NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

N á v r h

skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n a v y d a n i e z á k o n a,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. , zákona Slovenskej národnej rady č. 13O/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 5OO/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z., zákona č. 2291997 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 389/1999 Z.z., zákona č. 6/2OO1 Z.z., zákona č. 453/2OO1 Z.z. a zákona č. 2O5/2OO2 Z.z.

Predkladajú: Návrh na uznesenie:

Jozef Hurban ................................ Národná rada Slovenskej republiky

Peter Biroš ................................ s c h v a ľ u j e

Jozef Šimko ................................ návrh skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a

Miroslav Číž ................................ dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení

Tibor Cabaj ................................ v znení neskorších predpisov.

Bratislava, október 2003

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh zákona z .... .2003,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/199O Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. , zákona Slovenskej národnej rady č 13O/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 5OO/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z., zákona č. 2291997 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 389/1999 Z.z., zákona č. 6/2OO1 Z.z., zákona č. 453/2OO1 Z.z. a zákona č. 2O5/2OO2 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 sa dopĺňa o odseky 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Krajský úrad rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa odseku 4, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

(6) Ustanovenie odseku 5 sa vzťahuje na obce Kežmarok a Ľubica.

2. Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„ § 30a

(1)Postupom podľa § 2, odsekov 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy.

(2)Príslušná správa katastra vykoná opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa

§ 2 odsekov 5 a 6.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2004.

A. Všeobecná časť

Podľa čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky a podľa § ods. 1 zákona Slovenskej národnej ady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.

Návrh zákona reaguje na situácie, keď v dôsledku rozdelenia obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

Navrhovaná zákonná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, pretože sa predpokladá, že náklady bude znášať štát, avšak tieto náklady budú minimálne. Ide o náklady na vyhotovenie technickej dokumentácie, najmä geometrického plánu pre vyznačenie zmien v katastri nehnuteľností. Túto úlohu zabezpečí katastrálny úrad zadaním prác komerčnej sfére. Predpokladajú sa náklady vo výške približne 1 mil. Sk, ktoré sa budú postupne čerpať. V týchto predpokladaných nákladoch sú už zahrnuté všetky náklady, vrátane nákladov na vy-

hotovenie geometrického plánu pre dotknuté územia, ďalej náklady na mzdy a odvody a náklady na tovary a služby.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty územnej samosprávy, ani na pracovné sily.

Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Vzhľadom na obsah doložky zlučiteľnosti nie je potrebná tabuľka zhody.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Umožňuje sa vykonať zmenu územia obcí ako dôsledok rozdelenia obce aj bez súhlasu obce, avšak len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Ide o obce Kežmarok a Ľubica. Príslušným orgánom na rozhodnutie v predmetnej veci je krajský úrad.

K 01. 01. 1974 došlo k zlúčeniu obce Ľubica s mestom Kežmarok. Po roku 1974 sa v Kežmarku uskutočnila v rámci komplexnej bytovej výstavby výstavba sídliska Juh, ktorá

piatimi ulicami zasiahla aj do katastrálneho územia Ľubice.

Na základe petície obyvateľov vtedy mestskej časti, dnes samostatnej obce Ľubica, bol dňa 17. 09. 1991 v Mestskom zastupiteľstve Kežmarok prerokovaný „Návrh na vykonanie územných a správnych zmien medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, vrátane odsúhlasenia ulíc, ktoré budú tvoriť budúcu politickú obec Ľubica.“

Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, na základe ktorého sa v dňoch 29. a 3O. 11. 1991 uskutočnilo hlasovanie obyvateľov dotknutých častí, teda Ľubice aj sídliska Juh o tom, do ktorej z obcí vzniknutých po prípadnom odčlenení Ľubice od Kežmarku chcú byť prihlá- sení k trvalému pobytu.

V Ľubici sa zúčastnilo na hlasovaní 71,5 % oprávnených voličov a za odčlenenie a vytvo-renie samostatnej obce s názvom Ľubica hlasovalo 95,9 % voličov.

