|
|
|
|
Toho by som až tak nebál, pani poslankyňa, lebo v princípe my využívame, my sme spravili nový návrh zákona, v Čechách to robili ako novelu zákona o dani z príjmov. Dá sa to aj tak urobiť. Ale my tým, že sme robili nový návrh zákona, tak sme tie štandardné procesy, ktoré už dnes daňová správa v zmysle zákona o dani z príjmov využili aj v tomto zákone. To znamená, že aj dnes viete upozorniť daňovú správu na základe podnetu týmto spôsobom. Čiže tak ako vyhodnocuje dnes podnety, budú vyhodnocovať aj tieto podnety. Dôležité, že vždy musí ísť o dôvodné podozrenie. To neznamená, že oni automaticky ten podnet zoberú a idú riešiť. Oni zoberú ten podnet. Musia sa dopracovať svojimi znalosťami k dôvodnému podozreniu a až potom vedia najprv vyzvať, potom požiadajú o ten súpis. To má niekoľko stupňov. To nebude tak ľahko, že dneska si povieme, že aha, henten má nejaké podozrenie, tak možno o tri roky bude mať nejaký výsledok, že ono. Ja dúfam, že skôr, ale to bude asi skôr, ale ten proces bude nejaký. A nemám zatiaľ signály z daňovej finančnej správy, že by tu bol nejaký závažný problém. Ale pôjdeme ešte raz za šéfom Finančnej správy, aj na základe tých podnetov, ktoré zaznejú v diskusii alebo mi ich poviete medzi prvým a druhým čítaním a budeme ich všetky riešiť so šéfom Finančnej správy, ak to prejde do druhého čítania. Lebo neviem, či to prejde do druhého čítania. Ja by som bol rád.
|
keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak to robia prostredníctvom daňových úradov. A nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona. Ale ak by sme chceli mať trošku si rozšíriť obzory a mať trošku lepší prehľad, tak rovnako je to aj Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho metód kontumačného stanovenia dane. Teda inými slovami, pokiaľ sa nevedia dopátrať k základom dane, z ktorého by vyrátali výšku, tak idú na tie špecifické spôsoby prostredníctvom pomôcok alebo odhadu. Akurát, že v Španielsku sa to nevyužíva na, na šetrenie o pôvode príjmov a majetku, ale poznajú tam takisto tieto techniky. Bez ohľadu na to, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem krajín plus Česká republika, čiže deväť štátov Európskej únie, únii rieši pôvod príjmov a majetku pokiaľ sú tam nejaké podozrenia a vážne dôvodné podozrenia, prostredníctvom daňových úradov, nerobí to prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
A takýmto spôsobom je nastavený aj návrh zákona. Bol už predkladaný aj počas minulých volebných období. Žiaľ a môžme sa domnievať, že prečo tomu tak bolo. Bývalá vládna koalícia či už SMER, resp. HLAS alebo aj tie ďalšie strany SNS a podobne nemali k tomu buď vzťah alebo aj zámerne takýto návrh zákona nechceli prijať. Pritom bol to práve pán Fico, ktorý v roku 2010 s veľkou pompou ohlasoval, že prijali sme nový zákon o pôvode, o preukazovaní pôvodu majetku. Akurát na základe toho zákona sa v zásade nič významné nikdy nezistilo. A žiadny, žiadna osoba, ktorá aj mala nelegálne príjmy a majetok podľa toho zákona nikdy nebolo potrestaná. Je nám jasné. že toho roku 2010 a ten stav pretrváva, je tu niečo nesprávne nastavené, je tu niečo nefunkčné. Takto sa aj tento zákon zvykne označovať ako nefunkčný. A hovorí sa o sfunkčnení. Otázka je, či má zmysel sfunkčňovať ten zákon z roku 2010, ktorý ide cez rieši tie veci prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. My si myslíme, že na mieste vyskúšať tú cestu, ktorú zvolila Česká republika a ktorá celú problematiku rieši prostredníctvom daňových úradov.
