1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

I.

Prijatím zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len “zákon o telekomunikáciách”) v Národnej rade Slovenskej republiky sa s účinnosťou od 1. júla 2000 určil základný inštitucionálny, legislatívny a regulačný rámec v sektore telekomunikácií na Slovensku. Tento zákon bol s účinnosťou od 4. októbra 2000 novelizovaný zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. V zmysle zákona o telekomunikáciách vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR) vyhlášku MDPT SR č. 97/2001 Z.z. o minimálnom súbore telekomunikačných okruhov a vyhlášku MDPT SR č. 142/2001 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach o osobitnej odbornej spôsobilosti.

Telekomunikácie v súčasnosti na celom svete prechádzajú dynamickým rozvojom. Od kvality i kvantity telekomunikačných činností závisí rozvoj hospodárstva, kvalita práce i života každej spoločnosti. Z dôvodov dynamického rozvoja telekomunikácií a nevyhnutnosti aproximácie legislatívy Európskej únie bol pripravený a v roku 2002 predložený do NR SR návrh novely zákona o telekomunikáciách v súlade:

a)s prioritnými úlohami vlády SR, vyplývajúcimi z Pravidelnej správy EK o pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 13. novembra 2001, bod 19.1, na zabezpečenie úplného súladu s acquis,

b)s Telekomunikačnou politikou SR na roky 2000 - 2002 schválenou uznesením vlády SR č. 440/2000,

c)s legislatívnym a regulačným rámcom pre uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu (tzv. unbundling local loop - ULL), ktorý dňa 18. decembra 2000 vydal Európsky parlament a Rada EK ako regulačné opatrenie pod číslom 2887/2000 a EK ho zaradila medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie,

d)s podpisom predsedu vlády SR v júni 2001 na summite EÚ v Gőtteborgu, v dohode asociovaných krajín a Európskej komisie v rámci programu eEurope+, kde jednou z prioritných úloh pre asociované krajiny je aj urýchlenie “položenia základných kameňov informačnej spoločnosti”, medzi ktorými dominuje legislatívne zavedenie inštitútu “uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu”.

Pri príprave návrhu zákona sa pod gesciou MDPT SR podarilo dosiahnuť široký prienik všetkých zúčastnených subjektov na telekomunikačnom trhu, a to tak MPDT SR, TÚ SR, ako aj telekomunikačných operátorov.

Predložený návrh bol 20. júna 2002 schválený vo vzácnej zhode tak hlasmi koaličných, ako aj opozičných poslancov. Zdalo sa, že liberalizácii telekomunikačného trhu verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete počnúc 1. januárom 2003 nestojí nič v ceste.

Potom, ako prezident SR vrátil dňa 12. júla 2002 zákon s tromi pripomienkami nezásadného charakteru NR SR na opätovné prerokovanie, nebol ale na hektickej poslednej schôdzi NR SR v minulom volebnom období v auguste 2002 vrátený zákon opätovne schválený. Pritom schváleniu zabránil nedostatok len 4 hlasov poslancov NR SR.

Po neschválení vráteného zákona z dielne MDPT SR sa aj viacerí z poslancov, ktorí nehlasovali za návrh, vyjadrili, že jeho neschválenie je chybou. Za všetkých spomenieme len terajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča.

2

Po nástupe novej vlády SR sa napriek počiatočným deklaráciám zo strany MDPT SR nedostala predmetná novela do legislatívneho plánu vlády. Namiesto toho začali práce na novom zákone o elektronických komunikáciách, zohľadňujúcom prijatie 4 smerníc nového jednotného regulačného rámca EÚ pre oblasť elektronických komunikačných sietí a služieb, v ktorých ide hlavne o konvergenciu sektorov telekomunikácií, médií a informačných technológií a ktoré nahradia podstatnú časť v súčasnosti platných smerníc EÚ v oblasti telekomunikácií. Predmetné smernice boli publikované vo Vestníku ES (Official Journal EC) 24. apríla 2002. Povinnosť implementácie týchto smerníc do právnych predpisov krajín EÚ je do 15 mesiacov odo dňa zverejnenia.

Zákon o elektronických komunikáciách predstavuje tak síce riešenie na obdobie po vstupe do EÚ, dovtedy však ponecháva užívateľom telekomunikačných služieb len rozčarovanie z nenaplnených očakávaní po 1. januári 2003.

V telekomunikačnej praxi sa totiž jasne ukázalo, že obavy telekomunikačných odborníkov, pertraktované po neprijatí novely zákona o telekomunikáciách v auguste 2002 boli odôvodnené a kombináciou viacerých faktorov, z ktorých najvýznamnejšími sú nedostatočne upravený proces rokovania o prepojení medzi operátormi s významným vplyvom a alternatívnymi operátormi, chýbajúca pôsobnosť TÚ SR a len čiastočná zhoda súčasného zákona s tzv. starým regulačným rámcom EÚ (smernice z roku 1998) liberalizácia telekomunikačného trhu na Slovensku, ktorá mala začať od 1. januára 2003, zostala len na papieri.

Z uvedeného vyplýva potreba schválenia novely telekomunikačného zákona na obdobie pred účinnosťou nového zákona o elektronických komunikáciách, ktorá bude v súlade s európskym legislatívnym telekomunikačným rámcom. Skupina poslancov sa preto rozhodla nadviazať na úsilie MDPT SR z minulého volebného obdobia a po akceptovaní jednej z troch pripomienok prezidenta SR a po doplnení jediného bodu týkajúceho sa voľby iného telekomunikačného podniku poskytujúceho verejnú telefónnu službu (bod 24) opätovne predkladá NR SR návrh novely zákona o telekomunikáciách v rovnakom znení, v akom bol schválený v NR SR dňa 20. júna 2002.

II.

Prvoradým zámerom návrhu predmetnej novely zákona o telekomunikáciách je:

a)pripraviť nevyhnutné doplnenie zákona o telekomunikáciách a zabezpečiť úplný súlad zákona o telekomunikáciách s “acquis”,

b)podpora rozvoja internetu na Slovensku (plnenie priorít prijatého programu eEurope+ “internet lacnejší, bezpečnejší a rýchlejší”) a urýchlenie prechodu do informačnej spoločnosti,

c)zvýšenie konkurencie a rozsahu telekomunikačných služieb pre občanov SR,

d)odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy v súvislosti s doterajšími poznatkami z činnosti Telekomunikačného úradu SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a niektorých subjektov telekomunikačného trhu SR.

