Ja nemám čo povedať tomu pánovi Pročkovi, lebo, len toľko, že ja neviem, ako to ovplyvní vôbec tie procesy s mafiami. My vieme, že mafia sa podarila rozlomiť na Slovensku pomocou kajúcnikov. Tak neviem, aký to bude mať tam dopad. To už nech povedia právnici. Ale do Trestného zákona si chce koalícia pridať marenie volebnej kampane cudzou mocou.
Vážení páni vládnej koalície, toto sú komunisticko-eštébácke metódy a spôsoby. Toto sme zažívali celý čas. Vy ste ešte vtedy nežili, ani pán poslanec Glück, ktorý to, myslím, navrhol. Ale na základe tohto posielali za komunizmu ľudí do väzenia, že niekto im poslal nejaké peniaze. To je niečo tak komunisticko-eštébácke, že ja som, ja žasnem na tom, že kde vaše myslenie sa pohybuje.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán poslanec Šmilňák, ja som pri tvojom vystúpení uvedomil, ty si zhrnul celý ten proces ktorým prechádzame vlastne takmer od začiatku tohto volebného obdobia. Uvedomil som si ako krok za krokom táto vládna koalícia miluje tvárnosť tejto krajiny. Proste krok za krokom si upevňuje moc, likviduje každé nebezpečenstvo ktoré by mohlo moc nejak demaskovať a ukázať a samozrejme potrebuje zahladiť staré stopy a staré hriechy. Čiže v tomto ti ďakujem a je strašne dôležité, že opozícia bojuje, že zápasí, aby si to ľudia uvedomili, pretože potichu by sa dalo takto pomaly tak uchopiť moc, že ani nezbadáme, že už sme inou krajiny. Nie, musíme o tom hovoriť, táto vládna koalícia mení tvárnosť celej tejto slovenskej krajiny. Ďakujem.
=====
|
Pán poslanec Spišiak, mali ste veľmi kompetentné vystúpenie. Vystúpenie človeka, ktorý pozná od, by som povedal, od začiatku až po vrchol všetky tieto stupne práce polície. Má to jednu nevýhodu. Proste tým pádom sa už nebudete môcť vyvliecť z toho, že po zmene, po voľbách budete ministrom vnútra. Proste bez toho, aby som sa dotkol práce ministrov vnútra ako Mikulec a podobne, proste s týmto všetkým, čo sa tu za tie štyri roky urobilo, urobí a urobilo, sa budete musieť popasovať a teda držím vám v tom palce a v každom prípade vám ďakujem za vystúpenie.
|
Ja by som rád doplnil pána poslanca Vančo v tom, keď hovoril o tom prerážaní dna, že za toto všetko nesie absolútnu zodpovednosť premiér Fico. Premiér Fico v snahe udržať si svoju moc sa prizerá a kryje totálny, morálny aj materiálny rozpad tohto štátu. Ja som si to nevedel ani uvedomiť včera pri hazarde a teraz vidíme, že vlastne púšťame čokoľvek len aby zostal pri moci, aby si udržal moc. Proste Robert Fico v tejto chvíli nesie zodpovednosť za morálny i materiálny rozklad Slovenskej republiky a tuná môžu ľudia vykrikovať čo len chcú o tom, akí sú veľkí Slováci, sú všetci pri tom, aby sa rozkladá Slovenská republika. Ďakujem.
|
115.
Pán poslanec Čaučík, si správne poukázal na zahmlenosť tohto zákona. Nakoniec už to aj pán minister priznal, že vlastne tento zákona nerieši, ako zabrániť ilegálnym herniam, nerieši, ako zabrániť on-line herniam. Toto sa má len v budúcnosti prijať. A moja otázka je, prečo sa to teraz neprijalo v jednom zákone? Tam by sme potom mohli veriť, že áno, tie, týmto herniam to končí a prichádza teda jedna štátna. No ale takýmto spôsobom ten, keď prijmeme tento zákon, tak len k všetkým tým existujúcim herniam bude pridaná jedna štátna ešte. A ešte navyše bez toho, aby sa mohli obce nejako voči tomu vyhradiť.
