Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný, keďže ten čas je pokročilý. Cieľom tohto návrhu zákona je skvalitniť legislatívne prostredie pre rozvoj a posilňovanie základných funkcií múzeí a galérií na Slovensku vykonávaných vo verejnom záujme. Cieľom je zároveň zvýšiť kvalitu výkonu odborných činností v múzeách a v galériách a odstrániť existujúce nedostatky súčasnej právnej úpravy.
|
Keďže je pokročilý čas, tak nebudem tu veľa rozprávať, ale nadviažem na svoju kolegyňu z výboru pre kultúru a médiá Moniku Kozelovú. Tak ako to spomínala aj ona, sektor kultúry a kreatívneho priemyslu je po cestovnom ruchu a gastre jeden z najviac zasiahnutých sektorov pandémiou. Preto vás chcem podporiť o tento zákon, aby ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hlavný cieľom návrhu zákona je finančná podpora pre fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom aplikácie zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby zo sektora kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Sektor kultúrneho a kreatívneho priemyslu patril medzi najviac ekonomicky zasiahnutý opatreniami v dôsledku pandémie Covid-19, dopyt po kultúrnych službách a produktoch v dobe súčasnej náročnej ekonomickej situácie sa vracia do normálu iba veľmi pomaly. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, ktorá sa aktuálne v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu uplatňuje iba pri predaji tlačených kníh a periodických publikácií, by priniesla doplnkovú ekonomickú podporu podnikateľom v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Účinnosť zmeny právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2024.
Zníženie sadzby DPH na vybrané produkty v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu je bežnou praxou aj v iných členských štátoch Európskej únie. Využíva sa ako jeden z relevantných nástrojov ekonomickej podpory. Návrh produktov – tovarov a služieb - pre zaradenie do zníženej sadzby DPH 10 % je v súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH.
Uplatňovanie zníženej sadzby DPH navrhujeme rozšíriť o: e-knihy a zvukové nahrávky kníh (audioknihy), periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania (týždenník, mesačník), služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy, vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku; týka sa divadiel, múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov, vrátane ich streamingu, služba vstupu na premietanie filmov, teda do kina, služby
===== periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania, týždenníky, mesačníky, služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku. Týka sa to divadiel múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov vrátane ich strímingu. Služba vstupu na premietanie filmu, teda do kina, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, výkonnými umelcami a ich autorské odmeny a vlastná a pôvodná umelecká tvorba.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hlavný cieľom návrhu zákona je finančná podpora pre fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom aplikácie zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby zo sektora kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Sektor kultúrneho a kreatívneho priemyslu patril medzi najviac ekonomicky zasiahnutý opatreniami v dôsledku pandémie Covid-19, dopyt po kultúrnych službách a produktoch v dobe súčasnej náročnej ekonomickej situácie sa vracia do normálu iba veľmi pomaly. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, ktorá sa aktuálne v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu uplatňuje iba pri predaji tlačených kníh a periodických publikácií, by priniesla doplnkovú ekonomickú podporu podnikateľom v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Účinnosť zmeny právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2024.
Zníženie sadzby DPH na vybrané produkty v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu je bežnou praxou aj v iných členských štátoch Európskej únie. Využíva sa ako jeden z relevantných nástrojov ekonomickej podpory. Návrh produktov – tovarov a služieb - pre zaradenie do zníženej sadzby DPH 10 % je v súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH.
