|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu a ja sa vyjadrím ku kolegovi Stuškovi, tak ako pán minister zvolal, ako zriadil skupinu, ktorá sa týka, ktorá sa zaoberá druhým pilierom a kde KDH aj nominovalo svojho človeka, podobným spôsobom to mohlo byť aj v tomto prípade. Ja poviem ešte, ešte jednu dôležitú vec, spomenul to kolega Čaučík, že dosah na verejné financie, to som zabudol spomenúť vo svojom vystúpení. Viete ako sa tie termíny posúvali, tak v podstate sme sa ponárali hlbšie a hlbšie do tých chorých verejných financií, nám vlastne nastúpi o pár týždňov tretí konsolidačný balík. Pripomínam, že tie dva predchádzajúce stále platia. To znamená, to je ďalšia, ďalšia záťaž a teraz ten tretí konsolidačný balík vyslovene ide, ide do peňaženiek zamestnancov, ide do peňaženiek živnostníkov. Je to tvrdý konsolidačný balík a my v tomto momente prichádzame s takouto dôležitou reformou, ktorá je deficitná, lebo vidíme, že tam nie je dostatok peňazí na tú reformu. Vidíme, že tam je vyrátané, ak si dobre pamätám, tak o tri roky by mal byť ten deficit skutočne niekde k 1 miliarde eur, ak ak som dobre čítal, neviem teraz, ale skutočne, že tie peniaze, tento systém je pochopiteľne náročný a bude deficitný a mne vlastne aj vo vzťahu k tým verejným financiám by sa tam žiadalo, že nerátať to len striktne rezortne, že rezort bude potrebovať na pokrytie tejto oblasti toľko a toľko peňazí, ale aký prínos to prinesie, napríklad pre zamestnanosť? Však to je plus, to by ste, to by, to by som rád videl tabuľku, že ale jednoducho zachováme vyššiu zamestnanosť alebo bude to, bude to prinášať nejaké iné benefity pre spoločnosť, čo sa týka demografie a tak ďalej? To by som privítal.
|
Kolegyňa Turčanová to hovorila, koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti v pláne obnovy, ktorý sa týka rezortu ministerstva práce. Tie programy tam v podstate boli tri. Jeden je táto reforma, druhá reforma posudkovej činnosti a tretí - reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Keď sa pozrieme do pôvodného plánu obnovy, tak tieto míľniky, tieto čiastkové plány mali byť splnené v prvom kvartáli roku 2024. Ako vieme, nadobudli účinnosť vlastne až tohto roku. Keď sa pozriete do toho pôvodného plánu obnovy, tak tam sa hovorí o tom, že dokedy sa má implementovať systém. Nie len to, že sa schváli zákon, ale implementovať. To znamená, dostať do života, aby bol funkčný. Jednoducho, tie termíny sa neplnia, posúvajú sa. A teraz ako argument na skrátené legislatívne konanie sa uvádza, že hrozia nám sankcie. Tak poďme k tomu.
V tej dôvodovej správe sa píše v prvom rade, že ak sa nenaplní tento míľnik, tak Slovensku sa nevyplatí 577 mil. eur. A potom sa hovorí ešte o nejakej ďalšej sankcii vo výške 480 mil. eur. Ja si to rád nechám vysvetliť presne pánom ministrom, že ako čo to vlastne znamená, lebo mi to nie je celkom jasné, priznám sa. Ale poviem jednu vec, ktorá mi jasná úplne je. Na rozdiel od eurofondov, ktoré keď Slovensko nedokáže vyčerpať, tak prepadnú a rozdelia sa medzi ostatných, ktorí sú úspešní, tak tieto peniaze, ak neminieme, tak ich budeme musieť tak či tak zaplatiť. To bola prvá pôžička Európskej komisie vo výške 750 mld. eur, ktorési požičala na trhoch a tieto peniaze bude musieť Európska komisia zaplatiť. Ak sme tu pri iných príležitostiach hovorili napr. o systéme ETS 2, je to veľmi podobné. Európska komisia vydala zelené dlhopisy a tie bude treba zaplatiť. A vidíte, v tom systéme ETS 2, ako to funguje, už sa zháňajú tie zdroje odkiaľ sa to zaplatí. A jeden z tých zdrojov je práve to, že sa majú zvýšiť, že sa vlastne má zaviesť uhlíková daň, plávajúca uhlíková daň, ako to ja volám, ktorú budú platiť všetci obyvatelia Európskej únie. Za bývanie, za vykurovanie, za jazdenie. A tu plán obnovy tiež bude treba zaplatiť. To znamená, Európska komisia, zatiaľ nevieme, ako sa to zaplatí. V podstate sú tam dve možnosti. Jedna možnosť je, že bude nejaká ďalšia umínna daň, to znamená, daň, ktorá pôjde do rozpočtu priamo do Bruselu, by som povedal, do nejakého pseudo-ministerstva financií Európskej únie, alebo druhá možnosť je, že sa zvýšia členské poplatky. My sme včera napr. počuli, že predseda vlády hovorí, aké veľké peniaze dostaneme z eurofondov v nasledujúcom programovom období. Ale nehovorí o tom, aké budú naše odvody do Európskej únie. A tie budú vyššie, ako sme mali teraz. Však vieme, že sú štáty, ktoré viac platia, ako dostávajú z Únie. My sme ešte v tom režime, že zatiaľ viac dostávame ako platíme. Ale treba na to hľadieť týmto spôsobom. To znamená, zopakujem, ak nevyčerpáme prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, aj tak ich zaplatíme. Dnes nikto nevie zatiaľ presne ako sa to zaplatí, ale Európska komisia bude musieť zaplatiť tie peniaze a nezoberie ich od inakiaľ ináč ako od členských štátov a od ich obyvateľov, od ich firiem, atď. Niečo bude musieť jednoducho vymyslieť.
