Ďakujem, pán predseda. Pán Dušenka, veľmi zaujímavé vystúpenie, aj by som si tu urobil taký malý, taký malý exkurz do minulosti, čiže ako sa schvaľovala novela trestného zákona, tak dopredu zlá opozícia, čiže jeden, dva, tri, štyri, koľko nás tu je? Zlí poslanci opozície povedali, že tu stúpnu drobné krádeže. Všetci povedali, že to nebude pravda, pán minister povedal, že to, že zavádzame, že klameme. Potom s tým prišli obchodníci, ktorí povedali, že sa kradne a že sa zvýšila kriminalita v obchodoch.
|
Ďakujem pekne pán predseda. Martin, veľmi dobre si to vystihol. Keby, jak by som to povedal slušne, že slovami klasika, ktorý tu už niekoľkokrát opakoval tú istú vetu, že tak sa to nerobí do psej matere. Tak osemkrát, to už ôsmykrát, opakujem, opravujeme novelu Trestného zákona. Ideme ju jasne opravovať, lebo sme ju potrebovali v skrátenom, ultra rýchlom skrátenom najlepšom predvianočnom pred dvoma rokmi zmeniť. Odvety sme ju už ôsmykrát ju opravujeme a myslím si, že to neni ani posledné oprava tohto Trestného zákona, lebo je samozrejme že urobená zle. Ale poďme k praxi, tú čo ktorú si hovoril. Stane sa, už keď počujem, že má polepy na autách, tak mi to je úsmevné, že neviem či vláda má nejakú úchylku v tých polepoch, alebo v tých veciach, že sa stretne na dopravnej nehode päť policajných aut a každé bude mať iný polep. To je, to je, to ja neviem ... v akej krajine my žijeme. Jak si vravel, to nie sú kávové, jak si pekne povedal, že kakaové, kakaové vesty a kakaové tričká. Lebo naši policajti to vôbec absolútne nepotrebujú. Naši policajti potrebujú výplatu, potrebujú hodnotenie, aby do tej práce mohli chodiť a prišli noví. Tie krádeže o ktorých sa tu teraz dnes bavíme a tie horalkové triá kto bude vyšetrovať. Ja som to aj včera hovoril. Tu nebude mať kto vyšetrovať. Si urobte rekonštrukciu policajného zboru na východnom Slovensku. Normálne keď prídete, nepríďte limuzínou, ale ako civilný človek sa opýtať policajtov ako pracujú. Vám povedia že sú unavení. Stanice, ale strediská kde mali predtým 18 policajtov, dnes majú 10, 9. Tak s kým to chcete robiť, ako to chcete robiť. Autá, polepy to nezachránia.
|
Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.
|
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dobré ránko prajem. Kolegyňa, predsedajúci. Kolegynka Simona Petrík si vystihla tú pointu toho všetkého. S jednou vecou s pánom ministrom súhlasiť, že tá reforma sociálnych služieb je dôležitá. To sa tu zhodneme asi všetci, ktorí aj vidíme trošku do sociálnych služieb, aj ich poznáme z vnútra. Tá situácia by som povedal, že je alarmujúca. V sociálnych službách pracujú sociálne pracovníčky, ktoré sú tesne pred dôchodkovým vekom. Mladšiu generáciu tam už nenájdete pracovať. Ak niekde, tak to je svetlá výnimka. Sú to ženy, ktoré sú tesne pred dôchodkom alebo majú pár rokov do dôchodku, lebo za tie peniaze to robiť jednoducho nikto nebude. A ešte myslím, že bude priestor. Ja sa budem potom pána ministra pýtať ako chce zabezpečiť to, aby tú prácu, lebo to je najextrémne náročná ťažká práca s ľuďmi, ktorí sú ležiaci, o ktorých sa musíte starať, ktorých musíte kŕmiť, ktorých musíte otáčať. To robia ženy, ktoré sú päťdesiat a viac ročné, ktoré majú zničené chrbty a ich motivujeme sumou sedemsto euro v čistom v niektorých zariadeniach. Ja sa budem pýtať pána ministra, ak potom bude priestor, ako chce zabezpečiť hlavne financovanie tých žien, tých ľudí, ktorí sa starajú o našich dôchodcov. Skrátené legislatívne konanie by nemalo podľa mňa žiadne opodstatnenie. To ste si urobili len barličku, pán minister. Teraz si vezmite, že dnes prerokúvame tretí bod schôdze. Je druhý týždeň. Celý minulý týždeň sa namiesto sociálnych služieb riešil Úrad na ochranu oznamovateľov. Tak aká priorita sociálne služby, priatelia. Aká? Žiadna. Týždeň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Až dnes riešime to, čo hovoríte, že horí, že to musíme čo najskôr schváliť. Tak si nastavte priority čo je priorita. Úrad na ochranu oznamovateľov alebo sociálne služby? Ďakujem pekne.
|
204.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Presne, ako ste tu povedali, že vôbec sme sa o tejto téme tu dnes nemuseli baviť, keby sme normálne komunikovali a riešili problémy, ktoré my sme nespôsobili my. Ja som nespôsobil to, že tender na záchrannú zdravotnú službu dopadol tak, ako dopadol, ale záleží mi na tom, aby záchranná zdravotná služba fungovala. Mne na tom záleží. Ja chcem, aby záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovala, aby mohla zachraňovať ľudské životy. Ja chcem, aby pacienti, ktorí potrebujú a sú v ohrození života, dostali záchrannú zdravotnú službu včas. Záleží mi na tom. A nie kvôli sebe. Mne záleží kvôli každému jednému občanovi, ktorý tú záchrannú zdravotnú službu bude potrebovať. A malo by nám na tom záležať všetkým. Keď tu ideme riešiť do polnoci Úrad na ochranu oznamovateľov, prečo takto neriešime záchrannú zdravotnú službu, ktorá sa dotýka nás? Dotýka sa nás, každého jedného z nás. Nikdy neviete, kedy budete mať nehodu, kedy váš príbuzný dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Každého jedného z nás sa to dotýka. Napriek tomu tu riešime úplne niečo iné. A už som viackrát povedal, že my sme pripravení sa o tom baviť. Myslím, že každý jeden líder v opozičnej strane, aj v koaličnej sa chce o tom baviť, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, ako má byť. Chceme sa o tom baviť. Sme na to pripravení. Nechceme sa tu baviť o tom, čo teraz tu riešime v Národnej rade. Môžme tu vyrušovať teraz niektorí a hovoriť si, nech si ten pán Majerský tam niečo porozpráva. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale záchranná zdravotná služba je veľmi dôležitá vec v tomto systéme. Je jedna z jediných funkčných systémov v tejto krajine, ktorý funguje. V zdravotníctve jediný, ktorý funguje, tak si ho nepokazme. Nepokazme si ho. Nie kvôli vám, ale kvôli tým pacientom, ktorí dennodenne potrebujú pomoc. Tak ak to neviete robiť, nechajte si poradiť.