Uplatňovanie zníženej sadzby DPH navrhujeme rozšíriť o: e-knihy a zvukové nahrávky kníh (audioknihy), periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania (týždenník, mesačník), služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy, vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku; týka sa divadiel, múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov, vrátane ich streamingu, služba vstupu na premietanie filmov, teda do kina, služby
===== periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania, týždenníky, mesačníky, služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku. Týka sa to divadiel múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov vrátane ich strímingu. Služba vstupu na premietanie filmu, teda do kina, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, výkonnými umelcami a ich autorské odmeny a vlastná a pôvodná umelecká tvorba.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hlavný cieľom návrhu zákona je finančná podpora pre fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom aplikácie zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby zo sektora kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Sektor kultúrneho a kreatívneho priemyslu patril medzi najviac ekonomicky zasiahnutý opatreniami v dôsledku pandémie Covid-19, dopyt po kultúrnych službách a produktoch v dobe súčasnej náročnej ekonomickej situácie sa vracia do normálu iba veľmi pomaly. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, ktorá sa aktuálne v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu uplatňuje iba pri predaji tlačených kníh a periodických publikácií, by priniesla doplnkovú ekonomickú podporu podnikateľom v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Účinnosť zmeny právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2024.
Zníženie sadzby DPH na vybrané produkty v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu je bežnou praxou aj v iných členských štátoch Európskej únie. Využíva sa ako jeden z relevantných nástrojov ekonomickej podpory. Návrh produktov – tovarov a služieb - pre zaradenie do zníženej sadzby DPH 10 % je v súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH.
Uplatňovanie zníženej sadzby DPH navrhujeme rozšíriť o: e-knihy a zvukové nahrávky kníh (audioknihy), periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania (týždenník, mesačník), služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy, vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku; týka sa divadiel, múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov, vrátane ich streamingu, služba vstupu na premietanie filmov, teda do kina, služby
===== periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania, týždenníky, mesačníky, služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku. Týka sa to divadiel múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov vrátane ich strímingu. Služba vstupu na premietanie filmu, teda do kina, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, výkonnými umelcami a ich autorské odmeny a vlastná a pôvodná umelecká tvorba.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hlavný cieľom návrhu zákona je finančná podpora pre fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom aplikácie zníženej sadzby DPH na vybrané tovary a služby zo sektora kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Sektor kultúrneho a kreatívneho priemyslu patril medzi najviac ekonomicky zasiahnutý opatreniami v dôsledku pandémie Covid-19, dopyt po kultúrnych službách a produktoch v dobe súčasnej náročnej ekonomickej situácie sa vracia do normálu iba veľmi pomaly. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, ktorá sa aktuálne v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu uplatňuje iba pri predaji tlačených kníh a periodických publikácií, by priniesla doplnkovú ekonomickú podporu podnikateľom v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Účinnosť zmeny právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2024.
Zníženie sadzby DPH na vybrané produkty v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu je bežnou praxou aj v iných členských štátoch Európskej únie. Využíva sa ako jeden z relevantných nástrojov ekonomickej podpory. Návrh produktov – tovarov a služieb - pre zaradenie do zníženej sadzby DPH 10 % je v súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH.
Uplatňovanie zníženej sadzby DPH navrhujeme rozšíriť o: e-knihy a zvukové nahrávky kníh (audioknihy), periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania (týždenník, mesačník), služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy, vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku; týka sa divadiel, múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov, vrátane ich streamingu, služba vstupu na premietanie filmov, teda do kina, služby
===== periodické publikácie s nižšou frekvenciou vydania, týždenníky, mesačníky, služba predplatného pre online periodiká a spravodajské portály, služba oprávnenia na vstup, vstupné na predstavenia a vstupy vrátane sezónneho lístku, pravidelného poplatku. Týka sa to divadiel múzeí, galérií, výstav, koncertov, festivalov vrátane ich strímingu. Služba vstupu na premietanie filmu, teda do kina, služby poskytované spisovateľmi, skladateľmi, výkonnými umelcami a ich autorské odmeny a vlastná a pôvodná umelecká tvorba.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Minulý týždeň sme tu mali poslanecký návrh zákona o cestovnom ruchu. A tam som už hovoril, že problémom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je príliš málo investícií do jeho rozvoja. Hovoril som o tom, že sa venuje príliš marketingu, prezentácii, ale priamo do infraštruktúry a priamo do tých regiónov ide mizivé percento financií zo štátneho rozpočtu. Preto tento návrh zákona, ktorý predkladáte veľmi vítam. Vysoké Tatry poznám veľmi dobre. Pravidelne tam chodím aj na zimné, aj letné túry. Štát prispieva na cestovný ruch vo Vysokých Tatrách cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu región Vysoké Tatry ročne sumou 1 mil. eur, vyše 1 mil. eur. Spomedzi ostatných organizácií oblastných cestovného ruchu je to najvyššia suma, ale vidíme, že je to nedostačujúca suma aj tak. Takže tých 850-tis. eur, ktoré chcete naliať do tohto regiónu je kľúčových a dôležitých.