Takže ak hovoríme o tom, že sa Slovensku nevyplatia peniaze na tento program, o ktorom dnes rokujeme, na tento míľnik a ešte nám hrozia sankcie, opakujem, rád si to nechám vysvetliť, ako to je s tou sankciou, tak bude to dvakrát škoda. Prvá škoda, že tie peniaze nebudeme mať a druhá škoda taká, že ich aj tak budeme musieť zaplatiť. Z tohto pohľadu by sa zdal argument, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní opodstatnený. Ale ja sa pýtam, prečo sme o tom, čo hovorila kolegyňa Turčanová, prečo sme o tom nerokovali skôr. Prečo s týmto zákonom prichádza vláda v decembri tesne pred Vianocami, aby sme ho rýchlo, rýchlo schválili. A nedajbože, ak sa aj schváli v tomto parlamente a nepodpíše ho prezident, tak ešte budeme musieť možno finišovať do záveru roka, aby sa formálne naplnil tento míľnik.
Takže mňa mrzí tak, ako sa predrečníci venovali skôr tej obsahovej oblasti tohto návrhu zákona, mňa mrzí vôbec ten spôsob, akým k tomu pristupujeme. Ja nepôjdem dopodrobna dovnútra, tomu sa venujú moji kolegovia, ale som o tom presvedčený, že ide o zákon, ktorý je mimoriadne dôležitý a vôbec, mení celú filozofiu prístupu k sociálnej oblasti. Neviem, ako dlho bude trvať rozprava vôbec k tomuto návrhu zákona, ale obávam sa, že tak, ako dnes rokujeme aj o mnohých ďalších zákonoch, tak nebude dostatočný priestor na to. Nebude dostatočný priestor na to a vlastne ani tá forma, ktorú používame dnes pri rokovaní o tomto zákone, nie je dostatočná, aby sme ten zákon prebrali. Tento zákon mal ísť štandardným legislatívnym procesom. Malo tam byť, mali byť také možnosti, aby sa o tom diskutovalo a hoci tu pán minister hovoril, že boli prizvaní aj niektorí ľudia z opozičných strán, takisto, ako ďalší zákon, o ktorom budeme o chvíľu rokovať a to je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dôchodkov matiek, tak takisto aj tento zákon si žiadal skutočne konsenzus, by som povedal, v celom politickom spektre. Pretože toto nie je zákon ani na rok, ani na dva, Toto je zákon na desiatky rokov dopredu. A začíname ho tým, že visí nad nami Damoklov meč plánu obnova a odolnosti.
Ďakujem za pozornosť.
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, tak isto voľte aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie k príslušnému zákonu k predloženému návrhu zákona. Ja len to zopakujem čo je presne v tej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Tento návrh zákona
napĺňa úlohu vyplývajúcu z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. V nej ide o reformu integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, pričom ide o míľnik schválenie novej legislatívy financovania sociálnych služieb, ktorou sa zavedie osobný rozpočet, do úloha má byť splnená do 4. kvartálu roku 2025.
Takže prvá vec, skrátené konanie sa predkladá preto, že to máme míľnik. Máme tu míľnik, ktorým je koniec roku 2025. Dnes je 3. decembra roku 2025. Takže nám ostáva, ak dobre počítam, 28 dní aby sa tento míľnik naplnil. Pritom ide podľa mňa o zákon, ktorý je najdôležitejší vôbec od nástupu nového systému po roku 1989. Zásadným spôsobom sa mení filozofia prístup vôbec k financovaniu tejto dôležitej oblasti. My v KDH s tým problém nemáme s tou zmenou filozofie, pretože je to správne. Jednoducho nech človek, ktorý je odkázaný nech si sám vyberie taký spôsob, aby sa oňho postarali buď jeho príbuzní, alebo sa postarali oňho pracovníci, ktorí prídu do jeho domu, alebo sa oňho postaralo nejaké zariadenie ktoré tu na Slovensku máme. Výhodou tohto systému je podľa nás by mal byť efektívnejší, vyslovene efektívnejší, ale nezanedbateľným prínosom takého prístupu je, že človek, ktorý je odkázaný ostáva vo svojej rodine. To je mimoriadne dôležité, pretože dnes nám, keď to poviem tvrdo, dnes nám ľudia v 95 % prípadov umierajú v nemocniciach. To znamená človek, ktorý dožíva svoj život má mať právo na to a má mať vytvorené také podmienky aby dožil svoj život v kruhu svojej rodiny.
Ďalšou nezanedbateľnou výhodou tohto nového prístupu je, že ľudia, ktorí sa dnes rozhodnú o svojich príbuzných postarať sa doma, plnohodnotne postarať, často prichádzajú o zamestnanie. Jednoducho majú pred sebou Sofiinu voľbu. Postarajú sa o svojho umierajúceho otca, matku a prídem o zamestnanie, alebo ostanem v zamestnaní a niekam ho šupnem doslova, hej, tak sa to dnes robí. Preto sú tie poradovníky také plné a čaká sa na to kedy sa uvoľní aké miesto, pretože tí ľudia často nielen z dôvodov že by boli, že by sa nestarali s úprimnou starostlivosťou, že by sa nechceli starať o svojho príbuzného, ale jednoducho preto, že prídu o zamestnanie, že prídu o príjem. Takže vchádzame do ďalšej dôležitej oblasti a to je pracovný trh. Však viem aká je situácia na pracovnom trhu a každá ruka je dobrá v dnešnej situácii. Však pán minister mal viacero programov mnoho rozbehnutých ktoré hovoria o tom, akým spôsobom dostať do systému ľudí aby pracovali, ako dostať do systému ľudí, ktorí opustia školy aby nastúpili hneď do zamestnania, ako dostať do systému dlhodobo nezamestnaných. Takže z tohto pohľadu je to všetko v poriadku. Ale kde je problém. Rokujeme o tom 3. decembra 2025, 28 dní predtým ako má byť splnený míľnik. Mňa mrzí, že je tu tak málo ľudí, pretože toto je mimoriadne významná reforma. Netýka sa len celej sociálnej oblasti, ale poviem ďalej, týka sa aj celého systému verejných financií. To je tiež mimoriadne dôležité.