Návrh predmetnej novely zahŕňa riešenie najmä pripomienok EK zo dňa 15. 12. 2000 k zákonu o telekomunikáciách, hodnotenie prístupového procesu SR za r. 2001 v Pravidelnej správe EK z 13. 11. 2001 a precizuje, mení a dopĺňa niektoré ustanovenia zákona o telekomunikáciách na základe záverov a skúseností z takmer 3-ročného uplatňovania zákona o telekomunikáciách v praxi.

Z dôvodu naliehavej potreby rýchleho rozvoja konkurencie v poskytovaní telekomunikačných služieb v pevnej telekomunikačnej sieti po ich úplnej liberalizácii od 1. 1. 2003, navrhujeme preto do právneho poriadku SR zapracovať nariadenie EP a Rady

3

č. 2887/2000 z 18. 12. 2000. Zároveň sa odporúča pripraviť návrh nevyhnutných upresnení a zmien existujúceho znenia zákona o telekomunikáciách.

III.

Návrh predmetnej novely obsahuje 39 bodov návrhov zmien a doplnkov, čo možno považovať za minimálny a toho času optimálny rozsah potreby novelizácie telekomunikačného zákona. Najdôležitejšie zmeny sú premietnuté najmä v týchto oblastiach:

1. uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu,

2. kompetencie TÚ SR,

3. licenčný režim,

4. neverejné telekomunikačné služby.

Zdôvodnenie potreby novelizácie zákona o telekomunikáciách v jednotlivých vyššie uvedených oblastiach:

Ad 1) Uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu

Súčasný legislatívny rámec

Súčasná legislatíva vôbec neupravuje legislatívny a regulačný rámec pre uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu (tzv. unbundling local loop - ULL), ktorý vydali dňa 18. decembra 2000 EP a Rada ako nariadenie č. 2887/2000 a EK ho zaradila medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole 19 Telekomunikácie a informačné technológie. Slovenská republika sa v júni 2001 na summite EÚ v Gőtteborgu zaviazala podpisom predsedu vlády SR k dohode asociovaných krajín v rámci programu eEurope+ aj k urýchleniu “položenia základných kameňov informačnej spoločnosti", medzi ktorými dominuje aj legislatívne zavedenie inštitútu “uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu".

Praktické uplatňovanie legislatívy

V zmysle zákona o telekomunikáciách a vyhlášky MDPT č. 97/2001 Z.z. o minimálnom súbore telekomunikačných okruhov sú Slovenské telekomunikácie, a.s. povinné poskytnúť minimálny rozsah prenajatých okruhov za rovnakých podmienok pre všetkých žiadateľov. Nariadenie EP a Rady č. 2887/2000 o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu bolo prijaté po nadobudnutí účinnosti zákona o telekomunikáciách a toto nariadenie nemohlo byť premietnuté do jeho ustanovení. EÚ prijala nariadenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu po troch rokoch úplne liberalizovaného telekomunikačného trhu v členských štátoch EÚ. Podľa účinného zákona o telekomunikáciách malo dôjsť k úplnej liberalizácii telekomunikácií v SR od 1. 1. 2003. Ako sme už naznačili vyššie, v súčasnosti sme ale svedkami toho, že kvôli neschváleniu predmetnej novely po vrátení prezidentom SR v auguste 2002 zostal dátum 1.1.2003 iba na papieri a naplnili sa tak varovania odborníkov z oblasti telekomunikácii, že bez navrhovaných zmien sa liberalizácia de facto oneskorí minimálne o 12 mesiacov. V úsilí nájsť optimálne riešenie tohto problému a v snahe pomôcť telekomunikačnému trhu a užívateľom telekomunikačných služieb v najkratšom možnom čase sa skupina poslancov rozhodla nadviazať na úsilie MDPT SR a predložiť predmetnú novelu zákona opätovne v NR SR bezodkladne po uplynutí 6-mesačnej lehoty.

Navrhovaná úprava legislatívneho rámca

V rámci novely bolo potrebné:

-zaviesť nový inštitút “uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu",

-zaviesť nové nevyhnutné definície (miestne vedenie, úsek miestneho vedenia, úplný uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, zdieľaný prístup k miestnemu vedeniu,

4

spoločné používanie zariadení, prislúchajúce zariadenia),

-zadefinovať nové opatrenia na zabezpečenie uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu,

-zadefinovať práva, povinnosti a opatrenia pre relevantné subjekty (prevádzkovateľ siete, žiadajúci poskytovateľ služby, regulačný orgán) na zabezpečenie uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu.

-zosúladiť problematiku voľby a predvoľby iného telekomunikačného podniku poskytujúceho verejnú telefónnu službu s právom EÚ, a to tak s predchádzajúcim regulačným rámcom z roku 1998, ako aj s novým rámcom z roku 2002.

Ad 2) Kompetencie TÚ SR

Súčasný legislatívny rámec

Posilnenie nezávislosti TÚ SR je dané faktom, že predseda a podpredseda úradu majú 6 ročné funkčné obdobie a je ich možné odvolať len v prípadoch striktne ustanovených zákonom o telekomunikáciách. Napriek tomu EK v stanovisku k zákonu o telekomunikáciách konštatovala, že nebol dosiahnutý cieľ na vytvorenie úplne nezávislého regulátora. TÚ SR nemá podľa účinného zákona o telekomunikáciách oprávnenie špecifikovať v predstihu a z vlastnej iniciatívy vydávať rozhodnutie k pripravovanej zmluve o prepojení, prístupe a spoločnom používaní zariadení, t.j. revidovať a kontrolovať referenčné ponuky na prepojenie. V zmysle regulačného rámca EÚ musí mať národný regulačný orgán možnosť v predstihu zasahovať do prepojovacích podmienok. Oprávnenie TÚ SR konať z vlastnej iniciatívy je t.č. nedostatočné, lebo zákon mu umožňuje len pozastaviť výkon zmluvy (§23 ods.4), ale nie požadovať vykonanie príslušných zmien, resp. stanoviť nové podmienky.

Praktické uplatňovanie legislatívy

Právomoci TÚ SR nie sú v zákone o telekomunikáciách upravené dostatočne a jednoznačne.

