Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený do legislatívneho procesu na základe bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 350 zo 7. mája 2003.

Návrh zákona, ktorý bol spracovaný v súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, sa upravujú najmä tieto ustanovenia Trestného poriadku:

-zavádza sa inštitút tzv. spolupracujúceho, resp. korunného svedka,

-upravuje sa ustanovenia o zaistení majetku a výkone trestu prepadnutia majetku,

-sprísňujú sa podmienky pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona a upravuje sa novým spôsobom konanie najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku vzhľadom na nález Ústavného súdu SR z marca 2003,

-upravuje sa inštitút zmieru tak, aby sa zvýraznil rozdiel oproti inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania s účelom, aby bol tento inštitút v praxi aj dostatočne využívaný

-ďalšie zmeny sa upravujú v časti – právny styk s cudzinou.

Zároveň sa upravujú niektoré ustanovenia, ktorých zmenu a doplnenie si vyžiadala aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní.

Ťažiskovou zmenou predkladanej novely Trestného poriadku je doplnenie nášho právneho poriadku o nový inštitút tzv. spolupracujúceho, resp. korunného svedka. Aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní ukazuje, že pri postihu korupcie, ako aj najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti, je platná právna úprava nepostačujúca, a to najmä s ohľadom na dôkaznú núdzu v takýchto prípadoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje výslovne upraviť v zákone postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade osoby, ktorá sa spolupodieľala na páchaní trestnej činnosti, avšak dobrovoľne sa rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. V týchto prípadoch bude môcť byť na základe rozhodnutia vyšetrovateľa po predchádzajúcom súhlase prokurátora dočasne odložené vznesenie obvinenia voči takejto osobe a v prípade, že obvinenie už bolo vznesené, umožňuje sa prerušenie trestného stíhania. Prokurátor sa bude môcť rozhodnúť následne na základe svedectva tejto osoby v konaní o trestnom čine, v ktorom táto osoba vystupovala ako svedok, či voči nej zastaví trestné stíhanie, alebo bude pre takúto osobu požadovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartitne nie je potrebné.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí, pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pritom pôvodne návrh zákona upravoval jednu zmenu, ktorá by si vyžiadala navýšenie nárokov na štátny rozpočet (možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok – sťažnosť pre porušenie zákona – v prospech obvineného aj zo strany verejného ochrancu práv). Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku z 27.5.2003 č. 11 080/03-81 uviedlo, že v návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 sa neuvažovalo s realizáciou takéhoto zámeru a požadované prostriedky nie sú zapracované ani v rezervách. Predmetný bod bol však z návrhu zákona na rokovaní vlády SR dňa 11.6.2003 vypustený, a teda predloženým vládnym návrhom zákona sa nezakladajú žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Problematika návrhu zákona je upravená právom Európskej únie, avšak len v základných dokumentoch, nie v sekundárnej legislatíve. Z tohto dôvodu sa k návrhu nevypracováva tabuľka zhody a otázka zhody návrhu zákona so základnými dokumentmi Európskej únie je dostatočne vyjadrená v doložke zlučiteľnosti.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európsky spoločenstvám a Európskej únii:

a) problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh zákona nie je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b) v negociačných rokovaniach na príprave spoločného pozičného dokumentu ku kapitole 24 - vnútorné veci a spravodlivosť - boli úlohy zo screeningu konkretizované na zdokonalenie doterajších ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku na úroveň novších predpisov ES a EÚ.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu: bezpredmetné.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

Osobitná časť

K čl. I – novela zákona č. 141/1961 Zb.

K bodu 1

V zákone sa upravuje možnosť doručovania medzi orgánmi činnými v trestnom konaní aj elektronickou formou. Navrhované doplnenie sa viaže na možnosť vzájomnej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní tak, ako je to upravené vo vládnom návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 2

Vzhľadom na novelu Trestného zákona č. 422/2002 Z.z. a vypustenie preverovania z Trestného poriadku, sa upravuje aj ustanovenie § 8 ods. 3 Trestného poriadku potrebným spôsobom.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa má dosiahnuť, aby v prípade trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 4 písm. b) a 5 Tr. zák. rozhodoval o tomto trestnom čine krajský súd v prvom stupni, keďže v týchto prípadoch rozhoduje krajský súd v prvom stupni aj pri obdobných trestných činoch krádeže a podvodu.