Ako by to teda v praxi vyzeralo. Pokiaľ podáte daňové priznanie a daňový úrad buď na základe podnetu, tu ale upozorňujem, že ten podnet nemôže byť anonymný, to musí byť riadny podnet, aby sa nám tu nestalo, že, že si tu budú vypisovať ľudia milióny ľudí na druhý milión ľudí, že podali zlé daňové priznanie. Jednoducho musí to byť riadne odôvodnený podnet a musí byť jasne kto ho podáva a voči komu smeruje. Tak to je prvý prípad, kedy daňový úrad začne šetrenie. A druhý prípad je vtedy, keď to urobí z vlastnej iniciatívy. Nakoniec všetci vieme, že daňové úrady si pozerajú tie daňové priznania. Mnohým z nás z čas na čas aj príde nejaká nezrovnalosť, ktorú treba dotiahnuť. Niekto nezaplatí preddavok, niekto iný tam povedzme neuhradí nejak, nejak tú daň, ktorú mal alebo iné nezrovnalosti. Čiže máme tu už funkčnú štátnu správu, ktorá vie, čo s tým má robiť, keď dostane daňové priznanie. A v prípade, že koná úrad z vlastnej iniciatívy na základe podnetu a zistí, že ten rozdiel medzi príjmami toho daného človek, tej danej osoby či už fyzickej alebo právnickej, medzi tým, čo vykázala v tom daňovom priznaní viac ako 133-tis. eur, v Čechách je to 5 mil. českých korún na porovnanie. Čiže ak je to viac ako 133-tis. eur tak vyzve danú osobu, aby sa vyjadrila k tým dôvodným podozreniam, ktoré daňový úrad má.
Môže tak spraviť daňový úrad aj v prípade, že zistí u danej osoby tie tzv. neobvyklé obchodné operácie alebo nejaké finančné operácie. To je pojem, ktorý všetci asi dobre poznáme zo zákona o praní špinavých peňazí, že v takom prípade tam nemusí byť ten rozdiel 133-tis. eur. Ale vždy to musí byť dôvodné podozrenie. Dôvodné podozrenie nie je neznámy pojem, nie je to nikde definované, ale nemôže to byť hocijaké podozrenie. Je to inštitút, s ktorým daňový úrad aj orgány činné v trestnom konaní pracujú veľmi dlhodobo. Čiže musí ísť o dôvodné podozrenie. Nepôjde o čokoľvek, čo si niekto zmyslí, aby sa nekonalo svojvoľne. Pokiaľ sa stane, že na základe tej výzvy ten daňový subjekt nedokáže hodnoverne preukázať, že to, čo tvrdí v daňovom priznaní je pravdivé, legitímne a tu len pripomínam, že v daňovej, v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, to je niečo, čo je výhodou daňového konania oproti trestnému konaniu. Keďže, aj v trestnom konaní je to možné, ale vždy je to spochybňované. Pri tom daňovom konaní to spochybňovanie nikdy nebolo a platilo tam vždy obrátené dôkazné bremeno. Teda ten daňový subjekt musel preukazovať to, čo tvrdil. takže pokiaľ sa to nepodarí daňovému subjektu preukázať, tak môže, môže daňový úrad vyzvať tú osobu, alebo nieže môže, ale vyzve ju na dodanie súpisu majetku. My to voláme súpis majetku. V Českej republike sa to volá prehlásenie o majetku. V zásade ide o také, ide o takú obdobu majetkového priznania, ktorú podávajú verejní funkcionári. Ale nejde o plošný, nejde o plošný inštitút. Ide o selektívne vybraný inštitút voči tým, ktorým, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že nadobudli nelegálny majetok alebo príjem. No a po tom ako ten súpis bude odovzdaný daňovému úradu, tak daňový úrad celú vec prešetrí. Pokiaľ sa stane, že alebo pokiaľ všetko beží tak ako má, že daňový subjekt spolupracuje, ale teda zistilo sa, že tam boli nezrovnalosti, na ktorý prišiel ten samotný úrad, no tak dostane penále vo výške 60 % z tej sumy, o ktorú ide. Tu len upozorňujem, že penále je penále a samozrejme ten daňový subjekt si do musí dodaniť tú sumu. To znamená, že ak je napríklad 19 % daň a dostane k tomu 60-percentné penále, tak jednoducho z tej sumy príde o ten súčet.
