5. 6. 2012 10:15
Bratislava 5. júna (Kancelária NR SR) - 20. júna 2012, teda 20 rokov po pamätnom Summite Zeme, sa v Rio de Janeiro začne Summit o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. Predpokladá sa na ňom účasť najvyšších predstaviteľov členských štátov OSN, vrátane kľúčových svetových lídrov. Generálny tajomník OSN Pan- ki-moon označil toto podujatie za udalosť, ktorá sa vyskytne raz za generáciu.
Summit bude ďalším ohnivkom v reťazi vrcholných podujatí na tému životného prostredia a rozvoja, ktorá sa novodobými dejinami vinie práve 40 rokov od prvej Konferencie OSN o životnom prostredí v Štokholme (začala sa 5. júna, ktorý si odvtedy pripomíname ako Svetový deň životného prostredia). Ďalšími míľnikmi na tejto ceste bol už spomínaný Summit Zeme v Riu v r. 1992, Miléniový summit v New Yorku v r. 2000 a Summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v r. 2002.
V rámci prípravy na summit bolo definovaných sedem kľúčových oblastí, na ktoré je treba zamerať pozornosť:
- vytváranie pracovných príležitostí,
- energetika,
- život v mestách,
- potravinová bezpečnosť a udržateľné poľnohospodárstvo,
- ochrana vody a udržateľné hospodárenie s ňou,
- ochrana oceánov,
- pripravenosť na živelné pohromy.
Konferencia sa prioritne bude venovať dvom hlavným témam:
1. (Inkluzívna) zelená ekonomika v kontexte trvalo udržateľného rozvoja.
2. Vytvorenie inštitucionálneho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj.
Pri tejto príležitosti sa na pôde Národnej rady SR dňa 4.6. 2012 - v predvečer Svetového dňa životného prostredia - uskutočnilo pracovné stretnutie s ministrom životného prostredia SR Petrom Žigom a zástupcami ďalších ústredných orgánov štátnej správy, na ktorom sa okrem poslancov a poslankýň NR SR zúčastnili aj početní predstavitelia akademickej obce, odborných organizácií, tretieho sektoru i záujemcovia z radov verejnosti.
Iniciátorom a hlavným organizátorom podujatia bol predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba a záštitu nad ním prevzala podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová.
Informáciu o stave príprav summitu poslal účastníkom stretnutia poslal viceprezident prípravného výboru Summitu Rio+20, profesor Moldan.
Stretnutie sa uskutočnilo z viacerých príčin:
1. Chcelo upriamiť pozornosť na globálne problémy, ktoré sa nás týkajú sa stále viac a viac.
2. Bolo reakciou na celkový nedostatok záujmu, ktorý na Slovensku sprevádza prípravu na summit Rio+20.
3. Bolo motivované záujmom o stanovisko a pozície, ktoré plánuje slovenská delegáciu v Riu zaujímať a s ktorými sa verejnosť nemala dosiaľ možnosť oboznámiť.
4. Chcelo si pripomenúť aktivity československých politikov, diplomatov a environmentalistov: Vavrouška, Moldana, Káru, Miklósa a ďalších, ktorí minimálne v regióne strednej a východnej Európy predstavovali lídrov - pri príprave Summitu Zeme i v samotnom Rio de Janeiro pred 20. rokmi.
5. Chcelo si tiež pripomenúť zajtrajší Svetový deň životného prostredia, jubileum Summitu Zeme a iné okrúhle výročia.
6. Nadviazalo na prísľub z nedávneho stretnutia poslancov a poslankýň NR SR s predstaviteľmi tretieho sektoru na Slovensku, že budeme parlament viac otvárať ľuďom.
Zloženie slovenskej delegácie a rámcovú smernicu vlády pre účasť slovenskej delegácie na Summite Rio+20 prezentoval minister životného prostredia SR Peter Žiga. Stanovisko podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka tlmočila riaditeľka odboru OSN a medzinárodných organizácií Viera Štupáková.
V druhej časti prebehla diskusia s ministrom Žigom a odzneli návrhy na to, čo by mala slovenská delegácia v Rio de Janeiro prezentovať a podporovať.
(príloha).
Súčasťou podujatia bolo premietanie dokumentárnych filmov, týkajúcich sa tematického zamerania stretnutia.
Príloha 1:
Odporúčania pre slovenskú účasť na Summite Rio+20 a na jeho následnom procese
1. Na čele slovenskej delegácie by mal byť jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov.
2. Slovenská delegácia by mala byť čo najkompetentnejšia, politicky, diplomaticky aj odborne dobre pripravená.
3. Národná rada SR by mala mať na summite adekvátne zastúpenie.
4. Vláda by za člena/členku delegácie mala prizvať zástupcu/zástupkyňu tretieho sektora, nominovaného/nominovanú EKOFÓROM, čo je štandardná prax v mnohých krajinách EÚ.
5. Vláda SR by mala pri tvorbe pozičného dokumentu/stanoviska SR na Summit v Riu zohľadniť názory a odporúčania odbornej verejnosti.
6. Vláda by mala vychádzať z toho, ako sa v SR plnili záväzky zo summitov v r. 1992, 2000 a 2002 a následne zo Summitu Rio+20. Uplatňovať pri tom adekvátne ukazovatele a transparentné prístupy.