K bodom 4 a 5

Doplnenie týchto ustanovení do Trestného poriadku sa navrhuje vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces o návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

K bodu 6

Vypustenie poslednej vety z ustanovenia § 30 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu kritických hlasov aplikačnej praxe súdov požadujúcej jej vypustenie. Vypustenie predmetnej vety nie je v rozpore ani s nestrannosťou súdu, ako ju charakterizuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „skutočnosť, že sudca urobil určité rozhodnutie pred samotným súdnym konaním nemôže sama o sebe odôvodniť obavu o jeho nestrannosti“. Navrhovanou úpravou sa sleduje zrýchlenie trestného konania. V prípade, ak v prípravnom konaní rozhodoval sudca o nariadení domovej prehliadky, vydal príkaz na zatknutie alebo rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obžaloba umožňuje, aby v tej istej veci mohol konať sudca, ktorý rozhodol o tomto zaisťovacom úkone.

K bodom 7 a 8

Odsek 2 upravuje postup v prípade oznámenia zaujatosti zapisovateľa alebo vznesenia námietky jeho zaujatosti procesnou stranou, keďže táto problematika nebola doteraz výslovne upravená.

K bodu 9

Súčasná právna úprava umožňuje poškodenému, aby nárok na náhradu škody uplatnil najneskôr na hlavnom pojednávaní. V dôsledku tejto možnosti sú však poškodení v prípravnom konaní často usmernení tak, aby škodu uplatnili v konaní pred súdom. To ale vytvára situácie, že súd musí dodatočne zisťovať, resp. upresňovať najmä výšku uplatneného nároku (hoci minimálneho), v dôsledku čoho musí pojednávanie odročovať. V prípade viacerých takto uplatnených nárokov uvedený postup predlžuje súdne konanie, prípadne vytvára priestor pre podanie odvolania neuspokojenými poškodenými. Preto sa navrhuje zmena § 43 ods. 2, ktorá súvisí aj so zmenou § 44 ods. 4.

K bodu 10

Novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z.z. sa v ustanovení § 44 ods. 4 vyriešila situácia výkonu práv väčšieho počtu poškodených. Vzhľadom na praktické skúsenosti

s uplatňovaním tohto inštitútu sa navrhuje modifikovane upraviť postup pri uplatňovaní práv poškodených, ktorých počet je vysoký prostredníctvom ustanovenia spoločného zástupcu poškodených. Najmä pre prípady veľkého počtu poškodených (napr. niekoľko desiatok osôb) treba vytvoriť stav, aby už v prípravnom konaní prokurátor mohol spoločného zástupcu ustanoviť, aby tento mohol práva poškodených riadne a včas uplatňovať. Ponechanie tejto možnosti aj súdu (a možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody až do začatia dokazovania na hlavnom pojednávaní) by znamenalo nutnosť upovedomovať o súdnom konaní poškodených, ktorých ešte nereprezentuje spoločný splnomocnenec. Práve v prípadoch veľkého počtu poškodených to predovšetkým zvýši náklady na súdne konanie, ale spravidla by to viedlo aj k odročovaniu pojednávania. Preto je potrebné tieto otázky doriešiť už v prípravnom konaní pod gestorstvom prokurátora.

Poškodení, ktorí nárok na náhradu škody neuplatnia do skončenia vyšetrovania, budú si môcť uplatniť nárok na náhradu škody v občiansko-právnom konaní, pričom ich iné procesné práva poškodených nezaniknú, lebo pojem poškodeného je z procesného hľadiska širší než pojem subjektu adhézneho konania.

K bodu 11

Navrhovaná zmena súvisí so skutočnosťou, že je v rozpore s postavením a vzťahom súdu a prokurátora, aby súd zabezpečoval výkon rozhodnutí prokurátora. Doručenie uznesenia orgánu štátnej správy na úseku katastra (v súčasnosti správa katastra) môže poskytnúť len právnu, ale nie fyzickú ochranu nehnuteľnému majetku. Spôsob jej zabezpečenia prostredníctvom inej osoby je používaný už doteraz v § 79b.

K bodu 12

Týmto ustanovením sa konkrétnejšie upravujú povinnosti oznamovateľa, ktorý podáva ústne trestné oznámenie.

K bodu 13

Toto ustanovenie reaguje na potreby praxe. Zmyslom ustanovenia je umožniť opätovné vzatie obvineného do väzby v prípade, ak tento bol v pôvodnej veci prepustený z väzby len preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, pričom dôvody väzby stále existujú.

K bodom 14 a 15

Zmyslom navrhovaných zmien je legislatívne vyjadriť označenie subjektu, ktorý fakticky realizuje príkaz na zatknutie.

