-1-
Vážená pani predsedkyňa, vážení kolegovia.
Spolupráca medzi krajinami V4 dnes nadobúda na dôležitosti, v súvislosti so záverečnou fázou napĺňania našich integračných ambícií. Túto dôležitosť chcem v krátkosti vyzdvihnúť a objasniť. Naša vzájomná spolupráca bola od istého času vo viacerých relevantných politických kruhoch podceňovaná. Zdôrazňujem však: v súvislosti s našou integráciou do Európskej únie táto spolupráca nielen nestráca, ale nadobúda na dôležitosti. Už nejde o preteky, kto sa dostane do únie skôr. Nejde ani o samotný cieľ vstupu do únie, ktorý je, ak si odmyslíme možné ale málo pravdepodobné komplikácie ratifikačných procesov, prakticky zaistený. Dnes sa musíme pýtať na to, aká bude únia do ktorej vstupujeme, ako prispejeme k tvorbe jej novej tváre, akú úlohu v nej budeme hrať a tiež: aký vplyv v nej môžeme uplatniť pri sledovaní záujmov našich občanov. Vychádzajúc z predpokladu našej geografickej, kultúrnej a politickej blízkosti sa domnievam, že významná časť našich potrieb a problémov je v zásade spoločná. Máme teda na výber: budeme vstupovať do únie ako jednotlivé národné štáty, ktorých úloha bude vo vnútri únie relativizovaná a ich vplyv rozriedený, alebo do nej vstúpime ako širší, v rozumnej miere inštitucionalizovaný celok, ktorý reprezentuje záujmy značného množstva obyvateľov, predstavuje nezanedbateľnú ekonomickú silu a je schopný artikulovať spoločné záujmy aj spoločne konať pre ich naplnenie.
Príklady užšej spolupráce vybraných susediacich členských krajín Európskej únie existujú – a sú úspešné. Za všetky spomeniem inštitucionalizovanú spoluprácu krajín Beneluxu a Rady severských krajín. Nehovoríme tu teda o žiadnom neznámom a neosvedčenom postupe.
Pre nás – krajiny V4 - bude vhodné zvážiť možnosti spoločného postupu pri vedení verejných diskusií a oboznamovaní obyvateľstva s dôležitými aspektmi vstupu do EÚ. Správne vedená argumentácia môže napomôcť vzrastu sebavedomia našich občanov vedomých si svojho podielu na spoločnom úsilí
-2-
a možnosti prístupu k výsledkom tohto úsilia. Občanov, vedomých si zmyslu obetí, ktoré od nich od pádu komunizmu neustále žiada jedna vládna garnitúra za druhou a ktoré by v prípade ďalšieho nenaplnenia očakávaní mohli viesť k zbytočnému a potenciálne destabilizujúcemu nárastu nespokojnosti.
Naši zástupcovia v Konvente o budúcnosti EÚ aj v národných konventoch by mali zvážiť nevyužité možnosti užšej spolupráce. Upozorňujem, že nemám na mysli nútenú a neprirodzenú inštitucionalizáciu bez spontánnej podpory a pochopenia našich obyvateľov. Nejde mi o samoúčelné vytváranie nových výborov a úradníckych miest. Takýto liek by bol horší, než choroba. Ide mi skôr o zváženie spôsobov, ako identifikovať spoločné problémy a následne, aké adekvátne prostriedky použiť, prípadne vytvoriť na ich riešenie. Pod pojmom adekvátne tu rozumiem také inštitucionálne prostriedky, ktoré budú podriadené plneniu tohto cieľa ako jeho lacné, pružné, efektívne a demokratickej kontrole podliehajúce nástroje.
Vyvstáva pred nami aj špecifická otázka tzv. prechodného obdobia. Domnievam sa, že spolupráca nám môže uľahčiť jeho prekonávanie a tým predchádzať prípadným problémom v dôsledku neistoty a nervozity, ktorú v takýchto chvíľach verejnosť zákonite pociťuje. Netreba azda zdôrazňovať, ako veľmi sú náchylní prepadať takejto nervozite niektorí jej volení predstavitelia.