Ja si pamätám, ako každú schôdzu, keď sa tu bavíme o cestovnom ruchu vyplakávame ako meškáme za Poľskom, keď sa pozrieme na tú časť Tatier. A nerobíme s tým nič. Takže toto je jeden z konkrétnych krokov a opatrení, ktorý pomôže nielen Vysokým Tatrám, ale celému cestovnému ruchu v danom regióne. Už ako tu spomínala si Janka, ročne navštívi Vysoké Tatry vyše 2 mil. turistov a návštevníkov. To znamená, že Tatry sú nielen našou domácou vizitkou, ale robia nám aj obraz v zahraničí. A ten bude najlepší, ako si hovorila, vybudovanie odstavných plôch, parkovísk, cyklochodníkov. Takže ja tento váš návrh podporím, samozrejme. Ďakujem.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Väčšina poslancov v tejto sále podporí tento zákon z hodnotového presvedčenia. Vy v SaS-ke sa pozeráte na mnohé veci cez ekonomický prínos. Mňa zaujíma, akým spôsobom chcete riešiť nepriaznivý demografický vývoj, ktorý na Slovensku nesporne je. Už upozorňujú na to rôzni odborníci aj analytici, ktorí tvrdia, že Slovensko vymiera zásadným spôsobom a na konci tohto storočia sa očakáva, že budeme o polovicu menej obyvateľstva. Sú len dve možnosti. Buď tu naveziete migrantov alebo budete podporovať prorodinnú politiku a tehotné ženy. To znamená, obyvateľstvo starne. Nebude nám mať kto robiť na dôchodcov o pár rokov. Ako chcete tento problém riešiť? Jednou z možností je pomoc tehotným ženám a vytvárať v tejto krajine také podmienky, aby deti prichádzali na svet, aby mladí ľudia si zakladali rodiny, zostali tu žiť a tvorili a podporovali túto krajinu. Tak pokiaľ máte hodnotový problém, tak sa na to pozrite z ekonomického hľadiska a podporte tento zákon, ktorý pomáha mladým rodinám a tehotným matkám. Alebo tu chcete navážať migrantov? Povedzte to otvorene. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Milan Kuriak, ty si rozprával o tejto téme tak náruživo, tak energicky, že som mal pocit, že si si ešte pred rozpravou fukol nejaké dva energetické nápoje, to len tak na odľahčenie, ale o škodlivosti energetických nápojov sa rozpráva na Slovensku už niekoľko rokov nielen medzi odborníkmi, ale aj v radoch odbornej verejnosti. Ak si teraz dáte do Googlu nápoje, energetické a problémy, ktoré spôsobujú, tak to máte sériu článkov, to znamená, že už dlhodobo o tej téme sa diskutuje, ale nikto zatiaľ neprišiel s legislatívnym návrhom, ktorý by vlastne uchránil maloletých a mladistvých, ktorým tieto energetické nápoje pri dlhodobej a veľkej konzumácii spôsobujú problémy, takže dom rád, že prichádzaš spolu so skupinou poslancov s týmto návrhom ja osobne ako aj mnohí z vás máte osobné skúsenosti s tým, že maloletí a mladiství či už pri rôznych nákupných a obchodných centrách, vidíme ich popíjať tie energetické nápoje aj v kombinácii s alkoholom, vieme, že tie deti sa menej hýbu, menej športujú, to znamená, že chrániť túto vekovú kategóriu je dôležité, a preto tento tvoj návrh podporím. Ďakujem.