Ďakujem.
|
(Prázdny nadbytočný rámček, prosím vymazať.)
|
196.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v treťom čítaní vystúpil k pozmeňujúcim návrhom pána kolegu Zdenka Svobodu. A to je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka siete záchrannej zdravotnej služby, a súvisí to vlastne s celou, s celým tendrom na záchrannú zdravotnú službu. A to je dôsledok, o ktorom sme hovorili pred štyrmi mesiacmi, a to je dôsledok, ktorý má veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Dnes v skrátenom legislatívnom konaní pozmeňujúcim návrhom ideme opravovať vec, ktorá mohla úplne inak fungovať a má veľký dopad na to, ako dnes funguje záchranná zdravotná služba.
Ja by som očakával, je to síce technická vec, ktorú dnes schvaľujeme, ale ja by som dnes túto rozpravu o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať a čo má robiť a ako má poskytovať záchrannú zdravotnú službu, očakával, že budeme riešiť v pléne Národnej rady, že pán minister príde a vysvetlí nám, čo chce so záchrannou zdravotnou službou robiť, aby sme vedeli, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovať. Bude tu štátny systém, bude tu systém, ktorý bude fungovať pod ministerstvom vnútra, alebo tu bode nový tender na záchrannú zdravotnú službu? Za štyri mesiace nemáme žiadnu odpoveď, ako záchranná služba má fungovať. Prečo? Ja sa pýtam prečo?
Namiesto toho dnes ideme v skrátenom konaní v noci riešiť úplne inú vec, ktorá nesúvisí so záchranou ľudských životov, ale súvisí s ochranou ľudí, ktorí dostali pokutu s ľuďmi z vašej strany. Pán minister, dnes sme mali riešiť v Národnej rade, čo bude ďalej so záchranou zdravotnou službou. A ja si myslím, že by sme tu všetci ostali a chceli by sme počuť riešenia, lebo sa to týka všetkých ľudí v tejto krajine. Záchranná služba má dopad na každého jedného občana v tejto krajine. Má vplyv na to kedy záchranná zdravotná služba vyrazí, kto v nej bude pracovať, aké bude mať podmienky a koľko ľudských životov zachráni. To je tá vec, ktorá, to je tá služba, o ktorej sme mali dnes v noci rokovať. Nie o tom, že ideme rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tým nie, tým nejdeme nikoho zachraňovať. Tým nejdeme nikoho zachraňovať, nikoho. Toto sme mali riešiť dnes v noci. Toto sme mali rokovať do polnoci. Lebo čakáme, čakajú zdravotníci, čakajú pacienti, čo bude so záchrannou zdravotnou službou. Toto je tá téma, o ktorej sme dnes mali rokovať v Národnej rade. Nie o tom, či ideme rušiť alebo nerušiť v skrátenom legislatívnom konaní ochranu na oznamovateľov. V sobotu kvôli tomu mimoriadne zasadla vláda. Ja sa pýtam, prečo nezasadla vláda, ako to povedal pán minister, že keď sa schváli rozpočet, tak sa dohodne koalícia, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba na Slovensku. Je ticho o tom.
Čiže celý ten pozmeňujúci návrh je o tom, ako sa spackal tender na záchrannú zdravotnú službu, priatelia. A to sme dnes mali riešiť. Nie Úrad na ochranu oznamovateľov. Preto poprosím pána ministra, aby takúto možnosť, akú máme dnes, vystúpiť k záchranke, urobil sám, aby urobil kolečko so všetkými, aby sa raz a navždy ten problém, ktorý sám spôsobil alebo jeho kolegovia pri tendri na záchrannú zdravotnú službu, aby sa vyriešil. Lebo čakajú na to ľudia, záchranári, pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)
|
163.
Pán predseda, ďakujem pekne. Oskar, vystúpenie tvoje, aby sme zhodnotili, ako to reálne je dnes v praxi, tak v praxi potom ako sa celý ten tender spackal, je jeden veľký chaos. A vysvetlím na jednoduchom príklade. Posádka, kde pracujú teraz ôsmi záchranári, má určité obdobie končiť a ona sa mala presunúť na iný bod, len tam vlastne ešte podľa zákona nemôže vzniknúť a jednoducho tí ľudia nevedia, že kde budú mať teraz tú prácu. My sme do záchranky po tomto fiasku, lebo to treba povedať, že to bolo obrovské fiasko, to hovorím za tých pätnásť rokov, dvadsať rokov, čo som v záchranke, som to nezažil, sme priniesli do záchrannej zdravotnej služby chaos. Chaos, ktorý má veľký vplyv na to, ako záchranári pracujú a je to obrovská chyba. My sme sa mali tešiť z toho, že reforma záchrannej zdravotnej služby prešla, lebo to bola veľká vec pre budúcnosť aj pre zachraňovanie ľudí na Slovensku a my sme spackali najväčší tender, aký tu kedy bol za dve miliardy eur.
A súhlasím s tebou, Oskar, že my dnes nevieme, a je to chybou, lebo ja som pripravený sa o tejto téme baviť, že čo vlastne so záchrannou zdravotnou službou bude, kto ju bude prevádzkovať, ako to ideme robiť, či to bude tak, ako to bolo doteraz. Všetky tie veci. Stále sa, stále sa len hovorí v kuloároch, že možno to bude tak, možno to tak. To je chyba. Ani pán minister, ani my tu nebudeme večne, ale tá záchranná zdravotná služba potrebuje vedieť a tí záchranári, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, potrebujú vedieť, kde budú pracovať a ako budú fungovať.
