.4a)“.

39.V § 63 odsek 2 znie:

"(2) Účasť poslanca na rokovaní schôdze národnej rady zisťuje predsedajúci na začiatku schôdze národnej rady (§ 23 ods. 5) a pred začiatkom hlasovania podľa § 36 ods. 1. Ak sa poslanec nezúčastní hlasovania, ktorým sa zisťuje účasť poslanca na schôdzi, ale zúčastní sa na nasledujúcom hlasovaní, považuje sa to za účasť na zisťovaní účasti podľa predchádzajúcej vety. Obdobne sa postupuje aj na rokovaní výborov.“.

40.V § 64 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová : „ako aj zmeny, ku ktorým došlo počas volebného obdobia.“.

41.V § 74 ods. 1 prvá veta znie:

„Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a nebol podaný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh na pridelenie návrhu zákona výborom a pozmeňujúci návrh na určenie gestorského výboru, návrh zákona prerokuje vždy ústavnoprávny výbor, ďalšie výbory a gestorský výbor, ktoré navrhol predseda národnej rady.“.

42.V § 74 ods. 2 prvá veta znie:

„Ak nebol podaný pozmeňujúci návrh na určenie lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, prerokuje sa návrh zákona v lehotách, ktoré navrhol predseda národnej rady.“.

43.V § 74 sa vypúšťa odsek 3.

44.V § 83 ods. 1 prvej vete sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "najskôr sa hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy (§ 37 ods. 1).".

45.V § 85 ods. 4 začiatok druhej vety pred bodkočiarkou znie: "Taký návrh zákona možno ďalej meniť a dopĺňať".

46.V § 90 ods. 1 prvej vete sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to

neplatí, ak ide o ustanovenie o nadobudnutí účinnosti zákona.".

47.Poznámka pod čiarou k odkazu 56 znie:

"56) Čl. 87 ods. 2 a čl. 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.".

48.V § 90 ods. 1 druhej vete sa za slovo "Pripomienky" vkladajú slová "prezidenta republiky".

49.V § 94 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Návrhy, ktoré prerokúvaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, rozširujú nemožno podať ak ide o prerokúvanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.“.

50.V § 96 ods. 3 sa na konci druhej vety vypúšťa bodka a pripájajú sa tieto slová „a na návrh zákona o štátnom rozpočte.“.

51.V § 106 ods. 3 sa za slová "v tajnom hlasovaní" vkladajú slová "trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov".

52.V § 115 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Národná rada navrhuje prezidentovi republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu,71) ktorých má prezident vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

(2) Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na vymenovanie sudcov ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie:

„71) Čl. 134 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.“.

53.Pätnásta časť sa vypúšťa.

54.Názov šestnástej časti znie:

"Návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora a na voľbu a odvolanie verejného ochrancu práv".

55.Nad § 123 sa vkladá nadpis, ktorý znie:

"Návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora".

56. Za § 125 sa vkladajú § 125a až 125c, ktoré vrátane nadpisu nad § 125a znejú:

"Návrhy na voľbu a odvolanie verejného ochrancu práv

§ 125a

(1) Návrh na voľbu verejného ochrancu práv podáva písomne predsedovi národnej rady skupina najmenej 15 poslancov. Návrh na voľbu verejného ochrancu práv musí byť odôvodnený a podaný v termíne, ktorý určí predseda národnej rady. Predseda národnej rady pridelí návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na voľbu je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho spolu so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

(2) Za verejného ochrancu práv je zvolený kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

(3) Ak kandidát nebol zvolený podľa odseku 2, vykoná sa opakovaná voľba.

(4) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní kandidáti, ktorí získali tento počet hlasov.

(5) Ak kandidát na voľbu verejného ochrancu práv nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

§ 125b

(1) Návrh na odvolanie verejného ochrancu práv môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so

svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady návrh na odvolanie verejného ochrancu práv spolu so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. Verejný ochranca práv musí mať možnosť vyjadriť sa k návrhu na svoje odvolanie.

(2) Návrh na odvolanie verejného ochrancu práv je schválený, ak zaň v tajnom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

§ 125c

Podrobnosti o podávaní návrhov na voľbu a odvolanie verejného ochrancu práv upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.“.

57. Poznámka pod čiarou k odkazu 80 znie:

"80) Napríklad čl. 62, čl. 80 ods. 1, čl. 86 písm. f) a g) a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 12 písm. g), h), ch) a j) zákona Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb., § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z., § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z.z.".

58.V § 130 ods. 6 sa v druhej vete za slovom „vlády“ vypúšťa čiarka a slovo „interpelovaného“.

