Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
5. 2. 2025 14:55:27 - 14:55:27 30. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 701 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Ďakujem za slovo.
Ja ťa len doplním, pani kolegyňa. Ty si aj naznačila, že teda odborníci a verejnosť očakáva, že nový Stavebný zákon urýchli a zjednoduší stavebné konania a mal by vyriešiť mnohé problémy, ktoré ich dnes sprevádzajú. Podmienkou, dôležitou podmienkou je aj navýšenie personálnych kapacít stavebných úradov, ktoré z toho dôvodu často nestíhajú legislatívou dané termíny. Nová legislatíva je len jednou z podmienok na zefektívnenie stavebných konaní a tou ďalšou nevyhnutnou a veľmi dôležitou je práve lepšia organizácia stavebných úradov. A tu sa obávam, že sme taktiež zostali len na polceste s týmto novým zákonom, lebo keď si aj pozrieme, všetci tí noví zamestnanci aj dnes potrebujú takzvanú odbornú prípravu a stavebné úrady potrebujú prihlasovať týchto zamestnancov na odbornú prípravu, ktorá sa deje v tom lepšom prípade spravidla raz za jeden rok. A vzhľadom na počet miest pre celé Slovensko môže jeden stavebný úrad dnes prihlásiť maximálne dvoch zamestnancov. On môže poslať prihlášky aj pre viacerých zamestnancov, ale všetci nad ten počet dvaja musia byť označení a zaradení ako náhradníci. Aj na prihláške ich stavebný úrad, respektíve štatutár, keď ich prihlasuje starosta alebo primátor, musí poznačiť ako náhradníkov. Čiže my ani dnes nestíhame tie kapacity a tú odbornú prípravu tých zamestnancov a po celom Slovensku sú desiatky, možno stovky prípadov zamestnancov, ktorí nemajú túto odbornú prípravu za sebou. Buď z toho, že to kapacitne ministerstvo dopravy nestíha, alebo sa netransparentne komunikuje, kedy takáto príprava bude. Lebo naposledy, posledná informácia na webe ministerstva dopravy je z roku 2021. Nestihol som viac, možno.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
29. 11. 2024 13:42:24 - 13:42:24 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
110.
Ďakujem za vaše reakcie.
Doplním ich len jedným postrehom, že pravidelne sa stretávame s absolútne netransparentným rozdávaním v rámci výjazdových rokovaní a musíme to opakovať. Máme tu aj najnovší príklad, v stredu vláda rokovala v Topoľčiankach. Zamerali sa na okresy Topoľčany a Zlaté Moravce. Obciam ste rozdelili 1,7 milióna. V okrese Topoľčany dostali koaliční 4,06 eura na hlavu, opoziční len 2,01 eura na hlavu, čiže dvojnásobne menej. V okrese Zlaté Moravce je pomer podobný, 9,2 verzus 4,8 eur na hlavu. Koalícia stále, opakovane, pravidelne, rad radom na každom jednom výjazdovom rokovaní uprednostňuje svojich starostov, starostky, svojich primátorov, primátorky. Opäť šikanuje opozičných a nezávislých. Vy sa už tú spravodlivosť nesnažíte ani len na tých výjazdových rokovaniach predstierať. A dokonca to minule povedal pán premiér aj na Markíze, keď bola táto reportáž, vtedy z toho výjazdového rokovania Rimavská Sobota, keď sme upozornili na ten babinec, na tú 60-obyvateľovú osadu, ktorá dostala 60-tisíc na hádzanársku arénu, že čo sa čudujeme, že však to je snáď normálne, že dajú peniaze hlavne svojim, že čo sa zavzdušňujeme vôbec nad tým. No my sa budeme nad tým zavzdušňovať, lebo však toto nie je, preboha, normálne, že toto povie premiér krajiny v priamom prenose, že čo sa čudujeme, že však to je normálne, že dáte svojim.
Takto sa to robiť nesmie. A vy s tým normálne pokračujete každé jedno výjazdové rokovanie s takýmto flagrantným rozhadzovaním peňazí nás všetkým. Len svojim, len svojim. Ďakujem.
29. 11. 2024 13:29:30 - 13:42:23 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
104-2
Vy ste síce rodinný balíček okresali, ale samosprávam ste tie peniaze nevrátili, pretože druhou rukou ste im upravili podiel na dani z príjmu. Takže samosprávy budú zažívať opäť výpadky príjmu, aj budúci rok. To vy ste im s Robertom Ficom sľubovali , že im výpadky v budúcom roku opäť dofinancujete alebo nie? Môžem sa opýtať, kde v rozpočte sa tieto prostriedky nachádzajú? Pretože ja som tam takú položku nenašiel. Poďme ďalej.