Takže vás poprosím, pán minister, spravte okrúhly stôl, bavme sa o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, my sme pripravení na toto stretnutie a o tom sa baviť a rokovať, ale nieže tu budú rozhodovať politici, ktorí so záchrannou zdravotnou službou nič nemajú alebo o nej počuli len vtedy, keď si ju zavolali.
Čiže ďakujem ti, Oski, veľmi dobré vystúpenie.
|
107.
Ďakujem pekne.
Pán predseda, zhrnul si podstatu toho, čo vlastne dnes v skrátenom legislatívnom konaní ideme urobiť v parlamente. Ideme vyriešiť úrad, ktorý má chrániť ľudí, ktorí sa nebáli a neboja vystúpiť proti svojim zamestnávateľom, ľudia, ktorí sa neboja povedať, ako to v tejto krajine funguje.
Prvé je paradoxom toho, toho všetkého celého, čo sa tu momentálne deje, že ideme rušiť inštitúciu, ktorú, ktorú (povedané so smiechom) založil pán terajší prezident Pellegrini. Ideme rušiť inštitúciu, kde pracoval predtým pán minister Šutaj Eštok. To je neuveriteľné. A pre mňa je paradoxom to, že to ideme urobiť takto v skrátenom legislatívnom konaní, lebo dôvod, ktorý pán minister povedal, bol asi na dve, na dve slová, na dve minúty.
Ja chcem, aby ste to tak trošku pochopili, že čo vlastne, s čím vlastne sa tu hrajete, lebo s čím má táto koalícia problém, tak to potrebuje zrušiť. To ako keby ste prišli k lekárovi do nemocnice a lekár vám povie, prosím vás, máte problém s tlakom, máte problém s cholesterolom, začnite držať diétu. A vy si poviete, haló, haló, tak mňa tu nebude niekto kritizovať, zruším lekára a keď nezruším lekára, tak zruším nemocnicu. My sa tu hráme, že zo dňa na deň s tým, že my tu ideme rušiť inštitúcie, ktoré tu roky fungovali, len preto, lebo chceme dokončiť pomstu.
Pán minister, sedíte vzadu, ale pomsta nie je cesta. Pomsta absolútne nie je cesta. Inštitúcie sú na to, aby nechránili politikov, ale aby chránili občanov. To si musíme všetci z tejto miestnosti odniesť. Zákony sú na to, aby sa aj dodržiavali. Vy ste minister vnútra a teraz si predstavte, že nie som spokojný s pokutou od policajtov, tak teraz zrušíme Policajný zbor? Nie. Máme ho rešpektovať a mali by to robiť všetci.
Ďakujem veľmi pekne.
|
20.
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem, aby sme prijali v Národnej rade uznesenie, kde zaväzujeme vládu, aby zasadnutia vlády počas víkendov organizovala len vtedy, keď sa bude venovať skutočným problémom ľudí: rastúcim nákladom rodín, kolabujúcemu zdravotníctvu, odchodu mladých rodín, rozpadajúcim sa cestám a mostom a katastrofálnej situácii na železniciach, a nie vlastnými problémami.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Kolega veľmi dobre vystúpenie a som rád, že si aj na treťom čítaní upozornil na toto nesystémové riešenie, ktoré sme zase cez poslanecký návrh v druhom čítaní doniesli v piatok poobede, aby sa tu mohlo zase rýchlo o tom rokovať. Ja som očakával od vlády, ktorá hovorí, že je vláda regiónov a že chce pomôcť regiónom systémové riešenia v samosprávach. Systémové riešenia, ktoré prinesú koncepčné riešenia, ktoré potrebujú naše samosprávy. Toto nie je žiadne koncepčné riešenie. To je len to, že sa otvoria dvere a peniaze, ktoré to sú peniaze daňových poplatníkov. To nie sú peniaze primátorov a poslancov. To sú peniaze daňových poplatníkov, ktoré mali ísť na rozvoj, ktoré mali ísť na rozvoj, pôjdu, pôjdu na bežné výdavky a budú sa s tým kryť iné veci, keďže štát nevie pomáhať mestám a obciam. Toto nie je riešenie, ktoré má pomôcť rozvoju v našich mestách. Tak sa to nerobí, tak sa to vôbec nerealizuje a ja si myslím, že idete proti občanovi v jednotlivých mestách takýmto návrhom. A mali by sme sa všetci pri tomto návrhu zdržať a pripraviť komplexné riešenie, ktoré má samospráv vyriešiť. Dva roky vládnete a okrem dvoch pozmeňujúcich návrhov ste nepriniesli nič.
|
245.
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Začnem pánom Ľuptákom. Pán Ľupták, absolútne sa nemusíte báť, že ja mám v hlave vykradnuté, to sa absolútne nemusíte báť. Keď ste si pozorne vypočuli moje vystúpenie, tak som dal konkrétne otázky, na ktoré ste ani vy nevedeli odpovedať. Tak ich zopakujem ešte raz. Čo sa stane 1. 11. 2025? Čo sa stane 1. 11. 2025? Pôjdu kasína naspäť tým istým prevádzkovateľom, ktorí sú teraz? Sú? Pôjde to takto: Pán minister? Pán Ľupták? Ešte raz (reakcia z pléna), veď pána ministra sa pýtam. Pána ministra, veď sa, kľudne vystúpte v rozprave. Pána ministra sa pýtam, nedostal som odpoveď.
Zopakujem druhú otázku. To chcete mi povedať, že pán prezident Pellegrini pôjde akútne utekať do prezidentského paláca, aby podpísal zákon o hazarde? V sobotu? To vážne? To vážne, naozaj že to sa stane v tejto krajine, že tu sa toľko vecí prijímalo, ktoré boli lepšie pre krajinu, pre ľudí, pre občanov, ale pán prezident bude utekať kvôli tomu, aby zachránil hazard v tejto krajine. Veď to nedáva ani logiku, pán minister. Toto je podľa mňa normálne, čisté, bohapusté výpaľníctvo. Nič iné.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
243.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak na záver asi by som tak konštatoval, že dnes preto nikto nesedí za týmto rečníckym pultom, lebo je to kút hanby, lebo nikto nemá odvahu sa nejakým spôsobom postaviť tým občanom, postaviť za tento zákon. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Ešte, ak môžem, pán predseda, ešte predsedám ja. A prosím teda, pán poslanec Dubovický, skúste naviazať vašu faktickú poznámku na predrečníka.
