DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.všeobecná časť
Dňom 1. januára 2003 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady SR č. 637/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tento zákon rieši úpravu sadzieb DPH tak, že doterajšia základná sadzba sa znižuje z 23% na 20% a doterajšia znížená sadzba sa upravuje z 10% na 14%.
Zásadná zmena sa dotýka aj spôsobu riešenia odpočtov dane. Táto problematika po publikovaní bola podrobne prediskutovaná v podnikateľskej sfére. Na diskusiách sa zúčastnili nielen zástupcovia podnikateľských subjektov, ale aj odborníci z oblasti daňového poradenstva. Ich výsledkom je, že novela, popri zásadnej systémovej zmene, ktorá má v princípe podporu, prináša aj niektoré prvky, ktoré vytvárajú rozdiely pri podnikaní v hospodárskej súťaži namiesto toho, aby všetci, ktorí chcú dodržiavať stanovené pravidlá mali rovnaké podmienky.
Novou administratívne stanovenou hranicou pri vrátení nadmerného odpočtu dane v zákone je postup pri nákupe hmotného majetku (HM). V tomto prípade daňový úrad vráti nadmerný odpočet len takému podnikateľskému subjektu, ktorý si obstará stroj, dodávkový automobil, či iný prostriedok na výkon a zlepšenie kvality predmetu podnikania, avšak iba v cene vyššej ako 600 tis. Sk, kde daň z pridanej hodnoty presahuje viac ako 100 tis. Sk, pričom táto daň súčasne predstavuje viac než 50% celkovej dane na výstupe.
Je správna myšlienka, že ten, kto si obstará HM a bude prostredníctvom neho vyrábať výrobky a poskytovať služby viac rokov, čiže aj zdaniteľné plnenia budú uskutočňované počas viacerých rokov, by mal mať túto skutočnosť zohľadnenú vo vratke DPH. Metodické výklady uvádzajú, že u platiteľa dane má DPH len evidenčný charakter, nezaťažuje majetok, ani jeho dôchodok (príjem), pričom platiteľ je v skutočnosti iba výberca tejto dane. Tomu však protirečí fakt, že platiteľ, ktorý kúpi HM vo vyššej cene, než subjektívne určil zákon, má výhodu voči tomu, kto kúpi lacnejší HM, napríklad iba o 1 000 Sk. Pritom vznikne taký paradox, že podnik, ktorý kúpi stroj v cene 800 tis. Sk, bude vo výhodnejšom postavení na trhu z hľadiska nákladov (cash flow) než ten, ktorý kúpi 2 stroje za 400 tis. Sk a pritom zamestná aj viac ľudí.
Navyše táto podmienka obsahuje ďalší nesystémový prvok v zákone, keď sa vytrhne časť zdaniteľného plnenia na vstupe a porovnáva sa s celkovým plnením na výstupe, pričom v súčte môžu mať oba porovnávané podnikateľské subjekty celkom zhodné ekonomické ukazovatele.
Je treba zdôrazniť, že vrátenie nadmerného odpočtu nie je podporou štátu pre platiteľa, ale iba potvrdenie zásady neutrality dane, keďže sa vracia iba tá časť dane, ktorú platiteľ zaplatil inému podnikateľovi a ten ju v rámci rovnakých a štandardných pravidiel zaplatil do štátneho rozpočtu.
Novelizáciou zákona sa ustanoví, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol štandardným spôsobom v súlade so zákonom, bude platiteľovi po splnení stanovených podmienok vrátený v prípade nákupu hmotného majetku.
Súčasťou zákona je i príloha č. 1 „Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 14%.“ Obsahom tejto prílohy je zoznam tovarov a služieb, u ktorých sa uplatňuje sadzba dane 14%. Okrem iných položiek sú v tomto zozname zaradené všetky základné