59.V § 131 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak mu boli položené“.

60.V § 131 ods. 4 posledná veta znie: „Prednes odpovede na položenú otázku môže trvať najviac tri minúty a ďalšie dve minúty na položenú doplňujúcu otázku.“.

61.V § 131 ods. 5 sa slová „dve minúty“ nahrádzajú slovami „jednu minútu“.

62.V § 131 ods. 7 sa v tretej vete za slovo „určiť“ vkladajú slová „ktorý podpredseda vlády bude počas jeho neprítomnosti odpovedať na jemu adresované otázky a určiť,“.

63.Poznámky pod čiarou k odkazom 83 a 84 znejú:

"83) Čl. 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

84) Čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.".

64. V § 141 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Žiadosť o vydanie súhlasu podľa prvej vety musí obsahovať najmä vymedzenie skutku a dôvody, pre ktoré sa žiadosť podáva.“.

65.V § 143 ods. 1 sa v druhej vete druhá spojka „a“ nahrádza čiarkou a za slovo „komisií“ sa vkladajú slová „a poslancov,“ a na konci druhej vety sa pripájajú tieto slová: “a Parlamentnej rady Slovenskej republiky.84a) “.

Poznámka pod čiarou k odkazu 84a znie:

„84a) Čl. 7 a 11 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.“.

Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 84a až 84f sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 84b až 84g.

66.V § 143 ods. 1 sa na konci pripája táto veta : „Na zabezpečenie činnosti národnej rady v oblasti európskej integrácie môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.“.

67.V § 143 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Kancelária plní informačné, vzdelávacie a propagačné úlohy súvisiace s činnosťou národnej rady a jej poslancov.“.

Doterajšie odseky 2 až 13 sa označujú ako odseky 3 až 14.

68.§ 144 sa vypúšťa.

69.V § 147 odsek 2 znie:

"(2) Ak došlo k strate mandátu poslanca, k neuplatňovaniu mandátu poslanca, k zániku mandátu poslanca87) alebo ak poslanec zomrel, nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 87 znie:

"87) Čl. 75 ods. 2, čl. 77 ods. 2, čl. 78 ods. 5, čl. 81 a 81a Ústavy Slovenskej republiky.

Čl. 4 ústavného zákona č. 119/1995 Z. z.".

70.V prílohe „Platový poriadok Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky“ sa v celom texte slová „bakalárske vzdelanie“ nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa“ a slová „vysokoškolské vzdelanie“ nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1999 Z. z, zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č.166/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 5 ods. 3 sa dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

„e) správu o použití osobitných prostriedkov, a to len v prípadoch a veciach, v ktorých informačná služba svoju činnosť už skončila,

f) súhrnnú informáciu obsahujúcu zameranie a počet prípadov a vecí, v ktorých informačná služba koná; rozlíšenie prípadov a vecí sa v informácii uvedie podľa § 2 ods. 1 až 3.“.

2.V § 5 sa vypúšťajú odsek 5 a poznámka pod čiarou k odkazu 1b).

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 166/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 ods. 3 sa dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

„e) správu o použití osobitných prostriedkov, a to len v prípadoch a veciach, v ktorých informačná služba svoju činnosť už skončila,

f) súhrnnú informáciu obsahujúcu zameranie a počet prípadov a vecí, v ktorých informačná služba koná; rozlíšenie prípadov a vecí sa v informácii uvedie podľa § 2 ods. 1 až 3.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2004.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Novela reaguje na zmeny Ústavy Slovenskej republiky vykonané ústavným zákonom č. 90/2001 Zb. Zároveň sa navrhujú doplniť ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré spôsobovali v praxi výkladové problémy. Novým spôsobom sa navrhujú upraviť ustanovenia,

ktoré boli dostatočne jasné, avšak ich vecné riešenie spôsobovalo v rokovaní Národnej rady SR a najmä v legislatívnom procese problémy. Uvedené návrhy by mali zefektívniť a skvalitniť prácu Národnej rady SR. Ide napríklad o spôsob nastupovania náhradníkov za členov vlády na ustanovujúcej schôdzi, možnosť meniť účinnosť vrátených zákonov aj v prípade, že prezident takúto zmenu nenavrhne, zakotviť pevné hodiny hlasovania, obmedziť obpovede na Hodine otázok časovým limitom atď.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa navrhuje zriadenie Výboru pre Európske záležitosti, ktorý bude kľúčovým výborom pre kontrolu členov vlády Slovenskej republiky pri ich rokovaní a hlasovaní v orgánoch európskych spoločenstiev.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí.

