N á r o d n á r a d a S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

III. volebné obdobie

Návrh

Ústavný zákon

z ...........................................

o preukazovaní pôvodu majetku

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Článok 1

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

(2) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 1)

(3) Účelom tohto zákona je upraviť podmienky a postup príslušných orgánov pri odnímaní nehnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, hnuteľného majetku, iných majetkových práv a iných majetkových hodnôt, peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí2) (ďalej len „majetok“) osobám, najmä ústavným činiteľom, vyšším štátnym funkcionárom a ďalším osobám prijímajúcim dôležité hospodárske alebo finančné rozhodnutia (ďalej len „dotknutá osoba“) v období od 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“), ktoré v rozhodnom období hodnoverne nepreukázali pôvod a spôsob nadobudnutia svojich majetkových prírastkov.

___________________

1) Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky.

2) § 40 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

(4) Na účely tohto zákona sa majetkovým prírastkom rozumie majetok

v hodnote minimálne tisíc násobku minimálnej mzdy stanovenej podľa osobitného predpisu.

Článok 2

(1) Postup podľa tohto zákona je možný aj vtedy, ak dotknutej osobe bol uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci3) , alebo ak súd rozhodol o prepadnutí časti majetku dotknutej osoby4) a táto vlastní ďalší majetok uvedený v článku 1, pôvod a spôsob nadobudnutia ktorého nie je schopná hodnoverne preukázať a ktorý nie je možné postihnúť podľa Trestného zákona.

(2) Postup podľa osobitného predpisu5) je možný len vtedy, ak majetok uvedený v článku 1 nemožno dotknutej osobe odňať podľa tohto zákona.

(3) Iný postih dotknutej osoby podľa osobitného predpisu6) za nespôsobilosť hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia majetku uvedeného v článku 1 nevylučuje postup podľa tohto zákona.

Článok 3

(1) Dotknutá osoba je povinná v lehote desiatich dní od doručenia výzvy podať generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky alebo ním poverenému prokurátorovi (ďalej len „generálny prokurátor“) hodnoverné vysvetlenie pôvodu a spôsobu nadobudnutia majetku uvedeného v článku 1 a označeného vo výzve.

(2) Pod vysvetlením podľa odseku 1 sa rozumie predloženie najmä listín a prípadne aj označenie iných dôkazov hodnoverne potvrdzujúcich zákonnosť a čestnosť nadobudnutia majetku označeného vo výzve.

––––––––––––––––

3) § 53 a § 55 Trestného zákona.

4) § 51 ods. 2 Trestného zákona.

5) § 13 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad § 33 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 28 ods. 5 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Článok 4

(1) Ak dotknutá osoba bez ospravedlniteľných dôvodov požadované vysvetlenie v lehote uvedenej v článku 3 nepodá alebo ak vo vysvetlení hodnoverne nepreukáže pôvod a spôsob nadobudnutia majetku označeného vo výzve a naďalej pretrvávajú dôvodné pochybnosti o zákonnosti a čestnosti nadobudnutia takéhoto majetku, generálny prokurátor môže proti dotknutej osobe podať návrh na začatie konania na súde.7)

(2) Ak dotknutá osoba v období od doručenia výzvy podľa článku 3 ods. 1 do doručenia rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 6 tohto článku prevedie majetok označený vo výzve na inú osobu, právne úkony spojené s takýmto prevodom sú neplatné.8) To neplatí, ak generálny prokurátor nepodá návrh na začatie konania na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výzvy podľa článku 3.

(3) Štátne orgány, orgány samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť generálnemu prokurátorovi na požiadanie informácie nevyhnutné na postup podľa tohto zákona, a to aj vtedy, ak by podľa osobitného zákona boli viazané tajomstvom alebo povinnosťou mlčanlivosti. Na tento účel je generálny prokurátor oprávnený požadovať aj poskytnutie údajov, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva.

(4) Dotknutá osoba je povinná strpieť úkony potrebné na zistenie informácií nevyhnutných na podanie návrhu na začatie konania na súde podľa odseku 1 tohto článku, a to najmä v súvislosti s presným označením majetku, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie hodnoverne preukázať. Na postup podľa tohto odseku sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.9)

(5) Na konanie o návrhu podľa odseku 1 tohto článku je príslušný krajský súd ako súd prvého stupňa.

____________________________

7) § 35 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

8) § 39 Občianskeho súdneho poriadku.

