N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
III. volebné obdobie
Číslo:
N á v r h
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
na vydanie
zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 73/2002 Z.z.
Predkladajú: Návrh uznesenia:
Ján Drgonec Národná rada Slovenskej republiky
Eva Černá schvaľuje
Ľubomír Lintner návrh skupiny poslancov Národnej rady
Iveta Henzélyová Slovenskej republiky na vydanie zákona,
Vlastimil Ondrejka ktorým sa mení zákon č. 315/1996 Z. z.
Kamila Jandzíková o premávke na pozemných komunikáciách
v znení zákona č. 73/2002 Z.z.
Bratislava marec 2003
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
III. volebné obdobie
ZÁKON
z ...................... 2003,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 359/2000 Z.z., zákona č. 405/2000 Z.z., zákona č. 223/2001 Z.z., zákona č. 381/2001 Z.z., zákona č. 441/2001 Z.z., zákona č. 490/2001 Z.z., zákona č. 73/2002 Z.z., zákona č. 396/2002 Z.z., zákona č. 660/2002 Z.z. sa mení takto:
1. V § 90 odsek 9 sa vypúšťajú slová: „alebo držiteľovi“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Zákonom č. 73/2002 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, do ktorého bol v § 90 doplnený nový odsek 9 v znení: Okresný dopravný inšpektorát nevykoná zmenu držiteľa vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla, ak je proti vlastníkovi alebo držiteľovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného
predpisu.
Toto ustanovenie v časti vymedzenej slovami „alebo držiteľovi“ neústavným spôsobom obmedzuje právo vlastníka motorového vozidla, ak je motorové vozidlo predmetom leasingu.
Dlhodobý prenájom nazývaný aj leasing alebo finančný leasing, je rozšírenou formou užívania a neskoršieho prevodu vozidiel do vlastníctva právnických osôb alebo fyzických osôb. Pri leasingu existujú prípady, keď nájomca si dlhodobo neplní svoje záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy a prenajímateľ leasingová spoločnosť v súlade s ustanoveniami leasingovej zmluvy dohodnutými pre takýto prípad zruší leasingovú zmluvu a prenajaté vozidlo nájomcovi odoberie. Toto vozidlo potom buď ďalej prenajíma, alebo ho odpredá tretej osobe. S pôvodným nájomcom urobí finančné vyporiadanie a obvykle si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžných splátok.
Prevod na nového nájomcu, resp. nového majiteľa podlieha registrácii na dopravnom inšpektoráte. Problém nastáva, ak je voči bývalému nájomcovi vedené exekučné konanie. Niekedy v súlade s § 90 ods. 9 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zák. č. 72/2002 Z.z. exekútor žiada o tzv. blokáciu prepisu vozidla, u ktorého v dokladoch o vozidle je ešte vedený ako držiteľ bývalý nájomca. Dopravný inšpektorát takéto žiadosti v zásade rešpektuje. Tým nastáva kolízia s uplatňovaním vlastníckych práv skutočného vlastníka.
Ak exekútor „blokuje prepis držiteľa motorového vozidla“ na dopravnom inšpektoráte, dopravný inšpektorát nevykoná prepis držiteľa motorového vozidla na nového nájomcu, a to bez ohľadu na to, kedy došlo ku zmene nájomcu. Leasingová spoločnosť musí často zložito a zdĺhavo preukazovať súdnym exekútorom, že je vlastníkom motorového vozidla, ďalej že s bývalým nájomcom už nemá nijaký vzťah, a že teda dané vozidlo nemôže byť predmetom exekúcie.
Za držiteľa motorového vozidla podľa zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách sa pokladá osoba, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla. Z hľadiska platnej právnej úpravy pre posúdenie otázky, kto je držiteľom vozidla, je irelevantné, s kým leasingová spoločnosť uzavretú zmluvu na predmetné motorové vozidlo (držiteľom vozidla nie je osoba, ktorá fakticky a podľa právneho vzťahu s leasingovou spoločnosťou ako vlastníkom užíva motorové vozidlo). V prípade, že dôjde k ukončeniu leasingového vzťahu, ale nie k zmene zápisu v evidencii dopravného inšpektorátu, za držiteľa vozidla sa naďalej pokladá bývalý nájomca. Za držiteľa vozidla sa teda môže pokladať aj osoba, ktorá vozidlo užíva neoprávnene.