Mrzí má že túto reformu robíme preto, lebo je napísaná v pláne obnovy. Vysvetlím, však vieme, že plán obnovy písala predchádzajúca vláda a vieme, že si tam dala tá vláda veľmi náročné úlohy. A toto je jedna z najnáročnejších by som povedal. Takže ide o reformu ktorá v podstate má korene niekedy v roku 21, 20, 21, 22 keď sa vlastne chystal plán obnovy, keď sa vtedajšia vláda hrdila tým, že je jedna z prvých vôbec členských štátov ktorá prináša kompletný program ako by malo vyzerať využitie financií z plán obnovy a odolnosti. Takže máme za sebou nejaké štyri roky a teraz finišujem v decembri skráteným legislatívnym konaním o takomto mimoriadne dôležitom zákone.
Kolegyňa Turčanová to hovorila koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti
=====
|
Ďakujem za slovo. Pán kolega Spišiak, ja si vás vždy s veľkým záujmom vypočujem. Samozrejme, že máte aj svojský humor, ale mne ide prvom rade, v tomto prípade mi ide o to, že ste bývalý prezident Policajného zboru a máte svoje skúsenosti, viete ako to chodí a viete dokonca aj predpovedať ako ste povedali, že čo sa stane a skutočne sa to stalo, to čo ste predpovedali. Však ozaj je to hrozivé, keď sa dozvieme, že Slovensko je zapletené do 30 % prípadov podvodov s DPH a s clami v Európskej únii, to je príšerné. A ako sám ste povedali, tak ten organizovaný zločin má presne zmapované, ako vyzerajú zákony a ako vyzerá prístup silových zložiek vôbec k tomu, k postihovaniu kriminality a orgánov činných v trestnom konaní atď., ale mňa zaujala ešte na tom vašom vystúpení jedna vec, že hovorili ste o drobnej kriminalite a že s tou sa zviezla tá drobná kriminalita, benevolencia k nej sa zviezla s benevolenciou k tej väčšej kriminalite. Ja si myslím, že má to spoločného menovateľa. Ja vám poviem jeden príklad. Môj známy našiel v záhrade suseda, ktorý mu preskočil plot a kradol a pýta sa ho, že prosím vás pekne čo to robíte? Ale len tak trošku zemiakov do polievky, nič viac vám nezoberiem. Mne to niekedy pripadá, ako keby týmto spôsobom, že tá drobná kriminalita bola uvoľnená v podstate zmenou zákonov, ako keby sa robila taká nejaká pseudosociálna politika, ako to vidíme v iných oblastiach. Však ľudia, keď vám je zle, no tak choďte si ukradnúť. Toto mi napadne pri tom, keď rokujeme o Trestnom zákone a ako k nemu pristupujeme. Veľmi ma mrzí, že vaše skúsenosti, ktoré ste mali doteraz, neboli predkladateľom využité vtedy, keď sa tvorili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolega Dostál skutočne veľmi dobre zmapoval, čo sa vlastne stane v prípade, najskôr povedal, povedal, že treba tento zákon dať na prepracovanie, keby to bolo možné, ale ako nás učí skúsenosť z minulých rokovaní, nič také nebude a potom, potom vykreslil, čo nás čaká, keď tento zákon skutočne parlament schváli a prezident ho podpíše. Inštitúcia sa oslabí, zlikviduje sa, v podstate sa oslabí nielen inštitúcia, ale oslabí sa aj postavenie oznamovateľov a hovoril o tom nebezpečnom prechodnom stave. No, ten prechodný stav je skutočne veľmi nebezpečný. Máme už skúsenosť a je to s inštitúciou verejnoprávnou, verejnoprávnou inštitúciou, ktorým je Televízia a rozhlas Slovenska. Ja len zmapujem, ako vyzeral v tomto prípade to prechodné obdobie. Slovenská televízia a rozhlas alebo predtým Rozhlas a televízia Slovenska, bola vlastne zrušená v júli 2024 veľmi podobným zákonom a desať, osem mesiacov trvalo, kým parlament zvolil kompletnú radu STVR, desať mesiacov, takmer rok. Teda osem mesiacov a desať mesiacov trvalo, kým prišiel do tejto inštitúcie nový riaditeľ, nová riaditeľka, ktorá bola zvolená na základe tohto predchádzajúceho zákona, ktorý v podstate zrušil starú inštitúciu a nahradil ju novou. Takže desať mesiacov trval tento prechodný stav. Obávam sa, že ak nastane desať mesiacov aj v tomto prípade, tak to bude mimoriadne nebezpečné vôbec pre celý inštitút oznamovateľov a obávam sa toho, že možno sa dočkáme nového, nového vedenia tejto inštitúcie až po voľbách. Nikto totiž nevylúči, že tie voľby môžu byť skôr.
|
Ďakujem za slovo.