Dubovický, Richard, poslanec NR SR
O tom, že rozprával si o konštruktívnej debate, tak, samozrejme, že tá konštruktívna debata tu nejakým spôsobom nemohla byť, lebo nikto sa z koalície nehlásil do rozpravy, nikto to neobhajoval, jedine mal nejaké poznámky s súčasný minister, tak, čo je podľa mňa nedostatočné, lebo padlo tu príliš veľa otázok a príliš málo odpovedí. A samozrejme, že sa nehlásia, povedal si, že súčasný minister vydiera vládu nejakým spôsobom, ale ak vydiera vládu, tak to znamená, že pácha trestný čin vydierania, takže odporúčam vládnym poslancom, aby podali trestné oznámenie na súčasného ministra, že ich vydiera. A asi by som to aj týmto ukončil, že to, čo je tu, je hanba, neviete to obhájiť, ste ticho, lebo sami dobre viete, že ak toto schválite, vaši komunálni poslanci v daných obciach skončia.
Ďakujem.
|
229.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod svojej rozpravy by som sa chcel zastať dvoch kolegýň zo strany SMER, ktoré myslím, že sú v tomto parlamente veľmi slušné aj voči našim kolegom, myslím si, že si nezaslúžia, aby sa takto k nim chovali ostatní kolegovia zo strany nás. Čiže to na úvod treba povedať. (Potlesk.)
Teraz ale sa už vrátim k tomuto zákonu, pán minister, budem rozprávať k vám, keďže ste tu viackrát v tejto rozprave použili slovo o výpalníkoch a tom, že my tu podporujeme hazard a že sme ničitelia rodín v strane KDH, neviem, čo všetko čo ste tu už dnes narozprávali. Ja som ale od vás ani raz nepočul slovo, že ako s týmto zákonom chcete pomôcť rodinám. Neviem, či ste si uvedomili, ale vy ste tu ostali sám. Z koalície sa vás nikto nezastáva, fakt že nikto. Ste tu ostali sám, z koalície sa vás nikto nezastáva, lebo všetci si podľa mňa uvedomujú, čo dnes ideme v noci, a to treba otvorene povedať, že tu o desiatej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tom, že ideme ničiť ľudské životy a ideme podporovať hazard na Slovensku. Nepozeraj sa tak na mňa. Ideme ničiť a podporovať hazard na Slovensku. A ja vám poviem sto dôvodov, prečo to tak je, sto dôvodov, prečo to tak je a vy ani na jednu otázku nebudete vedieť odpovedať. Ja sa vás teraz opýtam z tohto miesta a zodpovedzte mi to kľudne potom, sa nebudem tu s vami hádať, čo spravíte s tými licenciami, ktoré teraz končia, keď si ich zoberie Tipos. Poveríte tých, ktorí sú teraz? Poveríte ich, sa vás pýtam teraz, z tohto miesta sa vás pýtam, poveríte tých istých, čo sú teraz? Nie, alebo áno? Poveríte tých istých, čo sú teraz? Čiže hazard v Bratislave bude ďalej pokračovať, aj keď mesto Bratislava, aj keď ostatné mestá sa rozhodli, že to nechcú? O čom sa tu bavíme? Sa smejete, bavte sa. Vy keď ste boli poslanec, ja som si myslel, že vy máte gule. Ale normálne, že máte gule, že buchnete po stole a že bude urobené. Ale vy tu, ešte raz, vy ste si vybojovali trafiku, vy ste si vybojovali trafiku, ale vy nerobíte toto tuná, že idete teraz podporovať, idete podporovať rozpočet cez hazard, alebo že idete niekoho chrániť. Nie, nie, toto je biznisplán. To treba tu normálne z tohto miesta povedať, že toto je biznisplán pre určité skupiny, ktoré dnes idete v noci, treba si otvorene povedať, že my tu v noci rokujeme o desiatej večer kvôli čomu? Kvôli hazardu, kvôli hracím automatom a kasínam, kde ľudia míňajú peniaze, kde manželia rodín, alebo otcovia rodín vyberajú peniaze zo svojho rodinného rozpočtu kvôli tomu, aby to hádzali do tých automatov, do tých herní? To ideme dnes v noci, toto je tá úžasná vec, ktorú sme museli dnes v Národnej rade riešiť o desiatej večer a budeme tu do polnoci sedieť, lebo my sme, v noci ideme zachrániť krajinu, od zajtra sa tu spadne svet. Prečo? A normálne sa postavte a povedzte, ja som ten Rudo Huliak, ktorý tu ide bojovať. A za koho? Za hazard? Ja sa normálne pýtam, že vy idete za koho bojovať. Za hazard? Za to, že sa v herniach ničia ľudské životy, rodiny sa tam ničia. Ja si nemyslím, že tu niekto je, fakt že tu niekto je v sále, ktorý s tým súhlasí. Ak s tým niekto súhlasí, tak je normálne o tom presvedčený, že hazard je úžasná vec. Ale hazard nie je úžasná vec. Hazard ničí rodiny. Ja vám nebudem rozprávať, pán Huliak, príbehy, to, že niekto niekam napísal. Ja vám poviem svoj príbeh, lebo ja som to zažil. Môj otec mal s tým problém. Môj otec hral automaty, môj otec bral peniaze z nášho rozpočtu a my sme kvôli tomu žili veľmi zle. Naša mamka musela robiť dve roboty, aby nás uživila, lebo otec hral automaty. A každému jednému to poviem, že kto podporuje automaty, neni u mňa žiadny chlap. Vy ste u mňa neni žiadny chlap. Kto podporuje automaty nemá čo tu robiť. Ja som to zažil, ja viem, čo to je, keď nemáte peniaze na nič, keď sa musíte pozerať svojim spolužiakom do očí, že nemáte na základné veci. Ja som to všetko zažil. Všetko som to zažil, preto vám to hovorím otvorene, nebudem tu chodiť poza chrbát, je to fakt, hazard ničí rodiny a my máme dnes ho zničiť, aby na Slovensku nebol. Ale vy sa tu tvárite, že vy idete zachraňovať štátny rozpočet. V čom, sa vás pýtam, idete zachraňovať štátny rozpočet? V tom, že tam budú ďalej hrať tí ľudia? Vy dneska neviete odpovedať na základnú otázku, že to kasíno bude pokračovať, tie herne budú pokračovať na Slovensku. Vy si nevážite rozhodnutie jednotlivých miest. Nevážite si to a vám to je jedno, lebo je to biznis. Toto treba otvorene povedať, že hazard na Slovensku je biznis. Je to, to duševné zdravie, ktoré zničilo mnoho rodín, mnoho rodín, mnoho rodín, zopakujem ešte raz, ničí ľudské životy. A vy sa neviete ani postaviť tu, útočíte na každého jedného z nás, že čo tu my tu rozprávame, že, neviem, piate cez deviate. Nie, vy odpovedzte na základnú otázku, ak im skončia licencie, čo sa v tejto krajine stane, čo sa stane v tejto krajine? Zajtra nebude slnko svietiť, čo sa stane? Ani na to neviete odpovedať. Čo sa stane, keď zajtra, v pondelok, lepšie povedané, končia tým kasínam licencie? Mali by sme tie kasína, herne, všetko obmedzovať.