Na sídlisku Juh sa zúčastnilo na hlasovaní 39,6 % voličov, a teda hlasovanie nebolo úspešné. Preto sa hlasovanie opakovalo 17. a 18. 1. 1992 s účasťou 52,4 % oprávnených voličov a za zotrvanie v meste Kežmarok hlasovalo 95,5 % voličov.

Rozhodnutie obyvateľov sídliska Juh akceptoval aj výbor mestskej časti Ľubica, čoho dôkazom je „Dohoda o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica z 22. 01. 1992. V tejto Dohode, pod bodom 1/ je napísané že:

„Do vlastníctva novej obce ĽUBICA dňom určeným vládou SR prejde:

1/Katastrálne územie Ľubica o plošnej výmere 2 642 ha 1459 m2 /údaj z Geodézie Poprad k 1. 1. 92/ s tým, že územie cca 12 ha /spresnené bude geometrickým plánom/, zastavané časťou sídliska JUH, bude predmetom výmennej zmluvy. Mesto Kežmarok odovzdá územie svojho katastra obci Ľubica v pomere 1:1 a s doplatením rozdielu za bonitu pôdy. T = jún 1992.

Dňa 22. 01. 1992 zasadla komisia k odčleneniu mestskej časti Ľubica od mesta Kežmarok.

„Predmetom doriešenia pri odčlenení bolo:

1/ Riešenie katastrálnej hranice – pre stavbu sídl. JUH bolo zabraté 12,2 ha a vzhľadom na to, aby bola celistvosť katastra zachovaná, komisia zložená z poslancov navrhuje výmenu zabratého územia za iné a to po presnom zameraní strediskom Geodézie Poprad. Rozdiel v bonite pôdy bude finančne uhradený. P. Scholtz – člen komisie a poslanec MsZ podal návrh, aby sa hranica určila na tvári miesta tak, aby 2O m od poslednej bytovky ostalo mestu Kežmarok. Poslanci za výbor m.č. Ľubica súhlasili s výmenou pozemku po zameraní stre-

diskom Geodézie.“

Vláda SR uznesením č. 644 z 21. júla 1992 v časti A, bod 4.. schválila rozdelenie obce Kežmarok na obce Kežmarok a Ľubica a s účinnosťou od 01.09.1992 určila novej obci názov Ľubica. Zároveň určila prednostovi Okresného úradu v Poprade zabezpečiť vykonanie zmeny územia obcí vyčlenením katastrálneho územia nových obcí a zapísanie nových administra-

tívnych hraníc do katastra nehnuteľností.

Uzemie obce je nevyhnutnou súčasťou obce v zmysle ustanovenia § 2, ods. 1 zákona č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pri rozdelení obce Kežmarok bola uzatvorená Dohoda o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov a v nej zakotvená povinnosť zameniť pozemky na dotknutom sídlisku Juh ako súčasti mesta Kežmarok. Jedna zo zmluvných strán - obec Ľubica, si do dnešného dňa túto povinnosť nesplnila.

V tom je základ všetkých sporov a problémov, ktoré pretrvávajú takmer 12 rokov od rozdelenia politickej obce Kežmarok. Z tohto dôvodu ani nemohli nastať právne účinky vo vzťahu ku katastrálnemu územiu. Bez dohody zainteresovaných strán nemohol prednosta Okresného úradu v Poprade uplatniť svoju zákonom určenú kompetenciu. Zmenu kata-strálneho územia z rovnakého právneho dôvodu nemohol neskôr vykonať ani Krajský

úrad v Prešove.. Neexistencia dohody zainteresovaných strán je v zmysle teraz platných právnych predpisov prekážkou pre vyriešenie sporu.

Úradné postupy ústredných orgánov štátnej správy

V príčinnej súvislosti s právne nedokončeným rozdelením mesta Kežmarok na mesto Kežmarok a obec Ľubica, pri určovaní počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta Kežmarok a obce Ľubica, sa podľa nášho názoru nesprávneho úradného postupu opakovane dopúšťalo Ministerstvo vnútra SR, Štatistický úrad SR aj Ministerstvo financií SR.