Osobitná časť

K bodu 1

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "ostatná novela ústavy") doplnil sústavu orgánov na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb o

verejného ochrancu práv (čl. 151a). Podľa čl. 151a ods. 2 a 4 ústavy ho volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, preto bolo potrebné doplniť § 2 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o nové písmeno m), ktoré zohľadňuje túto novú právomoc parlamentu. Doplnenie písmena l) nadväzuje na zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, ktorý v § 23 ods. 1 verejnému ochrancovi práv ukladá povinnosť predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Z dôvodu zabezpečenia účelu predkladania správ je potrebné doplniť právomoc Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvanie o týchto správach.

K bodu 2

Ostatná novela ústavy rozšírila právomoc Národnej rady Slovenskej republiky voliť troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky (čl. 86 písm. i/), čo je potrebné upraviť aj v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky – novým znením písmena r) (doterajšie písmeno o) ).

K bodu 3

Do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky patrí rozhodovanie o podaní obžaloby na prezidenta republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky (čl. 107 ústavy), je preto potrebné upraviť túto skutočnosť vo všeobecnom ustanovení o pôsobnosti parlamentu (doplnením § 2 ods. 2 o písm. v)). Postup upravuje bližšie § 106 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Doplnenie nového písmena x) do § 2 ods. 2 sa navrhuje v nadväznosti na prijatie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorým sa právomoc Národnej rady Slovenskej republiky rozšírila o schvaľovanie rozvojových programov a plánov v oblasti bezpečnosti štátu vrátane ich finančnej náročnosti.

K bodu 4

Poznámku pod čiarou k odkazu 4 je potrebné zosúladiť so znením citovaných článkov ústavy v dôsledku jej ostatnej novely.

K bodu 5

V nadväznosti na zákon č. 86/2000 Z. z., ktorým prešla právomoc schvaľovať pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné vypustiť text písmena g) upravujúci tú istú pôsobnosť pre Národnú radu Slovenskej republiky.

Dňa 24. apríla 2003 národná rada schválila zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), v ktorom do pôsobnosti národnej rady zverila prerokúvanie správ výboru povereného kontrolovaním použitia informačno-technických prostriedkov o stave ich použitia. V navrhnutom novom znení písmena g) sa premieta táto pôsobnosť národnej rady.

K bodu 6 a 8

Doplnením odseku 2 v § 5 sa riešia prípady, v ktorých členovia vlády, prípadne iní funkcionári vykonávajú funkciu, do ktorej boli vymenovaní v predchádzajúcom volebnom období (t.j. poslanci, ktorých mandáty sa neuplatňujú) tak, aby bolo zabezpečené nastupovanie náhradníkov. Doplnením § 8 sa upravuje ustanovenie vo vzťahu k overeniu nastupovania náhradníkov.

K bodu 7

Zmena ustanovenia odstraňuje pochybnosti o zložení mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ak dôjde počas volebného obdobia k vystúpeniu poslancov z poslaneckého klubu, resp. politickej strany alebo hnutia, za ktorý vo voľbách získali svoj mandát.

K bodu 9

Nové znenie § 10 odseku 2 súvisí so znením ústavy po jej ostatnej novele z roku 2001; ide najmä o písmená d), e) a f) v spojení s čl. 81a ústavy. Poznámky pod čiarou k odkazom 17, 18, 19 a 20 je potrebné zosúladiť so znením citovaných článkov ústavy v dôsledku jej ostatnej novely.

K bodu 10

Oprava poznámky pod čiarou súvisí s doterajšou chybou v zákone o rokovacom poriadku; ide o jej odstránenie.

K bodu 11

Ustanovenie § 20 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravujúce účasť ústavných a ďalších činiteľov na schôdzach národnej rady sa dopĺňa aj o verejného ochrancu práv, čo súvisí s ustanovením čl. 151a ústavy.

K bodu 12

Novým znením odseku 2 sa navrhuje spresnenie ustanovenia a to tak, že predsedajúci sa nevyjadruje k vystúpeniam ostatných poslancov iným spôsobom ako je to upravené zákonom o rokovacom poriadku pre ostatných poslancov. Preto sa navrhuje, aby predsedajúci odovzdal riadenie schôdze inému predsedajúcemu aj vtedy, ak chce vystúpiť s faktickou poznámkou alebo podať procedurálny návrh.

K bodu 13

Hlasovanie na schôdzach národnej rady sa upravuje novým spôsobom v § 36 ods. 1, preto sa procedúra podľa § 23 ods. 6 pri procedurálnych návrhoch neuplatňuje.