Ja viem, o čom hovorím, pán Huliak, mňa tu nebudete presviedčať, že to je úžasná vec, najlepšia na svete, ja som to zažil ako malý chlapec. A poviem to každému, že nikomu to neprajem, nikomu to neprajem, aby sa nevedeli ste mať základné veci, aby ste sa nevedeli svojim spolužiakom pozrieť do očí, že nemáte veci, lebo váš otec hraje automaty. Mne to nemusíte rozprávať, že, že vy ste ten borec a vy ste ten úžasný chlap, lebo vy tu idete zachrániť štátny rozpočet a budete všetkým tu nakladať. Toto mne rozprávať do očí nikdy nebudete, nikdy mi to rozprávať nebudete, lebo ja som to zažil. A som proti hazardu a mali by sme sa všetci, tento zákon stiahnuť, všetci, čo sme v parlamente, lebo, hovorím, zopakujem ešte raz, ničí to ľudské životy. Viac ani nebudem rozprávať, vy s tým budete žiť. Ja budem proti, aj celá strana KDH bude proti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
|
|
Ďakujem pekne.
Martin, zareagujem prv na teba, máš úplnú pravdu. Ak občania tejto krajiny sledujú aj na čo všetko sa míňajú peniaze, aké nákupy sa robia, čo všetko sa v poslednom čase obstaralo, ako sa to obstaralo, samozrejmé, že neveria, že to s tou konsolidáciou myslíme vážne. 7,4 miliardy euro sa za tri konsolidácie vybralo, ale nič, nič to nezmenilo, deficit nám neklesá. Neklesá nám, ľudia sú stále, stále viac nahnevaní, podráždení, lebo všetko ide hore, ale vidia, čo sa deje vo vláde. Nešetria na sebe. Už pred, pred dvoma mesiacmi pán minister Kamenický povedal, že to bude pol na pol, že 1,2 miliardy budú znášať, bude znášať vláda. Teraz sa dokonca hovorí aj o nejakých 500 miliónov euro, ani to možno nebude reálne, že na konci dňa to bude. Takže neveria tomu. Neveria, že to myslia úprimne. A všetko sa prenáša naozaj na bežných ľudí, na bežných pracujúcich ľudí, ktorí denno-denne chodia do práce.
Pán kolega Mikulec, vy ste vraveli o rezignácii. To je presne to slovo, ktoré tu v spoločnosti máme. My proste sme rezignovali, vláda rezignovala na reformy. Dnes mala jedinečnú možnosť reformovať zdravotníctvo, reformovať školstvo, reformovať iné, spájať ministerstvá, spájať ministerstvá mohla. Nie rozširovať kvôli tomu, že by sme tu vytvárali trafiky a oni si z toho urobili ďalšie dane z hazardu a vytvárali nejaké národné kasína, ale spájať ministerstvá. Dnes sa mohli spájať ministerstvá. Viete, čo sa robí v Českej republike? Sme boli pred týždňom na takej diskusii, kde sa hovorí o tom, že spoja ministerstvo zdravotníctva s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme tu vytvorili ďalšie ministerstvá. Pozrite sa, kam sa posúvajú iné krajiny. Nerozširujú sa. Spájajú sa, lebo svet sa mení. Ale my to nerobíme, my tu rozdávame trafiky. Toto je problém. Preto tomu ľudia neveria.
|
v nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič, nič pre to nerobíme. Je nám to jedno.
Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ambulantnej sfére. V nemocniciach. Takisto v poplatkoch. Veď to nie je možné, aby sme takéto poplatky vyberali a robili si, čo chceme. Nelegálnym spôsobom, podotýkam, lebo poplatky sú nelegálne. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Ak tú pravdu budeme rozprávať, ľudia pochopia veci, že ak zlepšíme zdravotnú starostlivosť, tak to bude pridaná hodnota pre všetkých pacientov.
Pán minister, ďakujem veľmi pekne, pekný deň prajem. (Potlesk.)
|
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som včera v noci vystupoval k rozpočtu a zameral som sa na viac vecí, ale nebol tu včera minister zdravotníctva, bol tu pán minister športu, cestovného ruchu a neviem čoho všetkého, ktoré ministerstvo by podľa mňa nebolo byť keďže máme konsolidovať. Ale ja som mal na pána ministra viac otázok. Čiže keď dnes tu bude, budem rád keď si to bude písať, aby vedel občanom odpovedať čo konkrétne v slovenskom zdravotníctve dostávajú za to, že ide rekordný počet, rekordný počet peňazí. Zopakujem ešte raz to čo som včera povedal v roku 2014 bol štátny rozpočet na zdravotníctvo v objeme 4,4 mld. euro. V 2024 to bolo 8,8 mld. euro, čiže o 100 % viac dáme do slovenského zdravotníctva a ďalší, na tento rok, je to dokonca suma cez 10 mld. eur. Cez 10 mld. eur dáme do slovenského zdravotníctva a občania tejto krajiny sa právo pýtajú čo sa túto službu dostávajú. Aká je pridaná hodnota, že dávame dvojnásobok za posledných 8 rokov do zdravotníctva a čo za to všetko majú. Ja si myslím, že tu nikto v tejto sále nie je kto so mnou bude, keď dvihne ruku, že slovenské zdravotníctvo je v poriadku a že bežný človek, bavme sa o bežných ľuďoch, že dnes, keď príde k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho vyšetrí, keď si nájde naňho termín, keď nejakého nájde, lebo sú regióny kde máme problém vôbec všeobecných lekárov nájsť alebo detských a diagnostikuje uňho onkologické ochorenie, že sa dostane včas na termín na CT alebo na MR-ko. Ja vám garantujem, že v tejto sále nebudete ani jeden ktorý povie, že takto to existuje, takto to je. Ľudia, ktorí nemajú známosti, nepoznajú nikoho v nemocniciach, čakajú na termín u lekára na vyšetrenie pol roka a viac. Ja sa pýtam ešte raz, 10 mld. dávame do zdravotníctva a naspäť pridaná hodnota pre človeka, ktorý celý život platil dane, odvody, chodil do práce je žiadna. Za pol roka, keď máte onkologické ochorenie, sa nedostanete včas na termín, nemáte žiadnu šancu prežiť to ochorenie.