|
Ja len krátka reakcia. Vidím, že sa ozvali Východniari, lebo tí veľmi dobre vedia, že východnému Slovensku pomôže diaľnica, rozvoj poľnohospodárstva a cestovný ruch. Je to jednoducho tak, presne ako bolo povedané. Ak budeme rozvíjať Zemplínsku Šíravu, Domašu, na to sú naviazané nielen okolité obce, ale aj okresné mestá. Toto je len taký prvý krok, áno? Žiaľ, to volebné obdobie skrátené, boli tu už na ďalšie vlády a na ďalších poslancov, čo prijmú ďalšie kroky, ale skutočne už ten rozvoj cestovného ruchu nesmie byť na Slovensku len o propagácii a marketingu a prezentácii, ale naozaj o významných investičných akciách, ktoré pomôžu naštartovať ten cestovný ruch. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, na tejto schôdzi máme dva zákony, ktoré sa týkajú cestovného ruchu, je to návrh kolegu Miloša Svrčeka a potom poslanca Tarabu, ktorý plánuje zriadiť ministerstvo cestovného ruchu. Ja tento zákon, ktorý predkladá kolega Miloš Svrček podporím, pretože ako povedal, po pandémii je cestovný ruch jeden z najohrozenejších sektorov, ktorý potrebuje pomoc. Oceňujem, že predkladatelia prichádzajú s návrhom, aby aktívnejším spôsobom bolo do rozvoja cestovného ruchu zapojené aj ministerstvo kultúry a ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja. V tomto zákone je dôležité aj to, že ministerstvo dopravy cez spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL, ktorá vlastne má na starosti prezentáciu a propagáciu cestovného ruchu nielen na území Slovenska, ale aj v zahraničí, bude aktívnejším spôsobom koordinovať rozvoj cestovného ruchu na území Slovenska. Je to dôležité pretože mnohé obce, ktoré spravujú rôzne rekreačné strediská alebo destinácie alebo oblastné organizácie, mnohé nemajú skúsenosti s manažovaním a rozvojom cestovného ruchu, a preto napríklad, keď už sa bavíme o Zemplínskej Šírave, tak vznikli tam mnohé nezvratné kroky, ktoré výrazným spôsobom zdevastovali cestovný ruch, pretože starostovia, ktorí prevzali správu rekreačných stredísk, nevedeli manažovať rozvíjať cestovný ruch a v podstate finančné prostriedky, ktoré získali z cestovného ruchu neinvestovali naspäť do rozvoja. Tieto rekreačné strediská sú tu dnes zaostalé, zdevastované, pretože starostom išlo v prvom rade o zachovanie ich starostovských stoličiek a peniaze z cestovného ruchu investovali do svojich obcí, ale nie do tých destinácií a vidíme, že Slovensko výrazným spôsobom zaostáva za okolitými krajinami. Veď aj samotný riaditeľ spoločnosti SLOVAKIA TRAVEL pán Mika, tiež hovorí, že za posledných desať rokov je investičný dlh v cestovnom ruchu oproti napríklad Slovinsku, ktorý je podobný veľkosťou ako Slovensko o 300 000 000 eur. To sú veci, ktoré oceňujem, ale vidím tu aj negatíva, ale nie tomto zákone, ale v tom ako sa cestovný ruch na Slovensku rozvíja respektíve nerozvíja.