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

(6) Súd do 48 hodín od doručenia návrhu na začatie konania podľa odseku

1 tohto článku uloží dotknutej osobe, aby s majetkom označeným generálnym prokurátorom v návrhu na začatie konania nenakladala.10) Generálnemu prokurátorovi a dotknutej osobe sa rozhodnutie o predbežnom opatrení doručí najneskôr do piatich dní odo dňa rozhodnutia. Ak napriek uloženej povinnosti dotknutá osoba s označeným majetkom nakladá, právne úkony spojené s takýmto nakladaním sú neplatné.11)

(7) Dotknutá osoba je povinná do pätnástich dní od doručenia návrhu podľa odseku 1 tohto článku vyjadriť sa k nemu a predložiť súdu dôkazy o pôvode a spôsobe nadobudnutia označeného majetku. Ak ani po opakovanej výzve súdu dotknutá osoba nepredloží vyjadrenie k návrhu na začatie konania, súd môže rozhodnúť o pripadnutí označeného majetku alebo jeho časti štátu.

(8) Súd je povinný o návrhu podľa odseku 1 tohto článku rozhodnúť najneskôr do jedného roka od podania návrhu na začatie konania.

(9) Pokiaľ tento zákon nestanovuje inak, na konanie o návrhu na začatie konania podľa odseku 1 tohto článku sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Článok 5

(1) Návrhom podľa článku 4 ods. 1 sa generálny prokurátor domáha rozhodnutia, že majetok označený v návrhu, u ktorého dotknutá osoba hodnoverne nepreukázala pôvod a spôsob nadobudnutia, pripadne štátu.

(2) Návrh podľa článku 4 ods. 1 musí obsahovať označenie majetku, ktorý má pripadnúť štátu, ako aj skutočnosti potvrdzujúce existenciu dôvodných pochybností o zákonnosti a čestnosti nadobudnutia označeného majetku.

(3) Ak dotknutá osoba v konaní pred súdom vyvráti dôvodné pochybnosti o pôvode a spôsobe nadobudnutia označeného majetku alebo jeho časti, súd návrh zamietne, a to sčasti alebo celkom. V opačnom prípade rozhodne o pripadnutí označeného majetku alebo jeho časti štátu.

(4) Súd je pri rozhodovaní viazaný rozsahom majetku označeného generálnym prokurátorom.

___________________

10) § 76 Občianskeho súdneho poriadku.

11) § 39 Občianskeho súdneho poriadku.

(5) Ak podľa odseku 3 tohto článku súd návrh zamietne sčasti alebo celkom, štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na majetku dotknutej osoby v dôsledku postupu podľa tohto zákona.

Článok 6

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

III. volebné obdobie

Na rokovanie číslo:

Národnej rady

Slovenskej republiky

Návrh

skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n a v y d a n i e

ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku

Predkladajú:

Robert F i c o …………………………………….

Robert K a l i ň á k …………………………………….

Robert M a d e j …………………………………….

Bratislava august 2003

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI NÁVRHU ZÁKONA S PRÁVOM EURÓPSKEJ ÚNIE

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov NR SR

2.Názov návrhu zákona: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona: Neupravená.

4.Návrh zákona svojou problematikou: Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona : Bezpredmetné.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: Bezpredmetné.

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Slovenská verejnosť je dlhodobo traumatizovaná a demoralizovaná skutočnosťou, že príslušné štátne orgány nie sú spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.

Predkladaný návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám neschopným hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku. Trestný zákon síce umožňuje uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, ale ich uloženie predpokladá najskôr uznanie osoby vinnou zo spáchania trestného činu, čo kladie na príslušné orgány činné v trestnom konaní veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Postup podľa trestného práva je preto absolútne neúčinný. Rovnako sa neosvedčil ani postup podľa Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení o bezdôvodnom obohatení, či podľa iných právnych predpisov, osobitne daňových. K rovnakému záveru došli aj iné vyspelé demokracie, ktoré sa rozhodli vzniknutý nedostatok nahradiť zavedením civilnej právnej úpravy umožňujúcej siahnuť na majetok, nadobudnutie ktorého nevie dotknutá osoba uspokojivo vysvetliť. Navrhovaná právna úprava je preto spoločensky žiadúca a potrebná. Vznikla potreba prijímať radikálnejšie a sofistikovanejšie metódy spĺňajúce požiadavky ochrany ľudských práv, aby skončila éra bezmocnosti slušných ľudí.