Tá otázka základná je, prečo sa, prečo nemôžu mať obce právo veta? Toto nerozumiem, že chcú prikázať všetkým obciam, že toto musíte prijať, ak sa o tom rozhodne. A najmä nerieši to vôbec nijakým spôsobom tie ilegálne herne, online herne a podobne. Ak by to bolo v tom istom zákone, tak môžeme celkom ináč rozprávať o tom zákone, že o čo mu ide. Takto mu nejde o nič.
|
88.
Pán poslanec Pročko začal svoj príhovor tým, že hovorím ku skrátenému legislatívnemu konaniu a potom hovoril to, čo hovoril, o čom, čo sme počuli. Presne to vystihol. Dneska dopoludnia niekto z predsedajúcich hovoril, že upozorňoval, hovorte ku skrátenému legislatívnemu konaniu, ale veď práve všetky tieto príspevky, ktoré hovoria o absurdite tohto zákona, hovoria o absurdite toho skráteného legislatívneho konania. Veď, veď to je voľačo absurdné, že chce chceme zavádzať niečo, obrať tých starostov, ktorí poznajú tú obec, o možnosť, aby zabránili tej zhubnosti a zároveň chceme len preto, že je to záujem nejakej politickej strany alebo politickej garnitúry, proste takúto pliagu dať medzi ľudí.
Ja sa naozaj pýtam, aký zmysel má tento zákon, čo je za tým? Kto na tom chce zbohatnúť, alebo o čo vlastne ide? Veď to je úplne na hlavu obrátené.
Ďakujem.
|
60.
Pani kolegyňa Turčanová povedala, že tento zákon oberá obce o právomoc rozhodovať o tom, či tam bude alebo nebude hazard. Komunizmus, v novembri 1989 padol komunizmus. Základ komunizmu bol v tom, že zhora dirigoval všetkým, že neexistovala žiadna subsidiarita, kedy by ľudia, ktorí niekde žijú, mohli rozhodovať o tom, čo chceme robiť. Toto bol prvý krok, celá tá decentralizácia toho obludného systému, aby si ľudia mohli sami rozhodovať, aby obce mohli sami rozhodovať, či tu chce mať hazard alebo nechce mať hazard. Čiže toto je len pokračovanie toho, že bol zrušený 17. november ako štátny sviatok, toto je pokračovanie tej centralizácii moci, pokračovanie tej komunistickej centralizácie moci. A to vidíme na celom fungovaní tohto parlamentu. Tieto skrátené legislatívneho konania, ktoré nemajú žiadny zmysel okrem nejakého politického vydierania, sú jednoducho už vládnymi dekrétmi. Tu neni nejaká diskusia v parlamente. Tu stále sa odkladajú odvolávania ministrov v parlamente, čiže sa stráca akákoľvek možnosť konfrontácie poslancov s ministrami, ktorí by mali niesť zodpovednosť za svoje veci. Čiže toto je všetko návrat k tomu, aby sme sa vrátili pred november ´89. A pokiaľ ide o samotný ten zákon, tak ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo v prvom rade upevňovať v mladých ľuďoch duševné a telesné zdravie. A zákonom o hazardu vlastne ministerstvo cestovného ruchu a športu ide ožobračovať mladých ľudí aby ich, učiť ich návykovosti, nabádať ich k tomu. Čiže úplne proti svojmu zmyslu a v tom súhlasím naprosto, že treba, aby ho premenoval na ministerstvo hazardu.
Ďakujem.
|
110.
Pán poslanec Hlina, keď ste boli premiérom, tak vaša vládna koalícia mala... (reakcie z pléna), ja som čo povedal? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Povedali ste: pán poslanec Hlina.