Ja som čakal, že minister zdravotníctva pritom že nalieva do zdravotníctva viac peňazí, ja som rád, že do zdravotníctva ide viac peňazí, ale že bude robiť a tlači na ministra zdravotníctva, aby začal robiť aj opatrenia. O troch veciach stačí keby začal riešiť tri základné veci a dostal by naspäť viac peňazí a zistil by, že kde sa dalo aj viacej šetriť. Dnes je jedinečná šanca robiť konkrétne reformy v slovenskom zdravotníctve. Kedy keď nie keď je konsolidácia. Myslím si, že nikto v tejto sále nepovedal, ani jeden z poslancov myslím opozície nepovedal, že konsolidácia nie je potrebná, nikto to nepovedal. My len kritizujeme akým spôsobom ju robíte a že nič za tie peniaze, ktoré ľudia na tú konsolidáciu, na ktorej ste ľudí preniesli, lebo toto mal otvorene povedať, to čo mal v predchádzajúcom vystúpení pán poslanec Jakab, že to je dohromady 7,4 mld. euro za tri konsolidácie. 7.4 mld. euro sme preniesli na ľudí, na firmy, na podnikateľov, živnostníkov, bežné rodiny a oni sa právom pýtajú, že čo za to majú dostať. V slovenskom zdravotníctve za to nedostávajú nič. Slovenské nemocnice sú poloprázdne. Obsadenosť lôžok v nemocniciach je na 55 %. 55 % sú obsadené, pred sme sa nevrátili ani na výkony pred covidom, čo sa týka operácií. Pracuje sa menej a právom sú ľudia nahnevaní, že čakajú dlho na termíny. Ale nikto na to netlačí, nikto netlačí na výkon. nikto netlačí na výkon. V poplatkoch, v poplatkoch v ambulanciách si lekári urobili, urobili takzvané poplatkové eldorádo, ako to nazval pán Dobrovodský.
Dnes si lekári, keďže to je nezákonné, to treba otvorene povedať, že je nezákonné vyberať poplatky v ambulanciách, si vyberajú poplatky za hocičo. Administratívny, taký, taký, ľudia sú z toho zmagorení. Majú platiť, nemajú platiť, prečo. Ja sa pýtam, prečo v tom nespravíme poriadok a povieme čo áno a čo nie. Prečo nekontrolujeme, že či tí lekári majú potvrdenia, či majú potvrdenia za to, že vydávajú poplatky a či sa tie peniaze zdaňujú, to treba otvorene povedať. Dneska keď sa opýtate pacientov, ktorí vám povedia, že ja vlastne nemám ani doklad že som zaplatil u lekára. Ja nemá doklad že som zaplatil. Tak na jednej strane tí ľudia, tí ľudia prispievajú do zdravotného poistenie, veď vznikla nová daň o 1 % je vyšší odvod, ale nejde do slovenského zdravotníctva, vybrali ste to na iné položky. Hovoríme, že aktívni občania, ktorí v tejto krajine pracujú budú platiť viac zo zdravotných odvodov, ale nedostávate tú službu žiadnu naspäť. Ja sa aj pýtam pána ministra, že prečo netlačí na reformy, ktoré sú potrebné v slovenskom zdravotníctve. Na liekovú politiku, na ambulantnú sféru, na nemocnice. To sú tri kľúčové veci, ktorého sa každého z nás dotýkajú. Ak nám budú fungovať efektívne nemocnice, tak pacienti nebudú čakať, nebudú čakať na tak dlho hospitalizácie, na operáciu. Ak nám bude fungovať ambulantná sféra, budeme tlačiť, tlačiť na nových mladých lekárov do regiónov, tak ten pacient bude mať čas zdravotnú starostlivosť u seba. Veď to všetko so všetkým súvisí. Ale my to nerobíme, my to nechceme robiť. My len jednoducho povieme, že dáme vám 1,4 mld. eur na budúci rok, ale nič viac za to nechceme od pána ministra zdravotníctva. Veď musíme byť k tomu ..., ten pacient, ten konečný, ja to stále hovorím, ten človek, ktorí na konci dňa toho je, veď pre neho to tu robíme v slovenskom zdravotníctve, pre neho to robíme. Za to vzniklo ministerstvo zdravotníctva že je tam pre pacienta, je pre pacienta, je pre tých zdravotníkov, lekárov, ktorí tam denno-denne v tých ťažkých podmienkach pracujú. Ale my nič nekontrolujeme, my nemáme žiadnu pridanú hodnotu. My nič nemeráme. Toto funguje roky samospádom. Dnes bola jedinečná príležitosť, pán minister Kamenický mohol buchnúť po stole a povedať, nie začnite robiť reformy, začnite robiť reformy, začnite spájať nemocnice, začnite spájať nefunkčné oddelenia, aby fungovali celky.