Kolega Šmilňák, hovoril si veľmi správne o tom, že medzi právnym prostredím, ktoré existuje v štáte, a ekonomickými výsledkami toho štátu existuje priama súvislosť. Skutočne ak nemáme funkčné inštitúcie alebo ich napádame, tie inštitúcie, v ich podstate, tak vlastne napádame aj ekonomický rast a tým pádom aj životnú úroveň obyvateľov. Ja som to už v tomto pléne spomínal jednu publikáciu, ktorá sa mi veľmi páčila a ktorá hovorila o tom, že prečo, bola hlboká štúdia založená na rokoch, rokoch skúmania, prečo severoamerický kontinent sa vydal cestou ekonomickej prosperity, kým juhoamerický kontinent v tom zaostáva. A vlastne dospeli tí autori k tomu, že ten severoamerický kontinent väčšinou obsadili, obsadili Angličania a Francúzi a ten juh ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) Španielska a Portugalska. A problém bol v tom, že kým na severoamerickom kontinente dostali, dostali tí osadníci autonómiu a vedeli si vytvoriť inštitúcie, ktoré fungovali a doslova demokratické inštitúcie, tak tej v Južnej Amerike to nefungovalo, tam napríklad pôda stále patrila panovníkovi, hoci tí osadníci tam prišli. No a výsledok bol, že sa úplne opačným alebo iným smerom začali uberať tieto štáty a ekonomiky.
Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že funkčné inštitúcie zabezpečujú aj to, aby sa darilo ekonomike. To je mimoriadne dôležité. A my tu napádame jednu inštitúciu za druhou. Teraz tu máme úrad pre oznamovateľov, ja spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá čelí stálej, stálej nemiestnej kritike predstaviteľov vlády. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak si zničíme inštitúcie aj ekonomický rast všeobecne.
|
Ďakujem za slovo. Kolega Krúpa, spomínali ste tu odmietavé vyjadrenia viacerých inštitúcií k tomu, aby sa vôbec takýto zákon prerokoval v skrátenom konaní a opäť ja sa vrátim k tomu, že spomínali ste aj generálneho prokurátora, ktorá tu dnes sedel a tiež vyjadril svoj postoj. Ja len dodám, že mrzí ma, že až teraz sa generálny prokurátor prebudil, pretože tých skrátených konaní sme tu mali veľmi veľa a on ako tu stál, tak vlastne menoval zákonom stanovené dôvody, ak má nastúpiť skrátené konanie, i keď ten čas mal obmedzený a nedočítal to, ale opakujem, mrzí ma, že, že generálny prokurátor nebol taký zásadový aj pri skôr. Nuž ale lepšie neskoro ako nikdy, takže to prišlo aspoň teraz. Druhú vec, ktorú som si všimol, ktorú ste spomínali, je, že zmení sa zákon, zmení sa inštitúcia, nahradí sa novou inštitúciou a vlastne ide o to, aby sa tam prehodili na tých stoličkách ľudia. Máme už precedens. Už sa to tu stalo v tomto volebnom období, typickým príkladom je verejnoprávna televízia a rozhlas, kde došlo presne k tomuto istému postupu. To znamená, zrušili sme inštitúciu, nahradili sem ju novou a obsadili sme tie orgány, tak ako si to vlastne priala vládna väčšina v parlamente. Mňa to úžasne mrzí, pretože týmto spôsobom napádame inštitúcie a spomeniem ešte jednu dôležitú inštitúciu a to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Mali sme tu ministra financií, ktorý útočil priamo na šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na ústavnú inštitúciu, ktorá stráži verejné financie na Slovensku. Úplne ako malý chlapec naňho útočil a zase spochybnil inštitúciu a mňa až mrazí, keď vidím, čo sa deje s našimi inštitúciami.
|
Pán poslanec Spišiak, vy ste tu hovorili o hypotetických nejakých, nie hypotetickom vývoji, ktorý tu musí nastať, mňa až tak mrazilo, keď to človek počúval, že čo môže nastať a beriem to z vašich úst ako veľmi vážne varovanie, že k takémuto niečomu môže prísť. Takisto ste hovorili o tom, že je tu útok na, vlastne na prokuratúru a generálneho prokurátora, no dnes sme to videli v priamom prenose. O druhej tu vystúpil predseda vlády v prítomnosti generálneho prokurátora, ktorého obvinil z toho, že tam sedí vo väzbe nejaký človek sedem mesiacov a pritom ten generálny prokurátor sa v tom momente nemohol brániť. Nemohol sa brániť v priamom prenose predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom. A keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi, vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor...
===== predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom, a keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor.
Ja to preto spomínam, že aj v skrátenom legislatívnom konaní ideme meniť zákon, ktorý vlastne narúša funkčnosť inštitúcie. A nie je to prvá inštitúcia, ktorá je napadnutá. Vidíme, že napáda sa teraz aj Generálna prokuratúra a tých inštitúcií by sme napočítali viac. Demokratický štát nemôže existovať bez funkčných inštitúcií a mňa, mňa toto trápi úplne najviac, pretože ak si budeme likvidovať inštitúcie, budeme ich znefunkčňovať, budeme ich obsadzovať, tak ako ste, pán Spišiak, hovorili, možno vhodnými ľuďmi, ktorí budú vlastne pacifikovať tie inštitúcie, tak sa skutočne rútime, rútime do priepasti. Toto by sme si mali uvedomiť aj pri rokovaní o tomto návrhu zákona.
|
Pán poslanec Spišiak, vy ste tu hovorili o hypotetických nejakých, nie hypotetickom vývoji, ktorý tu musí nastať, mňa až tak mrazilo, keď to človek počúval, že čo môže nastať a beriem to z vašich úst ako veľmi vážne varovanie, že k takémuto niečomu môže prísť. Takisto ste hovorili o tom, že je tu útok na, vlastne na prokuratúru a generálneho prokurátora, no dnes sme to videli v priamom prenose. O druhej tu vystúpil predseda vlády v prítomnosti generálneho prokurátora, ktorého obvinil z toho, že tam sedí vo väzbe nejaký človek sedem mesiacov a pritom ten generálny prokurátor sa v tom momente nemohol brániť. Nemohol sa brániť v priamom prenose predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom. A keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi, vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor...
===== predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom, a keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor.