7. Slovensko by malo podporiť posilnenie environmentálneho piliera v štruktúre OSN na úroveň ekonomického, sociálneho a bezpečnostného piliera.
8. Slovensko by malo podporiť vznik osobitnej stálej agentúry OSN pre trvalo udržateľný rozvoj s vyššími právomocami, ako má súčasná Komisia OSN pre TUR.
9. Slovensko by malo podporovať väčšie rešpektovanie životného prostredia a sociálnej inklúzie na všetkých rovniach, vrátane medzinárodnej.
10. Slovensko by malo adekvátne podporiť vznik globálnych Cieľov trvalo udržateľného rozvoja a uplatňovanie Cestovnej mapy smerovanie k zelenej ekonomike v EÚ.
11. Slovensko by sa malo aktívne prihlásiť ku všetkým ďalším iniciatívam a návrhom EÚ a iných zoskupení, ktorých je členom, podporujúcim smerovanie k (inkluzívnej) zelenej ekonomike a udržateľnejšej budúcnosti.
12. V rámci smerovania k (inkluzívnej) zelenej ekonomike by Slovensko malo podporiť nahradenie ukazovateľa HDP iným, komplexnejším, inkluzívnejším, „zelenším“ a celkovo adekvátnejším ukazovateľom udržateľného rozvoja spoločnosti.
13. Po skončení summitu by mala vláda predložiť do NR SR komplexnú informáciu o jeho priebehu, výsledkoch a dopadoch na SR a v spolupráci s NR SR zorganizovať odborné a verejné fórum na túto tému.
14. Vláda SR a ostatné relevantné zložky spoločnosti by mali závery a odporúčania summitu, a najmä záväzky na ňom prijaté, efektívnejšie a operatívnejšie implementovať.
15. Verejnoprávne médiá by mali o príprave, priebehu a záveroch summitu dostatočne, kompetentne a netendenčne informovať.
16. Vláda by mala obnoviť činnosť Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj (ako partnera Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni) minimálne v podobe, zložení a s takými kompetenciami, ako v čase jej vzniku v r. 1999 a riadiť sa Národnou stratégiou TUR v SR (naše záväzky prijaté na Summite Zeme v r. 1992) a predkladať do NR SR odpočet plnenia NSTUR (uznesenie NR SR z 3.4.2002).
17. Vláda by mala väčšiu pozornosť venovať environmentálnej diplomacii.
18. Vláda by mala väčšiu pozornosť venovať podpore vedy a výskumu s dôrazom na oblasti, ktorým sa bude prioritne venovať Summit Rio+20.
19. Vláda by mala venovať väčšiu pozornosť rozvojovej pomoci.
20. Vláda SR by sa s podporou prezidenta SR, NR SR, odbornej komunity, tretieho sektoru a ďalších kľúčových zložiek spoločnosti mala uchádzať o usporiadanie 8. pan-európskej konferencie ministrov životného prostredia v čase nášho predsedníctva v EÚ, teda v 1. polroku 2016 (či už samostatne, alebo v spolupráci s Českou republikou, keďže prvá podobná konferencia sa konala v r. 1991 na zámku Dobříš v bývalom Československu).
(Na základe odporúčaní z rôznych podujatí a diskusie v NR SR na tému prípravy Summitu Rio+20 dňa 4. 6. 2012 spracoval Mikuláš Huba.)
Príloha 2:
Odporúčania študentov krajinnej ekológie z Prírodovedeckej fakulty UK (február -marec 2012)
1. Čo by sa malo urobiť na vládnej úrovni v rámci prípravy na Summit Rio + 20?
Vytvoriť vládu, ktorej záleží na životnom prostredí (ŽP) a zachovať rezort ŽP.
Vyhodnotiť, ako sa v SR plnili záväzky z predchádzajúcich summitov.
Formulovať hlavné priority slovenskej delegácie v dostatočnom predstihu pred summitom.
Viac komunikovať s vedeckou komunitou a verejnosťou - organizovať diskusie, semináre, okrúhle stoly, dotazníkové prieskumy a pod.
Zostaviť tím odborníkov na prípravu summitu.
Seriózne pripraviť dokumenty a podklady.
Vybrať do slovenskej delegácie do Ria vhodných a kompetentných ľudí.
2. Čo by mala naša delegácia podporovať na Summite Rio+20?
Dôsledné dodržiavanie princípov trvalo udržateľného rozvoja.
Zvýšenie dôležitosti environmentálnej dimenzie pri plánovaní a rozhodovaní.
Zvýšenie zodpovednosti najmä veľkých/bohatých krajín za ŽP.
Tlak na USA, Čínu a Indiu, aby prijali podobné environmentálne štandardy, aké sú bežné v EÚ.
Tlak na najväčších producentov emisií skleníkových plynov a na najvplyvnejšie krajiny v súvislosti s Kjótskym protokolom.
Princíp „Znečisťovateľ platí“.
Znižovanie produkcie emisií, boj proti klimatickým zmenám a za zmierňovanie ich dopadov.
Zastavenie ničenia pralesov a zabránenie úbytku biodiverzity.
Ekologické poľnohospodárstvo.
„Zelenú“ dopravu.
Zvyšovanie miery separácie a recyklácie odpadov.
Viac pracovných príležitostí pre mladých ľudí.
Tvorbu pracovných miest vo sfére zelenej ekonomiky.