K bodu 16

Výslovne sa dopĺňa ustanovenie týkajúce sa predvolania a predvedenia medzi ustanovenia, ktoré je možné použiť vo vzťahu k zadržanej osobe.

K bodu 17

V súlade so zmenou v § 47 ods. 2 sa navrhuje doplniť aj ustanovenie § 79b.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technické upresnenie.

K bodom 19 a 20

Týmto ustanoveniami sa reaguje na problémy z aplikačnej praxe v prípade, ak je potrebné zabezpečiť nárok poškodeného na náhradu škody a v rámci dokazovania v trestnom konaní sa zistí existencia peňažných prostriedkov na účte, resp. zaknihované cenné papiere. Zároveň navrhovaná úprava predstavuje posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní, čím sa vytvárajú lepšie predpoklady pre uspokojenie jeho nárokov.

K bodom 21 a 22

Uvedenou zmenou sa reaguje na absenciu možnosti zadržania zásielok policajným orgánom.

K bodu 23

Zmena tohto ustanovenia vytvára priestor pre zefektívnenie boja orgánov činných v trestnom konaní a ďalších zainteresovaných subjektov s niektorými zákonom vymedzenými druhmi trestnej činnosti, na páchanie ktorej sú zneužívané zásielky vydané podľa § 86 ods. 1 a 2.

K bodu 24

Týmto ustanovením sa upravuje postup pri poskytovaní a zaobstarávaní registrácie telekomunikačnej činnosti, napr. aj mobilných telefónov, ku konkrétnej osobe alebo osobám. Pôjde najmä o záznamy, ktoré obsahujú identifikačné a účastnícke číslo mobilného telefónu, dátum a čas začiatku hovoru, dobu trvania hovoru, číslo volanej stanice, označenie základnej stanice, ktorá zachytávala hovor v okamžiku spojenia a označenie základnej stanice, ktorá sprostredkovala hovor v okamžiku jeho ukončenia. Takýto postup bude možný pri akomkoľvek úmyselnom trestnom čine.

k bodu 25

Dokazovanie týchto skutočností požaduje Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí a iné medzinárodné dohovory, predvstupové rokovanie s EÚ a naposledy uznesenie vlády č. 1137/2001 v bode B.14. Ide o jednu zo základných foriem boja proti organizovanému zločinu.

K bodu 26

Týmto ustanovením sa navrhuje, aby postup podľa § 101a Tr. por. mohol využiť aj policajný orgán.

K bodu 27

Vzhľadom na zmenu obsiahnutú v § 59 ods. 2 sa navrhuje zároveň upraviť ustanovenie § 158 ods. 1.

K bodu 28

Týmto ustanovením sa sleduje upraviť postup orgánu činného v trestnom konaní v čase od prijatia oznámenia po rozhodnutie vyšetrovateľa alebo policajného orgánu vo veci. Neide pritom o zavedenie preverovania, ale uvedené je nevyhnutné na doplnenie trestného oznámenia za účelom konkretizácie podmienok uvedených v § 160 ods. 3 (uvedenie miesta, času, príp. iných okolností, za akých došlo k spáchaniu skutku). Preto aj uvedený postup je možný použiť len voči oznamovateľovi. Orgán činný v trestnom konaní je pritom povinný konať tak, aby mohlo byť vydané uznesenie o začatí trestného stíhania alebo rozhodnuté podľa § 159 v lehote 30 dní od prijatia trestného oznámenia.

K bodu 29

Ustanovenie reaguje na nové podmienky začatia trestného stíhania, ktoré boli upravené novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z.z., a to upresnením postupu z hľadiska začatia trestného stíhania - zjednodušením formulácie. Zmena v otázke upovedomenia oznamovateľa a poškodeného je potrebná z dôvodov zrýchlenia samotného konania, keďže podľa súčasného znenia je potrebné uznesenie poškodenému a oznamovateľovi doručiť, t.j. doručenie je nevyhnutné preukázať. Navyše pri veľkom množstve poškodených jej toto aj finančne náročnejšie.

K bodu 30

Aplikačná prax ukázala, že navrhované skutočnosti, ktoré je nutné uvádzať v uznesení o začatí trestného stíhania podľa terajšieho právneho stavu, nie je možné v tomto

štádiu konania presne uviesť. Preto sa predmetné ustanovenie upravuje navrhovaným spôsobom.

K bodu 31

Navrhovaná zmena predstavuje legislatívno-technické upresnenie použitých pojmov.