K bodu 14

Nezaradenie hodiny otázok ako povinného bodu programu v prípade, ak je prvým rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, sa navrhuje z dôvodu, že nie je možné zabezpečiť postup podľa § 131 rokovacieho poriadku Národnej rady SR.

K bodu 15

Doplnenie ustanovenia o povinnosť predkladať všetky návrhy podané národnej rade aj v elektronickej forme sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia rýchlejšej dostupnosti predkladaných návrhov pre poslancov, čím sa predĺži čas na oboznámenie sa s návrhmi pred ich rozdaním v písomnej podobe a zaradením do programu. Taktiež sa zvýši efektivita a hospodárnosť práce pri príprave rokovaní národnej rady a jej orgánov v kancelárii národnej rady.

K bodu 16

Ustanovenie § 28 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, upravujúce právo niektorých ústavných činiteľov na udelenie slova na rokovaniach parlamentu, sa rozširuje aj na verejného ochrancu práv, čo súvisí s ostatnou novelou ústavy ( čl. 151a).

K bodu 17

Ide o legislatívnu úpravu ustanovenia v nadväznosti na nové znenie § 89 (bod 50).

K bodu 18

Ustanovenia o prestávke na poradu poslaneckých klubov počas prerokúvania bodu programu strácajú v § 35 opodstatnenie a navrhujú sa upraviť v § 36, prestávka na poradu poslaneckých klubov sa môže konať v rámci hlasovania o prerokovaných bodoch.

K bodu 19 a 20

Určuje sa čas na hlasovanie o prerokovaných bodoch vždy dvakrát v rokovacom dni, o jedenástej a sedemnástej hodine. Súčasne sa umožňuje, aby národná rada rozhodla o inom čase, kedy bude o prerokovaných bodoch programu schôdze hlasovať. Spresňuje sa spôsob hlasovania o prerokovaných bodoch, upravuje sa prestávka na poradu poslaneckých klubov pred hlasovaním o prerokovanom bode programu a prípadné určenie iného času na hlasovanie o prerokovávaných bodoch.

K bodu 21

Poznámky pod čiarou k odkazom 35 a 36 je potrebné upraviť, resp. doplniť v súvislosti s ostatnou novelou ústavy.

K bodu 22

Ustanovenie čl. 101 ods. 2 ústavy je potrebné z poznámky pod čiarou k odkazu 37 vypustiť, pretože podľa ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky nie je prezident Slovenskej republiky už volený parlamentom v tajnom hlasovaní.

K bodu 23

Doplnením odseku 10 sa odstraňujú pochybnosti o počte prítomných poslancov pri tajnom hlasovaní. Zistenie počtu prítomných poslancov je dôležité na zistenie, či je národná rada uznášania schopná, ako aj vo vzťahu k výsledku tajného hlasovania .

K bodu 24

Ostatná novela ústavy rozšírila územnú samosprávu aj na vyššie územné celky, ktorými sú samosprávne kraje. Voľby do nich vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej

republiky podľa § 23 ods. 1 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zákonná povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa preto navrhuje doplniť do § 43 upravujúceho pôsobnosť predsedu parlamentu. Poznámka pod čiarou k odkazu 39aa obsahuje označenie právneho predpisu, ktorý upravuje voľby do samosprávnych krajov.

Doplnenie nového písmena f) v § 43 ods. 2 súvisí s rozšírením ústavnej právomoci predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú upravil v čl. 103 ods. 3 ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. Rovnako túto skutočnosť vyjadruje aj poznámka pod čiarou k odkazu 39b.

Navrhovaným písmenom g) sa reaguje na schválený návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145) dňa 10. 7. 2003, podľa ktorého voľby do Európskeho parlamentu vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. V poznámke pod čiarou k odkazu 39c) sa konkretizuje tento predpis.

Doplnenie ustanovenia o nové písmeno h) súvisí so zmenou § 89 (bod 50. novely), ktorou sa zavádza inštitút „stav legislatívnej núdze“ a navrhnuté znenie zveruje do pôsobnosti predsedu národnej rady prideliť návrh zákona, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom konaní jednému z výborov a súčasne určiť lehotu, v ktorej má výbor predložiť svoje stanovisko.

K bodu 25

Úprava poznámky pod čiarou k odkazu 40 súvisí s ostatnou novelou ústavy.

K bodu 26

Vypustenie novooznačeného písmena o) (pôvodné písmeno k)) v § 43 ods. 2 súvisí s novým znením čl. 145 ústavy, podľa ktorého sudcov všeobecných súdov vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, s čím súvisí aj vzdanie sa funkcie sudcu písomným oznámením prezidentovi republiky (čl. 146 ústavy).