Ja to preto spomínam, že aj v skrátenom legislatívnom konaní ideme meniť zákon, ktorý vlastne narúša funkčnosť inštitúcie. A nie je to prvá inštitúcia, ktorá je napadnutá. Vidíme, že napáda sa teraz aj Generálna prokuratúra a tých inštitúcií by sme napočítali viac. Demokratický štát nemôže existovať bez funkčných inštitúcií a mňa, mňa toto trápi úplne najviac, pretože ak si budeme likvidovať inštitúcie, budeme ich znefunkčňovať, budeme ich obsadzovať, tak ako ste, pán Spišiak, hovorili, možno vhodnými ľuďmi, ktorí budú vlastne pacifikovať tie inštitúcie, tak sa skutočne rútime, rútime do priepasti. Toto by sme si mali uvedomiť aj pri rokovaní o tomto návrhu zákona.
|
Pán poslanec Spišiak, vy ste tu hovorili o hypotetických nejakých, nie hypotetickom vývoji, ktorý tu musí nastať, mňa až tak mrazilo, keď to človek počúval, že čo môže nastať a beriem to z vašich úst ako veľmi vážne varovanie, že k takémuto niečomu môže prísť. Takisto ste hovorili o tom, že je tu útok na, vlastne na prokuratúru a generálneho prokurátora, no dnes sme to videli v priamom prenose. O druhej tu vystúpil predseda vlády v prítomnosti generálneho prokurátora, ktorého obvinil z toho, že tam sedí vo väzbe nejaký človek sedem mesiacov a pritom ten generálny prokurátor sa v tom momente nemohol brániť. Nemohol sa brániť v priamom prenose predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom. A keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi, vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor...
===== predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom, a keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor.
Ja to preto spomínam, že aj v skrátenom legislatívnom konaní ideme meniť zákon, ktorý vlastne narúša funkčnosť inštitúcie. A nie je to prvá inštitúcia, ktorá je napadnutá. Vidíme, že napáda sa teraz aj Generálna prokuratúra a tých inštitúcií by sme napočítali viac. Demokratický štát nemôže existovať bez funkčných inštitúcií a mňa, mňa toto trápi úplne najviac, pretože ak si budeme likvidovať inštitúcie, budeme ich znefunkčňovať, budeme ich obsadzovať, tak ako ste, pán Spišiak, hovorili, možno vhodnými ľuďmi, ktorí budú vlastne pacifikovať tie inštitúcie, tak sa skutočne rútime, rútime do priepasti. Toto by sme si mali uvedomiť aj pri rokovaní o tomto návrhu zákona.
|
Pán poslanec Spišiak, vy ste tu hovorili o hypotetických nejakých, nie hypotetickom vývoji, ktorý tu musí nastať, mňa až tak mrazilo, keď to človek počúval, že čo môže nastať a beriem to z vašich úst ako veľmi vážne varovanie, že k takémuto niečomu môže prísť. Takisto ste hovorili o tom, že je tu útok na, vlastne na prokuratúru a generálneho prokurátora, no dnes sme to videli v priamom prenose. O druhej tu vystúpil predseda vlády v prítomnosti generálneho prokurátora, ktorého obvinil z toho, že tam sedí vo väzbe nejaký človek sedem mesiacov a pritom ten generálny prokurátor sa v tom momente nemohol brániť. Nemohol sa brániť v priamom prenose predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom. A keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi, vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor...
===== predsedovi vlády, ktorý ubzikol potom, a keď sa dostal k slovu, tak vysvetľoval predsedovi vlády, právnikovi vysvetľoval, že s týmto nemá prokurátor nič spoločné, pretože tú väzbu uvaľuje súd a nie prokurátor a nie ešte generálny prokurátor.
Ja to preto spomínam, že aj v skrátenom legislatívnom konaní ideme meniť zákon, ktorý vlastne narúša funkčnosť inštitúcie. A nie je to prvá inštitúcia, ktorá je napadnutá. Vidíme, že napáda sa teraz aj Generálna prokuratúra a tých inštitúcií by sme napočítali viac. Demokratický štát nemôže existovať bez funkčných inštitúcií a mňa, mňa toto trápi úplne najviac, pretože ak si budeme likvidovať inštitúcie, budeme ich znefunkčňovať, budeme ich obsadzovať, tak ako ste, pán Spišiak, hovorili, možno vhodnými ľuďmi, ktorí budú vlastne pacifikovať tie inštitúcie, tak sa skutočne rútime, rútime do priepasti. Toto by sme si mali uvedomiť aj pri rokovaní o tomto návrhu zákona.
|
Ďakujem kolegovia za vaše vyjadrenia. Ja sa vyjadrím iba k pánovi Kalivodovi ale vidím, že tu už nie je. Ja by som v žiadnom prípade nezľahčoval, že situáciu, že Európska únia by nemala mať ambíciu, aby znížila emisie. Áno, on sa pýtal nás skúšal, že aké číslo. Zhruba 8 % emisií robí Európska únia vo svete. Možno, že to, možno, že to nie je veľa ale možno, že to veľa nie je už aj preto, že už sa tu podnikli nejaké opatrenia. Samozrejme má to aj odvrátenú stranu čo sa týka, čo sa týka úbytku priemyslu v Európskej únii čo vôbec nie je dobrý signál. Ale emisné povolenky a systém obchodovania s nimi nie je záležitosť iba Európskej únie. Pozor. Emisné povolenky majú aj Japonci, emisné povolenky sú aj v Spojených štátoch. Je to pomaly celosvetová vec. Ja len poviem zaujímavosť, že veľký príjem automobilky Tesla je práve na predaji emisných povoleniek. To znamená, že je to celosvetová záležitosť. Ja neviem, či to je práve ten najlepší systém tých emisných povoleniek akým spôsobom riešiť problém? V podstate tú emisnú povolenku môžeme považovať za uhlíkovú daň. Je to v podstate osobitná daň a ak hovoríme o daniach, tak dane by mali byť vždy vecou celospoločenskej dohody. Na čo a prečo uvalíme dane. No ak to má byť v celom svete, tak to je veľmi komplikované. Preto ja sa nebránim ani tej téme, že otvorme, otvorme diskusiu o tom či systém emisných povoleniek je vôbec to najsprávnejšie čo tu je. Len na druhej strane musím povedať, že je to tu už tak ďaleko a hovoril som to aj o tých futers v prípade E-test2, že, že tam už je veľmi ťažko cúvať. Takže skutočne skúsme nájsť riešenia, ktoré sú potom prijateľné a hlavne aplikovateľné v celej únii.