Navrhovaná úprava legislatívneho rámca

V rámci novely je preto potrebné ustanoviť okrem iného, že úrad má:

-pri vykonávaní regulácie právo z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie strán vstupovať do rokovaní o uzavieraní zmlúv o prístupe, vzájomnom prepojení a spoločnom používaní zariadení, posudzovať ich prípravu, vyžadovať od zmluvných strán špecifikáciu otázok, ktoré musia zmluvy obsahovať, vopred špecifikovať opatrenia v prípade definovaných nedostatkov a vo výnimočných prípadoch, tam, kde je to opodstatnené, vyžadovať zmeny už uzavretých zmlúv,

-spolupracovať s Protimonopolným úradom SR (ďalej len PÚ SR) pri vydávaní rozhodnutí o relevantnom trhu telekomunikačných služieb.

Ad 3) Licenčný režim

Súčasný legislatívny rámec

Ustanovenia vymedzujú podmienky, za akých je potrebná licencia na prevádzkovanie verejných telekomunikačných sietí a na poskytovanie verejných telekomunikačných služieb. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa odlišne vymedzuje okruh telekomunikačných činností, pre ktoré úrad vydáva licenciu. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ o licenciu splniť v zmysle smernice Rady 97/13/ES, najmä jeho odbornú a finančnú spôsobilosť. Zákon NR SR č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách vyňal v § 15 ods.1 písm. a) z povinnosti získania licencie na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete, telekomunikačné siete určené výhradne na jednosmerné šírenie televíznych alebo rozhlasových signálov po vedení. Zároveň v odseku 1 písm. b) tento zákon uložil úradu povinnosť pri rozhodovaní o udelení

5

licencie dbať, aby sa pri využití obmedzených zdrojov neznevýhodnil niektorý zo žiadateľov. Paradoxne ďalej v § 31 ods. 8 oslobodil subjekty vykonávajúce rozhlasové a televízne vysielanie od platenia úhrad za používanie frekvencií podľa národnej tabuľky frekvenčného spektra. Predmetná novela nadobudla účinnosť dňom 4. októbra 2000.

Praktické uplatňovanie legislatívy

Zavedený licenčný režim vyžaduje nadbytočné licencovanie telekomunikačných služieb, ktoré je obzvlášť nevhodné pre internet (potreba licencie v prípade, že je potrebné pridelenie čísiel). Proces udeľovania individuálnych licencií nie je dostatočne jasný z hľadiska rešpektovania individuálnych práv žiadateľov. Účinný zákon o telekomunikáciách nezaručuje právo dostať licenciu (§15 ods.2), keď ustanovuje, že licencia “môže” byť udelená. Preto je potrebné toto ustanovenie zmeniť v súlade s regulačným rámcom telekomunikačných sietí a služieb EÚ, ktorý stanovuje povinnosť udeliť licenciu, ak podnikateľ splnil stanovené podmienky.

Navrhovaná úprava legislatívneho rámca

Odstránenie vyššie uvedených nezrovnalostí licenčného režimu.

Ad 4) Neverejné telekomunikačné služby

Súčasný legislatívny rámec

Telekomunikačný zákon v § 5 definuje základné pojmy ako telekomunikačná služba, verejná telekomunikačná služba, verejná telefónna služba, verejná služba prenosu dát, neverejná telekomunikačná služba, univerzálna služba, verejná telekomunikačná služba prenájmu telekomunikačných okruhov, telekomunikačný okruh a koncový bod.

Praktické uplatňovanie legislatívy

Telekomunikačný zákon v § 5 ods. 5 nevhodne definuje neverejnú telekomunikačnú službu ako nekomerčnú, čím vylučuje možnosť podnikania pri poskytovaní neverejných telekomunikačných služieb iným subjektom než je koncový užívateľ a dostáva sa tak do rozporu s Ústavou SR pri obmedzovaní práv podnikať (§ 35 ods.1) a Obchodného zákonníka (§ 2 ods.1), ktorý upravuje podnikanie za účelom zisku. Odsek 5 znemožní poskytovanie neverejných telekomunikačných služieb pre dnes už existujúce virtuálne telekomunikačné siete.

Navrhovaná úprava legislatívneho rámca

V rámci novely je potrebné:

-vypustiť podmienku nekomerčnosti pre neverejné telekomunikačné služby.

6

IV.

Návrh novely zákona o telekomunikáciách je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

V.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIRONMENTÁLNYCH VPLYVOV A

VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne nové nároky na štátny rozpočet.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozvoj a rozsah telekomunikačných služieb pre obyvateľov SR, najmä poskytovanie internetových služieb a prístupu k širokopásmovým multimediálnym službám. Podnikateľskú sféru výrazne ovplyvní nová úprava znenia § 21, ktorá umožní rýchly rozvoj konkurencie v poskytovaní telekomunikačných služieb v pevnej telekomunikačnej sieti po ich úplnej liberalizácii od 1. 1. 2003. Navrhované ustanovenia § 6, § 21, § 22, § 23 posilnia právomoci TÚ SR pri zabezpečovaní súťaže na telekomunikačnom trhu.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať žiadne vplyvy na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na pracovné sily a zamestnanosť.

7

VI.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU S PRÁVOM

EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Navrhovateľ zákona:Skupina poslancov NR SR

2. Názov návrhu zákona:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

a)Návrh novely zákona o telekomunikáciách nepredstavuje prioritu podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ale patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) uvedené v sekcii 9. Prijatie novely zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády SR ( Uznesenie vlády č. 1154/01 B. 22) vyplývajúce z Pravidelnej správy EK o pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 13. novembra 2001, bod 19.1, aby bol zabezpečený úplný súlad s acquis communautaire.

b)Potreba novelizácie zákona o telekomunikáciách je obsiahnutá v kapitole 19 Národného programu pre prijatie acquis communautaire, ako jedna z prioritných úloh a je súčasťou Partnerstva pre vstup a výsledkov zahrnutých do screeningových tabuliek.

c)Zavedenie uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu najneskôr do dňa 30. júna 2003 je záväzkom SR v rámci programu eEurope+. Skupina poslancov tak v tomto smere nahrádza legislatívnu aktivitu vlády, nakoľko bez predmetnej novely tento záväzok zjavne nebude naplnený.

4. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie v:

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/10/EC z 26. februára 1998 o aplikácii otvoreného prístupu k sieti na hlasovú telefóniu a na univerzálnu službu pre telekomunikácie v konkurenčnom prostredí,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/33/EC z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a vzájomnej súčinnosti (interoperability) prostredníctvom aplikácie zásad otvoreného prístupu k sieti a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/61/EC z 24. septembra. 1998 novelizujúca Smernicu 97/33/EC v súvislosti s prenositeľnosťou čísel operátora a predvýberom prevádzkovateľa,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/EC z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/51/EC zo 6. októbra 1997 novelizujúca smernice Rady 90/387/EHS a 92/44/EHS na účel adaptácie na konkurenčné prostredie v telekomunikáciách.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

-úplná kompatibilita

6. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu

Podkladom pre tento návrh novely zákona o telekomunikáciách boli stanoviská, pripomienky a konzultácie s nasledovnými organizáciami; Telekomunikačný úrad SR, Slovenské telekomunikácie a.s., EuroTel Bratislava a.s., Orange Slovensko a.s., Asociácia

8

telekomunikačných operátorov - združujúca prevažnú väčšinu alternatívnych operátorov telekomunikačných sietí v SR, Asociácia prevádzkovateľov Internetu, Združenie používateľov telekomunikácií SR, Združenie ATM, ZZDPT SR, OZ Spoje, SOZ PT SR, a odborné útvary MDPT SR. Podkladom boli aj závery riešenia výskumného projektu vo Výskumnom ústave spojov Banská Bystrica v r. 2001; “Podpora štátnej telekomunikačnej politiky pri prechode do liberalizovaného prostredia s výhľadom do roku 2005". Špecialisti VÚS Banská Bystrica sa na spracovaní návrhu novely podieľali aj v r.2002 v rámci pokračovania spomenutého výskumného projektu.

9

B. OSOBITNÁ ČASŤ

Čl. I

K bodu 1:

Platné znenie telekomunikačného zákona v § 5 ods. 5 nevhodne definuje neverejnú telekomunikačnú službu ako nekomerčnú, čím vylučuje možnosť podnikania pri poskytovaní neverejných telekomunikačných služieb iným subjektom než je koncový užívateľ a dostáva sa tak aj do rozporu s Ústavou SR pri obmedzovaní práv podnikať (§ 35 ods.1) a Obchodného zákonníka (§ 2 ods.1), ktorý upravuje podnikanie za účelom zisku. Súčasné ustanovenie odseku 5 nepripúšťa poskytovanie neverejných telekomunikačných služieb na komerčnej báze pre existujúce telekomunikačné siete a služby zriadené a poskytované podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 110/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

TÚ SR doteraz pri neverejných telekomunikačných službách neskúmal napĺňanie tohto právneho obmedzenia a ani ho nevyžaduje pri vydávaní povolení podľa zákona.

Vypustením slova “nekomerčná” v § 5 ods. 5 sa stotožní legislatívna podoba s praxou a odstráni sa unikátna a neodôvodnená požiadavka, ktorá sa ani v praxi zo strany regulačného orgánu nekontrolovala.

K bodu 2:

V § 5 sa vypúšťa text ods. 10 “Telekomunikačná činnosť, založená na volaní cez ústredňu mimo územia Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť spätné volanie s oznamovacím tónom telekomunikačného operátora činného mimo územia Slovenskej republiky v záujme vykonať odchádzajúce medzinárodné volanie sa zakazuje”. Podľa stanoviska EK k zákonu nie je toto opatrenie v súlade s princípom slobodného poskytovania služieb v zmysle čl. 49 (ex. 59) zmluvy o EÚ. Zároveň sa pôvodný text nahrádza definovaním pojmu “uzavretá skupina užívateľov”, ktorý v zákone absentoval.

K bodu 3:

V § 6 ods. 3 sa navrhuje doplniť kompetenciu TÚ SR zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská i mimo sídla úradu, a to na celom území jeho pôsobnosti, t.j. na území SR. Ide o legálnu kompetenciu, ktorú TÚ SR ako orgán štátnej správy v telekomunikáciách (§ 6 ods. 1 a 3 zákona o telekomunikáciách) i doteraz vykonáva. Tento návrh je odôvodnený vykonávaním štátneho dohľadu v telekomunikáciách (§ 50 zákona o telekomunikáciách), pri ktorom je nevyhnutná existencia príslušných pracovísk na celom území pôsobnosti tohoto orgánu. Existencia týchto pracovísk mimo sídla TÚ SR nemá a ani v budúcnosti nebude mať nové nároky na štátny rozpočet (bod V. Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, bod 1).

K bodu 4:

V § 6 ods. 3 písm. c) sa navrhuje doplniť kompetencie TÚ SR o spoluprácu s PÚ SR pri vydávaní rozhodnutí o relevantnom telekomunikačnom trhu. EK v Pravidelnej správe o pokroku SR v prístupovom procese členstva SR v EÚ za r. 2001 vyjadruje potrebu vytvoriť a zaručiť úzku spoluprácu a súčinnosť TÚ SR s PÚ SR, ktorý má tiež pôsobiť v oblasti telekomunikácií. Zabezpečenie súladu procedúr regulácie prepojovania verejných telekomunikačných sietí musí byť prioritou pre všetky aktivity, aby trh mohol byť správne regulovaný a musí tiež byť zabezpečená spravodlivá súťaž a správne fungovanie trhu. Tento návrh je tiež odôvodnený kauzami vo veci poskytovania služieb internetu a regulácie cien telekomunikačných služieb, ktoré riešil Najvyšší súd SR.

10

K bodu 5:

V § 6 ods. 3 sa do kompetencií TÚ SR dopĺňa nové znenie pod písmenom e), ktoré splnomocňuje TÚ SR vydávať Vestník Telekomunikačného úradu SR, čím sa napĺňajú požiadavky Európskej komisie na zabezpečenie nezávislosti národného regulátora, ktorý podľa účinného zákona o telekomunikáciách musí všetky stanovené konania zverejňovať vo vestníku MDPT SR a súčasne sa odstráni vecný nedostatok v možnosti operatívnej regulácie a dodržania stanovených lehôt pre TÚ SR, ak bude môcť vydávať svoj vestník a operatívne v ňom zverejňovať všetky určené dokumenty a rozhodnutia. Zároveň sa z dôvodu vecnej postupnosti mení označenie doterajšieho písmena e) na písmeno f).