Návrh ústavného zákona vychádza z predpokladu, že každý vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie je, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku. Pokiaľ žalovaná strana takto, vylúčiac dôvodné pochybnosti, nepreukáže pôvod a spôsob nadobudnutia sporného majetku, súd rozhodne, že takýto majetok pripadne štátu. Aby sa vylúčilo podozrenie z ovplyvňovania, právo podať návrh na začatie konania na súde bude mať len generálny prokurátor Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona prináša aj mechanizmy obmedzujúce prípady, kedy by žalovaná osoba chcela obísť účel tohto zákona. Na zákon sa nevzťahuje zákaz spätnej účinnosti. Ak však súd návrh generálneho prokurátora sčasti alebo celkom zamietne, pretože žalovaná osoba dostatočne vysvetlí pôvod svojho majetku, štát bude niesť zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla na majetku žalovaného v dôsledku postupu podľa tohto zákona.

Pri príprave tohto zákona sa využili poznatky z obdobnej právnej úpravy platnej v Taliansku a pripravovanej v Anglicku a Walese. V týchto, ale aj iných krajinách štát pristupuje k tvrdým ekonomickým opatreniam prostredníctvom civilného súdneho konania, pokiaľ nie je možné osobu postihnúť trestným právom. Civilné konanie je v porovnaní s trestným, ktoré vyžaduje rešpektovanie prezumpcie neviny, zákazu retroaktivity a dôkazného bremena na strane štátu, podstatne pružnejšie. Rozhodnutie civilného súdu o odňatí majetku, u ktorého nie je majiteľ schopný uspokojivo vysvetliť jeho pôvod, nie je ani rozhodnutím o vine osoby zo spáchania trestného činu, ani trestom. Aj preto orgány Európskeho dohovoru o ľudských právach považujú obdobné civilné právne úpravy za zlučiteľné s požiadavkami Dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom (článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru).

Pokiaľ ide o terminológiu používanú v návrhu ústavného zákona, primerane sa použili právne úpravy platné na území Slovenska, najmä ustanovenia § 32, 33, 117 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ustanovenie § 28 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, či ustanovenie § 10 a 13 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona rovnako zohľadnil pripomienky, ktoré sa vzniesli pri predchádzajúcich pokusoch presadiť návrh obdobného zákona v NR SR. Aby sa vylúčili pochybnosti o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, návrh má podobu ústavného zákona.

Návrh ústavného zákona v prípade jeho schválenia nebude mať žiadny dopad na rozpočet Slovenskej republiky, ani na rozpočty miest a obcí. Informácia o prerokovaní návrhu zákona s MF SR tvorí prílohu návrhu zákona. Návrh zákona nevyžaduje ani osobitné personálne, či organizačné zabezpečenie.

Osobitná časť

K ustanoveniu článku 1

Účelom zákona je upraviť osobitný spôsob odnímania majetku osobám, ktoré nie sú schopné hodnoverným spôsobom preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojich majetkových prírastkov.

Napriek tomu, že zákon má byť aplikovateľný na ktorúkoľvek osobu (napríklad na dílera s drogami a pod.), ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku, navrhovatelia výslovne zdôrazňujú jeho aplikáciu na ústavných činiteľov, vyšších štátnych funkcionárov a iné osoby, ktoré prijímali v období od 1. januára 1990 dôležité hospodárske alebo finančné rozhodnutia. Ide súčasne o obdobie, po ktoré môže siahať spätná účinnosť ústavného zákona. Osobitné zvýraznenie okruhu osôb je odôvodnené tým, že išlo najmä o obdobie po 1. januári 1990, kedy boli prijímané vážne rozhodnutia v privatizácii, či vo verejných súťažiach a pod. a kedy existovali najväčšie možnosti na nezákonné obohatenie sa a kedy aj došlo k najväčším rozkrádaniam v historii Slovenska. Stanovenie tzv. rozhodného obdobia je dôležité aj v záujme právnej istoty.

Návrh ústavného zákona súčasne hovorí o minimálnej hodnote nepreukázaného majetku – tisícnásobok minimálnej mzdy – ktorá musí byť naplnená, aby mohlo nastať konanie podľa tohto zákona. Toto ustanovenie má vylúčiť prípady zneužívania zákona a obmedziť jeho aplikáciu predovšetkým na vážne prípady obohatenia sa v rozpore s právom a etikou.

K ustanoveniu článku 2

Toto ustanovenie upravuje vzťah návrhu ústavného zákona k trestnoprávnej úprave a k zákonu o daniach z príjmov. Postup podľa ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku má mať prednosť pred postupom podľa zákona o daniach z príjmov (§13 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). Zákon o danich z príjmov upravuje dodatočné zdanenie (38 percentné) nevysvetlených majetkových prírastkov zistených na základe podaných majetkových priznaní. Nízky počet podaných majetkových priznaní, ich pravdivosť,

ako aj samotný charakter inštitútu legalizácie nezákonne získaného majetku jeho dodatočným zdanením musia viesť k záveru, že odňatie nepreukázaného majetku a jeho pripadnutie štátu musí mať prednosť pred konaním podľa citovaného ustanovenia zákona o daniach z príjmov.