Obec Ľubica požiadala listom z 23. 11. 2000 Ministerstvo financií SR o vykonanie zmeny územia obce Ľubica a mesta Kežmarok z dôvodu vlastníctva nehnuteľností – štyroch parciel dotknutého sídliska. Ministerstvo financií odstúpilo vec na doriešenie Ministerstvu vnútra. Ministerstvo vnútra odstúpenú vec vrátilo s tým, že „vecne a miestne príslušným orgánom na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností je katastrálny odbor Okresného úradu v Kežmarku.“

V liste Ministerstva vnútra z 15. 05. 2001 starostovi obce Ľubica sa píše: „Ministerstvo vnútra nie je vecne príslušným orgánom štátnej správy na riešenie otázok vyplývajúcich

z prípravy sčítania alebo výkladu zákona č. 165/1998 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 a zo zákona o sčítaní mu ani žiadna úloha pri vytváraní sčítacích obvodov nevyplýva. Aby ste však neprišli o zvýšenie počtu obyvateľov z časti ulíc

Bardejovská, Kuzmányho, Lanškrounská, Levočská a Petržalská, ktorí žijú v obytných domoch na sídlisku Juh, ležiacich na parcelách číslo 1961/1, 1961/2, 1962/1 a 1963/2 katastrálneho územia Ľubica a teda aj na území obce Ľubica, odporúčame Vám požiadať Štatistický úrad SR, aby na tejto časti sídliska Juh vytvoril samostatné sčítacie obvody a výsledky v nich získané viedol až do doriešenia tohto územia oddelene a nepripočítaval ich k žiadnej z dotknutých obcí.“

Podľa územného vymedzenia sčítacích obvodov a ich príslušnosti k obci, ktoré spracoval Okresný úrad v Kežmarku, bolo pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 v Kežmarku 17 383 trvalo bývajúcich a v Ľubici 3 677 trvalo bývajúcich obyvateľov. Obyvatelia „sporného územia“ v počte 4 437 osôb, sú na základe uvedených skutočností započítaní v Kežmarku /List 600-0004/2002 z 21. 01. 2002, ktorý Štatistický úrad SR odoslal Ministerstvu financií SR, riaditeľovi odboru financovania územných samospráv/.

Primátor mesta Kežmarok listom z 12. 02. 2002 upozornil, že pre potreby uplatnenia § 4

ods. 3 zákona č. 586/2001 Z.z. o štátnom rozpočte, Štatistický úrad SR je povinný oznámiť Ministerstvu financií počet obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 26. máju 2001 a požiadal o rešpektovanie výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov.

Odpoveď Štatistického úradu SR:

„Štatistický úrad SR postupoval pri určení počtu obyvateľov na spornom území, ktorý má slúžiť ako podklad pre následnú činnosť Ministerstva financií SR tak, že požiadal o oficiálne odborné stanovisko k problému príslušnosti obyvateľov sporného územia jednej z obcí Mini-sterstvo vnútra SR. Podľa tohto stanoviska je zrejmé, že „obyvatelia tých domov sídliska Juh v uliciach Bardejovská, Kuzmányho, Lanškrounská, Levočská a Petržalská, ktoré ležia na parcelách č. 1961/1, 1961/2, 1962/1 a 1963/3 katastrálneho územia Ľubica, sú obyvateľmi

obce Ľubica...“

Štatistický úrad SR listom č. 600-0023/2002 z 08. 03. 2002 zaslanom Ministerstvu fi-nancií SR, riaditeľovi odboru financovania územných samospráv potvrdil, „že v obci

Ľubica je podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov 8 114 trvalo bývajúcich obyvateľov a v meste Kežmarok 12 946 trvalo bývajúcich obyvateľov.“

Listom predsedu Štatistického úradu SR zo dňa 26. mája 2003 č. 600-0056/03 boli mestu Kežmarok doručené oficiálne výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, v ktorom je uvedený počet občanov trvalo bývajúcich v meste Kežmarok 17 383.