K bodu 6:

Navrhovaná úprava znenia § 10 ods. 2 písm. c) legislatívne zosúlaďuje pôvodný význam odseku o “regulácii obmedzených zdrojov” na významovo rovnaké pomenovanie “prideľovanie čísel, frekvencií a volacích značiek”, pričom legislatívny pojem “obmedzené zdroje” sa v celom zákone v súlade s požiadavkou Európskej komisie, ktorá za obmedzené zdroje nepovažuje čísla a volacie značky, nahrádza pojmom “frekvencia”.

K bodu 7:

Znenie § 10 sa dopĺňa o ďalší odsek 3, ktorý v súlade s legislatívou EÚ dáva TÚ SR kompetencie pri vykonávaní regulácie z vlastnej iniciatívy alebo požiadanie strán vstupovať do rokovaní o uzavieraní zmlúv o prístupe, vzájomnom prepojení a spoločnom používaní zariadení, posudzovať ich prípravu, vyžadovať od zmluvných strán špecifikáciu otázok, ktoré musia zmluvy obsahovať, vopred špecifikovať opatrenia v prípade definovaných nedostatkov a vo výnimočných prípadoch, tam, kde je to opodstatnené, vyžadovať zmeny už uzavretých zmlúv, vrátane cien. Doplnenie vychádza z dôvodu, že TÚ SR v zmysle platného zákona nemá oprávnenie špecifikovať v predstihu a z vlastnej iniciatívy svoje stanovisko a vydať rozhodnutie k pripravovanej zmluve o prepojení, prístupe a spoločnom používaní zariadení. Doterajšie znenie zákona o telekomunikáciách, ktoré oprávňuje TÚ SR konať z vlastnej iniciatívy je nedostatočné, pretože umožňuje len pozastaviť výkon zmluvy o prepojení (§ 23 ods. 4), ale nie požadovať vykonanie zmien alebo stanoviť nové podmienky.

V zmysle regulačného rámca EÚ musí mať regulačný orgán možnosť v predstihu zasahovať do prepojovacích podmienok podľa čl. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a vzájomnej súčinnosti (interoperability) prostredníctvom aplikácie zásad Otvoreného prístupu k sieti (Open Network Provision - ONP). V navrhovanom ustanovení sú prevzaté kompetencie regulačného orgánu i zo smernice EP a R č. 98/10/ES a nariadenia č. 2887/2000.

K bodu 8:

Navrhovaná úprava § 12 ods. 3 pozitívne mení - skracuje na polovicu lehotu zverejnenia návrhu všeobecného povolenia pred právoplatným vyhlásením z pôvodného termínu 90 dní na 45 dní, čím sa docieli rýchlejšia a pružnejšia možnosť reagovania TÚ SR na poskytovanie nových druhov telekomunikačných činností. Tým je akceptované aj stanovisko EK k lehotám podľa zákona o telekomunikáciách.

K bodu 9:

Na základe navrhovanej zmeny v bode 5, kde sa mení zverejňovanie vo Vestníku z Vestníka MDPT SR na Vestník TÚ SR je nevyhnutné aplikovať túto skutočnosť aj vo všetkých ďalších príslušných ustanoveniach zákona, a preto v § 12 ods. 3 a 4, § 15 ods. 9, § 16 ods. 5, § 23 ods. 3, § 29 ods. 4, § 31 ods. 4, § 35 ods. 8, § 37 ods. 12 a § 39 ods. 3 sa vypúšťa slovo “ministerstva”.

11

K bodu 10:

Zmenou v § 15 ods. 2 sa akceptuje stanovisko EK k zákonu o telekomunikáciách požadujúce zaručiť právo pri splnení určených podmienok dostať licenciu, nakoľko platný regulačný rámec EÚ stanovuje povinnosť udeliť licenciu, ak podnikateľ splnil podmienky uvedené v čl. 9(3) smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb EÚ.

K bodu 11:

Z dôvodu zmeny v § 15 ods. 2 , t.j. povinnosti udeliť licenciu ak žiadateľ splnil všetky stanovené podmienky, sa musí doplniť nové znenie uvedené v písmene e), pretože licencia sa udelí len v prípade, ak nie je potrebné výberové konanie alebo verejná dražba, t.j. ak je k dispozícii dostatočný počet frekvencií (v opačnom prípade musí TÚ SR uskutočniť výberové konanie alebo verejnú dražbu). Ide o rovnaký postup, ktorý už ustanovuje existujúce znenie § 37 ods. 12 zákona o telekomunikáciách.

K bodu 12:

Zmeny v § 16 ods. 6 sa navrhujú z dôvodu odstránenia vnútorného rozporu znenia zákona, keď podľa doterajšieho odseku 6 v prípade obmedzených možností počtu frekvencií, ak je na výzvu TÚ SR podaných viac žiadostí o licenciu ako je možné uspokojiť, úrad je povinný uskutočniť výberové konanie, avšak podľa ustanovenia § 37 ods. 12, za tých istých podmienok, ak je žiadateľov o pridelenie určitých rádiových frekvencií viac ako je voľných frekvencií (pozn. t.j. ide tiež o frekvencie ako v § 16 ods. 5) úrad môže rozhodnúť, že frekvencie pridelí na základe výberového konania alebo verejnou dražbou. Preto je potrebné zjednotenie týchto ustanovení na obidve možnosti.

K bodu 13:

Navrhovaná zmena vypúšťa celé znenie doterajšieho § 21 “Pripojenie do verejnej telekomunikačnej siete”, ktoré nemalo vecné opodstatnenie a bolo totožné so znením odseku 1 až 3 nasledujúceho § 22 “Prístup do verejnej telefónnej siete”, pretože “prístup” je širší pojem, ktorý zahŕňa i pojem “pripojenie”. Nové znenie § 21 obsahuje definície pojmov potrebných pre právnu úpravu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu spracovaných na základe nariadenia EP a Rady č. 2887/2000 zo dňa 18.decembra 2000 o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu. Zaradenie textu tohoto nariadenia do novely zákona vyplýva tiež z naliehavej potreby rýchleho rozvoja konkurencie v poskytovaní telekomunikačných služieb v pevnej telekomunikačnej sieti po ich úplnej liberalizácii od 1. 1. 2003.