Ak si vezmete rozpočet ministerstva dopravy, je približne 2,8 miliardy eur na cestovný ruch z rozpočtu Slovenska ide len 35 000 000 eur na celé Slovensko. Je to kvapka v mori. 35 000 000 eur a z tejto sumy 9 000 000 eur prerozdeľuje ministerstvo dopravy cez spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL na jednotlivé oblastné organizácie cestovného ruchu a krajské organizácie cestovného ruchu. Spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL si ponecháva nejakých 26 000 000 eur. Tak na 90 % z týchto peňazí ide na propagáciu a prezentáciu, nakupuje sa vysielací čas v rádiách, v televíziách, ale nejde priamo do infraštruktúry, to znamená, do rozvoja cestovného ruchu. Takže dnes máme situáciu takú, že štát takmer ničím neprispieva na rozvoj v cestovnom ruchu priamo do rozvoja infraštruktúry. To isté aj kraj, samosprávne kraje, krajské organizácie cestovného ruchu a oblastné organizácie cestovného ruchu tiež dávajú peniaze, ktorým poskytne spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL len, len do propagácie a marketingu. To znamená, že máme tu rôzne spoty, reklamy, propagáciu, ale naše rekreačné strediská chátrajú. Tu, keď sa pozriete na Zemplínsku Šíravu, pozrite sa na Domašu, Liptovská Mara, Oravská priehrada a tak ďalej môžeme ísť rad za radom. Takže v podstate myslíme skôr na propagácia marketing, ale nemyslíme na rozvoj, a preto je dôležité, že v tomto zákone predkladatelia dávajú užšiu spoluprácu s ministerstvom investícií a regionálneho rozvoja, aby vlastne tí aktéri, ktorí v tom cestovnom ruchu pôsobia sa konečne zobudili a nerobili len propagáciu a marketing, ale začali konečne reálne investovať do stredísk, aby sa konečne ten cestovný ruch naštartoval.
Takže ja dúfam, že sa nám to nakoniec týmto spôsobom podarí, a preto tento zákon podporím a vyzývam aj kolegov, aby sa pripojili. Ďakujem veľmi pekne.
|
To, že treba pomáhať pracujúcim matkám pochopili aj mnohé nadnárodné spoločnosti a firmy, ktoré im začali vytvárať lepšie podmienky, či už sú to rôzne škôlky vo firmách, detské kútiky, pomáhajú im skrátením pracovného času. A je pravda Igor, čo si povedal, že štát na pracujúce matky dlhodobo kašlal a vôbec sa o ich problematiku nezaujímal a nepresadzoval vôbec nič a preto je najvyšší čas im pomôcť aj formou tohto návrhu zákona, s ktorým prichádzaš. Upozorňuje na to dlhodobo aj Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov, ktorá tvrdí, že štát dlhodobo nepomáha pracujúcim matkám. a toto je ten návrh zákona, ktorý majú šancu podporiť všetci poslanci v tomto pléne, bez rozdielu politického trička.
Ďalej súhlasím s tým, čo si povedal, že nie je dobré, ak sa podsúva mantra, že sa opäť bude brať samosprávam. Je to taká obľúbená mantra sociálnych demokratov, že teda sociá, že samosprávy, obce a mestá prídu o ďalšie peniaze. Tuto vysvetlil pán poslanec Igor Matovič, že 180 miliónov eur bude z výnimka, zrušenie výnimky ľudí, ktorí majú nadmerný príjem a takisto vyberú na DPH (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ktorý vy ste nerobili. Je to jednoducho fakt.