K bodom 32 a 33

Ide o legislatívno-technické upresnenie vzhľadom na existenciu aj skráteného vyšetrovania, ktoré vykonáva iný subjekt ako vyšetrovateľ.

K bodu 34

Toto ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní predovšetkým v prípadoch, ak osoba, ktorá sa podieľala na spáchaní niektorého z trestných činov korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou a dobrovoľne sa rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní na objasnení trestného činu alebo na zistení ich páchateľov. Pritom navrhované znenie nevylučuje širšie použitie dotknutých ustanovení (§ 162a, § 172 ods. 3, § 173 ods. 2), t.j. aj na páchateľa iného trestného činu, než ktorý je predmetom objasnenia.

V súvislosti s postihom najzávažnejšej trestnej činnosti spáchanej organizovaným zločinom, sa ukazuje, že súčasná právna úprava je v tomto smere nedostatočná. Dôkaznú núdzu, v ktorej sa v týchto prípadoch orgány činné v tomto konaní nachádzajú, je obtiažne prekonať dostupnými dôkaznými prostriedkami. Z tohto dôvodu je potrebné v Trestnom poriadku upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade spolupracujúcej osoby, ktorá sa podieľala na páchaní trestných činov, avšak dobrovoľne sa rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podstatou tohto inštitútu je podľa odbornej literatúry formálna dohoda medzi páchateľom trestného činu a štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorým dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k uľahčeniu dôkaznej pozície obžaloby, je spolupracujúcemu páchateľovi poskytnutá výhoda beztrestnosti alebo iná výhoda, na ktorú by inak nemal nárok.

Taký postup bude možný jednak pred vznesením obvinenia (rieši to nové ustanovenie § 162a) jednak po vznesení obvinenia (nový § 173 ods. 2). Tento postup nebude však možný, ak ide o organizátora a návodcu trestného činu, ktorý je predmetom objasňovania, keďže je nemysliteľné, aby sa taký postup umožnil aj voči osobe, ktorá zorganizovala alebo iného naviedla na spáchanie trestného činu, o ktorého objasnenie ide.

Postoj obvineného v konaní, v ktorom vystupoval ako svedok je možné zohľadniť tým, že prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie voči tomuto obvinenému (§ 172 ods. 3) alebo môže v súdnom konaní požadovať mimoriadne zníženie trestu (novela Trestného zákona v čl. II návrhu).

K bodu 35

V prípade sudcu, súdneho exekútora, notára, znalca a tlmočníka má minister spravodlivosti podľa platného právneho stavu alebo podľa návrhov noviel zákonov, ktoré sú v súčasnosti v legislatívnom procese, právo pozastaviť výkon ich činnosti, ak je vznesené obvinenie (fakultatívne) alebo ak bola prvostupňovým súdom vyslovená vina (obligatórne). Aby mohol v reálne túto svoju kompetenciu využiť, navrhuje sa doplniť § 163 príslušným spôsobom.

K bodu 36

Zmyslom tohto ustanovenia je, aby vyšetrovateľ alebo policajný orgán bol oprávnený rozšíriť uznesenie o vznesení obvinenia aj o čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu (ktorý bol spáchaný pred vznesením obvinenia), na ktorý sa pôvodne vydané uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo. V takomto prípade však vyšetrovateľ ani policajný orgán nevydáva uznesenie o začatí trestného stíhania. Doplnenie § 163 si vyžiadala aplikačná

prax.

K bodu 37

Na základe požiadaviek Policajného zboru sa umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch policajný orgán vyslúchol svedka aj vo veciach, v ktorých koná vyšetrovateľ.

K bodu 38

Novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z.z. sa upravili lehoty, počas ktorých je potrebné ukončiť skrátené vyšetrovanie. Vzhľadom na praktické poznatky pri ich aplikácii sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, že v skrátenom vyšetrovaní sa bude pokračovať aj po uplynutí týchto lehôt, pričom prokurátor bude mať možnosť nariadiť v takej veci vyšetrovanie.

K bodu 39

Doplnením ustanovenia sa upravuje postup pri vyžiadaní a podávaní vysvetlenia.

K bodom 40 a 42

V obidvoch ustanoveniach sa posilňuje právo poškodeného, aby mal možnosť podať sťažnosť proti uzneseniu o postúpení veci (§ 171) alebo proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania (§ 172). Úprava zároveň precizuje, že proti takýmto uzneseniam môže podať sťažnosť obvinený a poškodený, keďže v tejto otázke bol doteraz rozdielny výklad.