Si vezmite, že v niektorých regiónoch máte v okruhu 20 km štyri nemocnice, z toho sú štyri poloprázdne. Nemáte detských lekárov, nemáte ambulantných lekárov, nemáte špecialistov. Netlačíme to toho aby sa to zlepšilo, lebo sa na to roky zanedbávalo. Ale to musí niekto povedať, že toto je cesta po ktorej sa ideme vybrať. Bude to bolieť, ale na konci dňa musí byť spokojný pacient, ktorý tu celý život odvádzal tejto krajine dane, odvody platil tu. Nemôžeme dostávať, si vezmite že nám, dostávame, dáme 10,4 mld. na budúci rok a nám zomiera o 6 tis. ľudí viacej ako v Čechách, v Českej republike, 6 tisíc ľudí viacej, veď to je jedna veľká dedina, nám umiera viacej. Zomiera nám o 140 viac dojčiat ako v Českej republike. To nie sú čísla ktoré sú vymyslené, to sú dáta oficiálne, že proste za tie peniaze nám dávajú menej zdravotnej starostlivosti našim občanom. To treba otvorene povedať, ale my sa tvárime že to je v poriadku, že to tak má byť. Šesťtisíc ľudí zomiera, viac ako v Českej republike a nikoho to tu netrápi, šesťtisíc ľudí. 140 dojčiat ročne navyše oproti Českej republike, ktorá dáva porovnateľné peniaze do svojho zdravotníctva. Pán minister Kamenický mal buchnúť po stole a povedať, nie, budete robiť reformy aby sme zlepšili zdravotnú starostlivosť. Viac peňazí do zdravotníctva, dobre že by sa rekonštruovali nemocnice, ale musia sa robiť aj reformy, musia sa robiť reformy v slovenskom zdravotníctve. Bez toho to bude zase len zaplátavanie dier. Si pozrite aký je dlh na nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič preto nerobíme, je nám to jedno. Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ...
=====
|
192.
Ďakujem pekne.
Nebudem reagovať na to, že či môžme tu riešiť zdravotný stav alebo nemáme, nemáme tu riešiť zdravotný stav nikoho. Myslím si, že každý z nás je zodpovedný na to, aby vedel, že keď má nejaké ochorenie, tak nemal by tu vôbec čo robiť a byť.
Všetci ste rozprávali v podstate to isté, ja to len zhrniem v jednej krátkej vete. Štát zlyháva pri tých najslabších, stará sa len o svojich ľudí, zlyháva pri tých najslabších. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby, sú to ľudia, ktorí prežívajú dennodenne útrapy svojho života tým, že nemajú už ani na základné veci. Štát sa pri tejto konsolidácii nijak o nich nepostaral. Tak ako som to povedal ráno pri rozprave kolegu Jozefa Hajka, táto vláda nevie, nevie, nevie, nevie robiť konsolidáciu a ak chce pán minister Kamenický ísť do Grécka, nech ide na dovolenku, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ďakujem pekne.
|
170-2
Tu je dôsledok všetko to, týchto konaní. Ale doplácajú a ešte raz, na to nedoplácate možno vy, na to doplácajú tí ľudia v tých regiónoch, vaši voliči, ktorí vám uverili, že to myslíte dobre. Ale oni na to doplácajú každý deň, oni sa na to musia pozerať, oni tam žijú, oni tam fungujú, oni tam vychovávajú svoje deti. Teraz sme mohli pomôcť týmto hasičom, policajtom, záchranárom. Nespravili sme to tak. Načo? Netreba, 60 euro k platu netreba. Vláda si zvýšila dvojnásobne platy, my sme vám ukázali, jak sa povie, ako si vás vážime. Potom sa stane vlakové nešťastie a prídeme sa všetci odfotiť, poďakovať. Vy si vôbec viete predstaviť reálne, čo zažívajú tí ľudia, keď sa takéto nešťastie stane? Boli ste pri nejakom nešťastí? Tak si to vážme, že takýchto ľudí máme, ale nielen statusmi a lajkami a facebookovými ďakovaniami, ale tým, že im tu pomôžeme. Pomôžeme tým najslabším, ako sú jednoosoboví rodičia.
Prejdem teraz plynule k téme, kde som chcel poukázať na to, ako funguje štátny rozpočet a na čo je míňaný. Viacerí z vás ste tu už druhé, niektorí ste tu možno tretie, obdobie, tak si možno pamätáte, že v roku 2014, keď budem hovoriť teraz o zdravotníctve, sme dávali zo štátneho rozpočtu 4,4 miliardy eur na zdravotníctvo. Viete, koľko dávame dnes? Sto percent, 8,8 miliardy eur. Neverím tomu, že niekto z vás tu má pocit, že slovenské zdravotníctvo je na tom lepšie. Ak tak je, tak nech dvihne ruku. Podľa mňa nikto z vás nedvihne ruku, lebo to tak nie je, lebo to tak nie je, pacient je stratený. Jeho tá konsolidácia, sa tvárime, že sme do slovenského zdravotníctva dali viac peňazí, ale on to necíti nijak.
Ja vám teraz poviem svoj príbeh a pamätáte si ten záchrankový tender, ktorý sme tu riešili celá opozícia, hej? Celé leto sme to tu riešili, sa spojila celá opozícia, za dve miliardy eur tender. Nesúhlasím s pánom predsedom, že došlo by tam k nejakému ušetreniu, lebo aj keby to robil štát, tak to robí za také isté peniaze. Ale ja som dal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aby sa to vyšetrilo. Dnes som sa, chcel ísť preveriť, som si chcel ísť pozrieť spis, čo sa stalo? Vyšetrovateľ mi povedal, že mu prokurátorka zobrala spis a pridelila ho niekomu, kto tam je tri týždne aj s cestou. Vyzerá to, že ten prípad ide dostratena. Takže takto chceme vyšetrovať kauzy, kde sme sa tu hrdili, že my vyšetríme, pán minister Kamil Šaško hovoril, že to je dobré, že ste dali, veď to treba vyšetriť. Ako môže vyšetrovať jedno ministerstvo, ktoré patrí tej istej strane? Veď to nevyšetrí nikto. A keď tam boli ešte ľudia napojení zo strany HLAS, tak to nikdy nikto nevyšetrí. Ja proste tomu neverím, ja tomu proste, ja neverím, že to vyšetrí. Ja to mu hovorím, že sa to nevyšetrí. Ale aj tak sme si splnili svoju povinnosť. Ide o občanov tejto krajiny. To je tender za dve miliardy euro. Pán poslanec (rečník sa obrátil na spravodajcu), môžte kývať s hlavou, za dve miliardy euro, veď to je vážna vec. A my sme teraz, viete, čo sa teraz deje v záchranke? Že nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, že či to bude pokračovať, čo, počúvame tu hocijaké návrhy od politikov. Neúprimné. Dve miliardy euro zo štátneho rozpočtu nevieme.