K bodu 14:

Znenie § 21a v plnom rozsahu zapracúva problematiku uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam ako je upravená v nariadení EP a Rady č. 2887/2000.

K bodu 15:

Navrhovaná úprava doplnenia ustanovení § 22 ods. 4 doplnením odkazu nad slová “relevantnom trhu” upresňuje problematiku určovania prevádzkovateľov s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu a definovania relevantného trhu telekomunikačných služieb s odkazom na už existujúcu právnu definíciu uvedenú v § 3 ods. 3 zákona č. 136/2000 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.

K bodu 16:

V § 22 ods. 4 sa navrhuje doplnenie nového znenia, a to povinnosti TÚ SR, aby vždy k 1. októbru vydal a zverejnil rozhodnutie vo vestníku, ktorí prevádzkovatelia telekomunikačných činností majú významný vplyv na telekomunikačnom trhu a v tomto rozhodnutí tiež určil relevantný trh telekomunikačných služieb, a to v nadväznosti návrh

12

zmeny uvedenej v bode 4 o spolupráci s PÚ SR. Tým sa rešpektuje stanovisko EK na zosúladenie tejto problematiky v zákone so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/10/ES z 26. februára 1998 o aplikácii uvoľneného prístupu k sieti (ONP) na hlasovú telefóniu a na univerzálnu službu pre telekomunikácie v konkurenčnom prostredí.

K bodu 17:

Navrhovaná úprava znenia § 23 doplnením nových odsekov 3 a 4 upresňuje problematiku prepojovania sietí v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a vzájomnej súčinnosti (interoperability) prostredníctvom aplikácie zásad otvoreného prístupu k sieti (ONP).

Novým znením odseku 3 sa ukladá prevádzkovateľovi verejnej telekomunikačnej siete alebo poskytovateľovi verejnej telekomunikačnej služby, ktorý bol rozhodnutím úradu určený ako prevádzkovateľ alebo poskytovateľ s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu predložiť na zverejnenie vo vestníku najneskôr do 60 dní odo dňa uverejnenia rozhodnutia úradu ponuku na prepojenie s predpísanými údajmi. Tým sa akceptuje pripomienka EK o zverejňovaní referenčnej ponuky na vzájomné prepojenie sietí.

Nové navrhované znenie odseku 4 precizuje postup a stanovuje lehoty pri uzatváraní zmlúv o vzájomnom prepojení verejných telekomunikačných sietí a jednoznačne upravuje postup zmluvných strán i úradu so snahou o dosiahnutie uzavretia zmluvy.

K bodu 18:

Zmenou súčasného znenia § 23 doterajšieho odseku 4 sa odstraňuje možnosť úradu postupovať v súlade so zákonom voči účastníkom konania rozdielne v rovnakých prípadoch.

K bodu 19:

Navrhovaná úprava znenia § 24 ods. 3 dopĺňa znenie ustanovenia o prenájme telekomunikačných okruhov v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. c) zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách tak, aby ceny vychádzali z nákladovej orientácie, t.j. ekonomicky oprávnených nákladov, primeraného zisku, vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do cien a taríf započítať. Táto úprava realizuje tiež stanovisko EK k zákonu o telekomunikáciách.

Vzhľadom na skutočnosť, že situácia na telekomunikačnom trhu sa zákonite mení navrhuje sa tento paragraf doplniť o ďalšiu vetu, ktorá zbavuje povinnosti poskytovateľa verejnej telekomunikačnej služby prenájmu telekomunikačných okruhov takto stanoviť a dohodnúť ceny za prenájom telekomunikačných okruhov iným užívateľom dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu, že na trhu prenájmu telekomunikačných okruhov je dostatočne rozvinutá hospodárska súťaž, čo musí úrad zverejniť vo vestníku. Týmto návrhom sa akceptuje legislatíva EÚ.

Navrhované nové znenie § 24 ods. 4 nahrádza slovo “služby” správnym pojmom “siete”, čím sa odstraňuje chybné znenie zákona, keďže povinnosť prenajímať telekomunikačné okruhy možno v zmysle zákona uložiť len držiteľom licencie na prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu prenájmu okruhov (pozri § 24 ods. 2 zákona o telekomunikáciách). Zároveň úprava dáva do súladu možnosť zverejnenia ponuky vo vestníku TÚ SR len prostredníctvom tohoto úradu a dopĺňa doteraz chýbajúcu povinnosť poskytovateľa pravidelne túto ponuku aktualizovať. Z dôvodov prehľadnosti bolo uvedené celé nové znenie.

K bodu 20:

Navrhovaná úprava znenia § 26 ods. 1 odstraňuje vnútorný rozpor zákona a zosúlaďuje znenie s § 5 ods. 6, keď slovo “rovnakú” nahrádza slovom “prijateľnú”.

13

K bodu 21:

Navrhovaná úprava nadpisu nad paragrafom 28 zosúlaďuje pôvodný význam pojmov o “regulácii obmedzených zdrojov” na významovo rovnaké pomenovanie “prideľovanie čísel, frekvencií a volacích značiek”, pričom legislatívny pojem “obmedzené zdroje” sa v celom zákone v súlade s požiadavkou Európskej komisie upravuje a nahrádza pojmom “frekvencia”. Tým sa rieši i pripomienka EK, že čísla sa nepovažujú za obmedzené zdroje.

K bodu 22:

Navrhované vypustenie § 28 zákona odstraňuje duplicitu vo vymedzení po sebe nasledujúcich pojmov a rieši tiež pripomienku EK, že čísla sa nepovažujú za obmedzené zdroje.

K bodu 23:

Doterajšie ustanovenie § 37 ods. 3 písm. b) “právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike” vylučuje možnosť udeliť povolenie na prevádzkovanie rádiových zariadení na krátky čas zahraničným subjektom, napr. pri návštevách cudzích štátnikov, pri televíznych a rozhlasových prenosoch zahraničných spoločností, ktoré väčšinou realizujú dočasné krátkodobé prenosy z územia SR a nie je možné trvať v tomto prípade na dodržaní povinnosti, aby si na tento čas zriadili sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o nerealizovateľné ustanovenie zákona v praxi. Preto je potrebné, aby sa pri takýchto prenosoch nevyžadovalo sídlo v SR, pretože v opačnom prípade, striktným dodržiavaním tohoto ustanovenia by sa žiadne takéto prenosy nemohli uskutočňovať.

