S dejinami Uhorského snemu je nerozlučne spojený aj národno-emancipačný zápas Slovákov v 19. storočí a na začiatku 20. storočia. V roku 1847 sa stal poslancom snemu za mesto Zvolen popredný predstaviteľ Slovákov, Ľudovít Štúr. Jeho snemové vystúpenia odzneli vo väčšej z dvoch miestností, kde poslanci zasadali v šiestich radoch v tvare roztiahnutého písmena U. V konzervatívnom prostredí snemu Štúr prejavoval progresívne postoje a v duchu myšlienok francúzskej revolúcie obhajoval najmä občianske, ale aj politické a národné práva. Štúrove prejavy na sneme boli dôkazom nadčasovosti a hlbokej demokratickosti jeho myslenia, ktoré sa stalo určujúcou líniou slovenskej politiky.