K bodu 27, 28, 29 a 36

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa pripravuje zmena Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vytvorí ústavný rámec na plnenie úloh Slovenskej republiky ako člena Európskej únie. Pripravované zmeny Ústavy SR predpokladajú, že za vnútroštátnu prípravu stanovísk za Slovenskú republiku k rozhodnutiam, ktoré sa majú prijať v Európskej únii bude zodpovedná vláda Slovenskej republiky, ktorá ich v dostatočnom časovom predstihu predkladá národnej rade na zaujatie stanoviska.

Vzhľadom na ústavný systém v Slovenskej republike, ako aj na základe Amsterdamskej zmluvy (účinná od r. 1999) a k nej pripojeného Protokolu č. 13 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii je potrebné, aby aj v rokovacom poriadku národnej rady bola táto skutočnosť premietnutá. Preto sa navrhuje, aby národná rada, ako jediný zákonodarný orgán v Slovenskej republike, mohla spolupôsobiť pri tvorbe stanovísk Slovenskej republiky a aktívne sa zúčastniť procesu prípravy právne záväzných a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Navrhuje sa, aby túto funkciu (vzhľadom na systém činnosti orgánov EÚ a na potrebu permanentnej spolupráce so zástupcami SR v orgánoch EÚ) vykonával výbor pre európske záležitosti, ktorý národná rada bude povinne zriaďovať (§ 45 ods. 2 – bod 28.), a to na princípe pomerného zastúpenia politických strán a hnutí zastúpených v národnej rade (§ 58a ods. 1). Princíp pomerného zastúpenia sa navrhuje z dôvodu, že výbor pre európske záležitosti bude prijímať záväzné stanoviská a odporúčania

pre zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie, a preto je potrebné, aby o stanoviskách výboru rozhodovali všetky politické strany a politické hnutia zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Z dôvodu stálej funkčnosti výboru pre európske záležitosti sa navrhuje, aby národná rada zvolila aj náhradníkov za členov tohto výboru. Z dôvodu zabezpečenia pomerného zastúpenia bude náhradník volený z rovnakej politickej strany alebo politického hnutia ako člen, ktorého bude zastupovať. Súčasne sa navrhuje, aby plnoprávna účasť náhradníka bola podmienená oznámením zastupovaného člena výboru predsedovi výboru alebo podpredsedovi výboru. V takom prípade bude mať náhradník aj hlasovacie právo. Pretože sa predpokladá (na základe skúseností z parlamentov členských štátov Európskej únie), že výbor pre európske záležitosti sa bude zaoberať veľkým množstvom návrhov s časovo obmedzenými možnosťami na ich prerokovanie, navrhuje sa, aby predseda a členovia výboru pre európske záležitosti nemohli súčasne pôsobiť v iných výboroch národnej rady. Toto sa nebude vzťahovať na náhradníkov, pretože ich účasť na rokovaní výboru pre európske záležitosti bude obligatórna len pri zastupovaní člena výboru v prípade jeho neúčasti. Náhradníci za predsedu výboru a podpredsedu výboru pri zastupovaní na schôdzi výboru budú mať postavenie člena výboru, a nie funkciu zastupovaného. Z dôvodu, že rokovací poriadok pod pojmom „náhradník“ definuje inú situáciu, navrhuje sa použiť pojem „náhradný člen“.

Navrhovaná zákonná úprava však ponecháva národnej rade možnosť, aby si v prípadoch osobitnej dôležitosti (napr. vo veci návrhu ústavy Európskej únie) vyhradila rozhodnutie vo veciach zverených do pôsobnosti výboru pre európske záležitosti.

Vzhľadom na pripravovanú zmenu Ústavy Slovenskej republike sa v zákone o rokovacom poriadku navrhuje, aby stanoviská národnej rady, resp. výboru pre európske záležitosti boli pre členov vlády záväzné a pri rokovaniach v orgánoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie mali povinnosť ich rešpektovať. Odchýliť sa od stanoviska národnej rady, resp. výboru môže zástupca Slovenskej republiky na rokovaniach v orgánoch Európskeho spoločenstva a Európskej únie len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. V prípade uplatnenia iného stanoviska, ako bolo schválené národnou radou alebo výborom pre európske záležitosti, má zástupca Slovenskej republiky povinnosť bezodkladne o tom informovať národnú radu a podať vysvetlenie a odôvodnenie takéhoto postupu.

V novom § 58a sa vymedzuje činnosť výboru pre európske záležitosti vo vzťahu k zástupcom Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a vo vzťahu k vláde, ako aj povinnosti týchto subjektov voči výboru pre európske záležitosti ako aj voči parlamentu.