Mikloško, František, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec Matovič, keď ste boli premiérom, vaša vládna koalícia mala ústavnú väčšinu, pokojne ste presadili ústavný zákon o jednomandátovom volebnom systéme, pokojne ste presadili ústavný zákon o rodičovskom bonuse. Moja otázka, moja skromná otázka znie, prečo ste vtedy nepresadili tento ústavný zákon, ktorého sa tak dožadujete? Čo vám v tom bránilo?
|
Pán poslanec Čaučík, mal si výborný príhovor. Súvisí to zrejme s tým, že si sa v týchto dňoch dožil 60 rokov svojho života, takže blahoželám Ti. Len tak ďalej, ale žiaľ, nie si sudca, tak odmenu nedostaneš.
|
112.
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou. Ja už len dodávam. Krajina, ktorá nemá pamäť, ktorá nemá ducha, ktorá nemá vlastnú kultúru, nemá budúcnosť. Stala sa krajinou ľudí, ktorých jediným zmyslom je len prežiť každý deň. Krajinou, kde neexistuje spoločný záujem ani spoločná budúcnosť, existujú len osobné egoizmy a prežívanie.
Verím, že táto koalícia ešte pochopí, že 17. november je fundamentálny sviatok tejto našej novej budúcnosti. Dámy a páni, bez 17. novembra by tu nikto z nás nesedel.
|
102.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačného balíka sa chcem vo svojom vystúpení dotknúť rušenia niektorých štátnych sviatkov ako dňoch pracovného pokoja. Nebudem sa tu vyjadrovať k rušeniu jedného cirkevného sviatku, už ktorýkoľvek to bude, k tomu sa poprípade potom vyjadrí Ústavný súd. Dotknem sa zrušenia 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom, ktorý má byť zrušený ako pracovný deň len v roku 2026 a 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý má byť ale zrušený ako deň pracovného pokoja natrvalo a dokonca už aj tento rok, v roku 2025.
Všetci vieme, že Slovensko je v tejto chvíli v zložitej ekonomickej situácii a potrebuje isté finančné reštrikcie. Chápem, že jednorazovo na jeden rok môže byť takto zrušený ako deň pracovného pokoja aj taký fundamentálny pamätný deň ako je 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, ale pripomeňme si, čo tento deň symbolizuje. Druhá svetová vojna trvala od roku 1939 do roku 1945. Jej obeťami na životoch bolo 45 až 60 miliónov ľudí. Boli zničené mnohé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetkoch a kultúrnom dedičstve ľudstva. V dôsledku holokaustu bolo usmrtených 6 miliónov ľudí, najviac Židov, ale i Rómov a homosexuálov. Porážkou nacizmu, ktorý bol hybnou silou tejto vojny zo strany Nemecka, bola porazená hrozná a neľudská totalita, ktorá zasiahla rovnako Slovensko, a preto tento deň musí byť zapísaný navždy v pamäti nielen Európy, ale i demokratického Slovenska. Ale ako som povedal, v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie pripúšťame, že jeden rok sa aj tento deň pôjde do práce a nezostane tak čas v pokoji si pripomenúť tento významný deň.
Ale zastavme sa teraz pri 17. novembri 1989, kedy sa zrútila druhá hrozná totalita 20. storočia vo svete, komunizmus. Francúzske dielo Čierna kniha komunizmu podáva štatistiku obetí komunizmu, Sovietsky zväz - 20 miliónov mŕtvych, Čína - 65 miliónov mŕtvych, Vietnam - jeden milión mŕtvych, Severná Kórea - dva milióny mŕtvych, Kambodža - dva milióny mŕtvych, Východná Európa - jeden milión mŕtvych, Latinská Amerika - 150-tisíc mŕtvych, Afrika - 1,7 milióna mŕtvych, medzinárodné komunistické hnutia a komunistické strany, ktoré neboli pri moci, asi 10-tisíc mŕtvych. Súhrn sa blíži k hranici sto miliónov mŕtvych, a to nehovoríme o ľuďoch, ktorí boli dlhé roky v gulagoch a väzniciach a prežili a občianskom postihnutí ich rodinných príslušníkov, všetkých týchto mŕtvych i väznených. Pripusťme znova, že Slovensko prežíva neľahkú hospodársku situáciu. A teraz si viem predstaviť, že na jeden rok sa aj v tento ďalší fundamentálny štátny sviatok slovenskej novodobej histórie bude pracovať, ale zrušiť ho natrvalo, tu ide o niečo celkom iné.