V úvode svojej vlády ste mali plné ruky práce s presadzovaním amnestie na svoje trestné činy, potom boli prezidentské voľby, dali ste si tam prázdniny mesiac a pol, pretože Peter Pellegrini chcel mať kľud a až potom prišiel čas na riešenie reálnych problémov. Novelu, ktorá upravovala pôsobenie materských škôl, ste prijali pomerne neskoro s ohľadom na to, že platí už od nového roka a dnes nikto nevie presne určiť, že aké peniaze obce dostanú, a preto ste pokojne do rozpočtu mohli, ale neurobili ste to, mohli ste tam ukotviť prostriedky, ktoré by slúžili rizikovým obciam, pretože také dnes máme a sú aj identifikované, mohli by im slúžiť na prípadnú pomoc. Takéto zásadné zmeny, kedy v jednom roku stratia obce milióny na dani z príjmu, plus im niečo navyše zoberie konsolidačný balíček, nehovoriac o vyššej dépeháčke, nie sú bežné, takže možno by bolo legitímne od vás očakávať, že na prípadné krízové situácie sa rozpočtovo pripravíte. Nepripravili ste sa, čo už.
Po tretie by ma zaujímalo, akým spôsobom vysvetlíte samosprávam schválenie jednorazovej odmeny 800 eur bez ich súhlasu. Pretože podkopnúť samosprávam nohy tým, že im nenápadne zoberiete časť ich príjmu, je jedna vec, ale doraziť ich tým, že im prikážete vyplatiť odmeny, na ktoré kvôli tomu naozaj nemajú, je už alebo chce už iný žalúdok. A tu musíme prízvukovať, že pre svojich zamestnancov ste v rozpočte peniaze našli, prečo ste ich nenašli aj pre zamestnancov samospráv? Pretože v kapitole všeobecná pokladničná správa, pardon, verejná, sa uvádza len toľko, že tie prostriedky sú rozpočtové na zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, to znamená len zamestnancov štátnej správy v tomto ponímaní. Ale budem rád, ak ma prekvapíte a ak poviete, že to tak nie je alebo je to len preklep. A základná otázka teda znie, či im pomôžete s úhradou 800 eur na zamestnanca alebo nie, či pomôžete mestám a obciam s úhradou tejto odmeny 800 eur pre zamestnancov alebo nie. Ono to na konci dňa bude až cirka 1 100 eur, lebo keď rátame super hrubú mzdu, tak to nebude len, samozrejme, 800 v hrubom. Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že pri príprave rozpočtu ste zameranie na samosprávy a regionálny rozvoj ako taký dosť podcenili. Nemyslím si, že niekto z predstaviteľov samospráv očakával zázraky, to určite nie, ale aspoň menšiu pozornosť v ich ťažkej situácii ste im naozaj venovať mohli. Z tohto miesta teda môžeme predpokladať, že krízová situácia v mestách a obciach bude pokračovať a rovnaký chaos, aký sprevádzal tento rok, bude aj v tom budúcom. Len s tým rozdielom, že ich čakajú nové opatrenia ako dépeháčka zvýšená na 23 %, ktorá ohrozí, zvýši všetky náklady, ktoré samosprávy majú, ale najmä ohrozí už schválené eurofondové projekty, kde zrazu budú musieť samosprávy hľadať nové veľké peniaze. A oni ich dnes, bohužiaľ, naozaj nemajú.
Zároveň transakčná daň postihne mestské podniky, či už teda údržby, resp. tie ako ich poznáme technické služby, ktoré nakupujú tovary, ale tiež napríklad dopravné podniky, ktoré nakupujú množstvo energií, materiálov, služieb a podobne. Takže zlá situáciu bude nie len pokračovať, ale určite sa zhorší. Takto, žiaľ, vládnu strany SMER, HLAS a SNS, ktoré nám vyčítajú, že my sme tí, ktorí nepoznajú problémy ľudí, ale keď majú v rukách moc, tak pomáhajú výlučne tým svojim ľuďom.
A kým ešte úplne to ukončím, možno minútka ešte na záver. My už dnes dokonca vidíme, že za ten istý čas na začiatku vládnutia, ktorý mal Igor Matovič vtedy v roku 2020, tá vláda Roberta Fica zatína do miest a obcí ešte vyššiu sekeru. Lebo za ten istý čas, čo mal Igor Matovič vtedy, tak tu už je tá sekera 327 miliónov, resp. bude zaťatá v tejto výške v tých najbližších mesiacoch. Je tam 60 miliónov na podielových daniach, to je prvé mínus.
