Bratislava 21. augusta 2015 (Kancelária Národnej rady SR) – Ostrov slobodného slova alebo rozhlasové srdce Slovenska. Oba názvy patrili banskobystrickému rozhlasovému štúdiu dnešnej RTVS v časoch sovietskej okupácie nášho územia.
Pri príležitosti dnešnej spomienky na augustové udalosti roku 1968 priestory štúdia dnes navštívil predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý z Banskej Bystrice pochádza.
Pred 47. rokmi, presne 21. augusta, vysielač v Banskej Bystrici ako jediný u nás po okupácii sovietskych vojsk vysielal o deň naviac. Odrazu stáli jeho zamestnanci pred obrovskou, priam historickou výzvou- vysielať celý deň pre poslucháčov pravdivé a aktuálne informácie, ktoré sa vo vtedajšom Československu odohrávali. Slováci sa dozvedali, žiaľ, aj prvé správy o obetiach, či rôzne výzvy. Vysielanie sa začínalo slovami: „Hlási sa slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica“. Vojaci doň prišli až tesne pred polnocou, teda presne 24 hodín po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na československé územie.
Predsedu NR SR dnes v štúdiu sprevádzali jeho súčasný riaditeľ Miroslav Debnár, ale aj tí, ktorí si na toto vysielanie dodnes spomínajú, a boli pri tom: technik Milan Janák, Karol Demuth (fotografoval vtedajšie udalosti) a hlásateľka Hana Kútiková. „Veľmi sa teším, že som sa dnes mohol stretnúť s ľuďmi, ktorí preukázali v tých dňoch nesmierne hrdinstvo, postavili sa na stranu spravodlivých a dobojovali to až do momentu, kedy vojská štúdio neobjavili. Chcem sa im dnes veľmi pekne všetkým poďakovať, pretože títo ľudia tu v tých dňoch sedeli, hovorili do mikrofónu informácie o udalostiach, ktoré sa vtedy diali. Vystavovali sa tak nesmiernemu nebezpečenstvu. Týmto by som im chcel prejaviť obrovskú úctu a vďaku,“ povedal P. Pellegrini. Predseda parlamentu zároveň zdôraznil, aké je veľmi dôležité pripomínať si medzníky histórie Slovenska takých udalostí, akými sú aj tie augustové z roku 1968. „My, mladá generácia, ktorí sme vtedy ešte neboli na svete, by sme mali čo najviac rozprávať o týchto udalostiach a pripomínať si ich, aby sme tieto odkazy šírili pre naše ďalšie generácie. V tom čase išlo o vojenskú intervenciu, ktorá výrazným spôsobom zmarila snahu vtedajšieho vedenia o obrodu spoločnosti a na desaťročia uvrhla vtedajšie Československo do temných dôb,“ dodal Pellegrini. Poslednou piesňou, ktorá z banskobystrického éteru znela Slovenskom, bola Kto za pravdu horí. Pracovníci štúdia museli následne ihneď opustiť svoje pracoviská. Rozhlas zostali strážiť už len sovietski vojaci.