K bodu 41

Nové ustanovenie § 172 ods. 3 nadväzuje na úpravu vykonanú v § 162a. Toto ustanovenie umožňuje za splnenia podmienok v ňom uvedených zastaviť trestné stíhanie voči osobe, ktorá vystupovala ako spolupracujúci (korunný) svedok. Takýto postup nebude samozrejme možný voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, o objasnenie ktorého ide. Pre zastavenie trestného stíhania v týchto prípadoch musí byť ťažiskovo splnená podmienka, že záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.

K bodu 43

V tomto ustanovení sa upravuje nový dôvod pre prerušenie trestného stíhania, ktorý súvisí s doplnením § 162a a § 172 ods. 3. Obdobne k týmto ustanoveniam je potrebné upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní, keďže podľa § 173 ods. 2 sa bude v týchto prípadoch postupovať, keď už bolo vznesené obvinenie voči takej osobe.

K bodu 44

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, ktoré obsahuje úkony, ktoré sú vo výlučnom oprávnení prokurátora v prípravnom konaní; ide o oprávnenia podľa § 77, 71 a 443 Tr. por..

K bodom 45 až 48 a 51 až 53

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s doplnením § 172 ods. 3 a §173 ods. 2.

K bodom 49 a 50

Úprava súvisí so zmenami v § 43 a 44.

K bodu 54

Zmeny v mimoriadnom opravnom prostriedku - sťažnosti pre porušenie zákona („SPZ“) - majú za cieľ upraviť tieto ustanovenia jednak z pohľadu možnosti podať tento mimoriadny opravný prostriedok, jednak z pohľadu úpravy konania Najvyššieho súdu SR o SPZ. Po prijatí navrhovanej zmeny k základným podmienkam pre podanie SPZ bude patriť aj podnet. Rovnako ako v platnej právnej úprave sa umožňuje, aby generálny prokurátor mohol podať SPZ nielen voči právoplatnému rozhodnutiu súdu, ale aj prokurátora alebo vyšetrovateľa (bol vypustený policajný orgán, keďže po novele č. 422/2002 Z.z. už nevydáva žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom konania o SPZ).

Zmena ustanovenia § 266 ods. 1 ďalej obsahuje vylúčenie voľnej úvahy generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti o tom, či podá alebo nepodá SPZ v prípadoch, ak zistí, že na jej podanie sú splnené podmienky. V tomto prípade je zároveň nevyhnutné uviesť výslovne v zákone, že pre podanie SPZ sa vyžaduje podstatná chyba v predchádzajúcom konaní, ktorá mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci (porušenie zákona je takto vykladané najvyšším súdom aj za súčasnej právnej úpravy).

K bodu 55

Podstatou nálezu Ústavného súdu SR z 21.3.2003 č. III ÚS 186/02-56 je rozhodnutie, že najvyšší súd v danom, konkrétnom prípade porušil základné právo sťažovateľa uvedené v čl. 48 ods. 2, 50 ods. 3 a 57 ods. 3 Ústavy SR, keď konal o sťažnosti pre porušenie zákona na neverejnom zasadnutí. Aby sa predišlo možnosti opakovania obdobného prípadu, upravujú sa ustanovenia o konaní tak, že v podstate bude možné konať len verejné zasadnutie s dvoma odôvodnenými výnimkami – prvou je súhlas obvineného a subjektu, ktorý podal SPZ s konaním neverejného zasadnutia a druhou je, že o napadnutom rozhodnutí, ktoré bude zrušené, bude opäť konať a rozhodovať orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

K bodom 56 až 60 a 70

Navrhované zmeny v inštitúte zmieru sú odôvodnené skutočnosťou, že tento inštitút sa v súčasnosti v praxi takmer vôbec nevyužíva. To je dôsledkom skutočnosti, že medzi zmierom a podmienečným zastavením trestného stíhania nie je takmer žiadny rozdiel. V záujme využívania tohto alternatívneho spôsobu rozhodnutia je nevyhnutné pre jeho schválenie doplniť novú podmienku, a to zloženie peňažnej sumy na všeobecne prospešné účely.