A povedzme si, stále hovoríme o samosprávach, že to sú tie čisté inštitúcie. Veď NKÚ dlhodobo upozorňuje na to, že mnohé samosprávy nepostupujú transparentne pri predaji majetku. Pozrime sa na platy primátorov a starostov. Mnohí zarábajú viac ako poslanci alebo ministri. Takže nehovorme o tom, že samosprávy sú na dne a padajú na hubu. Nie je to pravda. Nejdeme brať samosprávam, ideme pomáhať ľuďom.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Marek, takisto ako ty si vo svojej reči aj Igor Matovič povedal, že mnohí politici si na matkách založili len lacné pí ár a marketing a to načasovanie, kedy tento zákon prichádza do parlamentu, je úžasné, pretože ako ste spomínali práve teraz túto nedeľu 14. mája je Deň matiek, ja som si pozeral aj pán Pellegrini z HLAS-u bude v Michalovciach mať veľký míting na Deň matiek, kde ich pozýva všetky mamičky a dostanú aj malý darček. Pravdepodobne to bude karafiát za 1,50 a nejaké lacné vtipy, takže všetci poslanci, ktorí majú v sebe sociálne cítenie a radi sa prezentujú ako chcú pomáhať matkám, ako si vážia naše matky, budú mať príležitosť jedinečnú práve v utorok počas hlasovania preukázať, ako to s našimi matkami myslia vážne a môžu zahlasovať za návrh Igora Matoviča. Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Šofranko, potvrdzujem vaše slová. Tento celý projekt, ktorý sa koná raz za trinásť rokov a tým, že bude do neho investovaných približne sedemdesiat miliónov eur bude pod hĺbkovou kontrolou viacerých inštitúcií. Bude tam mať kontrolu Úrad vládneho auditu, ktorý bude môcť nielen kontrolovať, ale aj udeľovať sankcie, ak sa, ak dôjde k nejakému porušeniu. A za ďalšie, v Kreatívnom inštitúte Trenčín, neziskovej organizácie bude mať svoje zastúpenie aj štát cez Ministerstvo kultúry. Tým, že sú tam aj ďalšie samosprávy ako je mesto Trenčín, ako je Trenčiansky samosprávny kraj, budú taktiež dohliadať na čerpanie týchto finančných prostriedkov a financovanie zastupiteľstva či už mestské alebo krajské aj hlavní kontrolóri. Takže nie je to pravda, že vlastne sa tu chystá nejaký tunel. Bude to pod drobnohľadom. Podstatná vec čo je, nebude to vo forme dotácie , ale vo forme príspevku, ktorý bude dvojkrokovo prerozdelený. To znamená, že dostane príspevok od štátu vykonávateľa a ten môže v druhom kroku prideliť tento príspevok priamemu realizátorovi. Ale všetci, aj vykonávateľ, aj priami realizátori budú musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. V tom je ten rozdiel.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Pán predsedajúci, budem stručný, aby som to urýchlil.
Ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona chcem vás požiadať o jeho podporu. Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 je veľmi významná nielen kultúrno-spoločenská a investičná aktivita nielen v rámci mesta Trenčín a Trenčianskeho samosprávneho kraja, ale je to významná aktivita aj pre celé Slovensko. Táto legislatí... tento legislatívny návrh, s ktorým prichádzame, je veľmi dôležitý, pretože predtým sme to konzultovali aj so samotným primátorom, aj so zástupcami Kreatívneho inštitútu Trenčín, neziskovej organizácie, aby tento veľký, rozsiahly projekt sa vôbec realizoval, je potrebné prijať túto legislatívnu zmenu. Len pre informáciu, v rámci tohto projektu sa preinvestuje približne viac ako 70 miliónov eur, veľmi významnými investičnými investormi je mesto Trenčín, ktoré preinvestuje približne 5,4 mil. eur, potom je to Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý tiež investuje vyše 5 mil. eur, potom je tam 15 mil. eur z rozpočtu štátneho a vyše 40 mil. eur je z európskych peňazí. Dôjde k významnej revitalizácie a rekonštrukcii verejných priestranstiev, kultúrnych budov, inštitúcií, takže to bude mať veľmi pozitívny prínos nielen pre samotné mesto Trenčín, ale pre celý Trenčiansky samosprávny kraj.
Ďalej, čo je pozitívne, nie je to len infraštruktúra, ale vlastne podarí sa naštartovať mnohé festivaly, koncerty, diskusie a podujatia, ktoré budú mať dlhodobý charakter nielen v tomto roku, ale aj do ďalších rokov sa prenesú, čo je dôležité. A ďalšia vec je, týmto projektom podporíme aj mladých kreatívnych ľudí, ktorí nám odchádzajú zo Slovenska, a vytvoríme im priestor sa realizovať tu doma.