Ďalšie je, 180 miliónov je odhad ZMOS-u, tie vezmete cez vyššiu 23 % dépeháčku a 87 miliónov bude tá jednorazová 800-eurová odmena. A to tu ešte nerátam tú transakčnú daň ako inšpiráciu z Venezuely a Maďarska a už teraz to máme 327 miliónov. Potom v 2026 tam bude mínus stovka za rodičovské dôchodky. Čiže naozaj toto naše obce, mestá a kraje nezvládnu, pán minister. Ja od vás očakávam a, prosím vás, naozaj o konštruktívnu diskusiu, konštruktívnu debatu, o možno odborné stretnutie za účelom hľadať prieniky, že ako s tou reformou a tak ďalej. Nestíha sa to.
29. 11. 2024 13:25:47 - 13:25:48 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
104.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ja svoju pozornosť pri téme rozpočtu zúžim výlučne na problematiku miest a obcí a na problémy, ktoré čakajú, žiaľ, ľudí v našich regiónoch. Na niekoľkých bodoch budem plasticky ilustrovať, aké problémy si dedia naše samosprávy z tohto roka do roka 2025 a aké nové hrozby ich bezpochyby čakajú. Pokúsim sa ku každej z nich interpretovať, ako ste mohli reflektovať na tieto problémy pri tvorbe tohto nešťastného rozpočtu.
Po prvé, daňový bonus. Naše mestá a obce sú kvôli tomuto rozhodnutiu po celý rok v krízovej situácii. Počúvame to niekoľko mesiacov, že mnohým z nich hrozí nútená správa. Majú veľký problém financovať rozbehnuté projekty a, žiaľ, aj vo viacerých dokonca kúriť či svietiť. Zastupiteľské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, celý rok apelovali na ministra financií, aby sa s nimi stretol a našiel riešenie vzniknutej situácie. Už v januári totiž bolo jasné, že výpadky podielovej dane spôsobia mnohomiliónové straty a najmä malé obce, malé samosprávy potrebovali okamžité riešenie. Minister financií sa s nimi na začiatku nielenže nestretol, ale úmyselne odkladal dofinancovanie na druhú polovicu roka. Naozaj veľmi dobrý taktický výkon, pretože práve vtedy na konci roka samosprávy zaznamenávali najnižšie výpadky, ono to tak vždy býva vzhľadom na rast platov a minister preto mal najlepšiu vyjednávaciu pozíciu na to, aby im na konci dňa, na konci roka mohol dať čo najmenej peňazí. Pričom argument o tom, že výpadky na dani z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí gro príjmov samospráv, sa majú porovnávať s predchádzajúcim príjmovým rokom, tento argument je od začiatku falošný. Mestá a obce majú dostávať každoročne viac peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku, pretože jednoducho im rastú všetky náklady. Takže bolo veľmi, naozaj nedôstojné to, ako sa k nim minister financií zachoval. A to, že im potom na konci roka dofinancoval len 50 mil., ktoré zodpovedali úrovni predchádzajúceho roku, bolo naozaj málo. Lebo sme to potom aj videli, že na konci tá strata bola nie 50 mil. ale 81 miliónov.
Pán minister, neodpustím si, ale vy ste si zvýšili mzdy, pretože vám nestačili tie z minulého roka, prečo majú zamestnanci miest a obcí dostávať rovnakú mzdu, ako dostávali v predchádzajúcom roku? To používam len ako príklad, keďže mzdy tvoria najvyšší výdavok samospráv a každý starosta či primátor, starostka či primátorka sa snaží buď valorizovať platy, alebo aspoň uvoľniť jednorazové odmeny zamestnancom, keď má tú možnosť, pretože im taktiež rastú náklady na život. Tu premostím na rozpočet budúceho roka.
Všetci veľmi dobre vieme, že situácia sa zopakuje totižto aj v budúcom roku. A my to už aj dnes vidíme, že je to aj pán poslanec Ferenčák a je to strana HLAS, ktorá už pravidelne predkladá sem do Národnej rady zákony, s cieľom rozpustiť rezervné fondy miest a obcí. Nebolo to inak ani pred pár dňami, myslím, že to bolo v utorok, kedy sme o tom rokovali a hlasovali. Čiže vy sami priznávate, že tá situácia je katastrofická, pretože ak by nebola, tak by ste tým mestám a obciam nekázali roztápať si vlastné rezervné fondy.
29. 11. 2024 12:49:00 - 12:49:01 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
82.