K bodu 24:

Navrhovaná zmena znenia ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona v plnom rozsahu odstraňuje nedostatok v implementácii regulačného rámca EÚ do národného práva SR.

V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že súčasné znenie zákona je v rozpore nielen s regulačným rámcom EÚ z roku 2002, ale aj s regulačným rámcom z rokov 1997-1998. Názor, že predmetný rozpor je potrebné odstrániť až v novom zákone o elektronických komunikáciách preto neobstojí.

Konkrétne podľa článku 12 ods. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/EC z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a vzájomnej súčinnosti (interoperability) prostredníctvom aplikácie zásad otvoreného prístupu k sieti v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/61/EC z 24. septembra 1998 novelizujúcej Smernicu 97/33/EC v súvislosti s prenositeľnosťou čísel operátora a predvýberom prevádzkovateľa je služba CS/CPS (výber a predvýber operátora) obmedzená len na také telekomunikačné podniky s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktoré sú vymedzené v časti 1 prílohy 1 k Smernici 97/33/EC, teda len na poskytovateľov verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete.

Súčasný zákon chybou zákonodarcu naproti tomu túto povinnosť nelogicky a nesystematicky ukladá každému telekomunikačnému podniku, čo najmä v prípade mobilných operátorov zakladá legislatívny stav nepoznaný v žiadnom z členských, či kandidátskych štátov EÚ. Právne a organizačno-technické riešenia takéhoto stavu t. č. neexistujú a ani sa nepripravujú, nakoľko nový regulačný rámec (článok 19 a recital č. 29 Smernice 2002/22/EC) v predmetnej veci prevzal riešenia z cit. Smernice 97/33/EC v znení Smernice 98/61/EC.

K bodu 25:

Vypustenie slova “jeho” v § 43 ods. 1 je nevyhnutnosťou, pretože podľa zákona o telekomunikáciách si užívateľ môže nechať pripojiť i svoje koncové telekomunikačné zariadenie alebo zariadenia, ktoré si prenajme od poskytovateľa služby (§ 43 ods. 2).

14

K bodu 26:

Zmeny ustanovení § 43 ods. 5 písm. c), keď sa slovo “zrušením” nahrádza slovom “odstúpením” odstraňuje medzeru existujúceho ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c), ktorý síce pozná dôvod zániku zmluvy “zrušením”, avšak neobsahuje znenie, z akého dôvodu je možné zmluvu zrušiť. Pri hrubom porušení zmluvy musí existovať možnosť, aby strana, ktorá zmluvu neporušila, mala možnosť okamžite (teda bez jednomesačnej výpovednej lehoty) od zmluvy odstúpiť. Prípady hrubého porušenia práv a povinností zmluvných strán sú uvedené v § 43 ods. 6 a 7 účinného znenia zákona o telekomunikáciách.

K bodu 27:

V súvislosti s navrhovaným uvoľnením právneho režimu skončenia zmluvy o pripojení a zavedením inštitútu odstúpenia máme za to, že je namieste rozlíšiť následky podstatných a nepodstatných vád poskytovania telekomunikačných služieb a v záujme vyváženia práv a povinností užívateľa a telekomunikačného podniku, ako aj nevyhnutnej miery právnej istoty zosúladiť zákon o telekomunikáciách s úpravou následkov porušenia zmluvných záväzkov v občianskom práve a v obchodnom práve. V zákone o telekomunikáciách sa nachádzajú podrobné, a ako sa ukazuje z pohľadu aplikačnej praxe uspokojivo upravené ustanovenia o reklamačnom poriadku (§ 44), ktoré zabezpečujú uspokojenie práv užívateľa a dosiahnutie nápravy pri každom vadnom plnení. Z uvedených dôvodov nie je namieste spájať už s nepodstatným porušením poskytovania telekomunikačných služieb odstúpenie od zmluvy.

K bodu 28:

Navrhovaná zmena § 43 ods. 6 a 7, keď sa slová “vypovedať zmluvu” nahrádzajú slovami “odstúpiť od zmluvy” odstraňuje medzeru existujúceho ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c), ktorý síce pozná dôvod zániku zmluvy “zrušením”, avšak neobsahuje znenie, z akého dôvodu je možné zmluvu zrušiť. Pri hrubom porušení zmluvy musí existovať možnosť, aby strana, ktorá zmluvu neporušila, mala možnosť okamžite (teda bez jednomesačnej výpovednej lehoty) od zmluvy odstúpiť. Prípady hrubého porušenia práv a povinností zmluvných strán sú uvedené v § 43 ods. 6 a 7 účinného znenia zákona o telekomunikáciách.

K bodu 29:

Súčasné znenie § 43 ods. 8 zákona o telekomunikáciách pôsobí ako blokačný mechanizmus vo vzťahu k novým investíciám v celom telekomunikačnom rezorte, osobitne vo vzťahu k investíciám veľkého a stredného rozsahu. Oprávnenie užívateľa vypovedať zmluvu o pripojení kedykoľvek a aj bez uvedenia dôvodu, a to aj pri zmluvách uzavretých na určitú dobu znamená pre telekomunikačný podnik neúnosné riziko, že jeho investície vo výške rádovo stotisícov až miliónov slovenských korún môžu byť zmarené už po niekoľkých dňoch poskytovania služby. Nakoľko užívateľ si takéto nákladné zariadenia spravidla rovnako nemôže kúpiť a podieľať sa tak na riziku predmetnej investície, v mnohých prípadoch sa za súčasného stavu investícia pre nedostatok právnej istoty jednoducho neuskutoční.

Navrhovaná možnosť vypovedať zmluvu o pripojení bez uvedenia dôvodu len v prípade zmlúv uzavretých na neurčitú dobu je v súlade s právnym režimom výpovede v občianskom práve a v obchodnom práve. Podľa existujúcej súkromnoprávnej judikatúry sa dohodnutie možnosti bezdôvodne vypovedať zmluvu uzavretú na určitú dobu považuje dokonca za neplatné, a to z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, resp. s pravidlami poctivého obchodného styku. Máme preto za to, že nakoľko vzťah medzi užívateľom a telekomunikačným podnikom je vzťahom súkromnoprávnym, aj s ohľadom na spomenutú nevyhnutnú mieru právnej istoty je namieste zakotviť v zákone o telekomunikáciách len dôvodné vypovedanie zmlúv uzavretých na určitú dobu.