Ďakujem veľmi pekne.
|
34.
Ďakujem za slovo. Samozrejme návrh tohto zákona je nič iné len posilniť právomoci generálneho prokurátora dať mu ešte väčšie. Vôbec sa tu nehovorí pri § 363 o obetiach trestných činov a to je problém, pretože hovoríme vždycky len o obvinených. Ale každý trestný čin má svoju obeť, má poškodené, či už je to fyzická osoba alebo štát, alebo inštitúcia. A tento § 363 zvýhodňuje obvinených, ale poškodení a obete sa dostávajú ešte do nepriaznivejšej situácie. Lebo proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nevedia dať žiaden opravný prostriedok.
Takže taká zmena trestného práva, ktorá nesleduje aj ochranu poškodených nemôžeme byť dobrou zmenou.
|
34.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Svrček, ja mám pred sebou aktuálnu správu Najvyššieho kontrolného úradu, a tá práve konštatuje to, čo si hovoril aj ty, že Slovensko výrazným spôsobom zaostáva za krajinami Európskej únie, čo sa týka budovaní diaľničnej siete a dopravnej infraštruktúry, čo má vlastné ekonomi... podstatné aj ekonomicko-sociálne dopady. Dokonca sa tam uvádzajú aj čísla, že napríklad za kontrolované obdobie rokov 2014 – 2021 sa podarilo zrekonštruovať iba 20 projektov z celkového počtu 133 projektov cestnej infraštruktúry. Z plánovaných 1 478 km bolo postavených iba 213 km. Takže už aj z týchto čísel je zjavné, že ak sa nepreberieme a neurýchlime ten proces výstavby diaľnic, tak Slovensko nebude napredovať a bude stagnovať aj v tých regiónoch na východe Slovenska.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod zareagujem na vystúpenie pána Baránika a pána Dostála. Vy sa snažíte nastoliť vo verejnosti atmosféru, že tu v parlamente sedia poslanci, ktorí ubližujú LGBTI komunite a ich urážajú a pritom to nie je pravda. Viete, že tá realita je taká, že ľudia z tejto LGBTI komunity sú na Slovensku pomerne úspešní, sedia aj tu v parlamentných laviciach. Ja som nezaznamenal niekoho z kolegov, že by urážal inak orientovaného kolegu a sú tu. Sú tu asistenti, títo ľudia zastávajú významné pozície v kultúre, v umení, sú tú herci. Ja nevidím nikoho z nás, že by týchto ľudí urážal, ale naopak poslanci, ktorí zastávajú konzervatívne hodnoty, sú vystavovaní vašim útokom. Vy nerešpektujete jednu podstatnú vec. Nám nevadia títo ľudia. Nám vadí agenda, ideológia, ktorá sa sem pretláča z Bruselu a na silu sa vnáša a pritom nerešpektuje naše tradície, našu históriu, náboženské presvedčenie a kultúru. A to je problém a preto my ako konzervatívni politici musíme na to reagovať. Ďalšia vec. Boli tu traja poslanci z Európskeho parlamentu. V podstate Slovensko videli len preleteli letecky, strávili tu len pár hodín a na základe toho vypracovali nejakú správu a vy nás idete presviedčať poslancov, ktorí tu žijeme roky, že naše názory sú mylné. Títo poslanci sa ubytovali 15. decembra večer v hotely, prileteli zo Štrasburgu do Viedne, prespali, ráno strávili nejaký osem od rána do večera nejaký osemhodinový program, čo oceňujem, snažili sa aspoň stretnúť s viacerými zástupcami verejnej správe a sektora. Boli s policajným prezidentom, boli s ministerskou kultúry, boli s generálnym prokurátorom, špeciálnym prokurátorom, boli so zástupcami médií, ale ďalšia vec, keď chceli vedieť, aká je naozaj situácia na Slovensku, prečo odignorovali zástupcov cirkvi. Ja som to už dnes hovoril aj vo faktickej poznámke. Na Slovensku je 66 percent obyvateľstva veriacich, ktorí sa prihlásili v poslednom sčítaní v roku 2021 či už k rímsko-katolíckej cirkvi, grécko-katolíckej cirkvi, je to 3,6 milióna obyvateľov. My konzervatívni politici zastupujeme týchto ľudí v parlamente a to je jedno v ktorejkoľvek strany a vy sa snažíte navodiť dojem, že tu len taká hŕstka páru poslancov, ktorí si tu presádzajú svoju ideológiu. Nie. My zastupujeme naše hodnoty, zastupujeme 3,6 milióna obyvateľov, našu históriu, naše tradície. Ja som to aj minule hovoril vám pán Dostál, že na Slovensku máme jeden liberálny dom a máte obrovskú propagandu v liberálnych a progresívnych médiách. Máme 3500 kostolov, takmer v každej obci je nejaký kostol, kde sú každú nedeľu ...