|
ten už sa nám tu črtá riešenie, že práve zastropovanie tých cien emisných povoleniek kde je na úrovni 45 eur by mala tomuto zabrániť. Je to určitým spôsobom riešenie. A zabráni sa tomu tým, keďže je to voľne predajný produkt emisná povolenka, zabráni sa tým, že, keď cena pôjde hore vyššie nad očakávanú úroveň 45 eur, tak Európska komisia bude emitovať obrovské množstvo nových povoleniek, aby jednoducho na tej burze zvýšila ponuku a tým pádom tá cena niekde ostane na nižšej úrovni. Takže rieši sa to a opakujem KDH aj v Európskom parlamente vyvinulo v strane Európskej ľudovej strany veľkú iniciatívu, aby sa tento problém riešil. Na záver poviem toľko, že prosím vás kolega zo strany HLAS však máte, máte ministerku hospodárstva. Nemáte ministra životného prostredia ale vlastne však to sú, tak ako to bolo ako tu kolegyňa z Progresívneho Slovenska povedala je to skutočný problém najmä rezortu životného prostredia, hospodárstva. Prosím vás zamerajte sa na to, aby nám začali fungovať tie záchranné mechanizmy alebo tie kompenzačné mechanizmy. To je ten sociálno-klimatický fond. Ako ten systém je už tak ďaleko, že, že ho asi nejako principiálne nezmeníme. Môžeme ho nejakým spôsobom rozumne, rozumne upraviť ale principiálne ho asi nezmeníme. Ja len poviem príklad hovoril som e-test jeden toto je test dva. Vrátim sa k e-test jeden. E-test jeden je envirofond. Viete koľko je dnes peňazí v envirofonde? Zhruba 2 miliardy eur. A problém je ten počujete to z priemyslu, lebo ten princíp je ten istý. Z tohto envirofondu majú peniaze sa peniaze poskytnúť tým, ktorý sa zaviažu, že znížia emisie. To sú tí, ktoré sú stovky miliónov eur, ktoré platia naše firmy za emisné povolenky každý rok. Platia do envirofondu a ony očakávajú samozrejme, že časť z týchto prostriedkov sa využije na tom, aby, aby si, aby si zmenili technológie na také, ktoré budú produkovať menej skleníkových plynov. Takže sfunkčnime envirofond. Prečo ho nedokážeme sfunkčniť? Prečo sa tam stále gúľajú prostriedky väčšie a väčšie sú tam hovorím 2 miliardy eur. Ja viem, že to je problém dnešnej situácie. Lebo, keď využijete prostriedky z envirofondu, tak zvyšujete deficit. To je z hľadiska verejných financií. Je to problém. Ale preto ich tam necháme uväznené tie prostriedky? A keď máme, má fungovať systém E-test2 nejakým spôsobom pracujte na tom, aby, aby sme, sme dokázali vytvoriť taký fond, ktorý bude funkčný. Lebo už tento prvý E-test1 je nefunkčný. Tak urobme E-test2 funkčnou. Jednoducho hovorím sme tak ďaleko, že sa nevyhneme už, už tejto problematike, tak riešime to dopredu. A apelujem aj na ministerku hospodárstva zo strany HLAS, keď teda tu hovoríme o tých energiách a cenách energií, aby konala. Už sme niekoľko krát z jej úst počuli, že tu bude, že tu budú nejaké adresné energo dotácie. Nič také nemáme. Teraz má ministerka v rukách obrovský nástroj, pretože tento parlament zmocnil vládu, aby vymyslela, doslova ministerstvo hospodárstva, aby vymyslela schému energopomoci ako to nazývajú. Nie my sme tu rozhodli. Nie vládny poslanci tu rozhodli. Nie, posunuli to na ministerstvo hospodárstva a dali jej v obálke 420 miliónov eur. A rozdelí to budúci, budúci rok vláda tak, aby, aby tieto peniaze sú zafixované vo všeobecnej pokladničnej správe. Tie peniaze tam sú no tak a teraz čakáme, že aký model to bude. Nuž ja vôbec nezávidím ministerke hospodárstva, pretože predseda jej vlády povedal 90 % domácnosti bude, bude, bude dotovaných. Nuž to tých 420 miliónov bude, bude aj menej, málo asi. Lebo dnes možno, tento rok možno bude miliarda na energo dotácie. No, tak zrazu to bude polovička a teraz 90 % domácností, ujúj. No som zvedavý ako to bude vyzerať. Ale hovorím sústreďte sa na problémy, ktoré tu sú, ktoré guľatia pred sebou. Napríklad tie energo dotácie. A prosím vás pekne nezahmlievajte, že máme tu nejaký problém, ktorý vypukne v roku 27, 28. My máme reálny problém tohto roku a budúceho roku. A volá sa to konsolidácia. Ako tie dosahy na obyvateľov budú, budú silné. Vláda prvý raz priznala, prvý raz priznala, že možno ani reálne mzdy nebudú rásť budúci rok, že inflácia bude taká istá ako tento rok. Že bude rásť nezamestnanosť. Prvý krát sme to počuli. A nie je div, pretože tie po výplatných páskach ľudí ide po výplatných páskach živnostníkov. To sme tu zatiaľ nemali v takom širokom rozsahu. Takže prosím vás nezakrývajte tie skutočné reálne problémy, ktoré tu máme a sústreďte sa na to, na tú realitu dnešných dní. Ďakujem za pozornosť.