Návrh zákona súčasne ustanovuje, že iný postih osoby za nepreukázanie pôvodu majetkového prírastku (napríklad strata funkcie) nevylučuje postup podľa ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Možnosť odňať majetok v zmysle tohto zákona nie je ani rozhodovaním o vine dotknutej osoby ani trestom v zmysle trestného práva. Aj preto je navrhovaná právna úprava v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a osobitne Európskeho dohovoru o ľudských právach. Orgány Európskeho dohovoru posúdili obdobné civilné právne úpravy za zlučiteľné s požiadavkami ochrany vlastníckeho práva obsiahnutými v článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, zásady prezumpcie neviny a zákazu retroaktivity (pozri najmä rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva z 15. apríla 1991 o prijateľnosti sťažnosti vo veci M. v Taliansko). Rozhodnutia civilných súdov o odnímaní majetku, u ktorého nevie dotknutá osoba preukázať poctivý pôvod, sa orgánmi Dohovoru považujú za dovolenú „kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom“ („to control the use of property in accordance with the general interest“). Vzhľadom na netrestný charakter právna úprava neporušuje ani zásadu prezumpcie neviny ani zákaz retroaktivity, ktorá je v civilnom práve možná a nie je výslovne zakázaná. Obdobnú právnu úpravu pripravujú aj vo Veľkej Británii.

K ustanoveniu článku 3

Generálny prokurátor na základe informácií získaných z rôznych zdrojov (napríklad z trestného konania, z písomných oznámení občanov, z činnosti iných orgánov – daňových, colných, finančných a pod. – ale aj z vlastnej činnosti prokuratúry) bude mať možnosť písomne vyzvať dotknutú osobu, aby vysvetlila pôvod svojho majetku. Zákon určuje prísnu krátku desaťdňovú lehotu od doručenia písomnej výzvy, v ktorej sa dotknutá osoba písomne alebo osobne vyjadrí k pôvodu a spôsobu nadobudnutia označeného majetku. Vychádza sa z toho, že majetkové prírastky nadobudnuté poctivo a v súlade s dobrými mravmi preukáže dotknutá osoba bez akýchkoľvek ťažkostí a nie je potrebné uvažovať o predĺžení určenej lehoty. Poskytnutie dlhšej lehoty by bezdôvodne vytváralo výhody osobám, u ktorých je pravdepodobnosť postupu podľa tohto zákona.

Podľa ods. 2 nebude na vysvetlenie pôvodu majetkových prírastkov postačovať všeobecné vyhlásenie o poctivosti zdrojov (napr. že majetok dotknutá osoba získala dlhoročnou poctivou prácou, výhrou v lotérii bez predloženia príslušnej dokumentácie, či predloženie čestných vyhlásení o rôznych pôžičkách a pod.). Zákon výslovne na prvom mieste uvádza listiny (zmluvy o pôžičkách včítane spôsobu ručenia a splácania pôžičky, rozhodnutia o dedičstve a pod.) ako základný dôkazový materiál preukazujúci pôvod majetku. V tejto súvislosti možno paralelne poukázať na ustanovenie § 28 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Do úvahy samozrejme prichádza aj iný dôkaz.

K ustanoveniu článku 4

K splneniu lehoty uvedenej v ods. 1 má motivovať práve možnosť generálneho prokurátora podať návrh na začatie konania na civilnom súde. Samotné nedodržanie lehoty bez uvedenia ospravedlniteľných dôvodov nebude samozrejme dôvodom na podanie návrhu na začatie konania na súde. Takto bude môcť generálny prokurátor konať len vtedy, ak pôjde o podozrivý majetok minimálne v hodnote rovnajúcej sa tisícnásobku minimálnej mzdy a naďalej budú pretrvávať dôvodné pochybnosti o zákonnosti a čestnosti nadobudnutia takéhoto majetku.

V ods. 2 zákon prináša mechanizmus, ktorý má zabrániť, aby dotknutá osoba neuskutočňovala prevody majetku s cieľom obísť účel tohto zákona. Dotknutá osoba nebude môcť takto v období od doručenia výzvy na vysvetlenie poctivého pôvodu majetkových prírastkov až do doručenia rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia podľa ods. 6 tohto ustanovenia s majetkom označeným generálnym prokurátorom nakladať. Ak tak urobí, právne úkony spojené s prevodom majetku budú neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Aby právna neistota netrvala príliš dlho, zákon súčasne ustanovuje, že ak generálny prokurátor nepodá návrh na začatie konania na súd do troch mesiacov po doručení výzvy na vysvetlenie pôvodu označeného majetku dotknutej osobe, právne úkony spojené s prevodom označeného majetku a urobené po márnom uplynutí tejto trojmesačnej lehoty nebudú postihnuté neplatnosťou v zmysle Občianskeho zákonníka.