Pokiaľ ide o výšku peňažnej čiastky, ktorú má obvinený zložiť na účet súdu na verejnoprospešné účely, návrh zákona neustanovuje žiadne kvantitatívne hľadiská, podľa ktorých by sa určovala vlastná výška čiastky, a tak sa posudzovala jej primeranosť vo vzťahu k rozhodným udalostiam

Navrhované ustanovenie § 309 ods. 1 Tr. por. iba všeobecne požaduje, aby čiastka nebola zrejme neprimeraná závažnosti činu. Či plnenie nie je zrejme neprimerané závažnosti činu, posúdi súd podľa konkrétnych okolností prípadu. Pod pojmom závažnosť treba rozumieť konkrétny stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu (§ 3 Tr. zák.). Závažnosť činu by teda mala byť posudzovaná jednak podľa všetkých okolností prípadu (význam chráneného verejného záujmu, ktorý bol trestným činom dotknutý, spôsob uskutočnenie skutku, jeho následky, okolnosti jeho spáchania, mieru zavinenia obvineného), jednak podľa osoby obvineného a jeho osobných a majetkových pomerov. Na základe posúdenia týchto hľadísk by mal súd posúdiť, či peňažná suma určená na všeobecne prospešné účely je primeraná.

Zároveň sa ustanovuje, že z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely patrí minimálne 50% štátu na odškodňovanie obetí trestnej činnosti.

K bodom 61 až 64

Navrhované legislatívno-technické zmeny súvisia s doplnením § 172 ods. 3 a 173 ods. 2.

K bodom 65 až 69

Podľa § 315 ods. 1 Tr. por. rozhodnutie vykonáva ten orgán, ktorý rozhodnutie urobil, nie teda iný orgán. „Iný orgán, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku“ (ako je to upravené v § 345 ods. 1 v platnom znení) v právnom poriadku neexistuje. Preto dochádza k zmene formulácie. Právoplatnosťou rozhodnutia o prepadnutí majetku alebo veci alebo o ich zhabaní, sa podľa ustanovení Trestného zákona stávajú tieto majetkom štátu, ktorý však zatiaľ nie je v správe žiadneho správcu. V zmysle zákona o správe majetku štátu tento majetok spravuje okresný úrad, v obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.

Zároveň sa dopĺňa do vykonávacieho konania úprava výkonu trestu prepadnutia veci.

K bodu 71

Vzhľadom na problematickosť výkladu tohto ustanovenia a existenciu medzinárodných zmlúv upravujúcich oblasť právneho styku s cudzinou aj pred prijatím poslednej novely Ústavy SR, sa navrhuje zmena tohto ustanovenia.

K bodu 72

Táto zmena sa navrhuje v záujme ujednotenia súdnej praxe a zrýchlenia konania v týchto prípadoch.

K bodu 73

V praxi sa pri aplikácii § 387 ods. 1 vo vzťahu k súdom objavujú problémy, keď súdy namietajú, že im nemá prečo byť odsúdený predvedený, keď podľa odseku 2 nemusia už o ničom rozhodovať. Preto v prípade, že o nariadení výkonu bolo rozhodnuté a je aj známy konkrétny ústav na výkon väzby, nie je dôvod, prečo by odsúdený nemohol byť dodaný priamo do výkonu trestu.

K bodu 74

Ustanovenie o predbežnej väzbe bolo potrebné doplniť aj o možnosť prepustenia osoby, o vydanie ktorej ide v prípade, že prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovania v rámci neho zistí hodnoverným spôsobom existenciu takých skutočností, ktoré zakladajú dôvody neprípustnosti vydania.

Ustanovenie § 394 upravuje práve dôvody, pre ktoré dožiadaný štát môže odmietnuť vydanie. Ak prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie zistí niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania, musí mať možnosť dať súdu návrh na prepustenie osoby z predbežnej väzby.

K bodu 75

Neobmedzenie vydávacej väzby spôsobuje praktické problémy v kolízii so situáciou upravenou v § 400, ak dôjde k zániku dôvodov väzby, ale nedošlo k ukončeniu trestného konania v Slovenskej republike. V takých prípadoch dochádza potom k „zneužívaniu“ vydávacej väzby na účely trestného konania v Slovenskej republike. Toto vytvára potenciálne priestor pre sťažnosť vydávanej osoby na Európsky súd pre ľudské práva za neodôvodnenú väzbu, keďže účelom vydávacej väzby je len zabezpečiť obmedzenie osobnej slobody na dobu nevyhnutnú na realizáciu medzinárodného záväzku. Navrhovaných 60 dní na praktické zabezpečenie opatrení spojených s vydaním osoby bude postačovať, ako ukazuje aplikačná prax. Prijatím tejto zmeny sa úprava v doterajšom písmene d/ stala bezpredmetnou.