|
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, máme piatkové dopoludnie, pomaly poludnie a ako dobre viete, tak na piatok, ak sa teda nejaké body odkladajú, tak sa odkladajú buď také, aby sa o nich veľa nerozprávalo, alebo ktoré nie sú dôležité. Tak to aspoň vnímam za tie posledné dva roky. Pretože v piatok je znížená pozornosť a napokon aj uznesenie, o ktorom tu teraz diskutujeme, tak nesledujú v podstate ani v nejakom väčšom množstve ani poslanci strany, ktorá toto uznesenie predkladá, alebo návrh na uznesenie, ktoré predkladá. Takže ja sa v tom uznesení nejako, nebudem sa ním nejako hlbšie zaoberať, pretože ten návrh tohto uznesenia mi prichádza, minimálne keď použijem slovenské slovo redundantné, aby sme sa tým zaoberali, ale spomeniem aspoň dve veci z toho uznesenia, ktoré vlastne vystihujú, že akým spôsobom uvažujú tvorcovia tohto uznesenia. Miešajú sa tu v podstate dve veci, ja to budem presne citovať. Je tu bod, v ktorom predkladatelia hovoria: rozšírenie obchodovania s kvótami na budovy a dopravu je v rozpore s verejným a sociálnym záujmom obyvateľov Slovenskej republiky. Takže je to zlé, strašné, preč s tým, škodí nám to. A hneď za tým je: podporuje, teda podľa toho uznesenia sa majú podporovať iniciatívy, ktoré smerujú k zavedeniu dodatočných sociálnych záruk, kompenzačných fondov atď. Takže na jednej strane uznesenie proti vôbec systému, o ktorom hovorím, to znamená systému ETS2 a na druhej strane poďme hľadať riešenia vlastne, čo s tým robiť. Takže to je odporovanie si v samom základe tohto uznesenia. Možnože predkladatelia tohto uznesenia sa nedokázali vyhnúť takému zmätočnému postupu, pretože to ich úsilie vniesť do spoločnosti túto tému je skutočne vysoké. Ja som bol za posledné dva týždne viackrát v diskusiách s predstaviteľmi strany HLAS v rozličných médiách a vždy toto prišlo na pretras. Už nejdem teraz hodnotiť tie médiá, že proste pristúpili na takéto vnášanie tém a by som povedal až umelé vnášanie tém, ale jednoducho je tam zanovitá snaha predstaviteľov stany HLAS, aby sa venovala pozornosť tejto problematike a myslím si, že tá zanovitá pozornosť svedčí aj o účelovosti tohto návrhu. Poďme sa venovať tej téme aspoň troška, ja budem tomu venovať skutočne iba primeraný priestor. Aká je situácia v Slovenskej republike. Máme tu samozrejme predpisy Európskej únie, ktoré sa majú vniesť do zákonodarstva Slovenskej republiky, aká je teda situácia. Polovica členských štátov Európskej únie zatiaľ nepreniesla do svojej legislatívy to, čo od nich žiada Európska komisia. Druhá polovica nejakým spôsobom už začala pracovať, vnášať túto legislatívu do vlastných predpisov. Ako je na tom Slovenská republika. Slovenská republika patrí do tej druhej polovice, to znamená, my už máme transponovanú túto legislatívu a je to v zákone, ktorý predložil minister životného prostredia Taraba a v tom zákone sa vlastne už ministerstvo životného prostredia pred rokom, teda pred rokom transponovalo jednu časť týchto predpisov európskych únijných a to tým, že zaviazalo výrobcov, dodávateľov a dovozcov fosílnych palív, využívaných v oblasti dopravy a vykurovania, aby sa zaregistrovali do systému, v ktorom sa emisie budú nahlasovať a platiť za ne. Takže my už máme, my už máme ten zákon tu a dokonca nielenže zákon, ale my už dokonca máme aj subjekty, ktoré na základe tohto zákona postupovali a je to zhruba 140 firiem, ktoré dodávajú energie, alebo budú distribuovať palivá. Oni sa už zaregistrovali, inými slovami už počítajú s tým, že budú nakupovať emisné povolenky v systéme ETS2 a že budú prednášať tieto náklady do cien. To znamená do cien vykurovania, do cien benzínu, nafty, už to tu máme a teraz po roku, po roku zrazu prichádza s iniciatívou jedna z vládnych strán a búri sa proti tomuto systému. A ja sa pýtam, kde boli poslanci za stranu HLAS, keď sa prijímal tento zákon pre rokom, ktorý predložil minister Taraba. Prečo sa vtedy nebránili? Prečo vtedy nekričali? Nuž odpoveď je veľmi jednoduchá, medzitým sa udiala jedna vec. V Českej republike sa rozbehli voľby, teda príprava na voľby, volebná kampaň a téma systému ETS2 sa stala témou predvolebnou a najmä témou opozičnej strany ANO, ktorá ako vieme vyhrala voľby a bude zostavovať novú vládu. A táto strana, neviem z akého dôvodu, ale nejdem sa v tom vŕtať, táto strana je veľmi príťažlivá pre našu parlamentnú vládnu stranu HLAS. Ináč mi to potvrdili kolegovia zo strany HLAS v diskusiách v médiách, kde veľmi očakávajú, veľké nádeje vkladajú do novej vlády Andreja Babiša, ktorý vlastne sa zapovedal, že legislatívu neprenesie do zákonov Českej republiky. Inak zatiaľ ani vláda, odstupujúca vláda, dosluhujúca vláda, nepreniesla nič do legislatívy Českej republiky, na rozdiel od slovenskej vlády, hovorím to. Čo sa medzitým udialo, Česká republika a to hovorím odstupujúca vláda, ktorá je v nemilosti strany