Postup exekútora, keď žiada vykonať blokáciu prepisu držiteľa motorového vozidla, ktoré je vo vlastníctve inej osoby, než je povinný, nemá oporu v Exekučnom poriadku.
Podľa § 62 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekučnej činnosti a súdnych exekútoroch (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku.
Exekúcia predajom hnuteľných vecí sa môže viesť len na hnuteľné veci vo vlastníctve povinnej osoby. Preto pre pohľadávku voči nájomcovi motorového vozidla sa nemôže viesť exekúcia na motorové vozidlo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti podľa § 114 § 130 Exekučného poriadku, nakoľko toto vozidlo nie je vo vlastníctve nájomcu, ktorý je povinnou osobou podľa Exekučného poriadku, ale je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Preto predmetné motorové vozidlo nemožno zahrnúť do súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii.
Ak právnym základom pre vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva peňažná pohľadávka, exekútor môže vykonať exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne.
Predpokladom postihnutia iného majetkového práva je jeho prevoditeľnosť. Nijaké majetkové právo z leasingovej zmluvy, a to ani právo na uzavretie kúpnej zmluvy na motorové vozidlo ako predmet leasingu po riadnom splatení všetkých pohľadávok leasingovej spoločnosti z leasingovej zmluvy, nie je prevoditeľné. Nájomca s majetkovými právami z leasingovej zmluvy nemôže samostatne disponovať a previesť ich bez súhlasu leasingovej spoločnosti na inú osobu.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
Vyvlastnenie je odňatím majetku vlastníkovi proti jeho vôli bez časového obmedzenia, teda navždy. Aj nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa spája so zásahom do vlastníckych práv proti vôli vlastníka. “Pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka. Pri obmedzení vlastníctva nedôjde k zmene osoby vlastníka. Dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručeného práva vlastniť majetok.” (II.ÚS 8/97. Nález z 26. marca 1997.Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 79) Nútené obmedzenie môže spočívať v dočasnom určení obmedzujúcich dispozícií majetkom alebo v odňatí časti práv, ktoré obsiahnuté v práve vlastniť majetok. Nútené obmedzenie vlastníctva predstavuje menej závažný zásah do postavenia vlastníka. Vlastnícke práva nad vecou, ktorá je predmetom obmedzenia, sa zúžia, vlastník takej veci s ňou nemôže nakladať v predchádzajúcej miere, ale neprestane byť vlastníkom veci. Nedôjde k zmene v osobe vlastníka. Zásah ustanovený § 90 ods. 9 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení zák. č. 73/2002 Z.z. povahu núteného obmedzenia dispozičného práva vlastníka.
Nielen vyvlastnenie, ale aj nútené obmedzenie vlastníckych práv Ústava SR umožňuje iba, ak sa uskutoční v súlade so štyrmi kumulatívne určenými podmienkami čl. 20 ods. 4 ústavy. Zásah do vlastníctva je možný iba
a) v nevyhnutnej miere,
b) ak je vo verejnom záujme,
c) uskutoční sa na základe zákona a
d) za primeranú náhradu.
Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníctva nemožno označiť za také vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s Ústavou SR.
Ustanovenie § 90 ods. 9 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení zák. č. 73/2002 Z.z. silu zákona. Tým je splnená jedna z podmienok čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Treba zdôrazniť, že ide o jedinú zo štyroch kumulatívne určených podmienok, za ktorých možno v súlade s čl. 20 ods. 4 obmedziť práva vlastníka, ktorej splnenie možno potvrdiť v úprave právneho postavenia leasingovej spoločnosti podľa § 90 ods. 9 zákona o premávke na pozemných komunikáciách..