K bodu 76

Ak krajský súd rozhodne, že vydanie osoby do cudziny je neprípustné a proti rozhodnutiu síce prokurátor podá sťažnosť, avšak sťažnosť nemá odkladný účinok (podľa § 141 ods. 4 Tr. por. má sťažnosť odkladný účinok len, ak to zákon výslovne ustanoví), je krajský súd povinný osobu prepustiť z predbežnej väzby na slobodu. Ak bude sťažnosti prokurátora priznaný odkladný účinok, vykonateľnosť rozhodnutia o neprípustnosti vydania sa odloží do rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnosti.

K bodu 77

Súčasné znenie písmena a) spôsobuje nejasnosť pri posudzovaní vzťahu medzinárodnej zmluvy a podmienok uvedených v § 409. Nové navrhované znenie upresňuje filozofiu tejto podmienky tak, že na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia sa vyžaduje „zmluvná“ vzájomnosť, a nestačí len faktická vzájomnosť (§ 373).

K bodu 78

Uznávacie konanie podľa 23. hlavy je konaním sui generis, ktorého predmetom je nostrifikácia cudzieho rozsudku, nie rozhodovanie o vine osoby už v cudzine právoplatne

odsúdenej. Preto aj všeobecná úprava okruhu osôb oprávnených podať opravný prostriedok podľa § 246 Tr. por. nie je na toto konanie použiteľná. Navrhuje sa preto špecifická úprava okruhu oprávnených osôb, kde okrem odsúdeného a prokurátora, sa právo odvolania priznáva aj ministrovi spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti ako navrhovateľ v konaní je na výsledku konania priamo zainteresované tým, že je zodpovedné za vykonávanie relevantných medzinárodných zmlúv vo vzťahu k cudzine a má záujem na vecnej správnosti a jednotnosti rozhodovania súdov v týchto veciach. Právo odvolania len pre odsúdeného a prokurátora, ako je to podľa doterajšej právnej úpravy, nedostatočne umožňuje dosahovať tento cieľ. Zároveň sa špecificky upravuje konanie o odvolaní.

K bodu 79

V súčasnej úprave chýba jasné vyjadrenie podmieneného vzťahu medzi inštitútom uznania cudzieho rozhodnutia a jeho výkonom. Toto je o to dôležitejšie, že doteraz žiadna medzinárodná zmluva, ktorá sa podľa ustanovení 23. hlavy vykonáva v SR, otázku vlastného uznávania cudzieho rozhodnutia neupravuje. Toto ustanovenie upresňuje, že vykonať cudzie rozhodnutie možno, len ak bolo uznané.

Podmienenosť súhlasom ministerstva spravodlivosti v prípadoch upravených v § 415 a § 417 súvisí so skutočnosťou, že ministerstvo spravodlivosti môže súhlas s odovzdaním odsúdeného dať podľa zákona až potom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané krajským súdom. Preto štádium rozhodovania ministerstva (ktoré môže byť aj negatívne) je pred nariadením výkonu. Súčasné znenie zákona však nariadenie výkonu okresným súdom umožňuje aj pri absencii súhlasu ministerstva. Tým môžu potencionálne vzniknúť v praxi kolízne situácie. Preto sa navrhuje doplnenie § 414.

K bodu 80

§ 431 Tr. por. zaviedol všeobecnú príslušnosť prokuratúry na zabezpečenie vybavenie dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc. V praxi to znamená zabezpečenie vybavovania prakticky každej žiadosti, a to aj takej, ktorá musí byť vykonaná súdom. Tým dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, keď cudzí orgán kontaktuje ministerstvo spravodlivosti ako jeden z ústredných justičných orgánov a obsahom dožiadania je úkon v pôsobnosti súdu alebo úkon, ktorý môže bez obtiaže vykonať aj súd v prípade jeho naliehavosti. Za súčasného právneho stavu ministerstvo spravodlivosti odstupuje takéto dožiadania generálnej prokuratúre SR, ktorá zabezpečuje ich realizáciu prostredníctvom príslušnej okresnej prokuratúry a tá, pokiaľ vzhľadom na obsah dožiadania nie je procesne príslušná na úkon, príslušnému súdu. V praxi tým môže dôjsť aj k zmareniu predvolaní na súdne konania do cudziny. Oveľa efektívnejším, hospodárnejším a pružnejším bude postup, keď takéto dožiadanie bude môcť ministerstvo spravodlivosti zaslať na vybavenie priamo okresnému súdu.