HLAS, odstupujúca vláda vyprovokovala diskusiu v celej Európskej únii a pridali sa k nej dve desiatky štátov, medzi nimi aj Slovensko, aby sa začalo prehodnocovať tento systém, ktorý má nastúpiť v rokoch 2027,2028 a aj sa začali diať veci, pochopiteľne. Ja môžem, nás samozrejme obviňujú, že naša poslankyňa, europoslankyňa hlasovala v roku 2023 za túto legislatívu, hlasovalo pomaly celé spektrum, celé spektrum poslancov v Európskom parlamente, vrátane strany SMER, teda strany, z ktorej vzišla strana HLAS, takže ale boli to iné podmienky. Ja len poviem jeden silný argument, ktorý tam vtedy bol, už sa tu spomínal ten sociálno-klimatický fond. Slovensko malo dostať strop z tohto fondu, do ktorého sa budú zhromažďovať prostriedky z tých emisných povoleniek, ktoré budú musieť všetci nakupovať, tí, čo dodávajú teplo, energie, čo predávajú benzín, naftu, tak dostalo Slovensko strop 1,5 mld. eur, že tieto peniaze sa vrátia naspäť na Slovensko a jednoducho z týchto peňazí sa budú riešiť dosahy, ťažké dosahy možno na niektoré tie slabšie skupiny obyvateľov, aby sa im pomohlo a aby sa napríklad dialo to, čomu my, teda vláda veľkú pozornosť nevenuje, aby sa znižovali náklady na energie napríklad rekonštrukciou domov a inštalovaním lepších vykurovacích systémov. Môžem povedať, že práve aj vďaka úsiliu KDH sa podarilo v európskej ľudovej strane, európskej ľudovej strane sa podarilo vytvoriť tlak na Európsku komisiu, aby sa ten systém prehodnotil, ale prečo. Ja poviem tú dôležitú otázku, že prečo sa to stalo. Pretože sme sa pohli o niekoľko rokov ďalej a tá situácia sa zmenila. Vidíme, že svojim spôsobom hapruje systém ETS1, to je to, to je systém na zníženie emisie oxidu uhličitého, ktorý sa uplatňuje na firmy a vidíme, že tie výsledky zatiaľ nie sú nejaké povzbudivé. A svedčí to o tom, že tie nástroje, ktoré boli použité v rámci Green Dealu a potom špecifikované v systéme Fit for 55, tak tie ciele boli stanovené od stola, od stola jednoducho a vidíme, že to treba prehodnocovať. Však veľmi podobným spôsobom vidíte, že sa začína prehodnocovať zákaz spaľovacích motorov od roku 2035. Hovorí o tom kancelár, nemecký kancelár, to znamená predstaviteľ najväčšej únijnej ekonomiky. Takže je to problém a vidíte, čo sa deje v automobilovom priemysle. Ale všimnime si, tu nejde o to, že teraz ideme rezignovať, že netreba robiť v oblasti životného prostredia nejaké kroky. Treba, len to treba robiť iným spôsobom a presne toto je aj systém ETS2, presne toto, preto tento systém je v revízii a už môžeme povedať, že je v revízii, pretože Európska komisia prijala, alebo naznačila, že sa prijme päť mechanizmov, aby sa zvážilo, že akým spôsobom sa to bude riešiť ďalej, celý tento systém povoleniek ETS2 a ten principiálny bod je taký, že všetko sa to odvíja od ceny emisných povoleniek v tejto novej marži ETS2, to budú iné emisné povolenky ako ETS1 a jednoducho sa počíta s tým, keď sa počítalo, že cena emisnej povolenky bude niekde okolo 30 eur, vidíme, že teraz sa už hovorí o zastropovaní niekde pri 45 eur, ale sú tu futures, už sa dokonca otvorilo obchodovanie s futures, to znamená, že sa očakávania, že tieto emisné povolenky prídu na trh a tam sme sa už dostali niekde k 70 eur. To môže byť vážny problém do budúcna, pretože už sme sa pohli niekde a to len preto uvádzam tento príklad, že nie je také jednoduché teraz to celé stopnúť. A viete si určite predstaviť čo robia tí, ktorí tie futures nakúpili. Proste oni by prišli o peniaze, to už je vážna vec. A viete si predstaviť tých lobistov, ktorí lobujú aj v európskych inštitúciách, aby ten systém fungoval ďalej. Takže toto je tiež vina, že tieto takéto riešenia, že sa to spustilo týmto spôsobom a my sme sa vlastne dostali už do určitej pasce. Opakujem, treba robiť niečo so životným prostredím, ale treba prinášať realistické nástroje, ktoré sa dajú uplatniť a ktoré nás neponoria tak, ako ETS1 ponára európsky priemysel. Žiaľ musíme to povedať, je to skutočne tak, je to veľký problém. Teraz ešte jednou vetou sa vyjadrím k tým dosahom. Stále tuto lieta číslo tých 3000 eur na domácnosť. Prosím vás pekne, vypustil to jeden analytik, ktorý povedal, že toto sa stane v prípade, že to bude v roku 2030, keď cena emisnej povolenky vyletí na nejakých vyše 200 eur, lebo od toho sa to odvíja. Čím drahšie budú emisné povolenky, tým budú vyššie dosahy vlastne na tých obyvateľov, ktorí jazdia autami, ktorí si kúria atď. A toto je náklad na rodinu, ktorá má auto a vykuruje si nejakým spôsobom svoju domácnosť. To znamená, že tá cena emisnej povolenky by bola 240 eur. A práve tých, už sa nám tu črtá riešenie, že práve zastropovanie tých cien emisných povoleniek niekde na úrovni 45 eur by mala tomuto zabrániť. Je to určitým spôsobom riešenie. A zabráni sa tomu tým, keďže je to voľne predajný produkt, emisná povolenka, zabráni sa tým, že keď cena pôjde
=====
|