Pokiaľ by nespolupracoval, napríklad nedal by súpis alebo inak by obštruoval celé to konanie, tak je mu možné udeliť pokutu, udeliť penále vo výške 80 %. To znamená, že pokiaľ je tam dodanenie 19 % a je tam 80 % penále, tak z tej sumy, ktorú nepriznal pôvodne a navyše nespolupracoval, tak tej sumy príde o 99 % tej sumy. Pokiaľ by to daňové zaťaženie bolo vyššie, tak sa uplatní korekčný mechanizmus a samozrejme zoberiem sa mu tá suma celá, lebo viac ako 100 % asi ťažko by niekto vedel zobrať. To len na vysvetlenie toho mechanizmu ako by fungoval. Nie je to žiadna novinka. Funguje to tak aj v Českej republike, akurát tam nie sú nastavené tie sumy penále na 60 a 80, ale na 50 a 100 %. Čiže a platí to tom niekoľko rokov.
Čo ešte v zákone upravené a teda ak by bol prijatý takýto zákon a teda, aby nedochádzalo k dvojitému trestaniu v tej istej veci, tak samozrejme by sa muselo upustiť od terajšej metódy preukazovania pôvodu majetku, a teda ten terajší zákon z roku 2010 by musel byť zrušený a preto ho aj rušíme. Teda navrhujeme zrušiť. To znamená, že by sa len prešlo na inú metódu preukazovania pôvodu majetku.
A posledná vec, ktorú chcem ešte uviesť, že v Českej republike v prípade, že sú nejaké nepravdivé údaje v tom samotnom prehlásení o majetku, u nás sa to volá súpis majetku, tak je možné v zmysle, je možné začať aj trestné stíhanie. Je to, ak sa nemýlim, § 227 alebo 277. Nemáme to teraz pri sebe českého trestného zákona, ktorý za také konanie daňového subjektu teda, ak klame v tom súpise majetku alebo prehlásení o majetku podľa českej právnej úpravy, tak je možné udeliť trest odňatia slobody do jedného roka alebo zákaz činnosti. To mi tuná, to mi tu neupravujeme. Ale v prípade, že by väčšina parlamentu sa zhodovalo na tom, že treba aj túto vec nejakým spôsobom dotiahnuť ako je to v Českej republike, tak nám nič nebráni dať pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, ktorá prešla do druhého čítania a upraviť to tam. Zatiaľ, ako som to tak rýchlo prehliadačom prebehol dneska, že či tam také niečo je v tej novele Trestného zákona, nevidel som to tam. Asi ani nebol dôvod, keďže ministerstvo spravodlivosti neriešilo sfunkčnenie zákona o preukázaní pôvodu majetku. A naozaj som sa snažil v tomto svojom prejave sústrediť vecne komunikovať, lebo samozrejme táto téma by sa dalo aj čisto politicky rozoberať. Nechcem to robiť, lebo chcem vás jednoducho presvedčiť o tom, že toto aj odborne spracovaný materiál. Samozrejme dá sa dolaďovať, ak by prešiel do druhého čítania, tak si ešte riadne raz sadneme so šéfom Finančnej správy. Prejdeme si to, aby to aj v praxi náhodou niekde nám nevystreľovalo, že by to tam vybuchovalo. Ja zatiaľ také informácie nemám. Myslím si, že všetci chceme, aby sme tu mali nejaký funkčný nástroj na zisťovanie pôvodu príjmov a majetku tých nelegálnych príjmov a majetku. Je to aj záujem Európskej únie. Je to záujem aj Slovenska. Nechceme, aby sa tu prali špinavé peniaze a podobne. A môžme si teraz ú plne dať preč tú politiku. Lebo, áno, aj medzi politikmi môžu byť ľudia, ktorí sa dopúšťajú takejto činnosti. A nechcem to teraz personifikovať, lebo neprospelo by to veci, ak chceme naozaj mať funkčný nástroj, tak to chcem viesť vo vecnej rovine. A by som vás chcel preto požiadať, hlavne tých, ktorí máte k tomu vzťah, aby ste podporili postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
|
|
|
|
Ďakujem pekne. No budem hlavne na Miloša Svrčeka. Ja som ani to moje vystúpenie v nijakom zmysle nemyslel ako výčitku. Nakoniec, myslím si, že do tej piatej si vieme naštudovať aj ten samotný návrh ohľadne tichej procedúry. V tom vidím menší problém, lebo to neni nejaké, neni toho veľa, hej, to sa dá do piatej stihnúť pozrieť. A navyše tu veľa ľudí chce aj niečo robiť s úpravou tej tichej procedúry. Len obávam sa toho rušenia toho ústavného zákona, lebo to si treba prejsť postupne a vyhodnotiť situá... a to neviem, že či sa nám podarí, že preto som radšej hovoril, že bolo by možno lepšie, že buď teraz riešiť naozaj iba tie veci ohľadne hotovosti a to ostatné potom buď v tej ďalšej, aj to, čo ja navrhujem, v ďalšej novele ústavy, ktorá je otvorená a to z vašej zase, v tom ústavnom zákone, prípadne ho aj zrušiť, keď teda sa dohodneme, to je tiež možné, alebo to dať aspoň úplne na začiatok júnovej schôdze, nech si vyhodnotíme tieto iné veci, nie tú tichú procedúru, ale zrušenie toho celého zákona, lebo mám tu aj informácie, že sú tam ustanovenia, ktoré niektorí aj vyslovene chcú, aby zostali a tam vidím skôr problém, v tom, nie v tej úprave tichej procedúry.