===== si tu presádzajú svoju ideológiu. Nie. My zastupujeme naše hodnoty, zastupuje 3,6 mil. obyvateľov, našu históriu, naše tradície. Ja som to aj minule hovoril vám pán Dostál, že na Slovensku máme jeden liberálny dom. A máte obrovskú propagandu v liberálnych a ... (nezroz. vyslov.) médiách. Máme 30500 kostolov. Takmer v každej obci je nejaký kostol, kde sú každú nedeľu stovky tisíce ľudí. A vy sa názory týchto ľudí snažíte tu potlačiť. A to nie je fér.
Ďalšia vec. Poviem vám čo mi vadí v tejto správe europoslancov. Je to napríklad to, že tvrdia, poukazujú na jasnú potrebu urobiť viac, napríklad prostredníctvom výberu programov vo verejnoprávnej televízii, kde by mali pretláčať verejnoprávna televízia LBGTI komunitu. Ďalej propagujú potreba ďalšej potreby programu zameraných na LGBTI. To je výstup zo správy výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, ktorý bol tu na Slovensku v decembri. A ďalej sa mi nepáči, že úplne prehliadate jeden podstatný fakt. A týmto členom výboru to bolo vysvetlené aj z úst generálneho prokurátora, aj z úst prezidenta Policajného zboru, že primárnym cieľom tohto šialeného vraha, ktorý zabil dvoch mladých nevinných ľudí bol premiér slovenskej republiky. To znamená nie je fér to odkloniť len na jednu tému tejto problematiky. Proste to bol šialenec. Kto mu prišiel do rany, toho zabil. Nevyšiel mu premiér, našiel si dvoch mladých nevinných ľudí, ktorých zabil.
A ďalšia vec je. Tento výbor vyzýva vládu, aby zintenzívnila úsilie o zlepšenie právneho uznávania páru rovnakého pohlavia a ich detí a aby ich urýchlene prijala. Ďalšie súvisiace právne reformy vrátane vhodných postupov zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby. Preto oceňujem tento návrh pani poslankyni Anky Andrejuvovej a Anky Záborskej, ktorý vlastne prináša, pripomína europoslancom, že my sme suverénne zvrchovaná krajina, ktorá rešpektuje svoju kultúru, tradície, náboženské vierovyznanie a k čomu sa obyvatelia Slovenska hlásia. A treba týmto europoslancom to pripomenúť, aby to bolo zjavné.
A na záver, aby som nebol len kritický. Oceňujem z tejto správy poslancov, europoslancov, delegácia tiež zdôraznila naliehavú potrebu predchádzať extrémizmu, trestným činom a nenávisti a nenávistným prejavom či už voči LGBTI komunite alebo iným ľuďom. Tam sa všetci zhodneme. Ďakujem pekne.
|