Táto vláda na čele s Robertom Ficom chce vymazať pád komunizmu vo svete i na Slovensku z kolektívnej pamäte Slovenska. Nech ma nikto neupravuje slovami, veď to ďalej zostane štátnym sviatkom, budú visieť na žrdiach štátne zástavy a podobne. Nie, sviatok môže človek opravdivo prežívať len vtedy, keď sa zastaví, keď vybočí z každodenných povinností a znovu a znovu si uvedomí, čo tento sviatok pre mňa, pre moju rodinu i celú spoločnosť znamená. Vymazať pád komunizmu z kolektívnej pamäte nášho národa sa ale deje v omnoho širšom a nebezpečnom kontexte. Na svete vidíme snahu o reštauráciu, o návrat totalitných režimov. Vidíme to na režimoch v Rusku, Číne, Severnej Kórei, Vietname, Azerbajdžane, Iráne, Bielorusku, v afrických krajinách a ešte ďalších krajinách. Raz premiér Robert Fico mal potrebu zavítať práve medzi týchto súčasných diktátorov sveta, aby s nimi slávil deň víťazstva. Náš premiér Fico má potrebu dávať nám za vzor politické modely v Číne a Vietname. Preto zrušenie sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo vôbec nie je snahou o hľadanie ekonomických riešení pre krajinu. Ide o to, postupne vymazať tento sviatok z našej pamäte a nebáť sa potom vykročiť k putinovským, lukašenkovským a iným režimom.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dávam preto pozmeňujúci návrh, aby v duchu solidarity s ekonomickou situáciou tejto krajiny 17. november ako deň pracovného pokoja zrušený je len v roku 2026, rovnako ako je to v prípade 8. mája. Tí, ktorí ho nepodporíte, prepáčte, alebo sa zdržíte hlasovania, dáte tým súhlas k zrušeniu štátneho sviatku 17. novembra ako dňa pracovného pokoja natrvalo. Vaše hlasovanie zostane už zapísané ako váš politický postoj k tejto epochálnej historickej udalosti v našich dejinách a jeho dôsledkom, ako som to vyššie opísal. Nech sa v budúcnosti potom už nikto nevyhovára, že takto som to nemyslel. Ďakujem vám za pozornosť a teraz prečítam môj pozmeňujúci návrh a prosím pána predsedajúceho, aby mi zastavil čas.
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Ďakujem.
Mikloško, František, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005.
Vládny návrh zákona z ... 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, tlač 1005, sa mení a dopĺňa takto:
K čl. I
(novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)
1. V čl. I sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. I v bode 2 nadpis § 252u znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 252u sa slová "a 8. mája” nahrádzajú slovami "8. mája a 17. novembra".
K čl. III
(novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch)
1. V čl. III sa bod 2 vypúšťa.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 2.
2. V čl. III v bode 2 nadpis § 4b znie:
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026
V § 4b sa text "sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)” nahrádza textom "štátny sviatok uvedený v § 1 písm. f) a sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) a j)".
K čl. XX
V čl. XX sa slová "čl. I prvého bodu a tretieho bodu, čl. II,” nahrádzajú slovami "čl. I prvého bodu a druhého bodu, čl. II, čl. III”.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a verím, že poslanecké kluby ma podporia v tomto návrhu, v tomto pozmeňujúcom návrhu, kde chcem navrhnúť, aby 17. november rovnako ako 8. máj bol v budúcom roku pracovným dňom, ale v ďalších rokoch sa vrátil k tej podstate, ktorú všetci slávime, a to je pád komunizmu a pád nacizmu. Ďakujem.
|
64.