Rovnaká otázka, pán predsedajúci. Ja som sa venoval téme rozpočtu a piatim miliónom eur, ktoré z neho unikli minulý týždeň cez ŠFRB. Bol som veľmi k veci, bol som normálny, slušný, príčetný. Z vašej strany ako nechápem naozaj, že prečo ste ma vypli, lebo nebol dôvod. (Potlesk.)
29. 11. 2024 12:37:16 - 12:38:45 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
70.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa hovorila aj o viacerých kauzách, vďaka ktorým sa nám tie peniaze, žiaľ, zo štátnej kasy rozkotúľavajú preč a v kontexte rozpočtu je o tom veľmi dôležité hovoriť. Jednu takú veľmi zaujímavú kauzu sme priniesli aj my v uplynulých dňoch. Ja ju veľmi rád pripomeniem aj v tomto mieste alebo pri tejto príležitosti pri rozpočte. Ide o to, že Štátny fond rozvoja bývania spadajúci pod ministerstvo dopravy priklepol úver 5 mil. firme s nedoplatkami na daniach bez zamestnancov s padajúcimi tržbami a s ročnými ziskami na úrovni 8-tisíc eur.
Byty, ktoré vďaka týmto 5 mil. vzniknú, vraj budú sociálne pre osoby s nižšími príjmami. Zmluva však umožňuje vyberať nájomné až do výške 1 015 eur mesačne nie v Bratislave, nie vo Viedni, nie v Prahe, ale vo Vrútkach.
Firma dostala týchto 5 mil. na krásnych 40 rokov s fixom na celé úverové obdobie. Aby toho nebolo málo, nepotrebovala ani 20 %... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na predrečníčku pani Remišovú.


Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Reagujem na kauzy, ktoré spomínala ona a na túto zabudla, tak ju pripomínam taktiež.
Čiže ročné zisky má firma ledva 8-tisíc, ale nájde 5 % z 5 mil.
27. 11. 2024 19:09:24 - 19:11:16 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 528 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
180.
Ďakujem za slovo. No nemá sa do toho vstupovať hocikedy a to je presne to, čo vy stále robíte, že do toho vstupujete hocikedy. Čiže to si rozporuje. A keď sa bavíme a pán poslanec Viskupič to povedal o daňovom mixe, tak bola to práve vaša vláda, ktorá v apríli predložila opäť ad hoc opatrenie, že pomôžme samosprávam jednorazovo aj s DPPO, s daňou z príjmu právnických osôb. A opäť to bolo Progresívne Slovensko, ktoré to skritizovalo, ale na konci dňa vám to podporilo, pretože samosprávy, obce, mestá a kraje tú pomoc potrebovali. Čiže my sme tu už mali tento rok jeden taký príklad, kedy aj do tej DPPO sa takýmto spôsobom vstúpilo a sanovalo ten výpadok. Uvidíme, podľa môjho názoru toto isté budete predkladať aj v marci, v apríli na budúci rok, pretože sa opäť bez tej DPPO nepohneme, pretože jednoducho tie peniaze vychádzať nebudú. Proste to nevyjde. Tie samosprávy proste nevyžijú za, pri rovnakom financovaní, pri rovnakom spôsobe, aký bol aj tento rok, keď tento rok mali problém a je výpadok 81 mil. len mestám a obciam, tak na budúci rok to bude niekoľkonásobne viac, pretože tam máme ešte aj tú transakčnú daň, ktorú absolútne nikto nevypočítal, lebo sa vypočítať ani nedá, že koľko zasiahne samosprávy. My vieme, že mestá a obce ju priamo platiť nebudú, ale čo mestské a obecné podniky? Hlavne dopravné podniky. Tie sa jej nevyhnú.
Čiže my máme obrovskú neznámu na budúci rok a ten výpadok bude extrémny. Keď tam máme tých 327, ktoré som napočítal, tak koľko tam je ešte z tých, ktoré dnes nepoznáme, a to je hlavne tá transakčná daň, vaša inšpirácia z Maďarska a Venezuely.
Ďakujem.
27. 11. 2024 18:53:46 - 18:55:46 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 528 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
170.
Ďakujem. Viete, pán poslanec, možno nejaké zlé jazyky by možno tvrdili, že by ste možno prečítali aj ten druhý pozmeňovák namiesto tohto prvého, kde sa uvažovalo o tom, že by sa až do roku 2026 použili tie rezervné fondy, keď by sme si to nevšimli. Neviem, možno, viete, aj toto mohlo prísť do úvahy.