K bodu 81

Potreba zmeny uvedeného ustanovenie vyplýva z aplikačnej praxe. Je nevyhnutné, aby sa kompetencia udelenia súhlasu preniesla na orgán zodpovedný za vykonanie úkonu. Súčasná právna úprava ustanovuje, že súd rozhodujúci o povolení vykonania úkonu, resp. dávajúci príkaz na vykonanie úkonu, rozhoduje i o účasti zástupcov cudzích orgánov. Z hľadiska rýchlosti konania, najmä v urgentných prípadoch, je takýto postup nevyhovujúci. Z pragmatického hľadiska je udelenie súhlasu súdom nevyhnutné len v prípade, ak úkon vykonáva sám.

K bodu 82

Splnomocňovacie ustanovenie je pri súčasnej ústavnej úprave nevykonateľné – postup štátneho orgánu nie je možné upraviť podzákonným právnym predpisom. Nahrádzajú ho zmeny obsiahnuté priamo v návrhu novely Trestného poriadku.

K čl. II – novela zákona č. 140/1961 Zb.

K bodu 1

Navrhované doplnenie tohto ustanovenia rozširuje poľahčujúce okolnosti pri výmere trestu výslovne aj na páchateľa, ktorý prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.

K bodu 2

Navrhovaná úprava súvisí a naväzuje na úpravu korunného, resp. spolupracujúceho svedka v návrhu novely Trestného poriadku (§ 162a, § 172 ods. 3 a § 173 ods. 2). Týmto ustanovením súd obligatórne zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa, ak odsudzuje páchateľa, ktorý zvlášť výraznou mierou prispel k objasneniu niektorého z korupčných trestných činov, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu spáchaného organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom trestnom čine.

Zároveň sa ponecháva v platnosti aj ustanovenie § 40 ods. 3, ktoré umožňuje súdu fakultatívne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu, keďže toto ustanovenie môže byť použité aj na iné prípady ako je korunný, resp. spolupracujúci svedok (napr. oznámením trestného činu orgánom činným v trestnom konaní sa zabránilo spáchaniu obzvlášť závažného trestného činu, ktorý pripravovala zločinecká skupina). Tiež podľa dikcie nového § 40 ods. 4 sa vyžaduje vyššie kvalita poskytnutých informácií, aby sa aplikovalo toto ustanovenie (porovnaj § 40 ods. 3 – významnou mierou prispel“ a § 40 ods. 4 – „sa zvlášť významnou mierou podieľal“).

K bodom 3 až 6

Doterajšia prax ukázala, že súčasné lehoty upravené v § 67 Trestného zákona sú nedostatočné a z tohto dôvodu sa navrhuje ich predĺženie. Predmetná úprava zvýrazňuje ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, záujmov spoločností a ústavného zriadenia Slovenskej republiky.

K bodu 7

Doplnenie tohto ustanovenia reaguje na skutočnosť, že do premlčacej doby sa nezapočítava doba počas dočasného odloženia vznesenia obvinenia (§ 162a) alebo prerušenia trestného stíhania (§ 173 ods. 2). Vzhľadom k tomu, že pri inštitútoch dočasného odloženia vznesenia obvinenia a prerušenia trestného stíhania podľa týchto ustanovení Trestného poriadku vystupuje pôvodne obvinená osoba, resp. podozrivá osoba ako svedok, je potrebné zabezpečiť, aby neprišlo k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu k tejto osobe.

K čl. III – novela zákona NR SR č. 256/1998 Z.z.

Pri tvorbe zákona na ochranu svedka predkladateľ vychádzal z filozofie, že inštitút chráneného svedka, na základe skúseností získaných z iných krajín, ktoré sa danou problematikou zaoberajú už dlhšiu dobu, má vytvárať podmienky na zintenzívnenie boja proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti.

Zrušením zákona NR SR č. 249/1994 Zb. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov, na ktorý sa § 1 zákona č. 256/1998 Z.z. odvolával, sa rozšírili možnosti použitia predmetných inštitútov na všetky obzvlášť závažné trestné činy, čo sa ukázalo neefektívne a neadekvátne. Preto sa na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru predmetné ustanovenie upravuje tak, aby sa docielilo využitie inštitútu chráneného svedka len v najdôležitejších prípadoch. Tým sa zníži počet predkladaných návrhov na zaradenie ohrozenej osoby do programu ochrany svedka a tento bude efektívnejšie využívaný a nebude sa míňať cieľu, kvôli ktorému bol vytvorený.