7. 6. 2010 1:29
Bratislava 7. júna (TASR) - Byť sebou nie je jednoduché, usiluje sa o to každý z nás, a ako dnes prezentujeme aj my tu, na bratislavskom Hradnom vrchu, usiluje sa o to aj slovenský národ. Konštatoval to v nedeľu pri príležitosti slávnostného odhalenia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka v areáli Bratislavského hradu prezident SR Ivan Gašparovič. Na hlavnom nádvorí hradu, vyzdobenom pri príležitosti 1130. výročia vydania buly pápeža Jána VIII., ktorou uznal Svätopluka za kráľa, sa prezident prihováral asi dvom až trom stovkám pozvaných prítomných, vrátane predsedu parlamentu Pavla Pašku, premiéra Roberta Fica, predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, viacerých poslancov, takmer výlučne za stranu Smer-SD, členov vlády a diplomatov. Efektnú svetelnú a hudobnú šou dopĺňal veršami moderátor Dušan Jamrich a spevom Otokar Klein a Dušan Jarjabek, ktorý sa predstavil v dvojúlohe poslaneckého hosťa a speváka. Úvodné slovo patrilo prezidentovi, ktorý spolu s ďalšími dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi celý projekt Svätoplukovej sochy inicioval. "Udržiavajúc život v pohybe, otvárame sa aj do vnútra svojich dejín, našu štátotvornú identitu vynášame na svetlo sveta aj pred nami stojacim Svätoplukom. Vyjadrujeme ním a skrze neho našu zakorenenosť v historickom čase, našu konkrétnu celistvosť, ničím nezameniteľnú podstatu," dodal prezident. Pripomenul, že na bratislavskom hrade bol podpísaný zákon o československej federácii. "Tu Alexander Dubček zasadil tri lipy. Je logické, že sa sem po tisíc rokoch vracia aj Svätopluk," zdôraznil Ivan Gašparovič. Predseda parlamentu Paška uviedol svoj prejav vyslovením spolupatričnosti všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí teraz bojujú z následkami jednej z najväčších povodní, aká v posledných rokoch našu krajinu zasiahla. "Asi sa nedá začať inak, ako vyjadrením spolupatričnosti všetkým občanom, ktorí bojujú s vodným živlom. Snáď tým najlepším odkazom Svätoplukovej jednoty je naša spolupatričnosť, a prísľub štátu k pomoci a odškodneniu občanov," vyhlásil. "Každý, kto sem zavíta, bude mať možnosť vidieť, že Slovensko má starú a slávnu históriu, že sme sa tu ako národ neocitli včera," komentoval odhalenie Svätoplukovej sochy na nádvorí bratislavského hradu, ktorý sa práve z iniciatívy Národnej rady (NR) SR komplexne rekonštruuje. "Je to istým spôsobom aj osobné zadosť učinenie. Po desaťročiach chátrania sa našli prostriedky na rekonštrukciu hradu," pripomenul Paška. Diskusie historikov o tom, či bol Svätopluk niekedy osobne na bratislavskom hrade podľa Pašku nesúvisia s tým, či má, alebo nemá byť na hrade inštalovaná jeho socha. "Podstatné je, že je to národný symbol a má právo mať tu svoje miesto," povedal. V opačnom prípade by sa mohli začať diskusie aj o tom, či má byť socha sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, kde tiež pravdepodobne historický Václav nikdy nebol, alebo o tom, či môže byť v Národnej rade busta Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý v novej budove parlamentu z časových dôvodov ani nikdy nemohol byť. "Národní nihilisti", ako nazval kritikov inštalovania sochy na bratislavskom hrade, podľa Pašku spochybňujú všetko veľké, čo Slovákom história dáva. "Drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni hostia, aj keď sme všetci v mysliach, ale aj v konkrétnymi rozhodnutiami s našimi spoluobčanmi, ktorých poškodila voda, dnešný dátum sa navždy zapíše do sŕdc slovenských vlastencov," otvoril svoj príhovor predseda vlády Robert Fico, podľa ktorého Svätopluka akceptovali dvaja po sebe idúci pápeži, Ján VIII. a Štefan V. "Pápež Ján VIII. ju (bulu, pozn. TASR) ako najvyššia autorita vtedajšieho sveta napísal, aj adresoval v júni 880 z Ríma a začína sa slovami: Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi. Tieto slová sme aj vpísali na podstavec pod sochu pamätníka," povedal Fico. Sochu tohto veľkého kráľa však Slovensko na mieste, akým je bratislavský hrad, doteraz nemalo, preto je