No a čo sa týka tých peňazí, ktoré, opakujete tú vládu Igora Matoviča, tak mňa mrzí, že musím konštatovať, že vláda Roberta Fica za to isté obdobie ide zaťať do obcí a miest ešte vyššiu sekeru. My keď sme to prepočítali, tak to vyšlo 327 mil. za 18 mesiacov a v tom je 60 mil. mínus na podielových daniach, ktoré beriete na budúci rok v rámci konsolidácie, mínus 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú DPH. To sú čísla ZMOS-u a únie miest, ale nie som si istý, možno len ZMOS dokonca je v tom. Osemdesiatsedem miliónov tam je v tej jednorazovej odmene tých 800 eur v hrubom, čo má ísť zamestnancom. Čiže toto je 327 za 18 mesiacov, máme tu vyrátané, čiže to je za to isté obdobie, Igor Matovič v tej jeho vláde zobral samosprávam paradoxne ešte menej, ako vy idete urobiť teraz vy. No a to ešte okrem toho nehovoríme, čo čaká ľudí. Drahšie cestovný lístky, najmä autobusové, dneska išlo hore mýto. Ja keď som dával pozmeňovák, aby zľava pre autobusy, ktoré zabezpečuje župa v rámci prímestskej autobusovej dopravy alebo dopravných služieb vo verejnom záujme, aby išla zľava hore z 50 na 70, ste nepodporili, čiže tie idú hore. Vyššie dane za nehnuteľnosti, za psa, poplatky za odpady, za hrobové miesto, vyššie poplatky v zariadeniach sociálnych služieb, drahšie vstupy na plavárne, zimáky, športoviská, divadlá. Proste všetko, čo sa dá, ide extrémne hore. Čiže už ani ten argument Igora Matoviča neobstojí.
27. 11. 2024 18:43:22 - 18:43:23 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 528 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
164.
Ďakujem pekne. Ja keby som bol na kolegovom mieste, čo už nie som, tak by som povedal alebo odporučil by som mu povedať, že ale veď my sme vám to prvýkrát, pán Ferenčák, podporili, v apríli, kedy sa toto umožňovalo obciam a mestám a krajom do konca roka 2024. Čiže my sme tu boli, my sme skritizovali, ale podporili sme a postavili sme sa za ten návrh, hlasovali sme za. Preto vaše slová nie sú férové, že len povieme a potom nepodporíme. Iste, nemôžme podporiť všetko, lebo proste chýba a absentuje tá diskusia proste opozično-koaličná k tejto veci. Vy ste avizovali napríklad aj naposledy, že sa bude otvárať diskusia smerujúca k reforme verejnej správy a k týmto veciam. Ja by som bol veľmi rád, keby ste nás prizvali za ten stôl, aby sme sa o tom mohli normálne baviť. My sme za a my určite budeme súhlasiť, ale prichádzajú tu také signály rozporuplné, že napríklad my ako opoziční poslanci nie sme prizývaní, resp. nieže nie sme prizývaní, nám je odmietnuté vôbec vkročiť na radu pre súdržnosť a regióny, či ako to nazvali tú novú radu, ktorá vznikla na jar tohto roku. A povedia nám, že nemôžte prísť z kapacitných dôvodov. Rozumiete? Že nám ani len neumožnia vkročiť na pôdu tejto rady, aby sme sa vôbec o týchto veciach bavili. Tak potom o akej nejakej spoločnej a férovej a normálnej, kolegiálnej diskusii sa tu vieme baviť? Tá proste nie je možná nie z našej strany, naopak z vašej. A potom ešte príde apríl, my vám toto podporíme, postavíme sa za tento návrh váš, predĺžime to do 2024 a keď to už nechceme urobiť opäť, tak prídu takéto vaše slová. Tie jednoducho naozaj nie sú férové v tomto prípade.
Ďakujem.
27. 11. 2024 18:43:21 - 18:43:21 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 528 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
158.
K tomu uvoľňovaniu rúk samosprávam, veď my sme za, aby sme sa rozumeli, len potom nerozumiem tomu, prečo napríklad naposledy, keď sme takto uvoľňovali ruky, keď som navrhoval uvoľniť ruky pri poplatku za miestny rozvoj naposledy, tak u vás to podporu absolútne nenašlo. A tam sme práve chceli povedať a práve sme chceli týmto poplatkom za rozvoj umožniť, aby sa zaň dalo rekonštruovať, odkupovať, vykupovať, napríklad budovy materských škôlok, ktoré postavia developeri a samospráva si bude chcieť za cenu, ja neviem, znaleckého posudku odkúpiť a zvýšiť aj tento poplatok, aby mali ešte viac z neho samosprávy možnosť čerpať. Čiže tam bol výborný balík predstavený na poslednej, ostatnej schôdzi Národnej rady, ktorý mal výrazne pomôcť tým 381 samosprávam, ktoré ho dnes vyrubujú a nevedia ho použiť. Majú naakumulované na účtoch napríklad Bernolákovo 6 mil. a nevie z tohto poplatku urobiť nič. Už v momente, keď je ten kataster tak zastavaný, obmedzený ako je, nevedia z neho robiť tie rekonštrukcie, tie kapitálové veci, ktoré potrebujú a tak ďalej. Čiže tam by som očakával práve vašu podporu, ktorá neprišla. Mrzí ma to.
27. 11. 2024 18:22:22 - 18:28:21 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 528 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
150.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Čím začať? No, vyzeralo to tak celkom ešte docela nevinne, sa dá povedať, pred pár týždňami, kedy sme sa o tomto bavili, ale nemilo sme ostali prekvapení dnes, kedy sme teda našli nie jeden, ale potom hneď teda dva pozmeňováky. My sme hneď na začiatku hovorili, že sami by sme najradšej pozmenili celú túto vec, legislatívne vhodným spôsobom sa však nejaví prílepok, ktorým sme hneď na začiatku avizovali, že úplne najideálnejšie a najrozumnejšie a najčistejšie by bolo, keby sme tým samosprávam nemuseli brať na budúci rok žiadne peniaze z tých podielových daní, to znamená v prípade miest a obcí to 1 %, kedy to klesá z 56,1 na 55,1, a tým krajom 0,5 %, ktorým to klesá z 30 % na 29,5. Hovoríme o podielových daniach v rámci konsolidácie, že bolo by to celé úplne takto podľa mňa najlepšie aj najférovejšie, aj najrozumnejšie aj pre tie samosprávy ekonomicky najvýhodnejšie, a zároveň teda tým pádom by si ani nemuseli možno roztápať tie vlastné rezervné fondy. Schválne používam slovo roztápať, lebo ho použilo pred pár dňami aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré teda samo povedalo, že ide o roztápanie rezervných fondov. Progresívne Slovensko opakovane hovorí, že je to nekoncepčné, nesystémové, dlhodobo neudržateľné, nepredvídateľné a naozaj všetky ne- pred to si môžte dať, proste nie je to dobrý návrh, Tento návrh z dlhodobého hľadiska naozaj nič nerieši, takto sa naozaj fungovať dlhodobo nedá, takto sa to naozaj robiť nemá a nesmie.
Veľmi nemilo som preto ostal prekvapený, keď dneska sme teda našli ten pozmeňujúci návrh, ktorý nie je úplne taký nevinný, ako sa možno na prvý moment javí, ale vnímam to tak a možno ma vyvediete z omylu, pán kolega, ale nechcete sa asi týmto istým zapodievať na budúci rok, tak ste si tam vsunuli to, že by tie rezervné fondy mali roztápať na krytie bežných výdavkov nielen do konca budúceho roku, ale až teda do konca roku 2026. Nie je to tam? (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) Neviete, že to bude v pozmeňováku, ktorý za chvíľu bude prečítaný? Budete s nami prekvapený? (Povedané s pobavením.) Dobre. Áno.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec nediskutujte, hovorte k téme. Čo diskutujete tuná s navrhovateľom?


Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Hej, to bola taká, to bola taká rečnícka otázka skôr ako nejaká očakávaná odpoveď.
Takto sa to rozhodne robiť nemá, lebo tak na jednu stranu sa tvárime, že chceme normálne, odborne k sebe pristupovať, diskutovať, aj tie vzťahy opozično-koaličné mať normálne a konštruktívne, keď ide o samosprávu, tie mestá a obce sú pre nás všetkých, žijeme v nich všetci a tak ďalej a tak ďalej a potom prídete, 16.15 h je tu ešte prázdny regál a pol hodinu nato je naplnený pozmeňovákmi k zákonu, ktorý má prísť pred piatou, že toto naozaj mi nepríde ako normálne. Naozaj nečakal by som to, že v takomto, v takejto pomerne vážnej veci, ktorá naozaj prilieva olej do ohňa tých samospráv, sa to bude diať takýmto spôsobom. Navyše, účinnosť tam predsúvate od 15. decembra, ak som si to za tú chvíľu stihol prezrieť, a nie až od januára, ako sa avizovalo pôvodne.
Takže nemôžeme to podporiť, pretože od začiatku hovoríme, že tá samospráva by uvítala, keby sa jej neberie to 1 % z podielových daní na budúci rok v rámci konsolidácie a tým krajom to pol percenta v rámci podielových daní tej konsolidácie. To by bolo najférovejšie riešenie. Ja nechcem to teraz politicky tu o tom pol hodinu dookola opäť opakovať to, tak ako som to robil minule, už tu všetci poznáme tie dôvody, netreba z toho vytĺkať politický kapitál, ale jednoducho je to veľmi neférový, neseriózny prístup, ktorý bol teraz teda prostredníctvom pána Podmanického a jeho pozmeňujúcimi návrhmi predložený, som z neho v rozpakoch a veľmi ma mrzí, že takýmto smerom ste sa rozhodli v tomto prípade ísť. A na budúci rok pri tejto istej príležitosti sa nestretneme, pretože si to predlžujete celé až do konca roku 2026. Navyše zverejnený pozmeňovák je preškrtaný perom, tam sú, tam sú preškrtané veci čáry-máry, tam to je ako čarbanice, naozaj až nedôstojne, až nedôstojne podané, navyše ten pôvodný návrh, tam to odôvodnenie bolo na štyri riadky v dôvodovej správe, ako jeden odsek, čiže naozaj som z toho rozčarovaný, je to veľmi nedôstojné. Takto sa to robiť nesmie, naozaj takto tým samosprávam určite nepomáhame.
Ďakujem pekne.
27. 11. 2024 15:24:35 - 15:26:39 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 587 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
84.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s tvojimi slovami, pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým teda, že je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula, je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii SME RODINA postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel vpred, hoci stále, prízvukujem, pomerne málo ambiciózny. Ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov, myslím, ak sa dobre pamätám, je zo ´76. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom updatnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme.
A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja, veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený, ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15-dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie, aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15-dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový stavebný zákon toto nerieši širšie.
Ďakujem.
26. 11. 2024 17:43:23 - 17:58:42 23. schôdza NR SR - 1.deň - C. dopoludnia Tlač 407 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
10.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem mať tiež pozmeňovací návrh, ktorý potom na záver upozorním a prečítam, prednesiem. Ešte predtým, než sa k nemu dostanem, mi dovoľte, prosím, nejaký úvod k tomu, potom možno aj širší kontext.
Ja som už v rámci prvého čítania pred pár týždňami hovoril o tom, že je potrebné dať pozmeňujúci návrh a upraviť vec a budem konkrétny. Ide o väčšiu zľavu z mýta autobusom, respektíve verejnej autobusovej doprave. Ten širší kontext určite všetci poznáme. A tu ide o to, že zvýšenie sadzby mýta sa častokrát chybne interpretuje tak, že nebude mať dosah na bežných ľudí, ale predovšetkým kamionistov. Avšak nezabúdajme na to, že mýto platí aj pre autobusy a zvýšenie sadzby mýta sa teda logicky môže prejaviť na cenách cestovných lístkov a to ide v rozpore s logikou motivovania ľudí využívať verejnú dopravu. Samosprávne kraje ako realizátori takzvaných tých dopravných služieb vo verejnom záujme, ako ich všetci poznáme, už roky rokúce apelujú na to, aby neplatili, pokiaľ je to možné, žiadne poplatky z mýta. Treba si uvedomiť, že pri platení mýta zo strany vúciek si štát v podstate prehadzuje peniaze z jedného vrecka – od samospráv – do druhého vrecka, ktorým je rozpočet ministerstva dopravy. My preto hovoríme, že nechajme tie peniaze radšej vúckam, ktoré teda buď nebudú musieť zvyšovať ceny lístkov, alebo ich zainvestujú do niečoho, čo je blízke ľuďom, napríklad nové autobusy.
Na druhej strane aj my chápeme, že platenie mýta motivuje dopravcov k obnovám vozových parkov, ale nezabúdajme na to, že novšie vozidlá platia nižšie mýto. Takže cestou, ktorou navrhujeme ísť, je zvýšiť zľavu, ktorú teraz autobusy pri platení mýta majú, a to zo súčasných 50 % na 70 %. Tých 20 % navyše vzniklo tak, že podľa dôvodovej správy dochádza k nárastu poplatkov o 40 %. Takže tým, že zvýšime zľavu na 70, docielime to, aby sa nárast cien mýta nedotkol bežných ľudí a aby sa toto zvyšovanie, ktoré má aj konsolidačné účely, nepremietlo na plecia prímestskej autobusovej dopravy.
Nechceme, pevne verím, nikto z nás zaťažovať občanov ďalším zvyšovaním poplatkov, drahšou autobusovou dopravou, drahšími cestovnými lístkami, drahším cestovným, ale mali by sme ich, naopak, motivovať využívať zelenú verejnú dopravu. Pretože drahšie mýto, drahšie cestovné sa ich, samozrejme, bytostne, bytostne dotkne a považujem za našu psiu povinnosť ich v tých ťažkých časoch, ktoré na budúci rok budú, ochrániť.
A že nehovorím len na základe nejakej teórie, ale už tá prax samotná nám ukazuje v uplynulých dňoch, že k výraznému zdražovaniu cestovného v autobusoch naozaj príde, pretože máme tu informáciu z 15. novembra, kedy Trnavský kraj informoval, že musí zopakovať súťaž na prímestskú autobusovú dopravu pre okresy Dunajská Streda a Galanta. Prihlásil sa totiž len jeden uchádzač a ponúkol o takmer 30 % vyššiu cenu, než bola predpokladaná hodnota zákazky. Čo sú teda veľmi zlé správy a veľmi zlé plány na budúce časy. Kraj predpokladal, že zákazku na roky ´26 až 2028 sa mu podarí vysúťažiť za 36 miliónov, ale napokon to teda bude, pevne verím, že nie, ale javí sa, že to bude minimálne o 30 % viac. Uvidíme teda, ako dopadne nová súťaž v rámci verejného obstarávania.
V rámci tohto celého teda mám pozmeňujúci návrh, ktorý má veľmi jednoduché odôvodnenie. Zavádzame obligatórnu povinnosť vlády Slovenskej republiky nariadením ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta a zavádzame, alebo navrhujeme zaviesť zákonom stanovenú minimálnu výšku zľavy zo sadzby mýta pre autobusy vzhľadom na verejnoprospešný účel cestnej hromadnej dopravy a za účelom predchádzania zdražovania cestovnej hromadnej dopravy pre cestujúcich občanov ako prípadný dôsledok zvyšovania sadzieb mýta.
A v tomto momente by som už poprosil zastaviť čas a predniesol by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V článku I v bode 13 v § 35 ods. 1 písm. b) znie:
"b) ustanoviť systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov ciest."
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 35 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Výška zľavy zo sadzby mýta pre autobusy v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa ods. 1 musí byť vždy najmenej vo výške 70 % zo sadzby vypočítanej podľa príslušných koeficientov."."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Nasledujúci novelizačný bod článku I sa primerane prečísluje.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som.
26. 11. 2024 17:43:23 - 17:58:42 23. schôdza NR SR - 1.deň - C. dopoludnia Tlač 407 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Skôr takého technického charakteru, že bolo by vhodné potom nabudúce najskôr odôvodniť a potom prečítať samotný pozmeňovák, lebo momentom začatia čítania pozmeňováku sa vám zastavil čas. Pozmeňovák ste prečítali, potom ste už so zastaveným časom odôvodňovali, hej? Na to, že ste už takí matadori politickí, sme čakali, že takéto školácke veci sa už nebudú stávať.
Ďakujeme pekne.
7. 11. 2024 14:59:42 - 15:08:06 22. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludni Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
vymazať
7. 11. 2024 14:58:49 - 14:59:54 22. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludni Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
45.
Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za vašu odpoveď, pán minister.
No, tá moja prvá otázka stále pretrváva, lebo tá až tak uspokojivo zodpovedaná nebola a týka sa toho, že či vám teda neprekáža, že poslanci z SNS si nesplnili svoju zákonnú povinnosť a nevyčíslili a nezdôvodnili tie dopady na rozpočet verejnej správy a boli na to upozornení aj v stanovisku vášho Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tak tá prvá doplňujúca otázka bola alebo by bola, či vám teda nevadí, že ani vaši vlastní koaliční kolegovia, partneri si neplnia túto povinnosť a nevyčíslujú takéto pomerne zásadné návrhy. Ak sa teda dotýkajú miliónov eur, lebo tak ste to vy teraz kvantifikovali, to sme možno počuli asi prvýkrát, tak nie je to asi úplne že zanedbateľné, sa možno zhodneme na tom. Takže tá otázka by bola ešte na doplnenie.
Ďakujem.
4. 11. 2024 18:47:08 - 18:59:26 22. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludni Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
149.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať
4. 11. 2024 18:47:08 - 18:59:26 22. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludni Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
149.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať
4. 11. 2024 18:47:08 - 18:59:26 22. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludni Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
149.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať
4. 11. 2024 18:47:08 - 18:59:26 22. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludni Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Lackovič, Marek - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
149.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme.
Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej.
Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený.
A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí.
Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska.
Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. vymazať

Deň v parlamente

<- ->