Pán poslanec, najsilnejší teda post podpredsedu parlamentu patrí najsilnejšiemu opozičnému klubu. Patrí Progresívnemu Slovensku, preto za Kresťanskodemokratické hnutie hovoríme to, čo už dávno viete, že dáme vám všetkých desať hlasov. Hovoriť, že post podpredsedu patrí najsilnejšiemu poslaneckému klubu, a zároveň budeme hovoriť, že kto to môže byť, tomu sa za komunizmu hovorilo tzv. riadená demokracia, čiže je tu demokracia, ale my ju budeme vysvetľovať. Čiže tieto časy skončili v Novembri ´89 a my sa dožadujeme tej demokracie, ktorá je tu po Novembri ´89.
A prosím, aby sa jej dožadovala celá táto sála, pokiaľ ešte si túto demokraciu chce nejako ctiť. Ďakujem. (Potlesk.)
|
267.
Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku.
Za 35 rokov vlastne prechádzame stále takýmito zápasmi, že stále tá akoby tendencia nejakého návratu pred ten november ´89. Doteraz sme ich všetky zvládli. Doteraz sme všetky nakoniec, posunuli sme vždy Slovensko ďalej. Ja som presvedčený, že aj tento zápas nejakým spôsobom zvládneme. Dáva mi tomu nejaký taký optimizmus tak naša historická skúsenosť, že v konečnom dôsledku sme to vždycky zvládli. Dúfajme. (Potlesk.)
|
249.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že budem hovoriť z pozície kresťanského demokrata, ale vystupujem tu len za seba samého.
Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahranično-politickej situácie, ktorá nás počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi, nakoniec vidíme teraz medzi Iránom a Izraelom, vo svete stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny nezažili. Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely.
Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie tým, že nám predkladá za vzor autoritatívne a totalitné krajiny ako sú Čína, Vietnam a najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas štyridsaťročnej komunistickej vlády, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov Komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k doteraz najväčšiemu celospoločenskému zopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum tak, že tie menšie strany sa môžu cítiť byť právom ohrozené. V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu našej krajiny, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské, a tu podotýkam, nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania, on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní? My, ktorí veríme v Hospodina? Navyše premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie, splnili ste svoju úlohu, môžete odísť.
Pri tomto medzinárodne politickom vývoji, kedy sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie Roberta Fica nás môže nakoniec strhnúť rovno do náručia totalitného agresívneho Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva. Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia a navyše im k tomu máme ešte aj vypomáhať. Ale cítim potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé, podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som to aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k takzvanému vykosťovaniu vatikánskych zmlúv, ktorých, mimochodom, architektom bol čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Jeho duch sa tu teraz nad nami vznáša. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a tým pádom sú dnes nespochybniteľné. Ak sa ale prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, kam podľa tohto článku patria aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. A teda ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napríklad zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či je to v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom ústave Slovenskej republiky, a ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákon bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach. A navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov, nemohli raz vyhovárať, že takto sme si to pri našej podpore nemysleli. A spomeniem ešte jednu vec k tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového čl. 52a, ktorý znel, Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie, Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne, sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu čo viac dodať. (Potlesk.)
Na záver svojho vystúpenia chcem tu ešte jednu vec povedať. Celý život som kresťan, katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 Slovenská národná rada išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako 6-tisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke pod svojím menom poslal vtedajšiemu predsedovi Slovenskej národnej rady Viliamovi Šalgovičovi. Keď druhej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla ani na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme s KDH z vlády. Toto za 35 rokov od novembra ´89 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem a hlasovať nebudem. Čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
|
137.
Pán podpredseda Gašpar, vy ste povedali, že v súvislosti s pánom Majerským Františkom, že ako druhú alternatívu toho, jeho zmeny rozhodnutia, že ste ho pravdepodobne korumpovali, kúpili a otázka je, za akú cenu. To ste povedali. Čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete povedať na tohto krás... (potlesk), František Majerský je jeden čistý, krásny človek, záchranár, človek, ktorý bol vychovaný horami, ktorý je nosič. Čo si to dovoľujete povedať, takto ho obviniť? Vy ste tu celý čas obhajovali túto časť, že či oni nemajú rodiny, keď sú obviňovaní, že kradnú a podobne. A František Majerský nemá rodinu? František Majerský nemá deti? Vyprosujem si to zaňho.