Neverejné rokovanie výboru v určených prípadoch sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia strategicky výhodnej pozície zástupcov Slovenskej republiky pri rokovaní a prijímaní rozhodnutí v orgánoch Európskej únie.

Výbor pre európske záležitosti bude zúčastnený na tvorbe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie počas celého legislatívneho procesu, pretože členovia vlády budú výbor pravidelne informovať a vyžadovať si stanoviská a odporúčania vždy, ak v priebehu prípravy dôjde k zmene návrhu. Spôsob a formu predkladania návrhov právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa navrhuje upraviť uznesením Národnej rady a to z dôvodu možnej potreby pružného a osobitného postupu pri prerokúvaní záležitostí Európskej únie.

K bodu 30, 31 a 32

Doplnenie ustanovenia § 53 ods. 1 umožňuje verejnému ochrancovi práv zúčastniť sa na schôdzi výboru s právom na udelenie slova; doplnený odsek 2 tohto ustanovenia upravuje povinnosť verejného ochrancu práv podať výboru vysvetlenie a napokon doplnenie odseku 3 mu dáva možnosť pribrať si na schôdzu výboru odborníka a požiadať predsedu výboru, aby tomuto bolo udelené slovo; doplnenie súvisí s ostatnou novelou ústavy (čl. 151a).

K bodu 33

K bodu 34

Úprava textu súvisí s novelou ústavy ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., a to s čl. 81.

K bodu 35

Poznámky pod čiarou k odkazom 45 a 46 je potrebné upraviť s ohľadom na ostatnú novelu ústavy.

K bodu 37

Sudcovia všeobecných súdov sú menovaní a odvolávaní prezidentom Slovenskej republiky (čl. 145 ústavy), a preto právo ústavnoprávneho výboru prerokúvať a odporúčať národnej rade návrhy na zvolenie týchto sudcov zaniklo. Z toho dôvodu sa vypúšťajú označené slová a poznámka pod čiarou k odkazu 48.

K bodu 38

Na základe zákona (schváleného 24. apríla 2003) č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) národná rada na uplatnenie svojej ústavnej pôsobnosti kontrolovať dodržiavanie zákonov dva razy ročne v pléne prerokuje správu výboru povereného kontrolovaním použitia informačno-technických prostriedkov o stave ich použitia. Vzhľadom na charakter, podmienky a požiadavky tejto činnosti (zákon č. 241/2001 Z. z. o utajovaných skutočnostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa navrhuje, aby zákonom o rokovacom poriadku bol určený ako poverený výbor Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

K bodu 39

Návrh ruší doterajšiu prax prezenčných listín a zavádza nový spôsob zisťovania účasti poslanca na rokovaní a to prezentáciou vždy pred hlasovaním o 11 hodine a o 17 hodine (§ 36 ods. 1 – bod 20.). V prípade, že sa poslanec nezúčastní prezentácie pred hlasovacími hodinami, ale zúčastní sa na hlasovaní, ktoré nasleduje po prezentácii, považuje sa účasť na tomto hlasovaní za účasť na prezentácii. (zisťovanie účasti poslancov). Na posudzovanie účasti poslanca na rokovacom dni schôdze je rozhodujúca jeho účasť na prezentácii pred hlasovacími hodinami, alebo v prípade neprítomnosti poslanca na prezentácii, jeho účasť na

nasledujúcom hlasovaní. Výpis z hlasovacieho zariadenia po tomto zistení prítomnosti poslancov nahrádza doterajšie prezenčné listiny.

Navrhovaná úprava nijako nebráni poslancom a poslaneckým klubom uplatňovať aj tzv. parlamentnú obštrukciu. Pre prítomnosť poslanca bude totiž rozhodujúce zisťovanie účasti pred hlasovaním, a preto počas hlasovania bude mať možnosť nehlasovať bez akéhokoľvek postihu. Bude však musieť byť prítomný v objekte Národnej rady. Povinnosť zúčastňovať sa rokovania je totiž povinnosťou pre všetkých poslancov, bez ohľadu či patria ku koalícii alebo k opozícii, bez ohľadu na ich legitímny politický postoj voči hlasovaniu.

K bodu 40

Doplnením odseku a 6 sa ukladá predsedovi poslaneckého klubu oznamovať všetky zmeny v zložení poslaneckého klubu predsedovi národnej rady aj počas volebného obdobia.

