NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

N á v r h

Ústavný zákon

z................2003,

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Čl. I

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. a ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto :

1.V Čl. 13 ods. 1 písm. b) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.

2.V Čl. 13 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie,“.

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).

3.V čl. 30 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Občania členských štátov Európskej únie s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky podľa zákona majú právo voliť a byť volení do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

2

4. V čl. 77 ods. 1 sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a poslanca Európskeho parlamentu.“.

5. V čl. 84 ods. 3 sa druhé slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „podľa čl. 102 písm. o)“ sa vkladajú slová „a na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 ods. 2“.

6.Doterajší text čl. 86 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša na stanoviskách k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ak Národná rada Slovenskej republiky príjme stanovisko, tak je záväzné pre člena vlády Slovenskej republiky, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

(3) Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa odseku 2 jej výbor.“.

7. V čl. 89 ods. 2 písm. d) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a voľby do Európskeho parlamentu“.

8. V čl. 92 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre predsedu a členov výboru Národnej rady Slovenskej republiky, povereného výkonom pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 ods. 3.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

9. Doterajší text čl. 119 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Vláda pripravuje návrhy stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie; v dostatočnom časovom predstihu informuje Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých takýchto návrhoch, ako aj o otázkach súvisiacich so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii a zodpovedá za uplatňovanie a presadzovanie stanovísk Národnej rady Slovenskej republiky k týmto návrhom v orgánoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Člen vlády sa

3

môže od stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Ak sa člen vlády odchýli od tohto stanoviska, je povinný o tom bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky a svoj postup odôvodniť. Predpoklady a postup člena vlády ustanoví zákon.“.

10. V čl. 129 ods. 2 sa druhé slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a volieb do Európskeho parlamentu“.

11. V čl. 144 ods. 1 sa za slová „medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5“ vkladá čiarka a slová „čl. 154c ods. 1“.

12. V čl. 144 ods. 2 sa za slová „medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5“ vkladajú slová „alebo čl. 154c ods. 1“.

Čl. II

Účinnosť

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2004

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely Ústavy Slovenskej republiky je odôvodnený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

V spojitosti so vstupom Slovenska do Európskej únie je potrebné v Ústave Slovenskej republiky upraviť inštitút poslanca Európskeho parlamentu z hľadiska ústavných základov aktívneho a pasívneho volebného práva, nezlučiteľnosti jeho funkcie s funkciou poslanca národného parlamentu a nadväzne na to aj kontrolu ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky si aj po vstupe Slovenska do Európskej únie musí ponechať vplyv na tvorbu únijnej politiky, v ktorej hlavnú úlohu a zodpovednosť bude mať vláda Slovenskej republiky a jej členovia.

V ústave sa preto navrhujú zmeny upravujúce otázku vnútroštátnej parlamentnej kontroly vládnej politiky voči Európskym spoločenstvám a Európskej únii a otázku účasti Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.

5

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

Zmluva o Európskej únii v čl. 249 ustanovuje priamu účinnosť a aplikovateľnosť nariadení v členských štátoch Európskej únie. Pretože nariadenia ukladajú subjektom povinnosti, navrhuje sa doplnenie čl. 13, na základe ktorého uvedený princíp bude premietnutý v Ústave Slovenskej republiky.

K bodu 3

Čl. 19 ods. 2 Zmluvy o založení ES v platnom znení umožňuje každému občanovi Európskej únie s trvalým pobytom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má pobyt, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Na základe doplnenia čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky sa zabezpečuje, aby aj občania členských štátov s pobytom na území Slovenskej republiky podľa § 30 a nasl. zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mohli voliť a byť volení do Európskeho parlamentu. Občania Slovenskej republiky sa budú zúčastňovať volieb do Európskeho parlamentu na základe odseku 1, pretože aj voľby do Európskeho parlamentu sú nepochybne správou vecí verejných a občania Slovenskej republiky sa na nej zúčastňujú slobodnou voľbou svojich zástupcov, ktorými v tomto prípade budú poslanci Európskeho parlamentu.

K bodu 4

V súčasnosti pripravovaný návrh Ústavy Európskej únie obsahuje zákaz výkonu funkcie poslanca Európskeho parlamentu s funkciou poslanca v národných parlamentoch členských štátov Európskej únie. V nadväznosti na tento návrh sa navrhuje, aby funkcia poslanca národnej rady bola nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Uvedené ustanovenie je súčasne realizovaním uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 216 zo dňa 6. marca 2003.

K bodu 5

Výkon pôsobnosti národnej rady podľa navrhovaného čl. 86 ods. 2 možno považovať za mimoriadne dôležitý, pretože rozhodnutie podľa odseku 2 vyjadruje stanovisko Slovenskej republiky a vymedzuje mandát pre jej zástupcu pri rokovaniach v orgánoch Európskych

6

spoločenstiev a Európskej únie. Preto sa navrhuje, aby na prijatie stanoviska k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie bola potrebná najmenej nadpolovičná väčšina všetkých poslancov národnej rady.