|
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík.
===== aj u bývalých koaličných partnerov menili. Čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru, ústavnoprávneho, Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od deväťdesiatych rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teraz ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá, alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť. Preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1472.
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
„2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.".
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.".
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.".
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60" nahrádza číslom „110".
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena" nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu" a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.".".
No a ešte na záver. Novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.
|
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík.
===== aj u bývalých koaličných partnerov menili. Čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru, ústavnoprávneho, Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od deväťdesiatych rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teraz ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá, alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť. Preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1472.
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
„2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.".
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.".
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.".
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60" nahrádza číslom „110".
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena" nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu" a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.".".
No a ešte na záver. Novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.
|
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík.
===== aj u bývalých koaličných partnerov menili. Čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru, ústavnoprávneho, Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od deväťdesiatych rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teraz ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá, alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť. Preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1472.
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
„2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.".
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.".
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.".
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60" nahrádza číslom „110".
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena" nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu" a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.".".
No a ešte na záver. Novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.
|
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík.
===== aj u bývalých koaličných partnerov menili. Čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru, ústavnoprávneho, Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od deväťdesiatych rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teraz ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá, alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť. Preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1472.
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
„2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.".
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.".
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.".
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60" nahrádza číslom „110".
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena" nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu" a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.".".
No a ešte na záver. Novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Tak vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pozdravujem pána predsedu pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý nás už upúšťa, hoci je to Trestný zákon, mohol by si dať Trestný poriadok, vlastne mohol by zostať, ale želám pekný deň a ďakujem za výbornú diskusiu k predchádzajúcemu zákonu.