K bodu 41, 42 a 43

Navrhovanou zmenou sa sleduje zefektívnenie rokovania národnej rady. Vychádzajúc z priebehu rokovaní, národná rada len vo výnimočných prípadoch zmení návrh predsedu národnej rady na určenie gestorského výboru a ďalších výborov, ktoré návrh zákona prerokujú v druhom čítaní a navrhnuté lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Preto sa navrhuje, aby národná rada o určení výborov, gestorského výboru a určení lehôt na prerokovanie návrhu zákona hlasovala len vtedy, ak bol k návrhu predsedu národnej rady podaný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Inak sa návrh zákona prerokuje vždy v ústavnoprávnom výbore a výboroch národnej rady, ktoré navrhol predseda národnej rady; uvedené platí aj na určenie gestorského výboru a určenie lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch národnej rady.

V nadväznosti na navrhnuté zmeny v odseku 1 a 2 sa odsek 3 stáva nadbytočný, a preto sa navrhuje vypustiť.

K bodu 44

Doplnenie znenia § 83 odstraňuje výkladové problémy, ktoré vznikali pri prerokúvaní návrhov zákonov.

K bodu 45

Navrhovaná úprava ustanovenia § 85 umožňuje v opakovanom druhom čítaní návrh zákona v znení už predtým schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ďalej meniť a

dopĺňať, a to bez obmedzenia, vrátane už predtým v druhom čítaní schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

K bodu 46

Doplnenie § 90 ods. 1 výslovne umožňuje parlamentu rokovať o ustanovení účinnosti opätovne prerokúvaného zákona, ak v čase posudzovania prezidentom republiky alebo po jeho vrátení nie je možné s ohľadom na ďalší legislatívny proces pôvodne navrhovaný termín účinnosti dodržať.

K bodu 47

Úprava poznámky pod čiarou súvisí s ostatnou novelou ústavy.

K bodu 48

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava.

K bodu 49

Navrhovaným doplnením § 94 ods. 2 sa vytvára legislatívny nástroj na dôslednú aplikáciu a využívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Vychádzajúc z podstaty a zmyslu tohto inštitútu nie je odôvodnené, aby pri prerokúvaní návrhu zákona v skrátenom konaní bol takýto návrh rozširovaný o návrhy, ktoré nespĺňajú kritériá skráteného konania.

K bodu 50

Doplnenie ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné prerokovať návrh zákona o štátnom rozpočte aj v kratšej lehote po jeho prípadnom neschválení parlamentom ako je šesť mesiacov. Zákon o štátnom rozpočte má z hľadiska fungovania štátu osobitné postavenie a uplatnenie 6-mesačnej lehoty na opätovné prerokovanie po jeho neschválení by mohlo spôsobiť vážne problémy pri zabezpečovaní funkcií štátu.

K bodu 51

Doplnenie znenia § 106 ods. 3 súvisí so zmenou čl. 107 ústavy ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z., podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje o podaní obžaloby na prezidenta republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

K bodu 52

Zmena ustanovenia sa navrhuje v súvislosti s rozšírením počtu sudcov ústavného súdu, na základe ostatnej novely ústavy, z 10 na 13. Na základe uvedenej zmeny ústavy parlament musí navrhnúť prezidentovi republiky vždy dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má prezident republiky vymenovať.

K bodu 53

Vypustenie pätnástej časti zákona je nevyhnutné, pretože súvisí s právomocou prezidenta republiky a novým spôsobom ustanovenia do funkcie sudcov všeobecných súdov podľa ostatnej novely ústavy (čl. 145 a čl. 147).

K bodom 54, 55 a 56

Návrh úpravy názvu šestnástej časti, ako aj vloženie nových ustanovení § 125a až 125c (vrátane nadpisu nad § 125a) súvisí s novou právomocou parlamentu voliť a odvolávať verejného ochrancu práv podľa ostatnej novely ústavy (čl. 151a).

K bodu 57

Úpravu poznámok pod čiarou k odkazu 80 si vyžaduje nové označenie tých článkov ústavy, ktoré s odkazmi súvisia po ostatnej novele ústavy.

K bodu 58

Navrhnutou zmenou sa odstráni stav, ktorý nie je v súlade s čl. 80 ods. 2, čl. 88 ods. 1 a čl. 114 ods. 3 ústavy, pretože o vyslovenie dôvery môže podľa ústavy požiadať národnú radu len vláda, ktorá o tom rozhodne v zbore (čl. 119 písm. k)) alebo pätina poslancov národnej rady. Podľa ústavy člen vlády nemôže požiadať o vyslovenie dôvery na základe individuálneho rozhodnutia. Ak je interpelovaným vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy, národná rada dôveru nevyslovuje.