K bodu 6

Čl. 86 ústavy upravuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhuje sa jeho rozšírenie o ďalšie odseky, na základe ktorých sa Národná rada Slovenskej republiky bude uznášať na stanoviskách k návrhom právne záväzných a iných aktov ES a EÚ. Tieto by, vzhľadom na snahu posilniť postavenie parlamentu voči vláde, mali mať záväzný charakter pre člena vlády, ktorý bude Slovenskú republiku v príslušnom orgáne ES a EÚ zastupovať. Týmto orgánom je za súčasného právneho stavu Rada v zmysle čl. 202 a nasl. Zmluvy o založení ES v platnom znení. Súčasne sa v navrhovanom odseku 3 dáva Národnej rade Slovenskej republiky možnosť zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa odseku 2 jej osobitný výbor.

K bodu 7

Podľa súčasného znenia čl. 89 ods. 2 písm. d) predseda národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy. Na základe čl. 190 ods. 4 Zmluvy o založení ES v platnom znení pravidlá na voľby do Európskeho parlamentu vyhlasujú orgány členských štátov podľa vnútroštátnej úpravy. V súlade so súčasnou ústavnou úpravou sa navrhuje, aby aj voľby do Európskeho parlamentu vyhlasoval predseda národnej rady (zákon č. 331/2003 Z.z.).

K bodu 8

Funkčné obdobie národnej rady je štyri roky. Po ich uplynutí mandát poslancom zaniká. Výnimku na zotrvanie vo funkcii ústava ustanovuje pre predsedu národnej rady (čl. 89 ods. 3), podpredsedov národnej rady (čl. 90 ods. 2) a vládu (čl. 117). Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vyžaduje, aby aj po uplynutí volebného obdobia národnej rady mohol poverený výbor pre európske záležitosti prijímať a oznamovať zástupcom Slovenskej republiky stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov, ktoré majú byť prerokúvané v orgánoch Európskej únie. Preto sa navrhuje doplnenie čl. 92 tak, aby aj predseda a členovia výboru povereného podľa čl. 86 ods. 3 zostali vo funkciách až do zvolenia nového predsedu a nových členov tohto výboru a vykonávali jeho pôsobnosť, t.j. prijímali stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych

7

spoločenstiev a Európskej únie.

K bodu 9

Čl. 119 ústavy upravuje pôsobnosť vlády. Navrhuje sa doplnenie tohto ustanovenia o odsek 2, na základe ktorého bude vláda pripravovať návrhy stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov, o ktorých sa má rozhodnúť v príslušnom orgáne ES a EÚ. Navrhovaná úprava nadväzuje na navrhnutý čl. 86 ods. 2 a 3. Súčasne sa navrhuje možnosť odchýliť sa od tohto stanoviska pri súčasnom splnení dvoch podmienok, a to nevyhnutnosti vyjadriť stanovisko Slovenskej republiky pri rokovaní v príslušnom orgáne ES a EÚ a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. V takomto prípade bude mať súčasne člen vlády následnú kumulatívnu povinnosť informovať Národnú radu Slovenskej republiky a odôvodniť svoj postup, a to bezodkladne. Podrobnosti o postupe člena vlády upraví rokovací poriadok.

K bodu 10

Navrhovaným doplnením čl. 129 ods. 2 sa zveruje Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc rozhodovať aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu v Slovenskej republike.

K bodu 11 a 12

Navrhovaná úprava sleduje rozšírenie výpočtu prameňov, ktorými je sudca vo svojej rozhodovacej činnosti viazaný, a to aj o medzinárodné zmluvy podľa čl. 154c ods. 1 ústavy, teda medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Navrhuje sa tiež rozšírenie čl. 144 ods. 2 ústavy o prípad, kedy súd konanie preruší a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR na základe čl. 125 ods. 1, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis , jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci odporuje aj medzinárodnej zmluve podľa čl. 154c ods. 1.

K Čl. II

Vzhľadom na spôsob a postup prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky navrhujeme jeho účinnosť od 1. apríla 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

8

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v:

Zmluva o založení ES – čl. 19 ods. 2

Zmluva o EÚ – čl. 6

Smernica Rady č. 93/109/EHS zo 6.12.1993 stanovujúca podrobné pravidlá pre výkon práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ

Akt Rady EÚ týkajúci sa volieb do Európskeho parlamentu č.76/787 v znení rozhodnutia Rady č. 2002/772

4.Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

Zmluva o založení ES – čl. 19 ods. 2: upravuje právo každého občana Únie s trvalým pobytom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má pobyt, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.

Zmluva o EÚ – čl. 6: ustanovuje princípy, na ktorých je Únia založená – princípy slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu.

Smernica Rady č. 93/109/EHS zo 6.12.1993 upravuje podrobné pravidlá pre výkon práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ.

Akt Rady EÚ týkajúci sa volieb do Európskeho parlamentu č. 76/787 v znení rozhodnutia Rady č. 2002/772 obsahuje úpravu o nezlučiteľnosti funkcie poslanca Európskeho parlamentu s funkciou poslanca vnútroštátneho parlamentu od volieb v roku 2004.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: úplná