Ustanovenie § 90 ods. 9 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení zák. č. 73/2002 Z.z. má silu zákona. Tým je splnená jedna z podmienok čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Treba zdôrazniť, že ide o jedinú zo štyroch kumulatívne určených podmienok, za ktorých možno v súlade s čl. 20 ods. 4 obmedziť práva vlastníka, ktorej splnenie možno potvrdiť v úprave právneho postavenia leasingovej spoločnosti podľa § 90 ods. 9 zákona o premávke na pozemných komunikáciách.. Druhá ústavná podmienka “nevyhnutnej miery” vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah), než je nevyhnutné. Zároveň vyžaduje, aby netrval dlhšie, než je nevyhnutné. Exekúcia – ako je uvedené vyššie – sa nemôže vvykonať vo forme predaja leasingovaného motorového vozidla, ani postihnutím majetkového práva nájmocu z leasingovej zmluvy. Zákaz zmeny zápisu držiteľa motorového vozidla v dôsledku exekúcie vedenej proti nájomcovi leasingovej spoločnosti preto nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie účelu exekúcie, ktorou je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zásah do vlastníckeho práva leasingovej spoločnosti presahu zásah nad nevyhnutnú mieru obmedzení vlastníka, pričom dokonca ide o zbytočný zásah, nakoľko nemôže viesť k vynúteniu splnenia povinnosti na strane nájomcu leasingovej spoločnosti, ak sa proti nemu vedie exekúcia.
Treťou ústavnou podmienkou, ktorá sa musí splniť, aby obmedzenie vlastníckeho práva bolo v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, je podmienka verejného záujmu.
“Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú”(PL. ÚS 33/95. Nález z 20. decembra 1995. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1995 s.135).
Podmienka “verejného záujmu” podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nie je formálna podmienka. To znamená, že nestačí uviesť ľubovoľný dôvod, ktorý sa pomenuje slovami “verejný záujem”, aby zákon bol v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa záujem verejnosti musí nadradiť nad záujem vlastníka, aby bolo možné prijať zákon “vo verejnom záujme” zasahujúci do sféry chráneného záujmu vlastníka. Táto podmienka sa vzťahuje výlučne na verejný záujem opodstatňujúci zásah do právneho postavenia vlastníka.Keďže exekúcia sa nemôže vykonať predajom leasingovaného motorového vozidla, ani postihnutím majetkového práva nájomcu z leasingovej zmluvy, pre obmedzenie dispozície motorovým vozidlom na strane vlastníka, ktorým je leasingová spoločnosť, nemožno identifikovať verejný záujem.
Štvrtou podmienkou čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je podmienka “primeranej náhrady” za zákonom určené, teda nútené, obmedzenie vlastníckeho práva.
“Vyvlastnenie, rovnako ako nútené obmedzenie vlastníckeho práva je podľa ústavy možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu... Ústavné predpoklady vyvlastnenia nespočívajú len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem tohto zásahu do vlastníckeho práva, ale aj povinnosti poskytnúť zaň primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4)” (PL. ÚS 37/95. Nález z 12. septembra 1996. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 164-165).
Zákon č. 315/1996 Z.z. v znení zákona č. 73/2002 Z.z. neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa leasingovej spoločnosti mala poskytnúť náhrada za obmedzenie jej vlastníckeho práva,