Od momentu vstupu do únie by bolo možné zaviesť režim voľného pohybu osôb medzi našimi krajinami. Krajiny V4 majú dohodnuté tzv. nulové prechodné obdobia s jednotlivými krajinami EÚ, nie však medzi sebou navzájom.
Môžem spomenúť aj jeden konkrétny problém v Slovenskej republike, ktorý by sme mohli riešiť vo vzájomný prospech: Zákon o pobyte cudzincov zvýhodňuje u nás občanov EÚ, nie však občanov V4. Odstránenie tohto problému by mohlo, o. i. pomôcť pri realizácii určitej sumy projektov týkajúcich sa štúdia cudzincov v našej krajine. Myslím, že takýto krok by ostatné krajiny V4 mohli privítať.
-3-
K naplneniu cieľa zvýšenia efektivity vzájomnej spolupráce môžeme, domnievam sa, prispieť v prvej fáze vytvorením skupín višegrádskej spolupráce v našich národných parlamentoch. Na Slovensku máme v takejto aktivite precedens v podobe akčnej skupiny NR SR pre vstup do NATO. Nie sú mi známe konkrétne podoby podobných inštitúcií vo vašich krajinách, nepochybujem však že existujú, možno aj v rozsiahlejšom a efektívnejšom prevedení.
Treba oživiť činnosť tzv. „skupín priateľstva“ medzi našimi krajinami, aké už existujú na pôde národných parlamentov. Tie by mohli napomôcť prípadnému vytvoreniu pracovných skupín prispôsobených jednotlivým problémovým okruhom. Ak sa tieto aktivity ukážu úspešné, možno uvažovať o prípadných ďalších inštitucionálnych krokoch. Zdôrazňujem, že tieto kroky by slúžili efektívnejšej kooperácii medzi našimi krajinami a nie samoúčelnému vytváraniu nadnárodných telies.
Višegrádsku spoluprácu podľa našej predstavy možno v zásade členiť na tri skupiny aktivít:
1.regionálne
2.vnútorné v rámci EÚ
3.vzťahy EÚ navonok
Do prvej skupiny by mohli patriť konkrétne napr. koordinované aktivity v oblasti životného prostredia, infraštruktúry, slobodného pohybu osôb, turistiky, bezpečnostnej spolupráce, kultúry a vzdelávania.
Do druhej skupiny by sme mohli zaradiť najmä: záležitosti prechodného obdobia po vstupe do EÚ, stredoeurópskej role v rámci EÚ, spravodlivosti a vnútra.
Do tretej by patrili vzťahy s nastávajúcimi susedmi EÚ, najmä s tými, ktorí budú hraničiť priamo s našim regiónom, cezhraničná spolupráca, a - aby
-4-
sme na ne nezabudli - aj transatlantické vzťahy.
Dámy a páni,
Vstup našich krajín do Európskej únie znamená postúpenie časti suverenity našich štátov európskym inštitúciám. Úloha, ktorú budeme hrať ako členské štáty únie sa teda bude líšiť od našej doterajšej úlohy. Táto úloha nám však nie je samozrejme udelená. Musíme si ju v značnej miere vytvoriť sami – a to v záujme skutočnej reprezentácie občanov, ktorí nás volia.
Ako skupina členov, ktorí dokážu spoločne postupovať v otázkach spoločného záujmu, budeme mať vážnejšie slovo pri presadzovaní záujmov našich obyvateľov. Tým, že budeme samostatne budovať v predstihu vzájomnú spoluprácu budeme pozitívnym príkladom pre iné krajiny a regióny. Tento príklad je dôležitý – ukazoval by totiž na možnosti spolupráce, ktorá sa utvára spontánne, t. j. bez čakania na direktívy z Bruselu. Ak mám jednoduchým výrazom vystihnúť hlavnú výzvu v oblasti reformy EÚ, bude to asi práve požiadavka „viac spontánnosti“. Len spontánne sa utvárajúce spoločenské, kultúrne, ekonomické a politické prostredie môže byť skutočne slobodné, prosperujúce a mierové.
Nech sa Višegrádska spolupráca stane jedným z nástrojov dosiahnutia tohto, pre nás všetkých žiadúceho cieľa.
Ďakujem za pozornosť.