Počet obyvateľov s trvalým pobytom na území obce je právne významný pre poskyto-vanie dotácií obci zo zdrojov štátneho rozpočtu. Z § 1, ods. 5, písm.a/ zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 je zrejmé, že suma dane, ktorá je príjmom rozpočtov obcí, sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu

k 31. decembru 2001.

.

Sme presvedčení, že Štatistický úrad postupoval nesprávne už vtedy, keď požiadal Ministerstvo vnútra SR o stanovisko vo veci určenia počtu obyvateľov mesta Kežmarok a Ľubica. Náš názor potvrdzuje vyššie citovaný list predsedu Štatistického úradu SR

z 26. mája 2003.

Štatistický úrad postupoval nesprávne, keď namiesto údajov získaných podľa zákona

č. 165/1998 Z.z. postúpil Ministerstvu financií SR skreslené údaje vytvorené podľa nás neústavným výkladom práva na Ministerstve vnútra. Napriek upozorneniu primátorom Kežmarku na nesprávnosť postupu, zostal Štatistický úrad SR vo vzťahu k Ministerstvu financií SR doteraz nečinný.

To znamená, že protiprávny stav ním spôsobený naďalej trvá a mesto Kežmarok

poškodzuje na ich zákonom garantovanom práve na štátnu dotáciu, čo predstavuje

sumu približne 9 mil. Sk ročne.

V minuloročných komunálnych voľbách obyvatelia sídliska Juh volili primátora mesta a poslancov mestského zastupiteľstva v Kežmarku. Logicky, pretože majú trvalý pobyt

v Kežmarku. Výkon samosprávnych funkcií na svoje náklady zabezpečuje aj pre týchto obyvateľov mesto Kežmarok. Logicky, pretože sú obyvateľmi Kežmarku. Napriek tomu – podielové dane za týchto obyvateľov sídliska Juh stále plynú do obce Ľubica.

Petície

V júli 2001 vznikol z iniciatívy obyvateľov sídliska Juh petičný výbor, ktorý v zmysle zákona o petičnom práve zorganizoval petičnú akciu, ktorej predmetom bolo vyjadrenie vôle občanov sídliska Juh byť obyvateľmi mesta Kežmarok. Túto petičnú akciu z celkového počtu občanov nad 18 rokov podporilo 2074 občanov, teda 74 %. Ďalšiu petičnú akciu s tým istým obsahom podporilo 3228 občanov nad 12 rokov. Na verejnom zhromaždení občanov sídliska Juh sa zúčastnilo takmer 1500 občanov, ktorí jednomyseľne prezentovali vôľu byť občanmi mesta Kežmarok. V tomto snažení ich podporili aj ostatní obyvatelia Kežmarku.

Na základe iniciatívy petičných výborov, Ministerstvo vnútra SR požiadalo v roku 2002 mesto Kežmarok o predloženie nových a viacerých alternatív na zámenu časti katastrálnych území Kežmarku a Ľubice, čo mesto v dohodnutom termíne splnilo. Na tieto ponuky obec Ľubica väčšinou neodpovedala. O stanovisku obce Ľubica sa mesto dozvedelo iba z listu svojho občana, ktorý mu toto stanovisko zaslal na vedomie. Podľa tohto stanoviska: „obec Ľubica nesúhlasí so zámenou pozemkov za ulice Lanškrounská, Bardejovská, Levočská, Kuzmányho a Petržalská a nemá záujem zúčastňovať sa ďalších rokovaní na tému zámeny pozemkov.“

Rokovaní zvolaných z úrovne Ministerstva vnútra SR, Krajského úradu, Okresného úradu, či samotného mesta Kežmarok, s jedinou výnimkou, sa zástupca obce Ľubica nezúčastňoval. Starosta obce sa ku sporu medzi obcou a mestom Kežmarok vyjadril, že do doby, kým nebude celá záležitosť uvedená do právneho stavu, odmieta akékoľvek rokovanie o možnej výmene územia s predstaviteľmi mesta Kežmarok. Poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo v Ľubici ho svojím uznesením zaviazalo nerokovať s mestom Kežmarok vo veci výmeny územia.