Nebudem o tomto hovoriť veľa. Rozmýšľam či to všetko ako sa povie spláchnem v úvodnom slove. Urobím to asi tak, aj pán predsedajúci sa poteší, nebudem potom vystupovať v rozprave. V každom prípade, keď vzniknú nejaké veľké polemiky, tak vystúpim, ale dúfam, že nie. Tie pozície sú jasné. Ja myslím, že z tých pozícii sa nikde nepohneme. Tak ako niekto chce posilniť 363, tak iný chce oslabiť 363. Niekto by ju najradšej vypustil z Trestného poriadku. Nejdeme sa tu presviedčať. Ja si myslím, že sme tu toľkokrát o tom debatovali, že tie pozície sú úplne jasné. Ja vám poviem, čo je naša pozícia. Po šiestich mesiacoch prichádzame znovu s tým, čo ako bola 363 zavedená do právneho poriadku v roku 2005. A tá 363 v roku 2005 bola zavedená do slovenského právneho poriadku tak, že sa netýkala vecí, ktoré sa považujú alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za meritórne rozhodnutia a netýkala sa určite uznesení o vznesení obvinenia. A práve tie uznesenia o vznesení obvinenia sú dneska jediným takým kameňom úrazu, ktorý sa medializuje, ktorý sa označuje za kauzy. Niekde to kauza je. Niekde sa ukáže, že to kauza nie je. Proste to tú spoločnosť strašne akože naozaj rozorváva. Stálo to veľké konflikty a kontroverzie. A my len hovoríme, že tak vráťme sa k tomu ako to bolo v roku 2005. Lebo 363 sa používa asi v 15 rôznych situáciách. Upravuje to ešte presnejšie interný pokyn generálneho prokurátora. Tých 14 situácii nie je nijako konfliktných. Nikto sa im nevenuje. A venuje sa len tej jednej konkrétnej, a to sú tie uznesenia o vznesení obvinenia a to, že keď sa to zruší.
Tak to ani nebolo myslené. To potom len bývalá vláda teda a poslanci SMER-u, keď aj Ústavný súd povedal, že sa to nemá týkať uznesenia o vznesení obvinenia, lebo to tam jeden poverený generálny, poverená osoba vo funkcii generálneho prokurátora, pán prokurátor Tichý to tam doplnil do interného pokynu potom. To bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že to sa nemá týka uznesenia o vznesení obvinenia. A nakoniec teda poslanci SMER-u to dali priamo do zákona, že my ideme prelomiť judikatúru stanov súdu a dáme to tam. A nie je to správne. A my len hovoríme, že to nemá patriť medzi tie úkony a tie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré by mohol rušiť 363 generálny prokurátor. Samozrejme sú na to iné názory. Niekto by to chcel, ako som povedal, upraviť širšie, niekto užšie. My sme išli do veľmi jednoduchej úpravy. Poďme sa vrátiť do roku 2005, keď to bolo nekonfliktné. Odstránime tým tie najväčšie polemiky, ktoré v spoločnosti existujú. A z nášho pohľadu aj zabránime tomu, aby sa 363 v niektorých prípadoch, poviem to diplomaticky, nadužívala. Poviem to diplomaticky, lebo nechcem teraz vyvolávať nejaké konflikty. Len hovorím náš postoj, ktorý je. Samozrejme, niekto by mohol povedať aj iné slová ako nadužívala, ale snažím sa byť diplomaticky. Takže ďakujem pekne za pozornosť v tomto úvodnom slove. A nebudem sa hlásiť do rozpravy. Ale samozrejme, keď niekto chce ísť do nejakej polemiky, diskusie, tak sa tomu nebudem vyhýbať. Ďakujem.
|
===== autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví. A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom. Už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné. Ale samozrejme treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie. Lebo dneska nemá a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné. Čo samozrejme navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, či, či nevieme nájsť dvoch - troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať. Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládou alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem. Lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslíme sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli a vieme, že sa musíme a viacerí sa chceme posunúť. Že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na to, čo je priechodné. Budeme mať dva - tri týždne na to, aby aj zasadol minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor. Máme tam nejaké otvorené konania. Je to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. To podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to samozrejme môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
|