A keď už ste spomínali, že ja som uviaznutý v komunizme. Áno, za komunizmu všetkých odporcov režimu komunisti obviňovali, že sú platení zo západu, že sú korumpovaní a kupovaní. V tomto smere zase nám prinášate práve ten duch tejto totality, ktorá vtedy tu vládla a znovu opakujem, za Františka Majerského, vyprosujem si to, jeden čistý človek, za ktorého by som dal ruku do ohňa. (Potlesk.)
|
47.
Pani poslankyňa Plaváková veľmi správne povedala, že sa jedná o mimoriadnu a zároveň veľmi závažnú správu. Pán ombudsman jasne vyjadril na začiatku svoju úctu k policajtom a k Policajnému zboru, pretože ich práca je nesmierne náročná a často prípady, ktoré riešia, sú veľmi komplikované, aj ľudia, s ktorými musia jednať, sú veľmi často veľmi komplikovaní, to hovorme, to jasne povedzme. Ale ako je povedané, ako je jedno príslovie, že diabol je v detailoch, diabol sa nachádza v detailoch. A v tom vidím obrovský prínos tejto správy, že poukázali práve na tie detaily, v ktorých boli porušené zákony. To je vlastne poslanie a povinnosť ombudsmana, aby ich vytiahol, zverejnil, aby na nich sa potom dali riešiť aj všeobecné problémy. Čiže v tomto smere patrí pánovi ombudsmanovi vďaka, rovnako pani poslankyni Plavákovej, že to ešte zdôraznila a, samozrejme, je vecou parlamentu, aby pre dobro veci tieto veci do budúcnosti nejakým spôsobom ošetril.
Ďakujem.
|
68.
Pán poslanec Dostál, veľmi správne si poznamenal, že konsenzus zahraničnopolitickej orientácie Slovenska sa rozpadol, a teda musím povedať, že ho rozpadol alebo rozbil premiér Fico. A teraz sa pozrime na to, on začal dávať za vzory Čínu a Vietnam, ale teraz počas tejto jeho zahraničnej návštevy to posunul ešte ďalej. On v Uzbekistane, ktorý je totalitný štát, ktorý patrí do vojenského bloku s Ruskom, takzvané spojenie sto nezávislých štátov, on tam vyhlásil na tlačovej konferencii, že ide meniť politický systém na Slovensku. A mne to pripomína, v roku, v októbri 1956 bola, bola revolúcia v Maďarsku.
7. novembra 1956 prišiel János Kádár z Moskvy na tankoch do Maďarska a oznámil vznik novej promoskovskej maďarskej vlády, na ktorej čele stál a Imre Nagy bol popravený. Zo zahraničia sa robia takéto kroky. A teda čo chcel Robert Fico povedať tým, že v Uzbekistane vyhlásil, že ide meniť politický systém na Slovensku? Proste on to ženie do takých krajností, že už proste treba jasne povedať, že s týmto človekom nemôžeme spolupracovať na žiadnom poli.
|
54.
My sme sa naučili, že tie hlasovania tu bežia, jedno prichádza, potom odchádza a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne to akoby nemalo žiadnu váhu. Ale hlasovania najmä vo vážnych historických chvíľach zostávajú súčasťou pamäte a dejín národa. Ja si pamätám, ako sa stále vlastne vracia k tomu, keď sa prijímal za Slovenského štátu zákon o deportáciách Židov. Ako dneska sa dovolávajú tí, že vlastne, ktorí nehlasovali, že nie všetci sme hlasovali. Toto sú také hlasovania, ktoré potom hodnotia dejiny a hodnotia aj politikov a politické strany. My dnes nevieme, ako dopadne táto vojna hrozná, nevieme, ako sa to vyvinie, ako to zasiahne celú Európu. Aj toto hlasovanie v tejto krízovej chvíli bude raz také ako niekedy, keď sa hlasovalo o deportáciách Židov. Každý tu podá svedectvo, na ktorej strane vtedy stál. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
...(Prosím o výmaz rečníka)...
|