podľa premiéra dobré, že sa ju práve za jeho vlády podarilo realizovať. "Je záväzkom, aby sa ľudia, ktorí budú slovenský štát viesť, merali práve s činmi a rozhodnosťou kráľa Svätopluka," povedal. Pozitívnou stránkou slovenskej hrdosti podľa Fica je, že aj keď Svätopluk vládol na tomto územím mnoho rokov pred tým, ako nastali časy sv. Štefana, alebo sv. Václava, nevytvára to v našom národe pocit nadradenosti. "Dokazuje to, že na tomto území súvisle žijeme pätnásť storočí. O životaschopnosti Slovákov svedčí, že sme tu dlhé storočia žili aj bez ochrany vlastného štátu," povedal. Premiér zdôraznil, že popri cyrilometodejskej tradícii je práve svätoplukovská druhým pilierom národného sebavedomia. "Až odhalením jazdeckej sochy kráľa starých Slovákov, sme potvrdili význam druhého piliera, svätoplukovskej štátotvornej tradície," vyhlásil Fico, ktorý dúfa, že Slováci budú chodiť k novej soche so svojimi deťmi pripomínať si práve túto tradíciu. "Slováci si vlastnú slobodu na dejinách vyvzdorovali. Kráčajú búrkami európskych dejín osudovo. Každý mierumilovný národ v priestore strednej Európy si na prítomnosť a skutky Slovákov bude musieť zvyknúť a rešpektovať nás," uzavrel svoj príhovor predseda vlády. Kardinál Ján Chryzostom Korec sa slávnostného aktu nezúčastnil osobne, poslal však posolstvo. Pripomenul, že prvá diecéza medzi slovanskými národmi vznikla v Nitre pod právomocou arcibiskupa Metoda. "Svätopluk mu už predtým, roku 873 ako arcibiskupovi odovzdal všetky kostoly a kňazov svojej ríše a to slovienskych i latinských z franskej ríše," pripomenul. Spomenul však aj vyhnanie slovienskych kňazov po Metodovej smrti, ktoré bolo podľa neho výsledkom komplikovanej medzinárodnej situácie. Do podstavca Svätoplukovej sochy následne siedmi slovenskí predsedovia VÚC, s výnimkou bratislavského Pavla Freša, ktorého zastúpil starosta Nového mesta Richard Frimmel za mestské časti Bratislavy, umiestnili kúsky zeme zo svojich krajov. Odhalenie sochy slávneho kráľa napokon v zmysle svätoplukovskej tradície spečatili traja najvyšší ústavní činitelia SR, prezident Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a predseda vlády Robert Fico symbolickým zviazaním troch prútov, ktoré majú symbolizovať jednotu slovenského národa. Autorom modelu sochy Svätopluka je akademický sochár Ján Kulich, ktorý ju aj s autorskými právami daroval Národnej rade SR. Socha samotná na žulovom podstavci je vysoká 7,8 metra, je odliata z bronzu. Umiestnená bude na hlavnom nádvorí pred vstupom do hradného objektu. Pre podporu myšlienky a realizáciu celého projektu vzniklo občianske združenie Svätopluk založené z iniciatívy troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu NR SR Pavla Pašku a predsedu vlády SR Roberta Fica. Účelom OZ je podpora a rozvoj historicko-kultúrnych a spoločenských hodnôt viažucich sa k slovenskej štátnosti. Financie potrebné na realizáciu diela vo výške 270.000 eur boli pokryté z verejnej zbierky. Ako informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, Bratislavský hrad ako miesto osadenia sochy nebol vybraný náhodne. "Ide o jeden zo symbolov slovenskej štátnosti od jej koreňov v období Veľkej Moravy až po vznik Slovenskej republiky v roku 1993. K hradu sa viažu viaceré potvrdené historické fakty, napr. lokalizácia významného cirkevno-správneho centra Veľkej Moravy na hradnom kopci, ako aj podpis Zákona o československej federácii v roku 1968 a Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992," uvádza sa vo vyhlásení tlačového odboru úradu vlády. Kráľ Svätopluk pochádzal z dynastie Mojmírovcov, od 50. rokov 9. storočia bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 871 až 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy. Zomrel v roku 894. UPOZORNENIE: TASR vydá k správe fotoreportáž a videozáznam. df ila rsc 070129 jun 10
Táto stránka sa nachádza na www.tasr.sk <http://www.tasr.sk > © 1998 2010 eDevelopment, s.r.o <http://www.edevelopment.sk>
Svoje pripomienky a námety posielajte na webmaster@tasr.sk <mailto: webmaster@tasr.sk>