Mesto Kežmarok vykonávalo a doposiaľ vykonáva správu sporného územia nielen admi-nistratívne, ale aj technicky, pretože toto sídlisko urbanisticky aj infraštruktúrne úplne splynulo s mestom Kežmarok.

Súčasný stav neprípustným a neprijateľným spôsobom zasahuje do práv občanov sídliska Juh. Objekty obytných domov nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a vzhľadom na to, že ich pretína katastrálna hranica, ich nie je možné ani zapísať.

Ulice sídliska Juh sa nachádzajú v katastrálnom území Kežmarku aj v katastrálnom území Ľubice tak, že katastrálna hranica prechádza viacerými viacpodlažnými obytnými domami, ba dokonca jednotlivými bytmi. Ako píše vo svojom liste z 11. januára 2002 Krajský úrad v Prešove primátorovi Kežmarku.

„Je obtiažne si predstaviť ako viesť deliacu hraničnú čiaru medzi obcami, no najmä obyva-teľmi tej istej ulice, dokonca toho istého bytu, keď pobyt v spálni a kuchyni by znamenal pobyt súčasne v dvoch obciach. To, čo je možné ohraničiť na mape, je neriešiteľné v správe územia.“

Určenie bydliska obyvateľov v spornom území bez zmeny hraníc katastrálnych území mesta Kežmarok a obce Ľubica nie je možné, rovnako ako nie je možné ani určiť a presne rozdeliť počet obyvateľov sídliska.

Mesto Kežmarok z uvedených dôvodov ani nemohlo začať s odpredajom bytov v spor-nom území, hoci toto právo nájomníkom garantujú naše právne predpisy.

Jedinou cestou ako napraviť tento stav, je prijať novelu zákona o obecnom zriadení tak, ako ju predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 2

Zákon sa dopĺňa o ďalšie prechodné ustanovenie, ktoré súvisí s navrhovanou zmenou v

bode 1. Ukladá sa príslušnej správe katastra vykonať opatrenia vyplývajúce z územných

zmien podľa § 2, odsekov 5 a 6.

Uvedené zmeny nemajú vplyv na vlastnícke vzťahy, ktoré zostávajú zachované. Príslušný

orgán miestnej štátnej správy na úseku katastra je povinný vykonať potrebné úkony súvi-siace s týmito územnými zmenami.

K čl. II:

Navrhuje sa, aby ustanovenia tejto novely zákona bolo možné aplikovať v praxi

od 1. marca 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: bezpredmetné

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: -

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: -

c) je upravená v práve Európskej únie:

1. Európska dohoda o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami

a ich členskými štátmi (čl. 6) podpísaná v Luxemburgu 4. októbra 1993.

2. Zmluva o Európskej únii (čl. 6 bod 2) podpísaná v Maastrichte 9. februára 1992 v znení

Amsterdamskej zmluvy.

d) nie je upravená v práve Európskej únie: -

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Ú – úplná

6.Gestor:

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

Jozef H u r b a n

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Ministerstvo financií SR

Odbor štátneho rozpočtu

B r a t i s l a v a

Bratislava, 30. októbra 2003

Vec:

žiadosť o vydanie stanoviska odboru štátneho rozpočtu MF SR k rozpoč-tovým dôsledkom návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Týmto si Vás dovoľujem požiadať v mene skupiny poslancov, ktorí predkladajú návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, o vydanie stanoviska odboru štátneho rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky k tomuto návrhu. V prílohe prikladám predmetný návrh zákona.

Ďakujem Vám za Vašu ochotu a zostávam s úctou

prílohy: 1x návrh zákona

Jozef H u r b a n

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava, 4. novembra 2OO3

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 35O/1996 Z.z. o roko-vacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si Vám za sku-pinu poslancov predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Poslanecký návrh zákona uvedú vo výboroch navrhovatelia a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona uvedie za skupinu poslancov poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hurban.

S úctou

Prílohy: 5x návrh zákona

1x disketa

Vážený pán

Pavol H r u š o v s k ý,

predseda Národnej rady

Slovenskej republiky

B r a t i s l a v a