K bodu 59

Úprava ustanovenia rieši situáciu, ak poslanci národnej rady nepoložili predsedovi vlády žiadnu otázku. V takom prípade, určený čas (60 minút) sa poskytne pre otázky položené členom vlády.

K bodu 60 a 61

Novým znením poslednej vety v § 131 odseku 4 sa určuje časový limit pre odpovedajúceho funkcionára a upúšťa sa od podávania písomných odpovedí na tie otázky, ktoré nestihli opýtaní na hodine otázok zodpovedať. Zavedenie časového limitu na odpoveď rešpektuje podstatu inštitútu hodiny otázok, a zabezpečuje realizáciu súčasného znenia prvej vety v odseku 4, ktorá ustanovuje, že otázka musí umožňovať stručnú odpoveď. Z podstaty hodiny otázok vyplýva, že ide o inštitút časovo limitovaný, a preto aj podávanie písomných odpovedí nie je v súlade s koncepciou tohto inštitútu.

K bodu 62

Doplnením ustanovenia sa umožňuje, aby v čase neprítomnosti predsedu vlády na otázky položené premiérovi odpovedal určený podpredseda vlády.

K bodu 63

Úpravu poznámok pod čiarou k odkazu 80 si vyžaduje nové označenie tých článkov ústavy, ktoré s odkazmi súvisia po ostatnej novele ústavy.

K bodu 64

Ide o spresnenie ustanovenia, na základe ktorého sa vyžaduje, aby žiadosť o vydanie na trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie poslanca obsahovala skutok a dôvody, pre ktoré sa žiadosť podáva. Uvedeným doplnením obligatórnych náležitostí sa umožňuje objektívnejšie posúdenie žiadosti.

K bodu 65

Doplnenie § 143 ods. 1 sa navrhuje na spresnenie činnosti kancelárie ako aj v nadväznosti na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorým sa zriaďuje Parlamentná rada Slovenskej republiky.

K bodu 66

Na zabezpečenie činnosti národnej rady v súvislosti s prístupovými rokovaniami Slovenskej republiky do Európskej únie a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie

a s tým súvisiacimi úlohami parlamentu v orgánoch EÚ sa navrhuje doplnenie ustanovenia o možnosť zriadenia pracovísk národnej rady aj v zahraničí. Obdobným spôsobom zabezpečujú svoju účasť aj iné štáty (napr. Lotyšsko (2002) a Litva (januára 2003)), ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ ako aj členské štáty EÚ (napr. Dánsko (od roku 1991), Fínsko (od roku 1996), Taliansko (1998), Francúzsko (1999), Veľká Británia (1999)). Na základe ich skúseností možno predpokladať efektívne využitie prostriedkov potrebných na činnosť zahraničných pracovísk v prospech Slovenskej republiky.

K bodu 67

Doplnením § 143 o nový odsek 2 sa reaguje na vypustenie § 144.

K bodu 68

Parlamentný inštitút je jedným z organizačných útvarov kancelárie a jeho postavenie je upravené v Organizačnom poriadku Kancelárie NR SR (§ 143 ods. 10).

K bodu 69

Nové znenie odseku 2 v § 147 súvisí s ostatnou novelou ústavy, pretože vzdanie sa funkcie poslanca je jedným z dôvodov zániku mandátu poslanca upravených v čl. 81a ústavy. Ustanovenie tiež jednoznačne upravuje smrť poslanca ako prekážku prerokovania ním podaného návrhu. Poznámka pod čiarou odkazuje na príslušné ustanovenia ústavy po ostatnej novele ústavy.

K bodu 70

Navrhovaná zmena nadväzuje na zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, na základe ktorého sa vysokoškolské vzdelanie vykonáva v troch stupňoch, pričom bakalársky študijný program tvorí prvý stupeň a druhý stupeň obsahuje magisterské študijné programy, inžinierske študijné programy a doktorské študijné programy.

K Čl. II a III

V čl. II sa navrhuje doplniť zákon o Slovenskej informačnej službe a v čl. III zákon o Vojenskom spravodajstve. V obidvoch článkoch uvedené zákony sa dopĺňajú o písmená e) a f), v ktorých sa špecifikujú ďalšie oblasti z pôsobnosti týchto služieb, ktoré sú riaditeľ SIS a minister obrany povinní predložiť osobitným kontrolným orgánom Národnej rady

Slovenskej republiky.

Bodom 2 v čl. II sa vypúšťa z § 5 odsek 5, pretože vzhľadom na znenie § 60 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o Rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je tento obsolétny.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť 1. mája 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v:

bezpredmetné

4.Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika