Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia a kolegyne, kolegyne a kolegovia, pred chvíľkou sme sa všetci pietne postavili a minútou ticha sme si uctili obete a ich príbuzných a vlastne celé Rakúsko, vyjadrili sme spoluúčasť nad tým, že stratili 11 mladých životov a ďalší o život, o životy bojujú. A ja som veľmi nerád, že toto budem používať ako argument pre to, čo dneska predkladám. Chcem vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákonník práce 311 v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu tohto zákona je umožniť školám, zdravotným a sociálnym zariadeniam zvýšiť svoju bezpečnosť zamestnaním, pozor, koordinátorov bezpečnosti na základe dohôd o práce, pracovnej činnosti s osobitným trvaním. Zjednoduším, dnes môžeme na dohodu pracovať desať hodín týždenne. Študenti môžu pracovať dvadsať hodín týždenne s osobitným daňovým systémom, hej. My chceme zvýšiť pre túto kategóriu, pre koordinátorov bezpečnosti tú hranicu z 10 na 20 podobne ako u študentov a zapojiť týchto ľudí do školských tímov, ktorí budú mať na starosti koordináciu bezpečnosti. Všetkých bezpečnostných prvkov v zariadení, hrozieb a podobne. Uchádzame sa o vyslúžilých vojakov, vyslúžilých policajtov, vyslúžilých hasičov, ktorí s takýmito situáciami prichádzajú denne do kontaktu a sú na to vyškolení. Vzhľadom na narastajúce bezpečnostné riziká v školských zariadeniach a sociálnych zariadeniach a zdravotných, v hrozbách fyzického, sociálneho, psychického, digitálneho, zdravotného charakteru a zároveň berúc do úvahy rastúci počet príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a ďalších bezpečnostných zložiek odchádzajúcich do výsluhového dôchodku, je vhodné využiť skúsenosti týchto príslušníkov na posilnenie bezpečnostných opatrení v prostredí školských, zdravotných a sociálnych zariadení. Cieľom návrhu zákona je zavedenie pracovnej pozície koordinátor bezpečnosti, ktorý bude mať tieto, tieto povinnosti: fyzická bezpečnosť, ochrana vstupov, ochrana pred vandalizmom, prevencia násilia, sociálna bezpečnosť, prevencia šikany, podpora rešpektujúceho prostredia, psychická bezpečnosť, riešenie stresových situácií, podpora psychickej odolnosti, digitálna bezpečnosť, zdravotná bezpečnosť.
Zdôrazňujem, že koordinátor bezpečnosti nenahrádza odbornú prácu ani školského psychológa, ani informatika ani sociálneho pedagóga ani iných odborníkov, ktorí sa špecializujú na jednotlivé aspekty bezpečnosti v školách. Jeho úlohou, jeho úloha spočíva v úzkej spolupráci s týmito odborníkmi, monitorovaní situácie a včasnom zachytení rizikových javov. Koordinátor zabezpečuje systémový prístup k bezpečnosti školy a pomáha zabezpečiť, aby sa situácia riešila rýchlo, efektívne a koordinovane. Jeho hlavnou zodpovednosťou je spojiť odborníkov, školský personál a bezpečnostné zložky tak, aby sa predchádzalo krízovým situáciám a v prípade potreby sa riešili včas a profesionálne. Podobné opatrenia boli prijaté napríklad v Chorvátsku, kde po tragickej udalosti na škole zaviedli systémové zamestnávania odborníkov na bezpečnosť.
Čo sa stalo v Chorvátsku. 23. decembra spolužiak nožom zabil spolužiačku. 23. decembra na Vianoce. 2. januára za pár dní, boli všetky školy poučené čo majú robiť predsedom vlády, ministrom školstva a ministrom vnútra. Od januára boli školy povinné do svojich tímov, školských tímov zakomponovať človeka z bezpečnosti alebo zo záchranných zložiek. Pripravili dvojmesačné školenie, ktorým títo ľudia postupne prechádzajú, ale najprv ich zamestnali a až teraz ich školia. To sa stalo, počujete dobre, 10 dní po tom incidente, a to boli medzitým sviatky, sviatky Vianoc. V najbližších mesiacoch, od februára teda, školy v Chorvátsku dostali 83 miliónov eur na všetky bezpečnostné opatrenia, ktorých bolo, ktoré boli vyčíslené, ktoré boli dohodnuté a postupne sa tieto opatrenia do škôl zavádzajú. Čiže protokol zvýšenia bezpečnosti, to bolo opatrenie 2. januára. Zavedenie bezpečnostného personálu v školách, to bolo následne od januára. Zabezpečenie prístupov do škôl, to bolo od januára, tvorba školských bezpečnostných tímov, to ide priebežne v tomto školskom roku. Pripomínam, že sa to stalo na Vianoce, a do konca tohto školského roka budú mať školy takto pripravené. Cvičenie a simulácia krízových situácií. Inštalácia technických, bezpečnostných prvkov, zvýšenie spolupráce s políciou, verejná konzultácia legislatívnych zmien. Chcem povedať, vzhľadom na situáciu, ktorá sa stala, ktorá sa stala včera v Grazi, a takisto vo Francúzsku, že táto téma je nanajvýš aktuálna. Mám pripravené návrhy riešení, o ktoré sa chcem s vami podeliť, ale v tejto chvíli dám miesto pani spravodajkyni, aby uviedla o čo ide a ja sa potom prihlásim do rozpravy.
|
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý má možno jednoduchý cieľ, ale pre mnohé rodiny znamená obrovskú úľavu, návrat k ľudskosti a dôstojnosti do ich každodenného života. Tento návrh umožní, aby si ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím mohli slobodne vybrať svojho osobného asistenta. Aj vtedy, ak je to ich manžel, manželka, rodič, dieťa alebo súrodenec. Nie je správne, aby práve ten, kto človeku najviac rozumie, kto s ním žije, kto ho vie najlepšie podporiť bol zákonom obmedzený. Či už hodinovo alebo výberom činností, ktoré môže vykonávať. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím sú a chcú byť plnohodnotnou aktívnou súčasťou našej spoločnosti. Život im priniesol ťažké bremená, no napriek tomu môžu fungovať ako všetci ostatní, len potrebujú osobnú asistenciu, ktorá doplní to, o čo prišli. A ideálne za podmienok, kedy sa budú cítiť komfortne obidve strany. Mnohí z vás poznáte také príbehy. Osobne sú to mamy a otcovia, ktorí obetovali prácu na úkor plnohodnotného života svojich detí. Sú to súrodenci, ktorí zostali v regióne, aby boli vždy po ruke, keď treba už len na bežný nákup. Títo ľudia už dnes asistenciu reálne poskytujú, len v nevyhovujúcich a obmedzených podmienkach. Preto chcem dodať, že aj tieto spomenuté dopady, o ktorých som teda hovorila nebudú alebo teda treba ich vnímať s rezervou pretože nie sú aktuálne. V skutočnosti sa náklady na službu nebudú navyšovať lebo umožňujeme, aby sa poskytovaná služba realizovala slobodne a zákonne. A najmä, peniaze zostanú v rodine, kde sa často aj tak odriekajú z iného príjmu, aby mohli blízkemu pomáhať. V súčasnej praxi totiž často dochádza k problémom pri hľadaní vhodných osobných asistentov, najmä v regionálnych oblastiach, kde je nízky počet dostupných asistentov. Zabezpečenie možnosti asistencie rodinnými príslušníkmi tak eliminuje možné medzery v poskytovaní podpory a napomáha lepšej kvalite života osôb so zdravotným postihnutím. Môj návrh teda nepožaduje nič iné len to, aby ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím mali právo slobodne si vybrať človeka, ktorý im pomáha, svojho osobného asistenta. Aby týmto mohol byť aj blízky rodinný príslušník, nie ako náhradné riešenie, ale ako rovnocenná možnosť. Uvádzam to preto lebo dnes tá možnosť je štyri hodiny denne, ale je obmedzená len na úkony vstania, oblečenia a osobnej hygieny, ale nie ako to, čo od asistenta vyžadujeme, to sprevádzanie, pomoc povedzme pri zamestnaní a ďalšie. Tam už to musí byť cudzí človek, v zmysle nášho zákona a naozaj v regiónoch je s tým problém. Zároveň týmto plníme aj naše medzinárodné záväzky predovšetkým Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hovorí o nezávislom živote, o slobodnej voľbe a o práve rozhodovať o sebe. Funkčnosť tejto zmeny potvrdzuje aj to, že počas mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou Covid-19 boli tieto obmedzenia dočasne zrušené, čo umožnilo blízkym rodinným príslušníkom poskytovať osobnú asistenciu vo väčšom rozsahu a bez obmedzenia činnosti. Táto skúsenosť ukázala pozitívny vplyv na kvalitu života osôb so zdravotným postihnutím a poukázala na potrebu trvalej zmeny legislatívy v tomto smere. Tu by som si dovolila ešte takú krátku poznámku lebo keď som diskutovala s niektorými z vás, tak hovorili, že takýto človek nech ide na opatrovateľský príspevok a nech príbuzný poskytuje opatrovateľskú službu. Chcem upozorniť na to, že je to obrovský rozdiel lebo človek, ktorý je odkázaný na opatrovanie, je to zväčša človek, ktorý už nemá žiadne svoje osobné aktivity a zdržiava sa len v domácom prostredí, prípadne navštevuje lekára. Človek, ktorý chce žiť aktívny život potrebuje osobného asistenta. Náš zákon to umožňuje, ale obmedzuje tam práve toho rodinného príslušníka. Myslím, že to nie je správne a sme v tomto asi výnimočná krajina, ktorá to takto poskytuje. Na záver sa teda chcem poďakovať každému, kto tento návrh si osvojí a podporí ho. Ďakujem veľmi pekne.
|
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Môj návrh smeruje k tomu, aby osobnú asistenciu mohli poskytovať aj rodinní príslušníci bez obmedzenia počtu hodín a druhov činností. Dnes to zákon síce čiastočne umožňuje, ale stále iba veľmi obmedzene, čo v praxi u mnohých odkázaných na pomoc vytvára problémy a prekážky v ich ceste za normálnym životom. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Dovoľte mi teraz ešte uviesť jednu malú opravu v dôvodovej časti na strane 9, som v predkladanom návrhu nesprávne uviedla hodinovú sadzbu na výkon osobnej asistencie, ktorá za rok 2024 bola v sume 5,83 eur a takisto nesprávny výpočet, pretože tento... na dopad na štátny rozpočet, keďže nehovoríme o navýšení počtu hodín osobnej asistencie, len o tom, že ju umožníme vykonať okrem cudzích osôb aj rodinnými príslušníkmi, dopad na štátny rozpočet nebude žiadny. Prosím pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa tiež prikláňam k tomuto názoru, čo prednášal pán doktor Stachura, pretože upozornil na jednu vec. Niekedy sme mali odchod do dôchodku v 60. rokoch a teda v 65. začínala kontrola. Lenže odchod do dôchodku sa posúval, vek dožitia sa predlžuje. My sme na tejto schôdzi schválili novelu zákona o štátnej službe, kde sme umožnili aj dôchodcom v prípade potreby, aby mohli nastúpiť ešte do a vykonávať štátnu službu. Čiže ak sme ľudí po 65-ke uznali za schopných pracovať pre štát ako stáli štátni zamestnanci, potom o to viac by sme mali naozaj zvážiť aj posunutie tohto veku tejto prehliadky po 70 rokov, čo sa týka šoférovania. Ja len ešte jednu vec ako matka. Máme predsa pravidelné prehliadky od detského lekára, kde lekár vlastne zisťuje aj ten sluch a zrak u malého dieťaťa, čiže presne preto si myslím, že obvodný lekár by takisto mal vedieť posúdiť, kedy je nutné už poslať na špecializovanú prehliadku a naozaj zbytočne nevytvárať nejakú administratívnu záťaž na našich lekárov, ktorých je nedostatok.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku...
===== Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku...
===== Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku...
===== Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku...
===== Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
53.
Ďakujem, kolegovia, že ste zareagovali, v podstate myslím, že si všetci uvedomujeme, o čo tu ide, že potrebujeme naozaj široké medzirezortné opatrenia, ktoré by mali predchádzať prijatiu takéhoto zákona, tie zatiaľ ale nie sú.
Čiže najprv by sme mali vyriešiť problém s dostupnosťou škôl, s dostupnosťou vody, mali by sme vyriešiť problémy s dochádzaním. Pretože naozaj tie autobusy, myslím, že to aj pani Kosová spomínala už dneska v diskusii, toto sú všetko veci, ktoré by sme mali najprv vyriešiť a potom môžeme pristúpiť, keď tie deti pripravíme na to, keď naozaj zabezpečíme, aby nielen do šestnástich rokov, ale končili a zo systému školského nám odchádzali, keď ukončia minimálne nejaké remeslo, nie skôr. Ďakujem.
|
47.
Tak vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý by som tak ľudovo nazvala, ako ho voláme, že práca na miesto dávok. Ten slogan znel super, to nielen SaS-ka, pán minister, ako ste povedali, ale ešte aj my pod tým názvom zastávame ako pravičiari názov, že naozaj pracovať namiesto dávok sa oplatí. Trošku len problém vidím v aplikácii a budem o tom hovoriť.
Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná. Mnohí z vás, ktorí ste v kontakte so samosprávami, viete, že v regiónoch s dlhodobou nezamestnanosťou nežijú ľudia bez práce len preto, že by nechceli. Často sú to oblasti s nedostatkom pracovných príležitostí, so slabou infraštruktúrou, bez reálnej ponuky, kde by mohli ľudia získať a udržať si zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní nie sú homogénna skupina, sú medzi nimi tí, ktorí stratili pracovné návyky, ktorí potrebujú špeciálnu podporu, rekvalifikáciu alebo sociálnu prácu. Ak ich postavíme pred jednoduché rozhodnutie, vezmi túto prácu, inak ti dávky odoberieme, musíme sa uistiť, že im túto prácu vieme aj reálne zabezpečiť. Bez toho riskujeme, že namiesto poklesu nezamestnanosti zvýšime chudobu a sociálne napätie. Upozorňujú na to aj samosprávy, ktoré sa obávajú, že povinnosť nahnať ľudí do práce dopadne práve na ich plecia. Obávajú sa, že v niektorých obciach sa opatrenie zmení na byrokratickú pascu, ktorá síce dobre znie na tlačovej konferencii, ale v praxi spôsobí viac škody ako úžitku. Dovoľte mi preto apelovať, ak už ideme robiť zásadnú reformu, musíme do nej zahrnúť samosprávy.
Tie najlepšie poznajú svoje lokálne problémy, majú schopnosť hľadať individuálne riešenia, a práve im treba dať priestor a zdroje, aby pomáhali dlhodobo nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce. Každý región je výnimočný a špecifický nielen svojou hospodárskou situáciou, ale aj prístupom k nezamestnaným ľuďom. Často, a musíme si to otvorene priznať, odsudzujeme ľudí len pre farbu ich pleti alebo pôvod ešte skôr, než dokážu možnosť preukázať svoje schopnosti. Áno, je to pravda, že mnohí úradníci sa na východnom Slovensku stretávajú aj s tými zlými príkladmi, ale nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Musíme dať šancu každému bez predsudkov s jasnou víziou pre človeka, ktorého nádej na lepší zajtrajšok ho bude hnať vpred. Každý z nás vie, ako sa sami nastavujeme, keď je niečo len povinnosťou, preto ukážme cestu, nádej a víziu lepšej budúcnosti. Ukážme týmto ľuďom, že na nich záleží, že sú potrebnou súčasťou spoločnosti, a že si vážime ich úsilie, aj keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň. Musíme im ukázať, že práca im môže priniesť viac ako nezamestnanosť, dôstojnosť, uznanie, perspektívu a skutočné miesto v spoločnosti. Plošné riešenia ale nefungujú. Nepomôže rovnaký princíp v Pezinku ako v Trebišove, ani v Bratislave či Jarovniciach. Ak skutočne chceme, aby toho opatrenie malo zmysel musí byť postavené na reálnych možnostiach a musí byť doplnené o podporu miestnych iniciatív a regionálnych programov. Dlhodobo nezamestnaní i obyvatelia vylúčených komunít musia prekonávať mnohé prekážky, o ktorých mnohí v tomto pléne ani len netušíme. Ako majú nájsť prácu, potrebujú nielen návyk každé ráno vstať, obliecť sa a ísť, ale potrebujú mať napríklad prístup k vode. Tejto téme sa venoval v svojej správe aj komisár pre deti. Mnohí nemajú prístup ani k takej samozrejmosti v 21. storočí, akou je pitná voda. Potrebujú mať aspoň základné vzdelanie. Napriek povinnej školskej dochádzke aj dnes máme v spoločnosti dosť analfabetov. Komisár sa venoval aj tejto téme, takmer 30 % vymeškanej dochádzky, ale legitímne ospravedlnenej rodičmi detí. V šestnástich rokoch nám mládež vypadáva zo školského systému, presúva sa na úrady práce, niektorí do evidencie, iní na rodičovské dávky. Potrebujeme oveľa rozsiahlejšie zmeny, ako je len podmieňovanie dávok akceptáciou akejkoľvek práce. Napríklad len v Prešovskom kraji je viac ako 10-tisíc mladých ľudí len zo základným vzdelaním bez akejkoľvek odbornosti.
Tu si viem predstaviť, že dávky by dostávali tí, ktorí by si doplnili vzdelanie a ukončili nejaké remeslo. Podľa populačnej prognózy nás totiž o 18 rokov čaká stav, že jeden pracujúci bude robiť na dvoch nepracujúcich. Je teda najvyšší čas prijímať potrebné systémové a medziodborové opatrenia. O tých medziodborových, o tom rezortizme hovoril aj pán prezident pred chvíľou.
Záverom chcem zdôrazniť, ak sa má tento návrh stať nástrojom pomoci a nielen trestu, musíme jeho aplikáciu robiť rozumne, citlivo a realisticky, inak z neho bude len ďalší pokus, ktorý sa síce dobre počúva, ale v skutočnosti prinesie viac problémov ako riešení. Ďakujem veľmi pekne.
|
|
|
63.
Pán minister, vy úplne geniálne prekrúcate. Vy ste sa od žandárskeho zboru dostali ku slintačke a krívačke. Vkladáte mi do úst slová, ktoré som nepovedala, lebo našťastie mám písomnú prípravu toho, čo som hovorila a ja som povedala, že v teréne pri krízových situáciách boli štyri zložky: vojaci, policajti, hasiči a záchranári, a postupovali každá po svojom v teréne. Ja som nikdy nepovedala, že hasiči alebo záchranári si neplnili svoje úlohy poctivo. Ja som hovorila o manažmente, že ten nebol zvládnutý a mali by sme sa poučiť.
Tie bagety boli len príklad, ako v jednoduchosti ako to v teréne fungovalo, že tie veci neboli zvládnuté. To nebolo vôbec o bagetách, to si vyprosujem, že ste to takto zjednodušili.
Čo sa týka vojakov, vy ste hovorili o mimoriadnej situácii v štáte, preto boli vojaci na hraniciach. A úplne by stačilo, ak by tí vaši žandári boli v svojich pôvodných uniformách s páskou žandár, keď už sa o tom rozprávame. Ale počas mimoriadnej situácie je normálne, že všetky ozbrojené zložky sú povolané do služby a plnia úlohy podľa, neviem, kto je hlavný, zrejme krízový štáb, nejaký, predseda vlády, prezident, neviem, kto tomu velí, teraz presne rýchlo ma tá legislatívna nenapadne.
Čiže naozaj a dve percentá, tie dve percentá tiež neboli o iných veciach, ja to nechcem znižovať. Ja som len vravela, že vy geniálne ešte aj nemocnice vopcháte a predpokladám, že aj žandárske autá a žandárske uniformy vopcháte do 2 %. Ja som o tom hovorila. Ja som o tomto hovorila, že to, čo máme dávať ako dve percentá, aby sme zvyšovali našu obranyschopnosť, vy úplne čarovne používate na niečo iné, ale to je toto, ako kúzelník fakt, preto som ja aj pri prvom čítaní vravela, pán minister, že malo by sa zlúčiť ministerstvo obrany s ministerstvom vnútra. Vtedy som to myslela vtipom, teraz už to myslím polovážne, lebo vy by ste to zmanažovali úplne geniálne a ešte by sme na tom aj všetci zarobili alebo aspoň niektorí.
|
59.
Ďakujem, kolegovia, nemyslela som si, že vyvolám až takú emotívnu debatu, ale chcela by som sa vrátiť trošku k tomu.
Aj pán Szalay spomínal, že mu chýba správa o manažmente pandémie. No tá by sa určite hodila, len nie len teda v ORM na vakcínach, ale hlavne o tom, čo sa dialo a ako sa poučiť z krízového vývoja a zabezpečiť to najbližšie lepšie. Lebo ja dám taký úplne jednoduchý príklad, čo sa dialo v Prešove počas pandémie teda, keď boli nasadení všetci. Napríklad počas celoplošnej mimoriadnej situácie všetci boli na mieste, na jednom mieste bez možnosti striedania. Policajti dostali pizzu, hasiči bagety, ďalší dostal občerstvenie od mesta, lebo napríklad na zdravotníkov sa zabudlo. Čiže každý mal iné podmienky, iné postupy. Po akcii štát preplácal náklady. Stravné preplatil aj tomu, kto dostal pizzu, ale tomu, kto dostal bagetu, tak ho neuznali, to stravné, lebo však dostal bagetu. Boli v rovnakej službe.
Ak nedokážeme nastaviť jednotné pravidlá ani pri takejto banalite, ako je občerstvenie a jeho preplácanie, ako chceme zabezpečiť sľúbené lepšie prepojenie civilnej a vojenskej bezpečnosti? Ja mám, viete, pán Pročko hovoril o marketingovom ťahu. Ja by som to nenazvala marketingovým ťahom, ale rovno nejakým ďalším kšeftom tejto vlády. Pretože bude treba nové uniformy, nové šiltovky, nové topánky, nové zbrane, nové autá, ktoré budú označené, že žandári. Čiže zasa budeme nakupovať. A potom si to možno ešte započítame do toho, že sme dali 2 % na NATO, že, pán minister?
|
47.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona si dáva za cieľ zvýšiť schopnosť štátu reagovať na mimoriadne situácie, zmodernizovať systém vojenských záloh, posilniť spoluprácu medzi civilnou a vojenskou zložkou bezpečnosti a zabezpečiť masovejšiu pripravenosť obyvateľstva na obranu. Všetko veľmi chvályhodné. Zároveň predložený návrh zavádza nové prvky ako národné obranné sily, brannú povinnosť v širšom zmysle a najmä žandársky zbor. Preto považujem tento návrh za ani nie dobrý, ani nie konštruktívny, ktorým sa chce riešiť už zlá situácia v štáte. Čiže po poriadku.
Žandársky zbor je nová ozbrojená zložka v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá sa má spolupodieľať na plnení úloh Policajného zboru, ako je ochrana, dohliadanie na bezpečnosť, kontrola hraníc a tak ďalej. Jeho príslušníkmi môžu byť vojaci, bývalí príslušníci Policajného zboru, súčasní príslušníci Policajného zboru. Majú kompetencie podobné ako Policajný zbor, teda majú mať vlastnú uniformu, zbrane, výstroj a majú mať kompetenciu hliadkovať, kontrolovať, zasahovať a chrániť. To by som tak zjednodušila.
Tým problémom, ktorý vnímam je kompetenčný chaos. Nový žandársky zbor síce bude dopĺňať Policajný zbor, ale v zákone chýba presné rozdelenie úloh a zodpovednosti. Kto bude mať posledné slovo pri zásahu? Kto rozhodne, keď sa budú zložky prekrývať? Zákon hovorí o tom, že jednotliví žandári budú počas výkonu úloh podliehať polícii alebo vojenskej polícii podľa toho, kde pôsobia, ale zbor ako celok nemá jasné velenie, vlastnú štruktúru, ani kontrolu. Chýba teda jasný dohľad, kontrola. Ide de facto o vlastnú armádu alebo armádnu políciu ministra obrany bez kontroly verejnosti. Zákon totiž nič nehovorí o civilnej alebo parlamentnej kontrole. Je podriadený, žandársky zbor teda bude podriadený ministrovi obrany a nie sú v zákone upravené žiadne kontrolné mechanizmy pre žandársky zbor. Napríklad Policajný zbor Slovenskej republiky podlieha kontrole parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť alebo inšpekcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A § 22 ods. 7 upravuje už spomenutú situáciu tak, že žandár počas plnenia úloh podlieha Policajnému zboru, resp. vojenskej polícii, ale to sa týka iba jednotlivca žandára a nie žandárskeho zboru ako celku.
Podľa navrhovateľa by malo prijatie zákona zvýšiť schopnosť štátu reagovať na mimoriadne situácie. Ako dvojnásobná primátorka krajského mesta mám však priamu skúsenosť s tým, ako štát zvláda a riadi mimoriadne situácie a že je, žiaľ, úplne jedno, kto je vtedy pri moci. Pretože krízové riadenie ako také a hlavne prevencia a príprava na mimoriadne situácie je v žalostnom a zanedbanom stave, robí sa na kolene a vždy reagujeme ex post. Ako primátorka som zažila viacero mimoriadnych situácií: tragický výbuch bytovky, pandémiu, utečeneckú krízu z Ukrajiny a vždy sa ukázalo, že štát nebol pripravený, reagoval pomaly a nejednotne. Štyri zložky, vojaci, policajti, hasiči a záchranári postupovali každá po svojom, čo v teréne spôsobovalo chaos.
Ďalším z problémov, to už som hovorila, kontrola a dohľad. Nad žandárskym zborom nebude žiadna nezávislá kontrola, bude priamo podriadený ministrovi obrany, čo môže vytvoriť nebezpečný precedens koncentrácie moci. Pri všetkej úcte, nie je rozumné dávať do rúk jednej politickej osobe takú moc bez záchranných bŕzd a nezávislého dohľadu. Príklady zo sveta ukazujú, že koncentrácia represívnej sily bez kontroly je cesta do problémov.
No a ďalším veľkým problémom sú peniaze. Ak žandár odslúži 20 dní služby po 12 hodín, dostane 3-tisíc eur bez ohľadu na to, že Policajný zbor a obecné alebo mestské polície sa už dnes boria s nízkymi platmi, zlými podmienkami a nedostatkom ľudí. Namiesto toho, aby štát podporil existujúce zložky, ktoré už máme, ideme zriaďovať novú, drahú a pravdepodobne neefektívnu. Znie to rozumne? Podľa mňa nie. Je to ako kúpiť si tretie auto, keď na prvé dve nemáme peniaze na opravu a dokonca ani natankovať. Financie, ktoré plánujete investovať do zriadenia novej bezpečnostnej zložky, by ste mali presunúť do podpory a posilnenia už existujúcich bezpečnostných štruktúr, ktoré sa v súčasnosti potýkajú s problémami.
Policajný zbor Slovenskej republiky dlhodobo čelí nedostatku personálu, zastaralej technike, nízkym mzdám a nedostatočným možnostiam profesionálneho rozvoja, čo sa premieta do zníženej morálky príslušníkov, ich výkonu a nepriaznivo to ovplyvňuje aj ich psychické zdravie. Obecné a mestské polície zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní verejného poriadku na lokálnej úrovni, sú financované takmer výlučne z rozpočtov samospráv. Tieto však často zápasia s finančnými limitmi a nemajú kapacity na adekvátne financovanie. Kupovať nové autá, košele z kávových zŕn či predražené šiltovky je nehorázne dokonca aj v časoch, keď nie je potrebné šetriť a v období nevyhnutnej konsolidácie verejných financií je to absolútne neprijateľné. Vysielame tým signál pohŕdania všetkým slušným pracujúcim ľuďom, ktorí sa napriek ťažkostiam stále usilujú žiť a pracovať na Slovensku. Namiesto týchto nezmyselných nákupov by sme sa mali sústrediť na riešenie alarmujúceho stavu v polícii, akútny nedostatok policajtov, ich preťaženosť, následné zlyhávania, ako aj nedostatočnú psychologickú prípravu a podporu počas výkonu ich náročnej služby. Polícia nepotrebuje predražené nájmy a zbytočné nákupy. Potrebuje systémové reformy. Zriadenie tejto novej štruktúry s nejasnými kompetenciami bez jasného zakotvenia dohľadu a s výraznými finančnými nárokmi predstavuje riziko duplicitných funkcií a plytvania verejnými zdrojmi.
Preto navrhujem, aby časť zákona, ktorá zriaďuje žandársky zbor, bola z návrhu úplne vyškrtnutá. A takisto vyzývam vládu, aby financie z nezmyselného nápadu investovala do už existujúcich bezpečnostných zložiek, ktoré sa topia v problémoch. Zlepšenie podmienok v Policajnom zbore, zvýšenie kompetencií a zmena financovania pre obecné polície, aby to nebolo len pleciach samospráv.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
|
100.
Ďakujem. Pán poslanec Čaučík, chcem sa poďakovať za to, že si upozornil práve na veci, na ktoré upozornil aj verejný ochranca práv, boli už tu citované ďalšie organizácie. Ja pripomeniem aj mail, ktorý som dostala ja, predpokladám, že aj ďalších 149 poslancov tohto parlamentu, od Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorí tiež upozorňujú na zvýšenú byrokraciu, na problém s darcami, tak ako si to spomínal, pán poslanec, a veľmi sa čudujem, prečo práve toto v čase konsolidácie a v čase, keď máme mnohé iné vážne problémy, riešime a venujeme tomu hodiny a hodiny času ešte aj vo Veľkom týždni, kedy sme sa mali duchovne pripravovať na sviatky a byť so svojimi rodinami.
A prekvapuje ma najmä to, že tuná za predkladateľov narátala som šesť poslancov vrátane predsedu parlamentu, taký je záujem z ich strany a rozmýšľala som aj prečo. A vychádza mi, asi preto, že sú to väčšinou slušní ľudia, preto aj pozerajú do mobilu alebo sa rozprávajú a nesnažia sa dávať pozor, pretože im samým je proti srsti, že za to musia hlasovať, ale nemajú, žiaľ, inú možnosť, pretože demokracia sa v stranách vládnej koalície veľmi nenosí, dostali pokyn a tak to musia urobiť. A ja som si dávala aj otázku, že prečo tento pokyn dostali, a myslím, že včera to niektorí z nich v rozprave tak náhodou spomenul, že z 2 % daní 115 mil. ide tretiemu sektoru, tak ho potrebujú zredukovať, lebo tie peniaze chýbajú pri konsolidácii. To mi dáva zmysel, že asi toto môže byť ten skrytý dôvod, ale naozaj si myslím, ak si chceme zachovať tvár, prosím vás, nehlasujme za to, zrušme to, ak chceme niečo zmeniť, ak chceme nájsť tie netransparentné mimovládky, tak ich nájdime a pomenujme, ale kvôli jednej, dvom, trom nelikvidujme tuná tisícky fungujúcich mimovládnych organizácií, ktoré naozaj vo veľkom suplujú činnosť tohto štátu.
Ďakujem.
|
100.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
52.