Ods. 3 upravuje súčinnosť iných pri získavaní informácií potrebných na postup podľa tohto zákona a ods. 4 ukladá dotknutej osobe povinnosť strpieť úkony potrebné na presné označenie majetku, ktorého pôvod sa má preukázať. Pôjde najmä o úkony, ktoré pri výkone rozhodnutí predpokladá zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (napr. exekúcia predajom hnuteľných vecí, exekúcia predajom cenných papierov, exekúcia predajom nehnuteľnosti a pod.).

Vzhľadom na osobitosť a závažnosť postupu podľa tohto zákona sa navrhuje, aby ako súd prvého stupňa konal krajský súd s tým, že na konanie, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ods. 9). Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bude preto možné podať napríklad odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd SR, čo je tiež garanciou pre žalovaného a pod.

Osobitosť postupu a potreba zabrániť, aby dotknutá osoba nemohla obísť účel zákona, vyžadujú, aby zákon okrem mechanizmu predvídaného v ods. 2 uviedol do praxe aj mechanizmus zakazujúci dotknutej osobe nakladať s označeným majetkom po podaní návrhu na začatie konania. Takto zákon vytvára podmienky na to, aby dotknutá osoba bola od okamihu doručenia výzvy na podanie vysvetlenia pôvodu majetkových prírastkov až do právoplatného rozhodnutia súdu obmedzená pri nakladaní s označeným majetkom. V ods. 6 zákon preto ukladá súdu povinnosť, aby do 48 hodín po doručení návrhu na začatie konania uložil dotknutej osobe, aby s majetkom označeným v návrhu na začatie konania nenakladala. Sankciou v prípade porušenia tohto zákazu je neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie nevylučuje vydanie predbežného opatrenia pred začatím samotného súdneho konania o návrhu, ktorý predloží generálny prokurátor. V takomto prípade sa ale použijú ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku garantujúce súdu diskrečnú právomoc pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý by ešte pred začatím konania mohol podať generálny prokurátor. Ustanovenie ods. 6 je mimoriadne dôležité pre účinnosť postupu podľa tohto zákona.

Ods. 7 a 8 upravujú lehoty na vyjadrenie sa dotknutej osoby po podaní návrhu na začatie konania a na rozhodnutie súdu o návrhu.

K ustanoveniu článku 5

Ods. 1 a 2 definujú, čoho sa generálny prokurátor v konaní na súde podľa tohto zákona môže domáhať a čo je, okrem všeobecných náležitostí, osobitnou náležitosťou návrhu na začatie konania.

Predpokladá sa rozdelenie dôkazného bremena medzi generálneho prokurátora a dotknutú osobu. Generálny prokurátor musí označiť majetok, u ktorého dotknutá osoba nebola v štádiu pred súdnym konaním spôsobilá uspokojivo vysvetliť pôvod a spôsob nadobudnutia a uviesť skutočnosti potvrdzujúce existenciu dôvodných pochybností o zákonnosti a čestnosti nadobudnutého majetku. Musí ísť minimálne o majetok v hodnote tisícnásobku minimálnej mzdy. Žalovaný musí na súde poskytnutím dôkazov vyvrátiť dôvodné pochybnosti. Ak žalovaný túto mieru dôkazného bremena unesie, súd návrh zamietne. V opačnom prípade súd rozhodne o pripadnutí majetku alebo jeho časti štátu.

Ods. 5 tohto článku obsahuje ďalšiu dôležitú garanciu pre dotknutú osobu. Štát v prípade úspechu dotknutej osoby jej bude musieť nahradiť škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku aplikácie tohto zákona. Aj toto ustanovenie je zárukou, že generálny prokurátor pristúpi k podaniu návrhu na začatie konania naozaj len v odôvodnených prípadoch.

K ustanoveniu článku 6

Pokiaľ ide o účinnosť zákona, navrhuje sa dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Zákon nevyžaduje osobitnú legisvakačnú dobu a odkladanie jeho prijatia a nadobudnutia účinnosti by iba vytváralo ďalšie neodôvodnené príležitosti na legalizáciu majetku tými, ktorí by inak len ťažko preukazovali poctivý pôvod svojich majetkových prírastkov.