Druhá ústavná podmienka “nevyhnutnej miery” vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah), než je nevyhnutné. Zároveň vyžaduje, aby netrval dlhšie, než je nevyhnutné. Exekúcia ako je uvedené vyššie sa nemôže vvykonať vo forme predaja leasingovaného motorového vozidla, ani postihnutím majetkového práva nájmocu z leasingovej zmluvy. Zákaz zmeny zápisu držiteľa motorového vozidla v dôsledku exekúcie vedenej proti nájomcovi leasingovej spoločnosti preto nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie účelu exekúcie, ktorou je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zásah do vlastníckeho práva leasingovej spoločnosti presahu zásah nad nevyhnutnú mieru obmedzení vlastníka, pričom dokonca ide o zbytočný zásah, nakoľko nemôže viesť k vynúteniu splnenia povinnosti na strane nájomcu leasingovej spoločnosti, ak sa proti nemu vedie exekúcia.
Treťou ústavnou podmienkou, ktorá sa musí splniť, aby obmedzenie vlastníckeho práva bolo v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, je podmienka verejného záujmu.
“Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú”(PL. ÚS 33/95. Nález z 20. decembra 1995. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1995 s.135).
Podmienka “verejného záujmu” podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nie je formálna podmienka. To znamená, že nestačí uviesť ľubovoľný dôvod, ktorý sa pomenuje slovami “verejný záujem”, aby zákon bol v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa záujem verejnosti musí nadradiť nad záujem vlastníka, aby bolo možné prijať zákon “vo verejnom záujme” zasahujúci do sféry chráneného záujmu vlastníka. Táto podmienka sa vzťahuje výlučne na verejný záujem opodstatňujúci zásah do právneho postavenia vlastníka.Keďže exekúcia sa nemôže vykonať predajom leasingovaného motorového vozidla, ani postihnutím majetkového práva nájomcu z leasingovej zmluvy, pre obmedzenie dispozície motorovým vozidlom na strane vlastníka, ktorým je leasingová spoločnosť, nemožno identifikovať verejný záujem.
Štvrtou podmienkou čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je podmienka “primeranej náhrady” za zákonom určené, teda nútené, obmedzenie vlastníckeho práva.
“Vyvlastnenie, rovnako ako nútené obmedzenie vlastníckeho práva je podľa ústavy možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu... Ústavné predpoklady vyvlastnenia nespočívajú len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem tohto zásahu do vlastníckeho práva, ale aj povinnosti poskytnúť zaň primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4)” (PL. ÚS 37/95. Nález z 12. septembra 1996. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 164-165).
Zákon č. 315/1996 Z.z. v znení zákona č. 73/2002 Z.z. neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa leasingovej spoločnosti mala poskytnúť náhrada za obmedzenie jej vlastníckeho práva,
i keď zásah podľa § 90 ods. 9 povahu núteného obmedzenia vlastníckeho práva a toto sa v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR môže uskutočniť len za primeranú náhradu.
Ustanovenie § 90 ods. 9 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení zák. č. 73/2002 Z.z. predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva leasingových spoločností, pri ktorom sa porušujú tri podmienky čl. 20 ods. 4 určené Ústavou SR na ochranu vlastníka. Návrhom zákona sa odstraňuje tento nesúlad platnej právnej úpravy s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ale aj s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI NÁVRHU ZÁKONA S PRÁVOM EURÓPSKYCH
SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republike č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:
nie je upravená.
4. Návrh zákona svojou problematikou
a)nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení,
b)nepatrí medzi priority uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha).
5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:
bezpredmetné.
6. Vyjadrenie stupňa kompatibility návrhu zákona s právom ES/EÚ:
nestanovuje sa.
Osobitná časť
K čl. I
Vypúšťa sa slovné spojenie „alebo držiteľovi“, ktoré za následok, že v platnej právnej úprave existuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva leasingovej spoločnosti, ktoré nie je v súlade s čl. 20 ods. 4.
K čl. II
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje v nadväznosti na predpokladaný čas schvaľovania návrhu zákona v jednotlivých čítaniach podľa ustanovení zák. č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
III. volebné obdobie
Číslo:
N á v r h
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
n a v y d a n i e
zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
Predkladajú: Návrh uznesenia:
Ján Drgonec v. r. Národná rada Slovenskej republiky
Eva Černá v. r. schvaľuje
Ľubomír Lintner v. r. návrh skupiny poslancov Národnej rady
Iveta Henzélyová v. r. Slovenskej republiky na vydanie zákona,
Vlastimil Ondrejka v. r. ktorým sa mení zákon Národnej rady
Kamila Jandzíková v. r. Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov
Bratislava marec 2003