Janka nám zhrnula všetko, čo sa týka problematiky Rómov a nedržala sa celkom uznesenia a toho bodu, ktorý máme v programe, ale teda nadviažem, ona bola primátorka v Humennom, ja som bola primátorka v Prešove a môžem potvrdiť, že nebol rovnaký prístup, akonáhle sa covid objavil, len objavil alebo bolo podozrenie u Rómov, tak celú tehelňu v Prešove, lebo tiež tam máme Rómov, policajti oplotili, opáskovali, strážili, presne ako povedala pani Kosová ako v koncentráku. Čiže nejde o rovnaký prístup a ak cieľom tohto uznesenia je ospravedlnenie a nie finančné odškodňovanie, tak ako to robí koalícia v svojom návrhu zákona, tak si myslím, že je morálne právo všetkých nás, toto uznesenie podporiť a povinnosťou tak, morálnou povinnosťou, nie právom, tak, ďakujem. (Potlesk.)
|
42.
Ďakujem. Ja tiež chcem oceniť pani Kosovú, že presne pomenovala problémy, ktoré sú a ktorým čelí rómska minorita, ale aj vzhľadom k tomu, že tento parlament prijal odškodnenie pre ľudí, ktorí vedome porušovali pokyny, tak si myslím, že zrovna tak je teda potrebné prijať toto uznesenie a ďakujem, že, pani Kosová, ste s ním prišli.
|
28.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krátky, vy ste veľmi trefne vystihol neúprimnosť vládnej koalície pri týchto ústavných zmenách, pretože im nejde naozaj o to, aby sa ochrana života alebo právo muža, právo ženy byť rodičmi dostalo do ústavy. Pre nich to je len nejaké gesto. Oni potrebujú presvedčiť svojich voličov, že už nie sú komunistami, potrebujú ich presvedčiť, že nie sú ani, ani progresívnymi poslancami, potrebujú presvedčiť svojich voličov, že sú konzervatívci, aj keď vieme, že nie sú. Ich ústavné zmeny nikomu neublížia, ale zároveň ani vôbec nikomu nepomôžu. V podstate status quo ostane rovnaký, ak prejdú tieto ústavné zmeny. Ale ich voličov, pre ktorých, hlavne pre nich to robia a, žiaľ, aj verí im aj časť cirkevnej hierarchie, je to len gesto, že ideme niečo robiť, že sme vlastne kresťania, sme konzervatívci, ale spoliehajú sa na to, že nikto z dotknutých si naozaj tie ich ústavné zmeny nepreštuduje a nezváži ich dopad, a že skončí to všetko alebo teda z drvivej väčšiny len pri plamenných Ficových prejavoch. Ak by naozaj koaličným poslancom išlo o vec, a týmto ich aj o to vyzývam, že presvedčte ma, že sa mýlim, že vám ide o vec, a že nie je to len hra pre voliča, tak by ste zahlasovali za naše ústavné priority, pretože ústavné priority z dielne KDH sú na kvalitatívne lepšej úrovni. A ešte keď mám pár sekúnd, a normálnosť, veď včera sme videli pri covidovom zákone, čo táto vládna koalícia považuje za normálnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
-----------------------------------------
184.
Ďakujem, kolegovia. Áno, tak ako pani Kleinert spomínala lekárov, ja by som doplnila aj sestry a opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb, ktoré takisto boli aj týždne zavreté so seniormi a museli tam ostať a ich malé deti doma samé, prípadne len so starými rodičmi.
Hovorili ste tuná, že nám chýbali, áno, chýbali nám rôzne postupy, ale ja si myslím v prvom rade, že tento štát, ak chce odškodňovať, mal by odškodňovať rodiny obetí, mal by odšk... pretože zomreli a nemuselo ich toľko zomrieť, keby neboli vybrakované štátne hmotné rezervy, keby nám nechýbali nejaké štandardné postupy, ako postupovať pri pandémii, aby odš... keď už chcú odškodňovať, aby odškodnili podnikateľov, ktorí museli zavrieť svoje prevádzky a po covide už mnohí z nich ich nedokázali otvoriť a ostali možno sami v evidencii úradu práce alebo sa prepadli úplne na samé dno chudoby. O tomto sa bavme. O tých skutočných následkoch pandémie. Ale to, že niekto zaplatil pokutu za to, že niečo nedodržiaval, a teraz ho ideme amnestovať, tak za chvíľu budeme amnestovať aj tých, ktorí prekročia rýchlosť, lebo však sa niekde ponáhľali. Už budeme amnestovať, a však už sme to aj začali, aj tých, ktorí majetkové priznania nedávajú, lebo chcú ochrániť svoje rodiny. No, ako nemusíme menovať, ale je to tak.
Čiže naozaj ak máme dodržiavať pravidlá, pravidlá majú platiť pre všetkých. A my ak ich dodržiavať nebudeme a budeme naozaj ukazovať svoju svojvôľu, lebo na to máme, lebo máme sedemdesiatdeviatku, výsledok bude to, že sa zo Slovenska stane banánová republika.
Ďakujem.
|