15

K bodu 30:

Navrhovaná úprava znenia zosúlaďuje používanie pojmov “nehnuteľnosť” a “pozemok”, ktoré sú rozdielne a nepríslušne používané v nadpise § 46 “Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam” a v odseku 1 písm. a) a b) a v odsekoch 2, 3 a 4 zákona o telekomunikáciách.

K bodu 31:

Podobne ako v bode 27 úprava znenia zosúlaďuje používanie pojmov “nehnuteľnosť” a “pozemok”.

K bodu 32:

Návrh dopĺňa § 49 ods. 1 o slová: “a stavebné konanie” z dôvodu ochrany verejných telekomunikačných sietí a telekomunikačných zariadení i pri stavebnom konaní.

K bodu 33:

Navrhovaná úprava nového znenia § 51 ods. 2 písm. e), ktorá dáva možnosť TÚ SR uložiť pokutu podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nepredložil úradu na zverejnenie ponuku na prepojenie telekomunikačných sietí alebo ponuku na prenájom telekomunikačných okruhov alebo nezverejnil referenčnú ponuku na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu a súvisiacim zariadeniam alebo zmeny týchto ponúk, zosúlaďuje toto znenie s ustanovením § 24 ods. 4, ako i novým ustanovením § 21 ods. 9 a § 23 ods. 3.

K bodu 34:

Navrhované doplnenie § 51 ods. 3 písm. d) o slová “všeobecné podmienky” a slová “na poskytovanie univerzálnej služby” napráva nedostatočné doterajšie znenie a dáva ho do súladu s ustanovením § 39 ods. 4, ale najmä odseku 3 zákona o telekomunikáciách.

K bodu 35:

Ako sa už viackrát v praxi ukázalo, výška pokút podľa zákona o telekomunikáciách v súčasne platnom znení, ktorých horná hranica je stanovená len na 5 000 000 Sk nedokáže najväčších prevádzkovateľov dostatočne motivovať na dodržiavanie svojich povinností. Pretože táto skutočnosť vystupuje do popredia osobitne významne v súvislosti s novo zavádzanými inštitútmi uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu a referenčnej ponuky na prepojenie, navrhujeme adekvátne doplnenie ust. § 51 zákona.

Ide o jediné ustanovenie návrhu zákona, ktoré bolo pripomienkované prezidentom SR v júli 2002, a to hneď v troch pripomienkach. Tretia z nich týkajúca sa precizovania znenia § 51 ods. 4 písm. b) bola predkladateľmi akceptovaná a zapracovaná do predmetného návrhu zákona.

Prvé dve pripomienky však nemohli byť akceptované, a to z dôvodov naznačených už vyššie v prvom odseku. V predmetnej veci uvádzame naviac aj nasledovné:

V otázke výšky pokút sa namietala duplicita navrhovaných pokút a súčasne aj neúmernosť pokuty ukladanej prevádzkovateľovi alebo poskytovateľovi s významným vplyvom. Ako sme však už uviedli vyššie, podstatná odlišnosť odôvodňujúca rôznu výšku pokút je v priepastnom rozdiele významu porušenia povinnosti subjektom s významným, prípadne až rozhodujúcim vplyvom na trhu a alternatívnym prevádzkovateľom alebo poskytovateľom. Nový odsek 4 sa týka výhradne pokút udeľovaných prevádzkovateľom s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu. Účelom je tak zabrániť týmto prevádzkovateľom zneužívať svoje dominantné postavenie pre bránenie rozvoju liberalizačného procesu, teda brániť užívateľom telekomunikačných služieb, aby mohli využívať aj služby iných telekomunikačných prevádzkovateľov.

Porovnajúc navrhované ustanovenie s ust. § 38 zák. č. 136/2001 Z. z.o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je Protimonopolný

16

úrad SR oprávnený za analogické porušenie zákona, napr. aj za zneužívanie dominantného postavenia uložiť pokutu do 10 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, prídeme k záveru, že navrhovaná suma 50 000 000 Sk je len na spodnej hranici intervalu sankcií, ktoré aj dominantných operátorov dokážu motivovať dodržiavať zákon.

K bodu 36:

Navrhované zmeny v § 15 ods. 1 písm. b) a ods. 8, § 16 ods. 5 a 6 a § 17 ods. 1 písm. c), kde sa vždy slová “obmedzených zdrojov” vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom “frekvencie” v príslušnom tvare, je odôvodnené vyššie v bode 6.

K bodu 37:

Z dôvodu doplnenia § 56a sa mení umiestnenie nadpisu § 56.

K bodu 38:

Navrhovaným znením nového § 56a, sa dodatočne zrušujú všetky právne predpisy v oblasti telekomunikácií, ktoré zákon o telekomunikáciách nezrušil, i keď boli vyhlásené v Zbierke zákonov alebo vyhlásené uverejnením oznámenia v Zbierke zákonov počas účinnosti predchádzajúceho zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, t.j. do 1. 7. 2000.

K bodu 39:

Vzhľadom na nové znenie § 21 a § 21a (body 13 a 14) “Uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu”, ktoré v plnom rozsahu zapracúva problematiku uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam podľa nariadenia EP a Rady č. 2887/2000, a to vrátane prílohy referenčnej ponuky, zaraďuje sa do návrhu novelizácie aj príloha “Zoznam minimálnych položiek, ktoré musí obsahovať referenčná ponuka na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu.”

Čl. II

Nadobudnutie účinnosti tejto novely zákona o telekomunikáciách sa vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej časti navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. V tejto súvislosti osobitne vystupuje do popredia skutočnosť, že skoré nadobudnutie účinnosti návrhu zákona má potenciál výrazne urýchliť už prebiehajúce rokovania o vzájomnom prepojení medzi prevádzkovateľmi s významným vplyvom na relevantnom telekomunikačnom trhu a alternatívnymi prevádzkovateľmi, ktorých neuzavretie predstavuje v súčasnosti najväčšiu brzdu začatia skutočnej liberalizácie verejnej telefónnej služby.

Bratislava,14. marca 2003

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky:

Herman Arvay

Jaroslav Baška

Ján Jasovský

Peter Miššík