Štátny rozpočet v zdravotníctve sme rozdelili po kapitolách. Ide tam viac peňazí. Teraz si vezmite takého bežného človeka, ktorý nemá žiadny kontakt, nemá komu zavolať, sedí doma a dostane nejaké ochorenie, že čo spraví, hej? Tak zavolá svojmu obvodnému lekárovi, ten mu povie, že nemá voľný termín, lebo bude mať voľný termín až o týždeň, lebo má obsadené, keď nejakého má. Ak tam príde, urobí mu nejaké odbery, zistí mu nejaké vyšetrenia a povie mu, že no, že máte zlé výsledky, mali by ste ísť na CT-čko, na MR-ko. Ak nikoho nepozná, termín tri až pol roka, tri až pol roka je na vyšetrenie. Chápete ma, o čom sa bavíme? Že keď má niekto onkologické ochorenie, niekto má onkologické ochorenie, tak on čaká tri až pol roka na vyšetrenie. To je neuveriteľné pre mňa, že sa tu vôbec bavíme o tom, že my tu necháme ľudí, ktorí celý život v tejto krajine pracovali, všetci, kopec tých ľudí pracovalo viac ako 40 rokov pre túto krajinu vo fabrikách, v prevádzkach, na úradoch, hocikde inde, a ten človek sa nevie, komu sa má dovolať, nevie. Za pol roka, viete, čo sa stane s tým človekom, keď príde za pol roka na vyšetrenie? Niektorí sa toho ani nedožijú, keď majú onkologické ochorenie.
A my dávame do slovenského zdravotníctva o sto percent viacej. Na budúci rok to bude skoro desať miliárd, desať miliárd. Si vezmite, že čo sú to za peniaze, čo dávame. My dávame porovnateľné peniaze do slovenského zdravotníctva, ako dávajú iné krajiny okolo nás, ale máme horšie prežívanie. Aby ste si to vedeli predstaviť na dátach, nám zomrie o 6-tisíc ľudí viac na odvrátiteľné úmrtia, 6-tisíc, to je jedna veľká dedina. Tí, ktorí ste z regiónov, viete, čo to je. 6-tisíc ľudí nám zomrie na odvrátiteľné úmrtia. Zomrie nám o 143 dojčiat viac ako v iných krajinách okolo nás. Chápete ma, že o čom sa bavíme? A dávame skoro desať miliárd do zdravotníctva. Kde skončia tie peniaze? Sme videli, kde. My sme odovzdali zdravotníctvo skupinám. A mne nevadia, ešte raz opakujem z tohto miesta, že sú tu skupiny. To ja nebojujem proti skupinám. Ja len hovorím, že štát má byť regulátor. Štát má hovoriť, aké sú pravidlá. Štát má hovoriť, že toto nie, toto áno. A štát to nerobí. Všetci si vyberajú zo zdravotníctva len hrozienka. Si vezmite teraz, že vy ste po nejakej nehode, po nejakom ochorení a máte ísť na dlhodobú hospitalizáciu alebo dlhodobú liečbu. Kam pôjdete? Veď týchto pacientov nikto nechce. Do toho sa neinvestuje, lebo to nie je zaujímavé.
Desať miliárd euro dávame do slovenského zdravotníctva a nedostávame za to to, čo by sme mali dostať. To je neskutočné. A tak je to so všetkým. Ja som dnes čakal, že minister Kamenický povie ministrovi zdravotníctva, že dávame ti síce väčšie peniaze, ale ty začni robiť reformy, začni robiť reformy. Veď máme, my máme nemocnice, ktoré sú poloprázdne. Máme nemocnice v regiónoch, ktoré sú poloprázdne a nevieme spájať oddelenia, lebo sa bojíme tým ľuďom povedať pravdu, že takto to fungovať dlhodobo nemôže, lebo nemáme zdravotné sestry, nemá sa kto o tých ľudí kto postarať. Namiesto toho, že by sme spájali celky a vytvárali jednak špičkové a kvalitné nemocnice, tak máme rozfŕkané celé Slovensko, kde sú piati, šiesti lekári a 15 sestier a nefunguje to. A my nechceme tým ľuďom povedať pravdu, že je lepšie, keď budete mať jednu centrálnu nemocnicu, kde vás záchranka privezie, bude to pre vás lepšie. My to nechceme povedať tým ľuďom. My budeme radšej hovoriť, že toto je správna cesta. To tak nemôže fungovať a dlhodobo to je neudržateľné. My takto slovenské zdravotníctvo zničíme za chvíľočku. Ale my to tým ľuďom nechceme povedať.
Viete, čo je najlepšie na slovenskom zdravotníctve? Poplatky, eldorádo. Dneska sa platí v ambulanciách súkromných halabala, a pritom sú poplatky nezákonné. Tam by mal takisto pán minister Kamenický povedať, haló, priatelia, ukážte mi, či máte e-kasy, za čo tu vy vyberáte poplatky? Prečo to ide do čiernej ekonomiky? Prečo to nejde niekam inam? Tam by ste mali ďalšie peniaze. Ale nie, my sa tvárime, že všetko je v poriadku, je tu zmier, nech to takto funguje.
Ja sa pýtam ešte raz, aká je pridaná hodnota toho bežného človeka, ktorý celý život platil dane? V slovenskom zdravotníctve, v sociálnej oblasti, v školstve aká je pridaná hodnota? Ja nevidím žiadnu. A to neberte v zlom, veď my tu za dva roky sme dali desať návrhov zákonov, desať návrhov zákonov. Ani jeden neprešiel. Keby si ich dakto osvojil, pomôžu ľuďom v tejto krajine, lebo (reakcia z pléna), máte pravdu, máte pravdu.
Čo ďalej s rozpočtom? Tento rozpočet, ako povedal kolega Hajko ráno, ak prejde, budeme konsolidovať ďalšie štyri roky. Taká je holá pravda. Lebo vy na sebe nijak nešetríte. Toto je holý fakt. Budeme tu ďalšie štyri roky ľuďom rozprávať, že si utiahnite opasky, ale z čoho si tí ľudia bežní majú utiahnuť opasky? Veď niektorí už majú utiahnuté opasky tak, že sa už môžu za nich zavesiť. To je na tom to najhoršie.
Môžme sa tu teraz baviť, smiať, rozprávať si, že nech si tu porozprávajú, veď pohodička, je desať hodín večer, veď nech sa tu rozprávame do rána. Ale treba rozprávať ľuďom pravdu, pravdu, fakty, pravdu. A tá nie je.
Ďakujem veľmi pekne.
|