Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 sa Národná rada SR nepriamo podieľa na rozhodovacích procesoch v Európskej únii a na tvorbe európskej legislatívy prostredníctvom posilnenej kontroly činnosti vlády Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Túto právomoc nadobudla na základe ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, podľa ktorého sú členovia vlády povinní posielať Národnej rade SR návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, o ktorých budú rokovať v príslušných orgánoch Európskej únie a informovať ju o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.
Vzťah národnej rady a vlády v záležitostiach EÚ má v zásade dve roviny – povinnosť vlády predkladať určené materiály a právomoc národnej rady schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky. Vláda alebo poverený člen vlády predkladá národnej rade návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a informuje národnú radu o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v EÚ. Národná rada má právomoc (možnosť) schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ. Ak národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. Člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať národnú radu a takýto postup odôvodniť. Ak sa národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, člen vlády je viazaný (pôvodným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Možnosť sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom možnosti stanovisko vziať na vedomie resp. „mlčky“ odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovávať ani explicitne neschvaľovať. Ak národná rada neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný (pôvodným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.
Národná rada poverila výkonom svojej pôsobnosti v záležitostiach Európskej únie svoj výbor pre európske záležitosti (§58a rokovacieho poriadku). Tento výbor v praxi nevykonáva len pôsobnosť v intenciách ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. (schvaľovanie záväzných mandátov pre členov vlády), ale sú mu rokovacím poriadkom zverené aj ďalšie právomoci národných parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk). Možno konštatovať, že slovenský model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania záležitostí EÚ v národnom parlamente.