NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
III. volebné obdobie
54
Vládny návrh
Zákon
z ............... 2002,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. Vypúšťa sa Čl. I.
2. Konanie o vyplatenie náhradného výživného, v ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté do 30. novembra 2002, sa zastavuje.
3. Vyplácanie náhradného výživného sa zastavuje 30. novembra 2002.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 30. novembra 2002.
2
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Na základe návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky bol, napriek nesúhlasu vlády Slovenskej republiky, 10. apríla 2002 schválený zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov. Článok I uvedeného zákona nie je v súlade
a) so systémom riešenia hmotnej núdze podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, a to formou dávky sociálnej pomoci. Táto dávka nahrádza výživné, ak dieťa a spolu posudzované osoby sú v hmotnej núdzi okrem iného aj z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti voči dieťaťu,
b) so systémom podpory štátom uznaných životných situácií (štátnou sociálnou podporou), a to formou štátnych sociálnych dávok (napríklad príspevok k prídavku na dieťa, príspevok na bývanie),
c) s kompetenciami orgánov štátnej správy, samosprávy, škôl a školských zariadení, pretože zákon zakladá pre tieto orgány a inštitúcie nové povinnosti a úlohy,
d) so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov; zriadenie fondu náhradného výživného nemá väzbu na § 24 tohto zákona.
Článok I uvedeného zákona vecne nerieši niektoré právne otázky, ako napríklad nie je zrejmé, či výplata náhradného výživného zahŕňa aj zaostalé výživné, v akej sume a v akej mene sa môže oprávnená osoba domáhať náhradného výživného, akým spôsobom sa má vymáhať poskytnuté náhradné výživné od povinného, zvlášť zo zahraničia a podobne. V uvedenom zákone chýba aj ohraničenie výšky náhradného výživného.
Podľa § 48 ods. 7 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na nezaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu, že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa, ktoré je z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa prechádza na štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac však do výšky súdom určeného výživného alebo súdoch schválenej dohody.
3
V prípade oprávnenej osoby, v zmysle zákona o náhradnom výživnom, a súčasne oprávnenej osoby ako žiadateľa o dávku sociálnej pomoci išlo by o duplicitné plnenie vyživovacej povinnosti štátom namiesto povinného.
Vymáhanie výživného, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť sa uskutočňuje podľa Občianskeho súdneho poriadku súdnym výkonom rozhodnutia na základe podaného návrhu oprávneného.
Vymáhanie výživného vo vzťahu k cudzine zabezpečuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Počet maloletých detí, ktoré sú výživou závislé od povinných osôb žijúcich v cudzine sa stále zvyšuje, preto aj počet žiadostí aj právna pomoc centra má stúpajúcu tendenciu. Centrum účinne vymáha výživné z cudziny na základe medzinárodných dohovorov týkajúcich sa úpravy podmienok realizácie, uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí o výživnom, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.
Zdroje fondu náhradného výživného špecifikované v § 13 ods. 1 písm. d) nie sú reálne, pretože ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy nemá pôsobnosť v oblasti prevádzkovania lotérií a iných podobných hier.
Podľa § 13 ods. 1 písm. g) môže fond náhradného výživného čerpať bankový úver. Jeho zákonné zdroje nezaručujú návratnosť – splácanie úveru, pričom za úvery štátnych fondov štátny rozpočet neručí.
Podľa § 13 ods. 2 sa základ fondu náhradného výživného má vytvoriť z vkladu 1 500 miliónov Sk poskytnutého z Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Z hľadiska zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nie je definované, či ide o trvalý presun prostriedkov.
Článok I zákona nevymedzuje výdavky fondu náhradného výživného. Ďalej spochybňuje funkčnosť Rady fondu, ktorá sa má stretávať najmenej dva razy za mesiac, pričom táto činnosť nesmie byť honorovaná.
Z uvedených dôvodov sa navrhuje vypustiť článok I uvedeného zákona.
Článok II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov sa navrhuje ponechať vzhľadom na to, že nesúvisí s článkom I, ale upravuje určovanie výživného na dieťa z iného príjmu než z príjmu zo závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Povinnosť rodiča preukazovať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti na účely určenia výšky výživného na dieťa doposiaľ zákon o rodine neupravoval. Zvyšuje sa ochrana práv dieťaťa aj tým, že ak si rodič nesplní túto povinnosť, má sa za to, že jeho
4
priemerný mesačný príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima. Zároveň sa upravila možnosť určiť súdom výživné aj pre úspory dieťaťa v prípade, ak to dovoľujú majetkové pomery povinného rodiča.
Návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet a usporí finančné prostriedky Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v stanovisku z 28. októbra 2002 č. 20261/2002-81 k návrhu zákona uviedlo, že s ním súhlasí.
Návrh zákona nebol predmetom rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
5
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:
a)problematika návrhu zákona podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,
b)z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku.
4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EU bezpredmetné.
6. Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: žiadna
6
B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa vypustiť Čl. I zákona č. 245/2002 Z. z. vzhľadom na to, že nie je v súlade s inými právnymi predpismi (napríklad: zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 300/1999 Z. z. o príspevku na bývanie, zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa), ako aj na potrebu značných finančných prostriedkov. Zároveň sa navrhujú prechodné ustanovenia.
K Čl. II
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje 30. novembra 2002.
Bratislava 30. októbra 2002
Mikuláš D z u r i n d a, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ľudovít K a n í k, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
7